…autor Ján Kulík
Ročné obdobie. Vyskytuje sa vo väčšine slovanských jazykov. V srbch. proleće = pred, skorej leta, ale už ako jare = kozľa ( jarac = cap má východisko v jarý), ojariti se = ojariť, okotiť sa. Praslov. sme mali vesna, ktoré neskoršie vystriedalo jar, lebo medzi Slovanmi sa rok dakedy začínal s jarom, novým vegetačným obdobím.
V príbuznosti má sans. yar = rok, av. yar, yare = rok, gr. (h)óra / ώρα = čas, obdobie, ročné obdobie, rok, hodina, chvíľa, lat. hornus = tohto ročné, st.h.n. jar, nem. Jahr, ang. year = rok. Van Wandekens poznamenáva, že st.h.n. hiuru (<hiu jaru) v rakúskej nemčine sa zachovalo ako heuer = tohto roku, s derivátm heuring = tohto ročné, bežné. Ie. základ * jer-, jor-.
Odtialto máme jarec = jačmeň, jarík, jarica, jarienka, jarina, jarý atď.
Jarab
Vták žeriav popolavý. Vyvinulo sa na podklade jarabý a toto zase vychádza z jarabica.
Jarabica
Poľný vták z rodu kurovitých. Čes. jeřábek, jeřebice, poľ. jarzabek, ukr. órjabok, órjabka, starorus. orjabka, srbch. jareb, jarebica, slovín. jereb, jerebica, praslov. * arebъ, arebь, arebъkъ, cirk.slov. iarebь. Ku porovnaniu je tu lit. íerbe, írbe, jerube, staroisl. iarpe, nem. Rebhuhn = jarabica.
Ak by sme hľadali príbuznosť v gréckom jazyku, tak tu sa nám vynára órneon / όρνεον = vták, órtux / όρτυξ = prepelica (vták podobný jarabici) a órtálichos / όρτάλιχος = mladý vták, kuriatko, sliepočka. V latine máme perdix, -ic- = jarabica, z čoho vychádza st.fr. perdiz, pertriz a ang. partridge = jarabica. Všade máme zastúpené spoluhlásky r, b, či ich pozmenené podoby.
Odtialto máme rad odvodených slov s významom pestrý, strakatý, meniacej sa farby a z tohoto, z nestálej farby vychádza aj menlivý, nestály.
Jarabý
Strakatý, pestrý (najmä vták), nestály, menlivý. Sem prináleží aj jarabatý, jarabistý. Viď Jarabica.
Jarabina
Stredne vysoký okrasný listnatý strom s drobnými červenými plodmi, rastúcimi v strapcoch. Sorbus aucuparia. Čes. jeřáb, poľ. jarzab, hl. wjerjebina, dl. jerjebina, ukr. orjabyna, gorobýna, srbh. jarebika, jarebina, slovín. jarebika, praslov. *arebina, erebina, rebina.
Podľa Macheka, aspoň prvá časť nemeckého Eber-esche, Aber-esche = r/v, bude príbuzná ku jarabine, ktorého pôvod však nebude vo význame pre jarabý.
Nedostatočne preskúmané slovo, hlavne čo sa týka súvisu s gréckym jazykom, kde práve pod R je celá škála slov s význam ker, porast, palica atď. a možný je súvis aj so starým rímskym verbena, pl. verbenae.
Jarký
Kniž. zast. Prevzaté bolo z ruštiny. Jestvuje aj v srbch. jarki. V oboch prípadoch má vyznam jasného, horúceho, páľavy. Vasmer v rus.et.slov. toto slovo spomína pod járij a prirovnáva ho ku staročeskému jarobujný a slovenskému jarý = svieži. Viď Jarý.
Jarmo
Drevený postroj na šiju pre ťažný dobytok; útlak, záťaž. Čes. jařmo, poľ. jarzmo, kašub. jiřmoe, rus. jarmó, ukr. jarmó, bul. jarém, srbch. jaram, jarmo, slovín. jarem, staroslov. iarьmъ, praslov. *arьmo. V príbuzenstve má gr. árarísko / άραρίσκω = spojiť, dať do spolu, zviazať, άρμενος = pripojený, έρθμέω = spojený, zviazaný spolu, sans. arpáyati = podniecuje pohyb, položené na..., kde je koreň R = pohyb, av. araiti = upevniť, zviazať, spojiť, pripojiť a lat. arma = náčinie, zariadenie, nástroj, postroj, arm. arnem = robím. Viď Jutro 1°, 2°.
Odtialto máme podjarmiť, ujarmiť a pod.
Jarmok
Ročný trh. Čes. jarmark, poľ. jarmark, jarmarek, rus. jármarka, ukr. jármarok... Prevzaté zo str.h.n. jarmarket, alebo nem. Jahrmarkt = ročný trh.
Jarok
Priekopa na odtekanie vody (ob. vedľa cesty), garád, výmoľ, struha, potok. Čes. jár, srbch. jarak, jaruga, slovín. jarek, jaruga, poľ. jar, jarek, jaruga, ukr. jar, járyk, jarúha = výmol, úžľabie, rus. jar = strmý breh.
Príbuzné slovo najdeme v sans. jhar = tiecť, jhara = rieka, vodopád, z čoho v jazykoch Indie sa to prešírilo aj na prameň, kaskádu, fontánu, vodopád, tiesňavu, priepasť, kvapkanie, oblak a pod. či v podobe jharati sa už chápe aj tiecť dolu, vymývať, zmývať (dolu), potok a pod. Av. γžaraiti = prúdiť, tiecť prúdom (kde Turner predpokladá vplyv nejakého starého dialektu, lebo sa tu vyskytuje γ(g). Peržský jar = jarok, garád, priekopa, puklina, škára, trhlina, úžľabina.
Toto sanskritové slovo preniklo aj ku turko-tatarom ako aryk, tur. jar = príkrý breh, výmol. *Maďarské árok = járok, dostalo sa tam buď cestou turkotatarského aryk, alebo slovanského jarok, járok. V žiadnom prípade tu nejde o opačný proces. O tom dosvedčuje sans. koreň, sans. slová a ich významy, ako aj príbuzné korene, najmä jr = odchádzať.
Jarý
Plný elánu, sily, čerstvý, svieži. Čes. jarý. Pôvodný význam bol, ako spomína Machek, asi rozpálený, prudký, zúrivý (v zmysle temperamentu), ktoré sa nám ešte zachovalo ako jariť sa = hnevať sa. Súčasné jarý čerstvý, svieži atď. je nám už výpožičkou z ruštiny. Ináč tu ide o všeslovanské slovo. Rus. járij = horlivý, prudký, divoký, ukr. jarýty = rozpáliť, rozvášniť, hl. jěry, dl. jary = hnevlivý, surový, hrubý, bul. jarost = jarosť, hnev, jará = blesk, srbch. jarki = horúci, pálivý, razjariti se = rozzúriť, rozpáliť sa, jara = žiar (od peci, slnečná žiara), poľ. jarzyć sie = svietiť, zajarzyć = zasvietiť, staroslov. jarъ = mrzutý, jarostь = hnev, zlosť. Zodpovedá mu gr. ζωρός (nerozriedené víno) = ohnivý, silný, zélos / ζέλος = horlivosť, nedočkavosť, prudkosť, závisť, žiarlivosť, hnev, vášeň, náruživosť, zápal a sans. jvar = horieť, páliť, z čoho jvará- = horúčka a v jazyku oriya jara, hin. jar, konkani (jazyk) jaro = horúčka.
Ako v českom, tak aj v ruskom et. slovníku do súvisu s jarý, dávajú sa aj osobné mená, ako Jarohnev, Jaromír, Jaroboj, Jaroslav, kde v prípadoch Jaroslav a Jaromír môžeme mať aj určité rezervy.
Tesne súvisí s Jas a Svietiť. Viď Jas, Jasný, Svietiť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára