25 marca 2010

Etymologický slovník: Kbel-Ketón

Kulik.obr3 …autor Ján Kulík

Kbel: Drevená nádoba; stará dutá miera. Viď Gbel.

Kde: Zám. prísl. miesta a času. Na ktorom mieste? Ktorým smerom? Uvádza vedľajšiu vetu... Čes. kde, poľ. gdzie, hl. (h)dźe, dl. źe, źo, srbch. gde... ukr. de, rus. gde, starorus. kъde, staroslov. praslov. kъde. V slovenčine a aj v iných slovanských jaz. môže znamenať aj kam. Zodpovedá mu sans. ka-, ká = kto, čo, kde... z čoho v jaz. tirahi vzniklo kamu a v jaz. torwali kam. V sans. sa vyvinulo aj kúha = kde, v RV ku = kde, av. kudá = kde, kam, grécke ópoi / όποι = kde, kam, sem a tam, alb. ku = kde, kam, welšské cw, cwt = kde, kam, lit. kur = kde atď. Viď Koľko.

Keby: Spoj. podraď. V čes. mu zodpovedá kdybych... Vzniklo spojením keď + byť.

Kecať: Hovoriť, tárať. U Macheka nájdeme vysvetlenie, že bude tu súvis s „kycati“, čiže kydať, ako hádzať niečo po veľkých kusoch, padať, odpadávať, kvackať a pod. avšak tieto slová majú celkom odlišnú etymológiu. Viď.

Kecať, už či správne, alebo nie, mnohí považujú za akože čechizmus. S touto otázkou nech sa bavia iní. Nás zaujíma len etymológia slova a táto súvisí s etymológiou kačice. (viď)

V sans. nájdeme kácati- = kričať, kac-pac = nepokojní, hluční malí chlapci, v jazyku kumauni kackacat = dohadovať (sa), v nepálskom kackac = neustále hundranie, v oryana kacakaca, hindu kackac, gudžarati kac, všade má význam „hádka, škriepka, zvada, hurhaj, krik...trepanie hubou, ľapkanie, kecanie...“

Kečak, kečag: Mliečnik vyrobený z hrnčiarskej hliny, s obsahom asi 1 liter. Kečak býval často aj maľovaný, zdobený. V SSJ nie je zastúpený. Na Dol. zemi je to bežným slovom a dostali sme ho buď cestou maď. kecske = koza, alebo tureckého keçi = koza. V jednotlivých osadách počuť aj paralelné slovo, kozák = mliečnik, kečak.

Kečka: Chumáč vlasov nad čelom, štica. V príbuzenstve má sans. kacc- = ťahať (za vlasy), z čoho napr. v Mahabharate vzniká kacca- = vlasy na hlave. Súvisí so srboch. kosa = vlasy a naše Štica. Viď.

Keď: Spojka podraď. uvádza vety časové, vety podmienkové, je v spojných výrazoch keď i, i keď, keď aj, aj keď, uvádza vety prípustkové (= hoci), uvádza vety príčinné (= keďže), ako častica, vo vetách zvolávacích zdôrazňuje nejaký čin.....

Čes. kdy, staršie kda, srbch. kada, poľ. kied, ukr. keď (výpožička zo slovenčiny) atď. Praslov. kъgъdy, kъgъda. V tesnej príbuznosti so slovom Kedy a etymológia im je rovnaká. Viď.

Kedy: Zám. prísl. U nás v staršej podobe počuť aj kody = kedy, tody = vtedy. Uvádza otázku „v ktorom času“. Čes. kdy, staršie kda a je prítomné aj v slove nikda, nikdy. Poľ. gdy, hl. (h)dy, dl. (g)dy, srbch. kada, rus. kogdá, staroslov. kogda, kъgda. Pôvodná podoba bola asi koda, čo plne zodpovedá stredolit. kadá, východolit. kadú, staroprus. kaden, kadden, lot. kad, sans. kadá = keď, kedy, alebo sans. podobe yadá, yávat = keď, kedy, av. kadá = keď, kedy, lat. cum = r/v, quando = r/v, alebo gr. póte / πότε = r/v. Všetky napočítané podoby, podľa nás, nie sú precízne, lebo v sebe zhrňujú významy keď, kedy, ba neraz sa to približuje aj ku kde, ktorý... Viď Koľko.

Kefa: Druh jemnej štetky. S týmto slovom som sa nestretol ani v jednom slovanskom jaz. Kefa je urobená z „vlasov“, srsti, škutín a tu je aj jej et. východisko. Tesne súvisí so sans. keśa = vlasy na hlave (srboch. kosa), ktoré je v príbuzenstve s naším kečka, gr. kefalé / κεφαλή = hlava a lat. caput = hlava, capillus = vlasy, caesaries = vlasy (na hlave).

Keks: Drobné suché pečivo, biskvit. Zastúpené je vo všetkých slovanských jaz. Najskôr tu máme výpožičku z ang. cake(s) = koláč, bábovka, torta; kúsok. Germánskym koreňom je kak, príbuzné ku kok, ktoré v nem. nájdeme v slove kuchen = koláč, v ang. z XVIII. st. je to cookie, ktoré pretrváva v americkej angličtine a v holandskom, ako koek = koláč.

Kel 1°: Druh kapustovej zeleniny. Nepriehľadné. Vzdialená príbuznosť s klať, krík, možno aj ang. kelp = väčšia morská rastlina, kde OES udáva „slovo neznámeho pôvodu“, ale podľa McQuarie slovníka, v prípade slova cell = cela, biolog. a pol. bunka; článok... a toto porovnáme s českým kel (U Macheka 2°) = klíček (rastliny), čiže „napuchnuté miesto rastliny“, púčok > puk a toto zase prirovnáme ku srbch. kelj = kel, kelový = od kelja, kde oba významy Kel 1° a Kel 2° sa približujú, môžeme predpokladať, že tu ide o totožnú etymológiu. V oboch prípadoch nám figuruje pravýchodisko klať, čiže „prebíjať sa“, ísť smerom hore, „prebíjať sa“ pôdou.

Kel 2°: Veľký a silný zub niektorých zvierat. (Kly slona.) Čes. kel = r/v. Všeslovanské, vyjmúc bulharského. Poľ. kiel, gen. kla, kielec... ukr. kol, rus. klyk, srbch. kaljak (súvisí s kljun = zobák) atď. Všetko zodpovedá významom klať, kôl... Viď Klať, Kôl, Klíčiť.

Keľavný: nár. na Dolnej zemi. Usilovný. Viď Kaľavný.

Kelím: Druh tkaniny, používaný na koberce, závesy a pod. Podľa RES slovo sa k nám dostalo cestou krimo-tatarského a tureckého kilim. V srbch. má podobu ćilim. V peržskom je qalim, kde F. Steingass predpokladá turecký pôvod.

Kelner: Zastarené, hovorové čašník. Prišlo k nám cestou nem. Kellner = r/v a východiskom tohto je str. lat. cellenarius ktoré súvisí s lat. cellarium, cella = komora, pivnica .

Kelt: Príslušník ie. kmeňa, ktorí aj dnes žijú v Británii, v Írsku a v záp. Francúzsku. Pôvod v gr. Keltoi, na podklade ktorého vzniká starý lat. názov Celtae (pl.) a neskoršie lat. Celticus, z čoho je fr. celtique.

Názov Kelt sa teraz vzťahuje hlavne na Keltov svojho času žijúcich v str. a vých. Európe, kým pre Keltov v záp. Európe sa vzťahuje paralelný lat. názov Gal.

Kengúr(a): Austrálske zviera z rodiny vačkocov (novolat. marsupialis). Údajne kap. James Cook a botanista výpravy, Joseph Banks (v 1770) tvrdili, že toto je domorodý názov živočícha, avšak neskorší lingvisti zistili, že to chybne zachytili. Pýtali sa jedného domorodca, čo je to za zviera a tento, pravda nerozumel otázku, nuž odpovedal: kangaroo (ang. spôsob písania), čo vo voľnom preklade by znamenalo: Nerozumiem, čo sa pýtate.

Kenotaf: Vzniklo z teol. kenosis, ktoré sa pôvodne vzťahovalo na prázdnu hrobku Ježiša, čiže na zmŕtvychvstanie. Gr. kenós / κενός = prázdne.

Dnes sa význam posunul aj na symbolickú hrobku „neznámeho hrdinu“, na symbolickú hrobku ľudí, ktorých sa mŕtvola nenašla, čiže táto symbolická hrobka je prázdna.

Kentaurus / centaurus: Záhadná bytosť v gréckej mytológii, poločlovek, polokôň. Lat. centaurus, na podklade gr. kéntauros / κένταυρος, kde etym. nie je jasná. Predpokladá sa súvis s gr. κέντωρ = osteň, bodec – na poháňanie dobytka.

Kepeň: Dlhý plášť bez rukávov, dlhá bunda bez rukávov. Čes. kepeň, kepenec, staropoľ. kiepieniak, kopieniak, ukr. kobenják, kepenjak, rus. kobenjak, kebenjak, slovín. kepenjek, bul. kebenek, srbch. kapenak... Východiskom sú turecké slová, kde v osmanskom nájdeme kepenek = plášť janičiarov. Odtiaľto sa slovo dostalo do maď. ako köpönyeg, köpenyeg, ktoré podľahlo procesu krátenia, takže ustálilo sa na käpeny. Asi tur. podoby prenikli aj medzi Mongolov a tu sa to ustálilo na kebeneg = r/v, avšak východiskom všetkých bude najskôr v perzskom slove pre kabát. Viď Kabát.

Ker, kra 6. p. kre: Drevnatá rastlina rozvetvujúca sa hneď od zeme. Krovie, hromad. krovina = väčšie husté kríky, krovie... Zatiaľ ho nájdeme len chybne vysvetlené.

ČES pod vstupom keř = ker napočituje nárečové podoby, keřík, kříček, křok, škříček, křovina... a pridávajú sa podoby, ako sloven. ker, gen. kra, poľ. kierz, gen. krza, krzak, ukr. krjak... a poznamenáva sa, že u južných Slovanov slovo nie je zastúpené. Praslov. *kъŕь ktoré „nepochybně souvisí s kořeň“. Príbuzné bude lit. kerébla = nízky rozvetvený strom a keréti = rásť do šírky, do konárov.

UkES sleduje podobnú linku a napočituje autorov na ktorých sa spolieha: Vasmer, Slawski, Brückner, Machek, Matzenauer, Trautmann a súhlasí, že ker súvisí s koreňom.

Podľa osobnej mienky, slovo ker má trochu inú etymológiu a bude súvisieť s krovom, úkrytom, krytím..., ale aj s významom pre prút, trstinu a pod.

V srboch. jazyku slovo ker je zastúpené. Nájdeme ho ako korov = burina, nižší porast, krov = strecha, prikrývka, krovlje = krovie, krovina... teda, v srbch. jaz. sa prelínajú významy strecha, skrýša, burina, krovie. Na tento vývoj nepriamo poukazuje aj toch. B karwa = trstina, šašina... vôbec húština a A. Van Windekens tu vidí PIE *kruwa a súvis so slov.cirkevným krovъ = strecha a krijú = prokryť, schovať, ako aj lit. kruva = masa, kopa, hromada, hŕba... a kráuju = hromadiť, staroírske cráu = maštaľ, stajňa, koliba. D.Q. Adams sa však prikláňa ku mienky, že tu ide o PIE *g(w)rewo-, ktorému by zodpovedalo av. grava- = palica, prút, srboch. štaka.

Ktorýkoľvek náhľad uvážime, či  palicu, drúk (štaku), alebo  skrýšu, krov – prichádzame k rovnakému uzáveru. V krovine, ktorá je obyčajne v podobe kríkov, prútov... človek sa mohol skryť a vystriehnuť, uloviť si nejakú zver.

Ak uvážime sans. keda = palica, prút... a že sa toto v záp. pahari už mení na kéru = drevo na oheň, kéro = kúsky dreva, v kumauni kero, kyara = tenší prút, hindu kera = tenký prút, výhonok atď. súvis kra s prútom, výhonkom, kúskom dreva... atď. sa nám javí, ako samozrejmosť. Najmä ak uvážime, že ďalšie podoby, ako trstina, šašina... všetko sa aj využívalo na budovanie si skrýše, obydlia, schovanie, skrytie sa. Na tento význam ukazuje aj gr. kryptós / κρυπτός, κρύπτω = schovať, prikryť, tajné, skrýša... alebo aj ang. cover = prikrývka, ochrana, skrýša, úkryt... ktorého pôvod je v st.fr. covrier < lat. co-operire, východisko operio = schovať, skryť. Ďalšie ang. slovo, cower = skrčiť sa, čupieť, učupiť sa, schúliť sa... čo zase upomína na skryť sa. Pôvod slova je germánsky a do ang. prišlo zo Škandinávie, kde v islandskom kúra = sedieť skľúčene, deprimovane, súžene a jeho stredoanglická podoba bola couren. V nem. ho reprezentuje kauern = čučať, kvočať. Aj tieto podoby nás upomínajú na skrývať sa.

Slovo nám bezpochybne patrí ešte do doby prajazyka a preto rozličné podoby nachádzame v celej škále ie. jazykov a je nesmierne „rozvetvené“. Z praslova, pravýchodiska sa vyvinuli termíny pre ker, drevo, skrýšu, krov, burinu (korov), koreň, rozvetvenie, palicu, prút, rádius... V slove rádius (lat. východisko) to máme zvlášť viditeľné. Lat. radius = spica kolesa, palica na meranie niečoho, prút-palička učiteľa na ukazovanie niečoho, hrada, svetelný lúč atď. a preto, bez prihliadnutia na špecifickosť vývoja jednotlivých jaz. skupín, slovo, jeho etymológiu neriešime. Napr. aj rádio, ako komunikačný prístroj svoj pôvod má práve tu, v lat. lúč, svietiť... ale je tu aj radicitus = „s koreňom“, vydávať, vypúšťať zvuk, dať najavo, vysloviť vyriecť, rozširovať, rozšíriť...

Osobná mienka mi je, že slovanské ker má východisko práve v tejto škále pojmov a u nás sa približuje ku významu skrývanie, pokrývania, krovu... srbch. korova a ďalšim, horespomenutým pojmom, ako interjazykovým konekciám.

Keramika: Výrobok z pálenej zeminy, hliny. Európske, až svetové slovo, ktorého východiskom je gréčtina. Gr. keramiké / κεραμική = hrnčiarstvo, κεραμεύς = hrnčiar, κέραμος = hrnčiarska hlina, nádoba (hlinená), hlinené (keramické) nádoby, kachličky (tehličky) atď.

Keratín: Základná látka pokožky, nechtov, vlasov, peria a rohov živočíchov. Tento izometrický hydrokarbón pomarančovej (mrkvovej) farby nájdeme u mnohých rastlín, najmä pri mrkve, ktorej lat. názov je carota, z gr. karotón.

Kerovať, keruvať, karovať: Kormániť, riadiť kormidlom, volantom; odbočovať, zahýbať, uhýbať; vykerovať, skerovať, nakerovať, zakerovať atď. Pokladá sa za výpožičku a adaptáciu pôvodne nemeckého kehren = obracať, skrúcať, okrúcať a pod.

# V peržskom jazyku kar = akcia, práca, zvŕtanie, otáčanie, krútenie sa, z čoho v kombináciách s inými slovami je celý rad termínov s významom, ako napr. dielňa, majster, zručnosť, obchod, obchodník, laboratórium... ba tu je aj gardan = okrúcať, meniť, premieňať, zvŕtanie, s čím súvisí aj druhé gardan = krk, stĺp. Turci si toto prevzali, ako gerdan = krk, hrdlo, bachor na hrdle, kým v srboch. z tohto vzniká đerdan = náhrdelník (hlavne dukátový).

Keser: Sieť na ryby vrecovitého tvaru, čerenec. Používa sa hlavne na vyberanie a prekladanie rýb. Čes. keser, dl. kašer, poľ. kasierz. Prevzaté zo str. dolnonem. kesser, súčasne spis. Kescher. Do nem. prišlo asi zo st.fr. casse, ktorého východiskom je lat. capsa = krabica, nádoba... formované na lat. capere, capio = vziať, držať...// S týmto súvisí aj srbch. kesa = vrecko, mešec i keď časť etymológov tu vidí výpožičku z tur. kese = vrecko, mešec, avšak aj toto sa formovalo na podklade lat. capsa. Viď Keš a Kešeňa.

Kesón: Zariadenie umožňujúce stavanie pod vodou. Fr. caisson, staršie casson, - tal. cassone, caisse, kde máme lat. východisko capsa > capere > capio. Viď Keser.

Keš: Peniaze v hotovosti, hotovosť. V SSJ nie je. Predstavuje výpožičku z angličtiny. Ang. cash = r/v, pôvod bude v zaniknutom fr. casse, alebo v jeho východisku, tal. cassa < lat. capsa. Viď Kasa, Kasňa, Keser, Kesón.

Kešeňa: Vrecko na šatách; Mať plnú kešeňu = mať veľa peňazí. Pomerne nejasné. Naši etymológovia ho chápu, ako výpožičku z tur. jaz.

V. Machek: kešeňa, sloven. kešeňa, kiešeň, kišeňa, poľ. kieszeń, nár. kieśnia a toto prešlo do ukr. ako kyšenja. Poľské slovo je odvodené od poľ. kiesa a toto, spolu s ruským kisá, jidisch kisse, kis = mešec (na peniaze) a vychádza z osmanského (tur.) käsä = pytel. // Podľa Mihála SR 25.98 slovenské slovo je z poľštiny.

UES (ukrajinský) vysvetľuje: Kyšenja má svoju podobu aj v praslov. ako *kyšenja, kъsenь v zmysle vnútornosti, črevá...a nejaký súvis s tureckým kisá = mešec, nedochádza do úvahy. (Dzendzelivskyj, Vasmer, Slawski, Brückner, Bańkowski.)

RES (ruský) kisá = mešec... ako východisko má turecko-tatarské käsä = mešec, tatarsko-kazachský kisä (Radlov)... a napočitujú sa ešte aj ďalšie tur. podoby... a všetko sa zvádza do arabského kis = mešec.

V tureckom (osmanskom) jazyku som našiel len podobu kese (nie käsä) s významom mešec (na peniaze), peňaženka, v zoo. vak ( u zvierat vačkovitých – Marsupialia) a tu môžeme predpokladať, že je importované z rímskej lat. cassa < lat. capsa.

Vysvetlenie UET bude asi najprijateľnejšie. Možno by sme tu mohli priložiť ešte toľko, že východiskom kešene budú ie. podoby zo základného významu pre duté, prázdne, nádoba, mechúr, napuchnuté, vykysnuté... atď. V sans. kóstha- = veľké vnútornosti, útroby a v následných jazykoch odtialto vychádzajú termíny aj pre brucho, srdce, prsník, ba aj pre hrniec, nádobu, sýpku obylnín, pokladnicu atď. Gr. kýstis / κύστις = mechúr a kýtos/ kútos / κύτος = duté, nádoba, urna, kožený vak, štít... Tento predpoklad podporuje aj lit. kišené = kešeňa, vrecko, vačok...

Porovnaj: Kasňa, Kasa, Keser, Kesón, Keš, ba aj lat. cassis = sieť na lovenie (vtákov), caseus = syr, cassus = prázdne, duté...

Kešo: Bežné meno pre koňa, ktorý je buď „grošavý“, alebo „zalizovanej“ srsti, často aj „frckavý“, ale najčastejšie trochu dlhšej srsti. Už z napočítaného vidieť, že tu bude kolízia aspoň dvoch etymológií.

V prípade „grošavého“ koňa, ako východisko môžeme uvážiť dnes už medzinárodné slovo cash (ang.) = peniaz. Toto sa vyvinulo zo zo starofr. casse, alebo tal. cassa, kde máme lat. pôvod v slove capsa = debna, láda, truhla ( u nás poznáme kasa = pokladňa).

V prípade „zalizovaného“ a chlpatého koňa, ako východisko sa hneď vynára sans. keśa = vlasy na hlave, srbch. kosa = r/v, slovenské kešavý = chlpatý, s dlhou šticou, kučeravý a pod.

Keťas: Slovo vzniklo v čase I.sv. vojny (Machek), ako adaptácia nem. Kettenhändler = „reťazový obchodník“, či u nás známejší „robár“, potulný obchodník z Balkánu, ktorý svoj tovar v čase nedostatku, predával za prehnane vysokú cenu, obyčajne „na čierno“, takže u nás pod keťas chápeme hlavne nezákonné predávanie tovaru za neprimerané ceny, úžerník, vydierač a keťasiť = predávať na čierno, vydierať.

Ketchup / fonet. Kečap: Názov radu omáčok ku mäsu, rybám. Slovo sa k nám dostalo cestou expanzie hlavne americkej angličtiny. Jeho frekvencia mimo Spojených štátov je len sporadická. Všade sa skorej siahne po slove sauce. Ketchup je súčasná podoba písania. Skorej sa písalo catsup, catchup. Predpokladá sa čínsky pôvod (jazyk Amoy / koe-chiap, ke-tsiap). Odtiaľ prešlo do malajského jazyka, ako kechap a odtialto sa dostáva do angličtiny. V jazyku amoy a v malajskom, význam slova je: slaná voda, do ktorej sa nakvasili ryby, čiže „rybia priesoľ“.

Keteňa: Zástera, avšak v podobe geceľa, ako u Kalinčiaka, Timrave, tak aj v bežnej reči Slovákov v Banáte (Vojvodina), chápe sa krojovaná sukňa. V. Machek sa pokúsil toto slovo, v podobe geceľa aj vysvetliť a spomína, že na moravskom Slovácku je slovo geča, s významom „plachta, již se cikánky odívají...“ s poznámkou „nejasné“.

V SSJ toto slovo, vo význame zástery chýba, avšak na Dolnej zemi je ešte živé. V príbuznosti má srbch. kecelja = r/v, maď. kőtény = r/v, ukr. kýteľ = blúza vojenskej rovnošaty, rus. kiteľ = r/v, belorus. kíceľ = r/v, poľ. kitel = plátenný plášť, čes. kytle = sukňa, blúza, ba tu máme aj ďalšiu slovenskú podobu, kitľa, kytľa = sukňa. Podoby sa vyskytujú aj v bul. a v lužickom jazyku. Aj tam to má význam blúza, sukňa.

Podobu kitel, kytel prevzali sme si z nem. Kittel = plášť, robotnícky plášť, avšak v nemčine nemá spoľahlivú etymológiu. Aj ona si ho importovala. Najskôr tu ide o adaptáciu pôvodne arabského slova kutn, qutn, ktoré sa v španielskej arabčine písalo a aj vyslovovalo, ako koton = bavlna, pamok, látka z tej suroviny. Staré franské slovo kotta = hrubá vlnená látka na prikrytie, čiže svojdruh pokrovca, podľa mienky všetkých etymológov, vraj neprichádza do úvahy. Neprichádza do úvahy ani anglicko – škótske kilt = mužská sukňa (súčasť ich ľudového odevu), lebo tu ide o pôvodne škandinávske slovo, ktoré vo švédskom dialekte má podobu kilt = povojník. V dánskom dialekte kilte = vysúkať, zasúkať si niečo a v staroislandskom kilting, kjalta = sukňa.

V hindu nájdeme, akože perzské slovo, arabského pôvodu katan = druh plachty z jemnej látky.

Ketón: Chem. organická látka vznikajúca okysličením sekundárneho alkoholu. Nem. Keton, čo predstavuje abecedný derivát z Aketon / acetón.

Žiadne komentáre:

V tomto module gadget sa vyskytla chyba

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com