Kasa: Pokladnica, schránka. Pôvod je v tal. jazyku, cassa = pokladnica, truhla a východiskom tohto je lat. capsa = krabica , schránka, truhlica, láda....
Kasácia: Zrušenie rozhodnutia nižšej stolice vyššou; zrušenie listiny; zbavenie úradu, alebo hodnosti. Neskorolat. cassatio, z lat. cassare = zrušiť, odvolať, anulovať.
Kasár: Zlodej vykrádajúci pokladnice, kasy. Samozrejmé, súvisí s kasou. Odtiaľto máme odvodené exp. kastrovať, kaštrovať = kutať, prekutávať.
Kasáreň: Ubytovňa vojakov. Čes. kasárna, poľ. kasárnia, hl. kasarna, srbch. kasarna, ukr. kasárnja. Všetko sme dostali cestou nem. Kaserne a do nem. sa dostalo z fr. caserne a podľa náhľadu jazykovedcov, pôvod slova je v provensálskom cazerna = strážna miestnosť na hrade, strážnica.
Kasať 1°: Na Dolnej zemi má význam behať, ponáhľať sa, hlavne ulicou, utekať z miesta, na miesto... Mohli by sme toto považovať aj za výpožičku zo srboch. kasati = klusať, lebo neraz sa použije aj na vyjadrenie konského behu, avšak je tu aj české kasati = pospiechať, náhliť, kask = klus, nuž i napriek toho, že SSJ toto slovo nema, najskôr tu ide o náš vlastný archaizmus. Podľa V. Macheka, praslov. bolo asi kašú, kasati, ktorému je príbuzné lot. kuošu, kuôst a bude súvisieť s Česať 2°. (?)
V sans. kásati = ísť, pohybovať sa a kasayati = ísť, prechádzať sa, kasať (priamo, ako kôň), ísť z miesta, na miesto.
Kasať 2°: nedok. vyhrnovať, podkasávať, vysúkavať; kasanica... Čes. kasati, staropoľ. kasać sie = chystať sa (k niečomu veľkému), podkasać si sukňu, zakasać si rukávy, odtialto je aj belorus. rus. a ukr. nárečové, hl. kasać, dl. kasaś. Staroslov. kasati (sa) = dotknúť (sa), podobne aj v staropoľskom kasnuti se = dotknúť sa, dotýkať sa.
Kasíno: Budova, alebo miestnosť zariadená na spoločenské zábavy a schôdzky. Dem. z tal. casa = dom, lat. casa = chalupa, chyža, dom, domček...
Kasírovať: častejšie počuť skasírovať = rušiť, likvidovať, ničiť a pod. Ako významove, tak aj etymologický, blízke je ku kántriť. Obe tieto slová majú rovnaké východisko. Viď Kántriť, Škoda.
Kaskáda:Stupňovitý vodopád. Fr.-tal. cascata, východisko cascare = pád, padať, na podklade rímskolat. casicare, kde pôvod je lat. casus = pád, padať.
Kasňa: Skriňa. Čes. kašna = r/v. Východiskom je nem. Kasten = láda, truhla na skladovanie niečoho a východiskom tohoto je st.fr. casse, dialektový variant súč. chásse = skrinka, schránka na cennosti, rám.
Kasta: Spoločenská trieda v Indii; uzavretá spoločenská trieda, alebo vrstva separujúca sa od ostatného obyvateľstva. Medzinárodné. Port. casta, v neskoršom používaní nahrádzalo raza, raça = rasa. Pôvodné port. casta predstavuje feminum z casto = čisté, nezmiešané.
Kastaneta: španielsky nástroj skladajúci sa z dvoch miskovito vyhĺbených kúskov dreva, alebo slonoviny, ktoré sa pripevnia na prsty a narážaním na seba vydávajú zvuk; sprevádzajú sa ním tance a piesne stredomorských národov. Šp. castaneta, dem. z castańa, ktorého východiskom je lat. castanea = gaštan. V sans. Kaśthá- = kus dreva, drevo, drevo na oheň , poleno a pod.
Kastelán: Správca hradu, alebo zámku a jemu patriace panstvo. Východiskom je lat. castellum = vojenský tábor, kde v základe máme lat. castrum = opevnené miesto, pevnosť.
Kastrácia: Miškovanie, škopenie. Lat. castrare, čoho východiskom je lat. *castrum = nôž. Viď Kat.
Kastról: Plytšia kuchynská nádoba, rajnica, „pavňa“. Prevzaté z nem. Kastrol, pôvod ktorého je vo fr. cassole > castrole, čo predstavuje dem. z casse, provensálsky casa, rímsky a neskorolat. cattia = „pavňa“, panva, ktorého východiskom je gr. kuáth(e)ion, kúathos / κυάθειον, κύαθος = šálka, panva.
Kaša: Husté, lepkavé jedlo uvarené zo zrnovín (na hrubšie zomletých, roztrhaných, z daráľova), (viď), alebo ovocia a pod.
Celkove, toto slovo vypadá jednoduché, ale nie je. Zatiaľ nám ho nikto nevysvetlil a nájdeme ho v každom slovanskom et. slovníku.
Všeslovanské. Čes. kaše, kašička, rus. ukr. káša... staroslov. kašica... ale tu sa nám začínajú najrozličnejšie vysvetlenia. V ruskom et. slov. nájdeme, že kaša bude mať súvis s cediť, ktoré má východisko v kasia, lot. kóšti, kóšiu = cedím, filtrujem, ba spomína sa tu aj gr. slovo pre sito atď. atď. ako aj slovanské kvas a pod. Ukrajinský slovník spomína rovnaké podoby, kde pridáva ešte aj kosá, česať (vlasy, česať).
Český et. slovník sleduje rovnakú linaj a pridáva, že tu bude súvis aj s prieosiatým, sitom... .
Ani jedno vysvetlenie nezodpovedá, lebo kaša môže byť „preosiata“, ale z čoho? Zo zrna a práve tu budeme mať asi najsprávnejšie východisko, etymológiu. Musíme si všimnúť ie. termíny pre zrno, jedlo, lebo kaša má súvis práve s týmto.
V sans. nájdeme slovo káśa- = proso, pšeno a v peržskom kaša = medikament, liek, chudobný človek, kaši = zdravie, šťastie, dobrota... Práve táto paralela si mi pozdáva. Kde bola kaša, robila sa zo zrna, „zodratého“ (daráľova) a pre chudáka bola pravým liekom, zárukou zdravia, šťastia, dobroty. Rezonovanie v tomto smere podporuje aj paralelný srboch. termín proja = kaša, proso.
Kašeľ: Prudké kŕčovité vyrážanie vzduchu z pľúc. Všeslovanské. Čes. kašel, kašlati, poľ. kaszel, hl. a dl. kašel, rus. ukr. kášeľ, srbch. kašalj, bul. kašlica... V príbuznosti má lit. kosulys, lot. kasus, kasa, kasis, alb. kollё, st.h.n. hwuosto, nem. Husten, st. ang. hwosta, wel. pas, kornválske paz, breton. pas ír. ca(s)sacht, toch. B kosi, hin. kasa, kas, sans. kas, kása, kásate... praslov. kašlь, cirkevnoslov. kašъlь. Rekonštruované PIE je kwehas-u. Väčšina jazykovedcov predpokladá zvukomalebný pôvod.
Kašmír: Jemná látka vyrobená z vlny kašmírovej ovce, kozy, ktorej pomenovanie vychádza z názvu indickej provincie v oblasti záp. Himaláj. Ľudove, na Dolnej zemi kašmerín, z čoho krojovaná sukňa je kašmerínka.
Kaštieľ: Vidiecke sídlo zemanov, šľachticov... Medinárodné. Ang. castle, na podklade st. severofr. chastel, fr. cháteau... všetko z lat. castellum, ktoré je dem. z castrum = opevnené miesto, hrad, zámok. Machek poznamenáva, že české kaštel je priamo z latiny, kým slovenské kaštieľ bude predstavovať výpožičku, adaptáciu maďarského kastély. * S týmto súvisí aj slovenské kostol. Viď.
Kašubovia: Slovanský ľud, slov. plemeno usadené na pobreží Baltského mora. O etymológii ich názvu nemôžem nič tvrdiť na 100 percent, ale prihliadnúc na názvy rozličných germanskych plemien, ako Saxon, Frank... kde figuruje názov ich „obľúbenej“ zbrane, „sekáč“, „krátka (kópia)“... môžem len poznamenať, že asi aj tu bude figurovať názov ich „obľúbenej“ zbrane, luk a strela. V aveste, či ako to starší etymológovia zvyknú nazývať „Zend a Pazend“, nájdeme vstup „kašuba“, čo znamená „luk“. V st. perzskom jaz. kašuna = luk.
Kat: Profesionálny vykonávateľ trestu smrti. Koľko slovníkov budeme konzultovať, toľko nájdeme rozličných vysvetlení.
V. Machek, na podklade Miklosischa, Matzenauera...atď. prikláňa sa ku mienky, že slovo sme si prevzali z ger. jazyka, veľmi dávno a preto sa nedá vysvetliť, o ktoré tu slovo ide.
Ruský et. slov. (Vasmer) sa týmto slovom vôbec nebaví.
Ukr. et. slov. sa napočitujú slovanské podoby, ako rus. kat, ukr. kat = trýznenie, poľ. čes. sloven. hl. dl. kat = profesionálny vykonávateľ trestu smrti a spoliehajúc sa na Jakobsona, vidí tu súvis s ruským katáť = krutiť, rúbať (drevo), kálať... a tieto významy porovnáva s lat. tortor = mučiteľ, trýzniteľ a pod.
Ani jedno vysvetlenie nie je dokonalé a spoľahlivé. Výnimkou je iba ukrajinský slovník, ale len z dôvodu, že badá, odkiaľ sme asi toto dostali.
V hindu jaz. je katna = zoťať, amputovať, zabiť (v boji), pominúť sa, umrieť a pod. Kateya = ten, ktorý seká, rozsekáva, mäsiar, katna = sekať, obsekávať, rozsekávať, oddeľovať.... a pod. a je tu aj kat = sekať, rozsekávať, krájať, oddeľovanie a aj exekúcia, výkon rozsudku. S týmto tesne súvisí aj perzské qatl = zabíjať, sekať, rúbať, vražda, atentát, masakrovanie, poprava a pod. Všetko bude súvisieť so sans. khut = rozbiť, preklať, prepichnúť, katu = sekanie, rúbanie, nepálske kat-kut = posekať, dorúbať, kat-mar = vraždenie, masakra, zabíjačka, zakáľačka, bengálske kata-kati = vzájomné masakrovanie, vraždenie, zabíjanie sa... Viď Kálať.
Katá-: (κατά) Predpona gréckeho pôvodu, s významom smerom dolu, dole, úplne, ale s gen. aj od hora, od dolu, opačne, naproti, proti, s akuz. smerom dolu, ponad, medzi, pozdĺž, blízo, opačne, počas, okolo, o, preto, v pátraní po.., súvise s.., zodpovedá...
Využíva sa v zložených slovách, ako napr. katabolizmus, katakomby atď.
Katabolizmus: Rozkladacie pochody v živom organizme, ktorými sa uvoľňuje energia. Opak anabolizmu. Gr. katabolé = hádzať dolu. Viď Kata-.
Katafalk: Ozdobné pódium, podstavec v kostole, na ktorý sa kladie telo zosnulého. Fr.- tal. catafalco, st.fr. ecsafault. Nesk.lat. catta (gr. κατά) + fala = veža. Viď Kata-.
Katachréza: Dvojzmysel vznikajúci zámenou základného významu a metaforického použitia slov; zneužitie slov a ich významu. Lat. catachresis, na podklade gr. katákhresis, východisko χρεια = použitie, služba. Viď Kata-.
Kataklizma: Katastrofa, pohroma, živelná pohroma, záplava... Fr. cataclysme, na podklade lat. cataclysmos, z gr. kataklysmós, základ gr. κλύζω = prať, záplava. Viď Kata-.
Katakomby: Podzemné chodby, podzemné sklepania, blúdište, tuneli, podzemné pohrebište v Ríme. Lat. catacumbas, asi od roku 400. dostáva aj význam hrobu. S určitosťou môžeme povedať, že prvý element má gr. východisko (viď Kata-), avšak východisko druhého elementu je nejasné. Môže byť adaptácia lat. cumba = malá loďka, čln, čiže môže sa narážať na truhlu, tumulo = zahrabať, pochovať atď.
Katalepsia: Kŕčovité zmeravenie tela. Nesk.lat. catalepsis, z gr. katálepsis, z katalambáno/ καταλαμβάνω = schytiť, zaujať... kde druhý element je λαμβάνω = chytiť, schmatiť, chmatnúť, zaujať, ukradnúť, ublížiť, trpieť....
Katalexa: Náhradné slabiky chýbajúce vo veršovej schéme predĺžením slabiky, alebo pauzou. Nesk.lat. catalecticus, z gr. katalektikós = neúplné. Východisko λεκτικός = výrečnosť.
Katalóg: Usporiadaný zoznam, súpis podľa abecedného poriadku mien, mien osôb, názvov vecí, tovaru a pod. Nesk. lat. catalogus, z gr. katálogos = lista, listina, odvodené z gr. katalégein = vyber, zapíš, zaznač, kor. légein ,légo/ λέγειν, λέγω = vybrať, zozbierať, pomenuj, vymenuj, prečítaj...
Katalýza: Urýchľovanie chemických pochodov pridávaním iných substancií. Mod.lat. z gr. katálysis, základ katalúein = rozpustiť kor. lúein = uvoľniť, popúšťať.
Katan: Krutý človek, trýzniteľ, ukrutník, tyran. Čes. katan = r/v, ale aj katov pomocník. Poľ. katan = veterán, vyslúžilý vojak, „supérieur militaire“, ukr. katún = vojak.
V. Machek spomína, že vo východočeskom nár. katan má tiež význam vojaka a že práve na podklade tohto, maď. etymológ Sulan sa domnieva, že pôvod slova je v maďarčine, v slove katona = vojak a ku tomuto termínu sa došlo tak, lebo maďarskí vojaci boli posielaní na vidiek, aby svojou prítomnosťou a zásahom „krotili“ nepokojných poddaných, takže význam kat a katan sa nám veľmi priblížili, i keď tu ide o cele rozdielne východiská.
Ukr. et. slov. slovo katún si vysvetľuje, akože za výpožičku z maďarčiny a pôvod tohto vidí v byzantskej gréčtine, kde je katoúna / κατούνα = čeľaď, domáca čeľaď, skupina, tábor, ktoré bude v príbuznosti s alb. katúnd = dedina, osada, rum. catún = dedinka, pole, chotár, bul. katún = cigánsky tábor, člen toho tábora, mac. katún = „šiatrový“, nomádsky cigáň.... ruský cirkevno-slovanský katunъ = vojenský tábor.
Ak by slovenský význam katana nebol trochu iný, súhlasiť môžeme, lenže u nás sa pod tým chápe: krutý človek, trýzniteľ, ukrutník, tyran, čo sa skorej približuje ku atribútom kata, ako ku atribútom vojaka, vojenského tábora, či aj domácej čeľade pod.
Vypadá, že v slovanských jazykoch máme dve rozličné východiská. Na túto skutočnosť poukazuje aj východočeské katan = vojak a čes. katan = r/v ako v slovenčine. Východočeské podľahlo vplyvu maď. významu, ale inde si zachovalo pôvodný význam, ktorého východisko je rovnaké, ako máme pri slove kat (viď), ku čomu môžeme priradiť aj ďalšie sans. slová, ako kathiná- = tvrdé, kruté, z čoho je panini slovo kathina- = tvrdé, kruté, ukrutné, nemilosrdné, neľudské, bolestivé... a je tu ešte zopár odvodených slov s podobným významom. Predsa, význam tábora, vojenského tábora... nebude mať veľa spoločného s krutosťou. Viacej spoločného je s katom a kálaním. (viď)
Katapult: Staroveké vojnové zariadenie na vrhanie projektilov, ako kamenných balvanov, veľkých šípov a pod. Lat. catapulta, z gr. katapéltes, kde druhý elemnt má svoj koreň v πάλλειν = vrh(nutie), hod(enie), hádzať, vrhať.
Katar: Zápal slizníc. Nesk.lat. catarrhus, z gr. katárrhous = katárový výtok, reuma, východiskom je gr. rhein, réo / ‘ρέω = tiecť, tok, prúd, potok...
Katarakt: Nevysoký široký vodopád. Lat. cataracta, z gr. katar(r)haktés = spieranie, vodopád, zdúvadlo (šlajz, floodgate).
Katarakta: Sivé zakalenie oka, beľmo. Figuratívny útvar na podklade predošlého, Katarakt.
Katarzia: Výsledný povznášajúci a očisťujúci účinok gréckej tragédie. Súvisí s Katarom, Kataraktom... Viď.
Kataster: Úradný súpis pozemkov a ich podrobný opis; rozloha pozemkov patriacich k jednej obci; chotár; prehľadný súpis osôb; katastrálne jutro = plošná miera pre pozemky, 1600 štvorcových siah. Tal. catastro, variácia termínu catastico, na podklade lat. - gr. katástichon = register, katá + stíchon = čiara, linaj po linaji. (Viď Katá-)
Katastrofa: Neočakávané, náhle nešťastie, pohroma. Lat. catastropha, z gr. katastrofé / καταςστροφή = náhle otočenie, prekotenie sa vozom, prehodenie sa, koniec, smrť...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára