Etymologický slovník: KL....

.

.

.

....pripravuje Ján Kulík

.

.

.

Klub: Združenie zaujemcov o nejakú činnosť; spoločenská miestnosť. Medzinárodné. Vzniklo v Anglicku, na podklade staronórskeho klubba (klumba) = klub, ktoré je v príbuznosti so súčasným ang. clump = skupina, hruda; poleno, ktoré v str.hol. klompe, súč. klomp = hrča, masa.

Kľúč: Kovový nástroj na zamykanie / odmykanie zámky; pomôcka na pochopenie nejakého problému, prostriedok na dosiahnutie, ovládnutie niečoho; nástroj na zaťahovanie a povoľovanie skrutiek; značka na začiatku hudobného riadku; niečo majúce základný (kľúčny) význam. Všeslovanské. Čes. klíč, rus. ukr. bul. srbch... ključ, praslov. kľučь, kde máme zastúpený koreň kleu- = zvierať, zavierať, stískať, tlačiť, ako máme v prípade slov klepeto, kliešte... lebo kľúč v prvom rade vykonával funkciu zavretie, „stisnutia“ niečoho, čo do vtedy bolo nezamykané, nezamknuté, otvorené, voľné.

Korene tohoto technologického vynálezu najskôr siahajú do antického Grécka, kde najdeme slovo kleís, kleidós / κλείς, κλειδός = tyč (na zahatanie), priečka, mreža; zatvárať, zatvoriť, uzavrieť, brániť, prekážať, zdržovať atď. ako aj kleío / κλείω = zamknúť, zatvoriť, izolovať... Od Grékov, slovo sa dostalo aj ku Peržanom, v podobe kalid, kilid = kľúč, z čoho sa význam posunul aj na jedno z predmestí Konštantinopola, kalidan = zámka, zápor, priehrada, zahatanie a pod.

Od Grékov, slovo a technologický vynález prechádza ku Rimanom. Celkom ľahko, lebo ich reč (latina) už disponovala s podobným slovom, claudo = zatvoriť, zamknúť, zakľúčiť (prejav), zamĺknuť... clausula = zatvorenie, konklúzia...

Kedy a či vôbec kľuč prichádza aj k nám, zatiaľ nevieme. Aj Slovania disponovali s blízkymi slovami na vyjadrenie niečoho zomknutého, zahradeného, ale u nás šlo viacej o duševný stav, ako o nástroj. napr. máme skľúčiť (sa) = zmeravieť, skľúčiť = sputnať, skľúčenosť = duševná tieseň atď. kľučkovať = robiť „výhybky“ atď. atď.

Kľúč, ako nástroj, keď sa dostal aj k nám, tu najskôr len posilnil už jestvujúce termíny a splynul s jestvujúcimi podobamy. Na to poukazujú hlavne mäkké spoluhlásky (ktoré nepoznala ani latina a ani gréčtina).

Grécky kľúč mal jednoduchú podobu, niečo, ako písmeno Z, s tým, že horná a dolná priamka boli dlhšie a priečka mala kolmú podobu. Tento kľúč sa do stredovekej latiny preložil, ako clavicula, čo zase nabáda na rozmýšľanie, ako sme ten kľúč dostali.

Podobný problém má aj angličtina. Po ang. kľúč = key, ku ktorému, ako príbuzné môžeme pripočítať aj starofrízijské kei, kay, kde oxfordov et. slov. má poznámku „prameň, pôvod, východisko, sú neznáme“. Po fr. clé = key (ang.) = kľúč. Prečo? Aj angličtina má podobné slová a ťažko je určiť, odkiaľ, s čím súvisí slovo key.

Slovenčina nema nejakú širokú škálu odvodených slov, ale srbch. to pozná. So slovom kľúč súvisia: uključiti= pripojiť sa, dať dospolu, urobiť uzáver, rasključiti = zrušiť, rozísť sa, odključiti = vzdialiť, oddeliť, vypnúť, isključiti = vypnúť, vzdialiť, oddeliť, priključak = prípoj, pripojenie, spojenie, zaključak = záver, uzáver, rozhodnutie, uznesenie, kljukast = nepriami, robí „kljuke“ = záhyby, odbočky a tieto termíny boli v jazyku hodne skorej, ako sám kľúč.

I keď sa naší jazykovedci zhodujú, že slovo kľúč máme, akože z gréčtiny, nie všetci s tým aj súhlasia. Jednotlivci ukazujú na slovo Kel 1°a Kel 2°, čo asi neprichádza do úvahy, ale môžeme uvážiť príbuznosť so sans. kila 1° = klin, kôl... z čoho v hindu vzniká kili = kľúč, skrutka. V jazyku marathi kili = kľúč. Sans. kili dalo východisko aj sans. kilati = spojiť, priviazať, pripnúť, zapnúť, pripevniť, spevniť... a keď sa podívame na srbch. termíny odvodené zo základného ključ, zjavuje sa jasná súvislosť.

Odtialto máme spústu slov, ako napr. kľúčna kosť, ktoré najdeme už aj Hómera, kde má podobu kleís / κληίς = kľúč, lebo má rovnakú podobu, ako starogrécky kľúč a toto bolo preložené do stredovekej latiny, ako clavicula.

V sanskrite nejaké príbuzenstvá nám unikajú, ale niečo v podobe upevnenia, schovania, pritlačenia, ohnutia,zahatania, prekážky, bariéry, potknutia atď. predsa najdeme. Skambh = upevni, zaisť, Sku = schovaj, pritlač, Skut = ohni, Skup = pritlač, daj dospolu (ie. sque-) a pod.

V ger. jazykoch odchylky nastali skorej. Ie. sque- sa posunulo na s(k)l-,(s)kl- ako ho najdeme v st.h.n. sliozhan = zamykávať, zamkýnať, sluzhzhil = kľúč, staré saské slutil = kľúč, z čoho súčasné nem je Schlüssel a odtialto zase máme naše nárečové „šloser“ = zámočník, alebo napr. ang. clam(p) = mušla; skoba, kramľa, svorka, kde ako príbuzné máme st.h.n. klamma, nem. nár. klamm, str.h.n. klemme, hol. klemme, klem... germanské * klam- = stlač, stisni dospolu.

Odtialto máme : kľučka, kľúčiar, kľúčiť = spínať, dávať si ruky dospolu k modlitbe, kľuka = sústav stroja prevádzanie posuvného pohybu piesta na otáčavý pohyb hriadeľa... okľuka, kľukato...

Kľúčiť 1°: Klíčiť. Viď.

Kľúčiť 2°: Spínať (ruky) k modlitbe, čiže dávať ruky dospolu. Staroslov. ključiti se = byť (z)hodné (v zhode). Viď Kľúč.

Kľučkovať: Meniť smer (v behu), meniť, premieňať smer diskusie, rozhovoru, „robiť kľuky“.

Viď Kľúč.

Kľud: Pokoj, ticho, kľudne = chladnokrvne, bez výkyvu napr. citov. V slovenčine ho máme bez rozvetvenosti, kým naopak, v češtine je veľmi rozvetvené. Čes. klid = pokoj, poriadok, st.čes. kľuditi = čistiť (roľu, záhradu...) od buriny, držať to čisté, v poriadku; kľuditi sěno = zhraboavať, odnášať ho z poľa domov. Kliditi, uklízeti (byt), pokliditi dobytek = vykydať stajňu od hnoja, vyčistiť ju... kliditi se = odchádzať, odsťahovať sa... atď.

Staroslov. kljuditi = prerušiť, zanechať, odsťahovať...byť v priateľstve, v spoločnosti, hovoriť... cirkevnoslov. kljuditi = hovoriť, rus. kljudь = poriadok, pokoj, poctivosť, peknota, krása, hl. kludźić = privádzať do poriadku.

V ďalšej analýze, časť etymológov poukazuje na príbuznosť s gót. hlutrs = čistý, jasný, priezračný, kým druhá časť to popiera, lebo v tom vidí príbuznosť ku gréckemu klýzo / κλύζω = umývať, špliechať, splachovať... Z germanských jazykov, len angličtina si zachovala slovo clean, v pôvodnom význame, ako čisté, udržiavať v čistote, dočista umyť, vyprať... V st.h.n. kleini = čistý, priezračný, jemný, malý, delikátny, z čoho nemčina si zachovala len klein = malý. Blízke tomuto je clear = jasný, čistý, ktorého pôvod je už v starofr. cler (súč. fr. clair) a východiskom tohoto je lat. clarus = jasný, čistý. Ak uznáme príbuznosť ang. clean, tak následne musíme uznať aj gr. κλύζω = umývať, špliechať, splachovať... lebo okamžite sa nám núka aj príbuznosť so sans. klid = mokré, močiť, namáčať, fŕkať atď.

Pravdepodobne s týmto súvisí aj írske glan = čisté, jasné, usporiadané, ktorého staršia podoba bola clan.

Kľukať 1°: Krčiť sa v kolenách, kľakať. Viď Kľakať.

Kľukať 2°: nár. Vojvodina. Prejedať sa, napchávať sa, „štopkať, pchať“ hus. Súvisí so srbch. kljun = zobák. Viď Kel 1°, 2°.

RES má tu iné vysvetlenie. Rus. kljúkať sa komparuje so srbch. kljukati = napchávať , slovín kljukati = tĺcť, štípať, hrýzť a toto sa zaraďuje ku zvukomalebnému pôvodu a prirovnáva sa ku nem. glucken, gluksen = kvokať, lebo Glucke = kvočka... lenže už či kvočka, alebo štípanie, hryzenie a pod. skorej bude súvisieť s klať, kôl, „kljun“ a podobnými slovami, ako so zvukomalebným pôvodom.

Klus: Mierny cval, beh. Čes. klusati = r/v, klisna = kobyla, žriebä, staropoľ. klusie = kone, poľ. klusować = klusať, hl. klusać, rus. kljusia = žriebä, ukr. klus = rezko bežať, slovín. kljús = rezko (bežať), srbch. kljuse = kôň, kljusati = klusať, praslov. klusajú, klusati, kъlsati, staroslov. kljusate. V príbuzenstve bude gót. hlaupan, z čoho aj nem. laufen = bežať, utekať, Läaufer = bežec (Vasmer, Machek) lenže následne je tu aj ang. loafer = darebák, pobehaj, povaľovač, ako aj colt = žrebec, kde sa ako východisko udáva šv. kult = prasa, sviňa.

Ako pravýchodisko, Berneker a P. Persson navrhujú kleups, klup- = chromý, krívajúci... s ktorým by potom súvisel už aj sans. koreň kunth = chromý, hlúpy, tupý, prakritové kumtha- = sprostý, pomalý a lat. claudeo > claudus = chromý, krivý, mrzák, chybný.

Odtialto máme: klusák = ušľachtilý jazdec, alebo kočiarový kôň a pod.

Kľuť sa, kľuvať sa: Pri liahnutí prerážať vajcovú škrupinu. Dem. kľučkať sa. Všeslovansé. Čes. klovati, staročes. kluj, klvati, poľ. kluje, klwać, novšie kluć, klwan, hl. kluwać, dl. (staré) kluju, nov. kluwaś, polab. k’l’ája, rus. kleváť, kljujú, ukr. kljováty, bul. kъlvá, srbch. slovín. kljuvati, staroslov. a praslov. klьvati = kľuť, kľuvať, kľučkať. // Zopár slovanských autorov zdieľa mienku, že toto slovo bude v príbuzenstve, ako s určitými balstoslovanskými, tak aj germanskými, hlavne nemeckými slovami, avšak väčšina odborníkov je mienky, že takéto špekulovanie je krajne otázne, ba až nepotrebné, lebo same východisko je úplne jasné. Nejde tu o žiadne „klepanie, vyklepávanie“, lež o prebíjanie škrupiny zobákom (srbch. kljun) a súvislosť si najdeme pri slovách Kel 1°, 2° atď.

Kľuvať, kľuť: Ďobať, zobať zobákom. Viď Kel 2°.

Klystír: Lekársky prístroj ktorý sa používa na vyprázdnenie čriev. Medzinárodné. Lat. clysterium na podklade gr. klystérion / κλύζω, κλυστήριον = umývať, splachovať, striekačka.

Kĺzať (sa): Šmíkaním sa pohybovať po hladkej ploche, šmýkať sa – po ľade, snehu, blate... Čes. klouzati, klouzavý, kluzký... poľ. kielzać, ukr. (s)kóvzaty, rus. kólzať, skolziť, skolznúť, slovín. kljizati, srbch. kljizati, skljiznuti, pokljiznuti, okljiznuti, kljizaljke, praslov. kъlzati, skъlzati, čo pôvodne znamenalo šmýkať sa po ľade, snehu, blate... kde všetci slovanskí etymológovia hovoria, že pôvodne sme pred slovom kĺzať, mali predponu „s-„ a že príbuzenstvo nejestvuje ani v jednej ie. reči. (?) Jestvuje, lebo v peržskom jaz. najdeme liz = mäkká a šmýkavá podloha (bez predpony „s-„); čokoľvek hladké a mäkké a toto slovo dalo základ pre lizidan = miešať, podhodiť, skĺznuť (niečo, niekomu), kĺzať (vo všetkých významoch) a blízke je ku lisiš = lízať, ba najdeme ho ukryté aj v slove lyže atď. Na túto konekciu poukazuje hlavne srbch. kljizav, kljizati, okljiznuti, pokljiznuti, kljizaljke (korčule) atď.

Toto peržské slovo priamo súvisí so sans. lih, lihati... = lízať, ba aj chetejským lehnan = lízať, ktorých príbuzenstvá nachádzame v rade germanských a romanských jazykov. Napr. lick = lízať, lat. lingua = jazyk, gr. leios / λειος = hladké, vyleštené, rovné, leíkho / λείχω = lízať...

Z ďalších príbuzných germanských slov môžeme sem kľudne zaradiť aj napr. nem. Schlitten = sánky, sánkovačka (tur. kizak = sánky, jasne poukazuje slovanský pôvod), ang. sled = sánky, sledge, sleigh = r/v, hol. slede, slee = r/v, východiskom je * slid- > slide = šmýkanie, kĺzanie, šmykľavka, kĺzačka... ktoré súvisí s ang. slight = uhladený, hladký, ulízaný, čo neskoršie, asi v XIII. st. nadobúda význam aj štihlý, tenký. Staronórsky lehtr, slettr = vyhladený (do roviny), str. hol. schlecht, slicht = jednoduchý, nedobrý, súč. hol. slecht = zlý, nem. schlecht = zlý, schlichten = vyrovnať (nedorozumenie), ba tu je aj slimák = ang. snail, ktorého staršie podoby boli snaegel, snegil, snegil, snigill, kde máme ger. koreň snagh, snegh, ktoré poukazuje na, ako slovanské, tak aj sanskritové, či vôbec ie. slovo pre sneh. Sans. snih = mokré, vlhké > sneh > snihacala = lavína (snehová), ie. sneigwh = sneh. Sneh je mokrý, na ňom sa človek pokĺzne...