04 novembra 2009

Etymologický slovník: Jak-Jap

JKulikKravata2

 

 

 

 

…autor Ján Kulík

Jak

Tibetský párnokypitník, druh rožného dobytka. Slovo vychádza z tibetského γyag.

Jakľa

Nár. Časť ženského odevu, kabátik. Prevzaté cestou nem. Jacke, Jackett = sveter, kabátik, avšak jeho pôvod je v st.fr. ja(c)quet, čo predtavuje dem. z jaque, ktoré vyšlo z domáckeho mena pre Ján / Jack, avšak vysvetliť prelínanie sa s fr. menom Jacques, ang. James a lat. Jacobus už predstavuje problém.

Jakobín

A/ Dominikánsky mních pôvodne z kláštora neďaleko chrámu Saint-Jacques (lat. Jacobus), v Paríži. B/ Člen radikálneho politického zoskupenia počas fr. revolúcie v XVIII.st. ktoré vzniklo v Paríži v 1789.roku, neďaleko starého jakobínskeho kláštora. C/ Druh domestikovaných holubov, ktorým perie na zadnej strane krku rastie v opačnom smere, čo chovateľom pripomínalo kapucňu mnícha.

Jakobita

A/ Člen starokresťanskej sekty, nazvanej podľa mena Jacoba Baradaeusa.

B/ Vstúpenec anglíckeho kráľa Jamsa II. (Jacoba) z rodu Stuart, po jeho abdikovaní, alebo aj vstúpenec jeho rodiny.

Jalec

Sladkovodná ryba ( Cyprinus leuciscus) ; zool. rod rýb z čeľade kaprovitých. Čes. jelec, poľ. jelec, ukr. jálec, rus. jeléc, hl. jelc, dl. jalc, jalcyk, jalica, praslov. jelьcь. Nejasné slovo.

Vzhľadom na to, že u Slovanov a Germanov názvy mnohých rýb majú podobné, blízke mená, tu môžeme prirovnať nem. Alant (Squalius cephalus), najbližšieho príbuzného ku jalcu, čiže iný druh, ale istého rodu, v ktorom prípade by sa tu jednalo o praeurópske slovo. (Machek).

V ruskom.et.slovníku, Vasmer podáva prirovnanie ku nem. Wiessfisch a hol. elft = jalec a toto posúva ku lat. albus = biely. (Specht, Uhlenbeck) a toto zase ku nem. Alant = jaz, (hať na lovenie rýb), z čoho prichádza ku gálsko – latínskemu alausa = malá rybka. Ako ďalšie možné vysvetlenie pridáva aj sans. arunás = červenkavé, zlatisté a st.h.n. elo, elawer = červenohnedý, žltý.

*Osobne sa mi najlepšie pozdáva prirovnanie ku gr. álieús / άλιεύς = rybár, άλιεύω = ryba a άλια = zhromaždenie. Vo všetkých prípadoch sa naráža na rybu a jej zoskupovanie sa v „kŕdel“, k čomu môžeme prirovnať aj sans. yuthá- = kŕdel (v srbch. aj dnes jato = kŕdel), kor. yu, yuj, yut = zmiešať, zospolčiť. (Aj tu musíme mať na zreteli, že pravlasťou Grékov, či vôbec Indoeurópanov je stredná Európa, Podunajsko a tu boli styky s pôvodným obyvateľstvom, preberali sa určité slová.)

Viď Jalovec, Jalový.

Jalovec

Nár. borievka a jej plod, čiže ker Juniperus communis. Podľa Macheka tu ide o severoslovanské slovo zastúpené ako v češtine, tak aj v slovenčine, poľ. luž. rus. ukr. jazyku, kým slovín. je brin a srbch. brinja, čo je už praeurópske slovo pre modré, modrinu, v tomto prípade prenesené na podobnosť ihličia. Praslov. jalovьcь. Pôvod nejasný. Snáď bude príbuzné ku nem. Wacholder = r/v, kde ako st.h.n. kmeň, udáva sa wehhal-. Súvis jalovca s jalový nemožno neuvážiť, ak na zreteli máme, že jeho plody dozrievajú až na jar druhého roka.

S týmto súhlasí aj ruský et.slovník, ale pridáva, že súvis s jalový bude v tom, lebo jalovec má mužské a ženské kvety. Mužské plod neprinášajú, čiže na pohľad sú jalové. (Brandt, Bernecker, Bruckner) E. Fraenkel súvis vidí v tom, že plody jalovca sú zelenej farby a vypadajú, ako nezrelé.

Iní nevidia súvis jalovca s jalovým, ale v možnej príbuznosti s arménskym elevin = céder a gr. éláte / έλάτη = jedľa, borovica, sosna (E. Lidén, Tarutman, Specht) proti čomu sa postavil Machek.

Viď Jalový, Jalec.

Jalový

Neplodný, sterílny, planý, nerodiaci. Všeslovanské. Praslov. jalovъ. Príbuzné je gr. álios / άλιος = bezplodné, márne, άλιόω = zmárniť, skaziť, sklamať, bezvýsledné, bezplodné, jalové, alebo aj leréo / ληρέω = jalove rozprávať, byť sprosták, blázon. V gréckom jazyku je tu ešte hodne odvodených slov, ktorých význam sa vzťahuje na niečo márne, bezvýsledné, jalové, či v opačnom prípade majú aj pozívny zmysel, hlavne s vynechaním predpony a-. Prichýlenie sa gréckeho slova ku άλιος = morské, musíme chápať v zmysle, že aj slovo more sa vyvinulo zo zamorenia, márneho, mŕtveho, lebo slaná voda prekážala plodnosti rastlín. Viď Jalec, Jalovec.

Podľa všetkého, v slovách jalec, jalovec, jalový, máme fosilovaný koreň z praeurópskeho jazyka. (Pravdepodobný pohyb slova bol: ryba > kŕdel > more > márne > jalové.)

Jama

Prírodná, alebo umele vyhĺbená diera do zeme. Všeslovanské. Praslov. tiež *jama a nie * ama, ako niektorí tvrdia (Vasmer). V príbuzenstve má pravdepodobne gr. di-amán (?)= prekopať, έχ-αμάν (?) = vykopať a ά-μάρη (?) = priekopa, órugma / όρυγμα = jama, diera, priekopa, baňa, tunel, ír. uaihm = jaskyňa, , diera, jama, av. una = diera, puklina, lit. loma = nižina, lot. lama = r/v. Celkove, toto slovo ešte vždy nie je dôkladne vysvetlené.

Odtialto máme jamina, jamisko, jamka, jamovitý, jamôčka a pod.

Jamb

Básnická stopa zložená z krátkej a dlhej, alebo neprízvučnej a prízvučnej slabiky. Lat. iambus = jambická básen, na podklade gréckeho ιαμβειον. Podľa písania antických autorov, Iambe / Jambe / Ιαμ`βε bola dcéra boha Pana a Euche, slúžka Metaníry (Meganíry), ženy Celeusa, kráľa Eleusie, ktorá ako prvá učila ľudstvo poľnohospodárstvu. Keď bohyňa Ceres cestovala Atikou, v snahe vyhľadať Proserpínu, svoju dcéru, ktorú splodila s Jupiterom, pridala sa ku nej aj Jamba a cestou zabávala Ceres svojími žartami, rozprávkami, básničkami a od vtedy, podľa legendy, všetky „voľné“ a satirické verše vraj nosia meno jambické. (J. Lempriére)

Janičiar

Člen elitnej sultánskej tureckej pechoty, kresťanského pôvodu, ale prevychovaný na islamské náboženstvo, ktorých sultán používal ako policajtné a trestné vojsko vôči hlavne kresťanom. Janičiar = poturčenec, zapredanec. Pôvod v tur. yeničeri, yeni = nový + čeri = milícia.

Jankovitý

Postihnutý jankovitosťou, choroba jednokopytníkov, strata vedomia, pomätenosť. V čes. janek, jankovitý. Všetko je odvodené z osobného mena Jano v zmysle hlúpy, sprostý, pomätený, jednoduchý, neokrôchaný človek (ako sa zjavuje v rozprávkach), či v češtine Honza = hlúpy, popletený, dl. jank = sprostáčik, hlupák.

Jansenizmus

Reformačné hnutie v rámci katolíckej cirkvi, podnietené holandským teológom Jansenom (Cornelius Otto // 1585 - 1638 ) ktorý sa narodil vo Flamánsku, vtedy španielske Holandsko, teraz Belgicko. Preslávil sa svojím teologickým písaním, ktoré odsúdilo až niekoľko pápežov. Ostrými článkami vôči Protestantom (Mars Gallicus), kde ostre vystúpil vôči spojenectvu francúzskeho kardinála a ministerského predsedu Richelieu, ktorý s holandskými protestantami uzavrel spojeneckú zmluvu namierenú vôči Španielsku, za čo na intervenovanie šp. kráľa Filipa IV. Dostáva aj biskupský úrad v Ypres.

Jeho teologické náhľady odsúdil rad pápežov a celé hnutie v rámci katolíckej cirkvi bolo prenasledované, avšak predsa v 1723. roku jeho vstúpenci zakladajú autonómnu jansenistickú cirkev v Utrechte, Holandsko, ktorá jestvuje aj do dnes. Na čas sa toto hnutie prešírilo aj do Talianska.

Jantár

Skamenená živica pravekých ihličnatých stromov, priehľadný polodrahokam, prevažne žltej farby. Čes. ukr. srbch. slovín. jantár, kde sa predpokladá, že všetko sme dostali cestou ruského jantár.

Podľa Macheka (opierajúc sa na iných autorov, B.A. Larina) toto slovo bude mať ugrofínsky pôvod, lebo v praveku Ugrofíni obývali oblasť Baltického mora a tam zbierali jantár. Na toto vraj poukazuje fakt, že ugrofínske jazyky majú východiskové slovo s významom smola, kde v maď je gyanta = 1° jantár, 2° sosnová smola, 3° glazúra a len obchodnými cestami sa názov jantáru dostáva sa aj medzi Baltoslovanov, ktorí pôvodne neboli pri mori, ale trochu východnejšie.

Podľa rus.et.slovníka, ruské jantár bolo prevzaté z lit. gintaras = jantár, lot. dzitars, dzintars = r/v. Bruckner sa však snaží dokázať, že jantár vychádza z lit. genys = ďateľ, lot. dzenis, prus. genix = ďateľ. Lokotsch, Fraenkel a ďalší popierajú maďarský (Ugrofínsky) pôvod slova.

Ox.et.slovník anglícke amber = jantár vidí v st.fr. ambre, str.lat. ambar(e), ambrum, ktorého pôvod sa pripisuje arab. anbar = jantár. Nemožno si nevšimnúť, že arabské anbar sa až nápadne zanáša na sans. ámbara = obal, prikrývka, či aj antár = vnútri, medzi, ántara = vnútornosť a asi tu leží celá záhada jantáru. Najdrahší jantár je ten, kde sa na pravekú živicu ulapil nejaký hmyz a potom ho vytekajúca živica obalila, dostal sa do vnútra a dnes je tam akoby nejaký svedok svojho rodu z ďalekej minulosti. Viď Ambaláž, Hambár.

Január

Prvý mesiac v roku. Za svoj názov vďačí menu starorímskeho boha Janusa. Lat. Ianuarius, vých. Ianus. Viď Jánus.

Jánus

V starorímskej mytológii boh času a začiatku, zobrazovaný s dvoma tvárami, jednou sa díval pred seba a s druhou za seba, čiže díval sa do budúcnosti, ale aj minulosti.

Údajne, Jánus bol prvým, či najstarším kráľom Talianska, ale jeho pôvodnou vlasťou bolo Tesálsko (Grécko). Bol vraj synom boha Apolóna. Keď prišiel do Talianska, tu ho prijala Camese, alebo Camasene s ktorou panoval v Latiume. Spolu mali aj niekoľko detí, z ktorých jeden syn sa nazýval Tiber a podľa neho, ako rieka ktorá tiekla cez mesto ním založené Janiculum, dostáva jeho meno. Po smrti Camese, Jánus do svojho kráľovstva prijal boha Saturnusa, ktorého prenasledoval Jupiter.

Ako prvý kráľ Latiumu, Jánus tu zavádza poriadok. Donáša rad zákonov, učí ľud pestovať plodiny, vymyslel peniaze a krajina prosperovala. Po jeho smrti, povďačný ľud si ho vyvolil za svojho boha a od vtedy sa Rím tešil jeho záštite a práve on bol ten, ktorý neraz zachránil svoje mesto. Dvere jeho chrámu boli vždy otvorené v čase vojen, aby mohol zachrániť svoje mesto a zavreté v čase pokoja.

Bol bohom vstupných brán. On bol ten, ktorý z divochov urobil civilizovaných. Jeho chrám bol pri vstupných bránach do Rímu a týmto zaručoval bezpečnosť vstupu do ulíc mesta, ba v cirkevných obradoch prvé modlitby boli venované jemu, lebo len jeho sprostredkovaním aj modlitby ku iným bohom mohli byť uslyšané. Pre túto jeho vlastnosť, neraz sa ho znázorňovalo s kľúčom v pravej ruke, ale neraz v pravej držal aj číslo 300 (CCC) a v ľavej 65 (LXV), aby každý vedel, že on pod svojou správou má aj čas, či rok.

*Meno Janusa sa odvádza z lat. janus = (arkádová) chodba, ktoré súvisí s peržským (iránskym) *yuana a toto s ie. yeh(a)- = ísť, iď, či u nás jazdiť, pojechať, ale aj s toch.B yońia = cesta, chodník smer a v toch.A yom = čapáš, stopa, šliapeľa.

Japónsko

Ostrovný štát vo východnej Ázii. Tento zaužívaný názov svoj pôvod má v čínskom jazyku, Jih-pun = východ slnka, východ, orient, kde jih = slnko + pu = vznik, pôvod, ktoré znamená rovno to isté, ako aj japónske Nippon.

Žiadne komentáre:

V tomto module gadget sa vyskytla chyba

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com