…autor Ján Kulík
Jas
A/ Silné svetlo, silná žiara, B/ lesk, svit, žiarenie, jagot. Čes. jas, jásavý, jásati = r/v. srbch. sjaj, východisko sijati = svietiť. V preširenejšej podobe máme jasať = búrlivo prejavovať radosť, nadšenie, veľmi sa tešiť, veľmi sa radovať, plesať; žiariť, iskriť, svietiť, ligotať, jagať, skvieť, blýskať sa a jasavý = žiariaci, žiarivý, ligotavý, jasný, nadšený, radostný, plesajúci.
Z týchto sekundárnych významov vychádza aj poľ. nár. jaskać = kričať, hl. jaskać = kričať, slovín. jaskati = kričať.
V príbuzenstve bude sans. jhas = páliť, horieť, z čoho jhasa = slnečná páľava, žiara. Paralelný koreň je i jhal, jhil = blesk, z čoho jhala- = slnečná páľava a v následných jazykoch i žiara ohňa, hnev, trblietanie, jaganie, žiarenie, iskrenie atď. Tesne súvisí s Jarý a Svetlo. V toch. jazyku wäs, yasa, ysá = zlato, kým len pre zaujímavosť, v austrálskom domorodeckom jazyku ( v N.S.W.) yas = jasné, čisté, priezračné.
Viď Jarý, Jasný, Svetlo.
Jaseň
Lesný listnatý strom, z rodu Fraxinus. Čes. jasan, poľ. jasień, jasion, hl. dl. jaseń, polab. josén, rus. jáseň, ukr. jáseň, bul. jáseň, srbch. jasen, slovín. jásen, praslov. *asenь, (j)asenь. Príbuzné ku lit. úosis, lot. uosis, staroprus. woasis, nem. Esche, ang. ash, lat. ornus (druh jaseňa, vzniklo z *osenos, os-en-os), prakeltský *osna, wel. onnen, gr. ácheroís / άχερωίς = biely topoľ, staroisl. askr = jaseň, alb. ah = buk, arm. haci = jaseň. // Machek ho priraďuje ku slovám praeurópskeho pôvodu. Ostatné pramene o tom mlčia.
Východiskom najskôr môže byť predošlé Jas, lebo listy sa mu jagali, jasali, trblietali, svietili... Viď Jas a Jasný.
Jaskyňa
Prírodná dutina v zemskom povrchu, prírodný podzemný priestor. Čes. jeskyně, poľ. jaskynia. Nejasné. Pravdepodobne bude tu súvis so zastaralým slovenským jask = tunel a dl. jašk (rybársky termín) s významom vchod do rybárskeho vŕška, alebo by tu bol aj nejaký súvis so slovom ískať? (Machek)
Možný je súvis aj so sans. kúpa- = diera, prázdny priestor, jaskyňa, ktoré v RV nadobúda význam aj studňa. V následných jazykoch, napr. prakrit sa vyvíja na kuva, ayakuva, viyakuva = studnička, v jaz. oriya kua = neobmurovaná studňa, čiže diera, kde východiskom bude sans. guh = schovať, z čoho je gúha = skrýša, jaskyňa. Ak by sme teda slovenské jask = tunel, pochopili len ako zastaralé knižné slovo (kratšiu verziu jaskyne), čo potvrďuje aj Slovník slov.jazyka , v tom prípade uvážili by sme jaskyňu ako slovo zložené z jas + ky + ňa a dostali by sme význam jas = jasné, svetlé, -ky- by zodpovedalo sans. kúpa = jaskyňa, diera, prázdny priestor, oriya kua = diera a podstata všetkého bude sans. guh = schovať, gúha = jaskyňa, skrýša. Koncovka -ňa tu figuruje už len ako koncovka ženského rodu, ako napr. v studňa.
Jasle
Prvoradý význam tohoto slova je kŕmidlo pre statok v podobe rebríka, alebo žľabu, koryta a že podľa biblickej legendy Ježiš keď sa narodil v Betleheme ležal v jasličkách (na slame), ako druhoradý, odvodený význam je aj plastické znázornenie Ježišovho narodenia a jasle, ako detská útulňa.
Všeslovanské s významom kŕmidla pre dobytok. Čes. jesle, staršie jěsli, poľ. hl.dl. jasla, slovín. ukr. jasla, srbch. jasle, jaslice, bul. rus. jásli, staroslov. jasli. Všetko sa vzťahuje na akt jedenia, ktoré v sans. reprezentuje koreň ad = jesť, adati-, ádana = jedlo, jedenie, či vo forme bližšej ku slovanskému máme aj jémati = jesť, jedlo, kde ako koreň máme jam = jesť, jámati = jedenie.(V jednotlivých ind. jazykoch dostáva podobu aj chámati, jhámati.) Príbuzné mu je nem. essen, ang. eat, st.h.n. ezzan, gót. itan = jesť, uzeta = jasle, gr. édetús / έδητύς = jedlo, írsko-gálske ith, lit. édmi.
Jasmín / Jazmín
Vôňavý ker s bielými kvietkami. Medzinárodné slovo. Arabské yasamin je prevzaté z peržského (pehlavi) yasmin, yasaman, avšak ako spomína Machek, opierajúc sa na Journal of American Orient Society (1948), autor Edm. H. Schafer, tu vlastne ide o pôvodne čínske slovo.
Jasný
Vydávajúci svetlo, žiariaci, žiarivý; zjavný, zrejmý; zretelný, zrozumitelný; bystrý, triezvy, rozumný; veselý, milý, vľúdny, radostný; zvučný, čistý; svetlého odtieňa a pod. Všeslovanské. Čes. jasný, poľ. hl.dl. jasny, rus. ukr. jásnyj, bul. slovín. jásen, srbch. jasan, staroslov. jasnъ, praslov. *(j)ěsnъ, ktoré je v príbuznosti s lit. áiškus = jasný, čistý, ýškus, eiškus = r/v. Možná je i príbuznosť ku sans. v RV yášas- = veľkolepý, skvelý, sláva, povesť, hlavne keď sa podívame na následné jazyky, ako pali, kde máme foneticky blízke yasas- = sláva, úspech, sinhalese yasa, yaha = česť, sláva, povesť atď. lenže tu pravdepodobne ide o koreň yas = snaženie sa, usilovanie, zápasenie, borenie sa s... Jasný teda bude súvisieť s jas, jasaním sa a bude mať rovnaké východisko, ako aj Jas, Jarý, Svetlo.
Odtialto máme jasnieť = vyjasnievať sa, stávať sa svetlým, jasniť sa = vyjasnievať stávať sa svetlým, žiariť, jasno = jasnosť, jasné svetlo, jasno- ako predpona v zložených slovách, napr. jasno + modrý, + žltý, + videc, + skvúci, + zraký a pod. Vo všetkých prípadoch tu ide o jasné v zmysle svetlo, svetlé, čisté, nezamračené.
Viď Jas.
Jaspis
Nepriesvitný druh kremeňa, polodrahokam rôznej farby. Lat. iaspis, na podklade gréckeho iaspis, ktorého pôvod je v nejakom orientálnom jazyku. Ang. jasper = r/v prevzaté zo st.fr. jaspre, varianta z jaspe.
Jastrab
Druh dravého vtáka, Accipiter gentilis. Všeslovanské. Čes. jestřáb, poľ. jastrzab, hl. jastřob, dl. jastśeb, ukr. jástrub, rus. jástreb, slovín, srbch. bul. jastreb, praslov. *jastreb, jasъtrebъ. Blízke ku lat. accipiter = r/v a to tak, že ie. oku-pet-ros = rýchle lietajúci, sa posunom pozmenilo v oku-trepos , kde –ep- prechádza v –eb-. (Machek)
V ruskom et.slovníku najdeme až zopár možných vysvetlení. . .A/ V slovenčine jestvuje slovo jastriť = bystro, prenikavo pozerať, sliediť zrakom, napínať zrak, jastrivý = prenikavo hľadiaci, pozerajúci, zrakom sliedivý a z tohoto rad etymológov (A. Meillet, A. Ernout, A. Vaillant, K. Brugmann, Bernecker, Sobolevskyj, Specht, Petersson, Bruckner, Niedermann atď.) navrhovali ako východisko ie. *ok – ros, s uvážením gr. ώχύς = rýchle, ώχυ – πέτης = rýchlo letiaci, ώχύ – πτερος = rýchlokrídly. S týmto porovnaj sans. aćupátvan-, lat. accipiter = jastrab, ktoré sa musí uvážiť mimo neskoršieho lat. astur = jastrab a gr. άστεροπή = blesk a άστραλός = škorec.
B/ Podozrivé je vysvetľovanie slovanského jastrab na podklade *astrebъ > ostrъ v zmysle „ostrý, bystrý zrakom“ a rebъ, ako jarabý. (Jagič)
C/ Ďalej sa tu žiada analyzovať slovo jastrab, jastrebъ, ako zložené slovo s významom jediaci (ястель) a rebъ = prepelica / jarabica; porovnaj tu av. kahrkasa- = kaňa na podklade kahrka-= sliepka, ako aj av. asa, sans. aśa = jediaci. (Fraenkel, Bulachovskyj)
D/ Konečne tu je aj gr. όιστός = šíp, strela, οιστρος = žialo. (Toto už až nápadne pripomína ostré, čiže otočili sme sa v kruhu, prišli na začiatočný bod.)
Za uváženie, v slovenčine máme aj ďalšie slovo, jastrabieť sa = jarabieť sa, strakatieť, javiť sa petrým. // Celkove, toto slovo je nedostatočne preskúmané a to hlavne zo strany slovanských vedcov, ktorí dobre poznajú ako svoj, tak aj ďalšie slovanské jazyky.
Jašiť (sa)
Plašiť sa (zvieratá, najmä kone), pochabiť sa, bláznivieť, šalieť. Čes. jaše = žarty, jašek = blázon, jaškovitý = šaškovitý, poľ. jasio, jaś = ďas. Východiskom všetkého je osobné meno Ján, na Orave Jaš = Ján. (V poľ. jasiek, jaś môže byť aj zajac.) Machek.
Jašo
Pochabý, zjašený človek, pochábeľ, vetroplach. Viď predošlé, Jašiť (sa).
Jašter, jašterica
Druh plaza. Čes. ještěr, jěščer, ještěrka, ale na Morave aj iščírka, hiščerka, staropoľ. jaszczeryca, jaszczorka, poľ. jaszczurka, jaszczur, kašub. vješčeřéca, polab. jostaré, rus. jáščerica, ukr. jáščirka, hl. ješćer, dl. jašćer, slovín. jaščerica, srbch. jašter, gušter, kým jašterica = zánet na jazyku dobytka vychádza zo slova *ščirъ – srbch. čir = vred, ale pre fonetickú podobnosť, skrížilo sa s jašter. Staroslov. ašterъ, praslov. (j)aščerъ. Machek aj toto slovo pokladá za praeurópske a určitú príbuznosť vidí s nem. Eidechse = plaz.
Ruský et.slovník praslov. (j)aščerъ dáva do súvisu so slovom skorý a na tomto, do súvisu s lit. skérys = kobylka, saranča, lot. škirgailis, škirgata = jašterica, gr. skaíro / σκαίρω = skákať, tančiť, σκαρίς = druh červa, so st.h.n. sceron = šialiť, žartovať, hrať sa, alb. hardhёlё = jašterica atď. Je tu však ešte aj hindu jast, pehlavi jaśt, av. janh a sans. jas = skákať, skackať, odskakovať a pod. (Urdu, Classical Hindi and English Dictionary)
Menej prijatelné je, že jašterica bude nejak súvisieť s jaskyňou, tunelom atď. Je tu ešte celý rad hypotéz, ktoré sa odhadzujú, ako „sotva vierohodné“.
V sans. je jyaisthi, jyesthi = malý domáci plaz. Toto slovo tu stojí úplne izolovane a ani Turner nevie kam ho zaradiť. Zdráha sa ho priradiť ku sans. jyaisthaka-= vzťahuje sa na indické ročné obdobie v rozpätí mesiacov máj – jún, z čoho v nepálskom jazyku vznikol názov mesiaca Jeth. Uvážiac túto skutočnosť, jašter, jašterica, gušter si vyžaduje dôkladnejšie štúdium. Hlavne z príčiny, že toto slovo, ako vypadá, je veľmi rozvetvené. V príbuzenstve bude mať aj hašteriť, haštriť a pravdepodobne aj hemžiť a hmyz. Možné je, že tu ide o veľmi starú výpožičku z nejakého praeurópskeho jazyka, lebo izolovanosť sans. jyaisthi... nepriamo na to poukazuje.
* V peržskom jaz. stretneme gustar, čo sa vzťahuje na rozhadzovanie, roztrusovanie, trúsenie, posteľ atď. Foneticky je blízke, no významovo trochu odbočuje.
S jaštericou súvisí aj hašteriť sa, haštriť. Viď Hašteriť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára