Jadran
More, záliv Stredozemného mora medzi Talianskom a Balkánom; Adria. Viď Adria.
Jadran 2°
Svojho času, hlavne na Dolnej zemi, veľmi frekventované konské meno. S Jadranským morom nema žiadny priamy súvis, ale s menom anglo-arabského druhu koní, Seglawi Jedran. Biližšie viď Gidráň.
Jadrný
A/ Zdravý, silný, pevný, výrazný, dúži, zdravého jadra; B/ výstižný, stručný, výrazný, zretelný. V rus.et.slovníku toto slovo je zahrnuté pod spoločnou hlavičkou s jadro, a periferne aj pod hlavičkou jadréť, ale s poznámkou, že súvisí s jadro. V čes. et. slovníku, Machek ho kladie a rozberá celkom samostatne.
Čes. jadrný, poľ. jedrny, hl. jědrny, dl. jěsny, ukr. jádernyj, rus. jadrёnyj, srbch. jedar, slovín. jedrn, jadrn, praslov. jedrьnъ, na podklade staroslov. jedro = rezko, rýchlo, svieže (významovo rovnaké, ako grécke táchos / τάχος, ταχύ). Všade má totožný význam, ako aj v slovenčine A/. // Slovenské významy pod B/ sa už vzťahujú na odvodeniny z jadro.//
Machek tu prirovnáva slovanské jedrъ s menom najvyššieho indického božstva Indra, kde indra- = silný, mocný, mohutný a s gr. ádrós / άδρός = vyrastený, statný, pevný, silný. (S týmto vraj súhlasí aj Trubačev.)
Ľudová etymológia vidí tu súvislosť so slovom jadro, avšak v takom prípade je nemožné vysvetliť významy, ako zdravý, silný, pevný, svieži, rezký, aktívny a pod.
Jadro
Semeno plodu, stredná vnútorná časť niečoho, stred, vnútro; podstatná zložka niečoho. Čes. jádro = r/v, jádra = testy (vajcia), poľ. jadro, v pl. testy, hl. jadro, dl. jědro, polab. jódre = jadro orecha, rus. ukr. bul. jadró, slovín. jedro = jadro, silne, srbch. jezgro = jadro, jedar = pevný, silný, statný, jedro = plachta, jedrilica = plachetnica. Praslov. jedró.
V čes.et.slov. sa udáva iba súvis so sans. andám = testy (vajcia) a s RV andá- = vajce. (Machek, Pederssen, Danielson, Miklosich, Uhlenbeck, Ilinskij, Bernecker, Liden, Specht) R.L.Turner pod sans. andá podáva vysvetlenie: vajce a v RV testy (vajcia). Ie. koreň *endro-, v staroslovan. reprezentované s jedro.
Rovnaké vysvetlenie najdeme aj v ruskom et. slovníku, ale sú tu aj iné možné vysvetlenia, kde najsamprv jadrný sa nedáva do súvisu s vajce (vajcoš), ale sa ho komparuje s gr. ádrós / άδρός = vyrastený, statný, pevný, silný a jadro sa komparuje so sans. ádris / adri = kameň, skala, ír. ond, onn = kameň, skala, ie. *ondes -= kameň.
I keď sa toto spomína len ako možné vysvetlenie, predsa v porovnávaní s významom jadro plne vyhovuje. Po anglícky hovoriaci farmári keď škopia býčkov, tak im vyrezávajú stones = kamienky.
Ďalšie možné prirovnanie by bolo sans. oddhara = schované, uschované, neviditelné, (jaskyňa, jama, diera, priehrada). Zaslúži si dôkladnejší výskum, najmä keď sa uváži, že jadro, jedro medzi Slovanmi má aj iné významy. Staropoľský jadro = sieť na ryby, kašubský jadro = sieť na ryby, alebo vtákov, srbch. jedro = plachta, jedrilica = plachetnica, slovín. jadro = plachta (na plachetnici). Toto slovo sa zaraďuje medzi „temné“ a pravdepodobne tu ide o niekoľko odlišných, ale fonetický príbuzných koreňov, nuž preto pod jedným termínom máme zahrnutých viacej významov.
Jagať (sa)
Blyšťať sa, trblietať sa, ligotať sa, lesknúť sa, skvieť sa, žiariť. Pravdepodobný súvis s rus. jágliť = horeť túžbou, bul. jáglicь = vrele si želať, zapáliť sa túžbou , gr. aígle / αίγλη = lesk, jas, denné svetlo, fakľa, blesk, άγλαός = nádherný, ligotavý, lesklý, ang. glitter = lesk, ligot, jagot, jas, žiara, jagať sa, blyšťať sa, trblietať sa s ktorým súvisí glow = vydávať (jasné) svetlo, svietiť, žiara, plameň, odlesk, vyžarovanie, nem. glühen, st.h.n. gluoen, wel. glo = uhlie, uhlíky, lit. žléja = šero, súmrak. Všade je ie. kor. *ghlo-, ghle-. Príbuzné sanskritové slovo je jhakk- = blesk, lesk, hin. jagana = rozsvietiť, oživiť, jagat = jasné, svetlé, osvietené, briliantné, skvelé, jaga-jot = skvelosť, krása, ligot, blyskot, nádhera, veľa svetla, v nepálskom jhak-jhak = nádhera, v jaz. orya jhaka = jagať, trblietať, hindu jhak = lesklé, blyšťavé, jasné, prakrit. jaga-jagamta = lesklé, blyšťavé, žiariace.
Odtialto máme jag, jagavý, jagot, jagotavý a pod.
Jáger
Poľovník, horár, príslušník horského vojenského útvaru. Prevzaté z nem. Jäger = lovec, poľovník, st.h.n. jagón = poľovať, loviť. Pravdepodobný súvis so sans. jagr, jágrati = byť budný, pozorovať, striehnúť.
Jaguár
Americká mačkovitá šelma škvrnitej srsti (Felis onza). Pomenovanie prevzaté z indiánskeho jazyka Tupi-Guarani, kde je jaguara.
Jagyňa
Na Dolnej zemi široko zaužívané slovo na označenie druhu vlhkomilného topoľa, topoľa bielého (Populus alba) a v prenesenom význame pod jagyňou sa chápe aj zátka na fľašu, korok, štopeľ, lebo v starých časoch sa z jagyne robili jagynky na uzatváranie fliaš, krčahov s vodou, ktorá sa nosila do polí. Jagyňa tesne súvisí si slovom Jagať (sa), lebo pri najmenšom vánku sa listy jagyne akoby jagali.
Jahňa
Mláďa ovce, baranča. Všeslovanské. Čes. jehně, Poľ. jagnie, hl. jehnjo, dl. jagńe, rus. jagnёnok, ukr. jagnjá, srbch. slovín. jagnje, staroslov. agne, praslov. agne, agnьcь. V príbuznosti má lat. agnus = jahňa, gr. ámnós / άμνός = jahňa, ír. uan = jahňa, uaineoil = jahňacina, v angličtine, ako archaické slovo dialektu ešte vždy jestvuje yean = z ovci, jahniť sa, prinášať, formované na staro anglíckom * geanian, ge + eanian, hol. (dial) oonen, ger. *aunojan, kor. *aun-, reprezentovaný v ie. * agwn-. Viď Bahniť sa.
Odtialto máme jahniť (sa), jahňacina, jahniatko, jahničie a pod.
Jahňada
Druh kvetinstva; maňúšky, bahniatká – má ich vŕba, topoľ, jelša. Tieto kvety za svoj názov vďačia svojmu tvaru, jemným bielym chĺpkom a oblosti. Naším predkom sa podobali mláďatám zvierat. Tesný súvis s jahňa. Viď Jahňa, Bahniatka.
Čes. jahněda, slovín jágnet, srbch. jagnjed = červený topoľ.
Jahoda
Rastlina s jedlými plodmi; nár. aj moruša a jej plody. Všeslovanské. Čes. hl. ukr. jahoda, rus. bul. srbch. slovín. poľ. dl. jagoda, polab. jogödói = jahody (pl.), staroslov. (j)agoda. Pôvodne sa pod týmto slovom chápalo ako bobule, tak aj iné plody lesných kríkov (maliny, borievky, brusnice atď.). Praslov. (j)agoda súvisí s lit. úoga, lot. uoga.
Praslov. * aga, ku ktorému sa dospelo rekonštrukciou cirkevno-slovanského vinjaga = hrozno (gr. βότρυς), kde v slovín. aj dnes máme vinjága = viničie, viničná loza. Na tomto stupni sa to tratí. Teórií je hodne, ale ani jedna nie spoľahlivá. Machek tu siaha po príbuznosti s nem. Wange = tvár a snaží sa najsť nejaký súvis.
D.Q.Adams pri vyvsetľovaní toch. oko = ovocie, spomína českého autora P.Pouchu („Archív Orientální“ = 1930) a Van Windekensa, ktorí sú mienky, že toto toch. slovo vychádza z nejakého PIE *h(a)eug-= rásť, zväčšovať (sa), alebo ešte skorej z *h(a)ógeh(a) = ovocie, jahoda. S týmto súvisí aj lit. úoga = jahoda, čerešňa, lot. oôga = jahoda, púčok na tváry, jazva po púčku (na tváry), slovanské (j)agoda, jagoda, ba obďalečný súvis bude aj s gót. akran = ovocie, staronór. akarn = ovocie z „divých“, lesných stromov, ang. acorn = žaluď (skorej sa tu chápalo aj bobuľovité ovocie – súvisí s acre = pole a paralely sú mu lat. ager, gr. agrós, sans. ájra = pole, lúka), staroír. áirne (<agrinya-) = divá slivka, wel. eirin = slivka, aeron = ovocie, jahoda. Základné sloveso sa zachovalo v arménskom ačem = rásť.
V prípade tohoto tochárskeho slova, Adams má poznámku, že tu jestvuje vynikajúca súvislosť, komparatívnosť medzi balstkými, slovanskými a tochárskymi jazykmi.
Jahve
Bibl. Meno Boha v St. zákone. Utvorené na podklade heb. JHVH = nevyslovitelné meno Všemohúceho, kde sa medzi spoluhláskami nachádzajú body samohlások a tieto sa nahradili samohláskami slova Adonai. Predpokladá sa, že pôvodné meno bolo Jahve(h), Jahwe(h).
Jachať
Rýchlo sa pohybovať, uháňať, bežať, hnať sa. Čes. jechati, rus. jéchať, ukr. íchaty, srbch. jahati, slovín. jahati, poľ. jechać, hl. jědu, jěć, dl. jědu, jěś atď. cirk.slov. jodú = ísť, cestovať. Príbuzné ku lit. jóhu, jóti = jachať, lot. jaju, jat = jachať, sans. yáti = ísť, av. yaiti = r/v, ír. áth = brod (cez vodu), sans. yátra = púť, cestovanie atď. Ie. yeh(a) = ísť, cestovať, z čoho na podklade prešírenejšej podoby *yiyeh(a) vyvinulo sa toch.B iyá a toch.A yá = ísť, cestovať. Tesný súvis s ísť. Viď Ísť, Jazdiť.
Jachta
Športová loďka, plachetnica, prepychová výletná loď. Dnes svetové slovo, ktorého pôvod je v holandskom jaght(e) (dnes aj Holanďania používajú jacht), čo znamenalo kratšiu verziu pre jaghtschip, schip = loď na honbu, prenasledovanie, sledovanie, lov, kde ako východisko máme jaght = loviť, poľovať, sliediť. Viď Jáger.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára