.Dbať
Starať sa, všímať si, dávať pozor na niekoho, na niečo, dávať si záležať, brať do ohľadu, bedliť a pod. „Prišiel som sa pozhovárať o nedelnej škole; nedbal by ju otvoriť pred riadnou školou.“ Túto vetu použil V. Machek, na ilustrovanie významu dbať a pridáva, že sa práve tu najlepšie vidí prvotný význam slova a jeho príbuznosť ku lat. dubitare, dubitatio = váhať, rozmýšľať si, otáľať, zdráhať sa.
Čes. dbáti, hl.(star.) dbać, dl.(star.) dźbać, ukr. dbáti, praslov. *dbati (po d nasleduje tvrdý jer). V sans. *dhundh- = hľadať, kde kor. je dhu = triasť, natriasať. Na podklade sans. v jaz. orya sa vyvinulo dhundhiba, °diba = dosiahnúť, dočiahnúť. V parkrite dhumdhullai, dham°= chodí okolo, hľadá a podobne je to v rade súčasných indických jazykov. Všade tu ide o význam hľadania niečoho a preto náhľad jednotlivých etymológov, že tu ide o podobu slova bdieť, mnohí odhadzujú.
Ak však uvážime význam dbať = bedliť, kde pri bedlení sme opatrní bdieme, máme strach zo zlého, nepríjemného atď. tak Machekom spomínaná príbuznosť ku lat. dubitatio by sa mohla uvážiť, ale len s rezervou, lebo tu ide o odlyšný koreň slova.
Dcéra
Dieťa, potomok ženského pohlavia. Čes. dcera, staročes. dci, gen. dcéře, poľ. córa, ukr. doč, gen. dočery, rus. doč, gen. dočeri, slovín. hči, gen. hčera, srbh. kći, kćera, kćerka, bul. dašterja, staroslov. dšti, gen. dštera (po d nasleduje tvrdý jer). Praslov. dъkti (po d je tvrdý jer). V príbuzenstve má lit. dukte, gen. dukters, staroprus. duckti, gót. daúhtar, st.h.n. tohter, nem. tochter, ang. daughter, gr. thugáter / θυγάτηρ, arm. duštr, sans. duhitar, av. dugedar, toch.A ckacar, toch.B tkacer, ie.*dhugheter. Podľa etymológov, toto slovo je údajne „neznámeho pôvodu“ a pri jeho vysvetľovaní, náhľady sa rozchádzajú. Ak sa ho ale skúma v kontexte slov dieťa = dievka = dcéra, o etymológii ktorých sa už nepochybuje, aj sám pôvod slova dcéra sa vyjasní. (Machek sem priraďuje aj pastorka, čo v prípade slovenčiny je chybne. Pastorka sme si prebrali z latiny a tu ide o slovo s významom „chovanica“. (Lat. pasco, pastum = stravovať, chovať.)
V sans. dcéru reprezentuje duhitŕ-, duhitar- s ktorým slovom sa stretávame aj v RV a neskoršie i v celej škále odtialto odvodených jazykov Indie. R.L.Turner (A Comparative Dictionary....), toto slovo dáva do skupiny odvodených z koreňa DUH = mlieko, z čoho následne vznikajú aj slová s významom dojiť, nadájať, kojiť, cuckať, sať atď.
V prípade slova dcéra, spomenieme podoby tohoto slova v tkzv. M.I.A. (Middle Indo-aryan = stredné indoárijské jazyky), kam prislúcha aj pali, aśokánske záznami, niya dokumenty, prakrit a apabhramśa. Spoliehajúc sa na Turnera, v Kharl. (podoba ktorá sa zjavuje v Corpus Inscriptionum Indicarum Vol.II. Pt. I.), stretávame sa s variantou dhiťa = dcéra, pali duhia-, dhitar-, dhitika-, talika-(odvodené zo slova pre bábika). V niya dokumentoch je podoba dhitu, dhida, plurál dhitara, prakrit duhia-, dhu(d)a-, dhi(d)a-, cigánsky pali diri, peržský dihir, ašokán zu, kati, katei dužu a pod. Všetky spomenuté podoby, ich variácie, Turner napočituje pod vstupom č. 6481. Na súvis tohoto slova s ďalším, dieťa, okrem spomenutého dhiťa, pod vstupom č. 6483, najdeme aj sans. dhieto = mať dcéru, mám dcéru a v jaz. lahnda dheta = patriace dcére. Teda, ak sa podívame na spomenuté podoby, tak súvis slov dcéra = dieťa je jasný.
Viď Dieťa, Dievča.
De-
Pôvodne latínska predpona s významom dolu, ďalej, stranou, na bok, od (niečoho) a pod. U nás je zastúpená v prevzatých slovách, ako dekompozícia, deklarácia, dehydrácia, dedukcia atď.
Deák
Zast. U Kukučína, starosvetský kabát. Asi kľudne môžeme predpokladať, že tento názov vznikol na podklade variantu maďarského slova pre žiak = diák. Žiaci obyčajne navštevovali mestské školy a tu sa už museli obliekať podľa mestskej žiackéj módy. Nesvedčilo sa chodiť v ľudovom odeve.
* Podobný proces vidíme aj v slovenskom petrovskom dialekte (Dolná zem), kde bolo a z časti je ešte vždy zaužívané slovo leveš = kabát. Tento názov najskôr vznikol z toho, že evanjelickí pomocníci kňazov, levíti, si tiež zo školských lavíc priniesli mestský kabátik. Levíti za svoj názov zase vďačia hebrejskému jazyku, kde pod Levi poznáme potomkov tohoto židovského plemena, z ktorého sa tradične priberali pomocníci kňazov a ochrancovia chrámov.
Debakel
Pohroma, porážka, neúspech. Prevzaté z francúzskeho debacler = de + bacler = odstrániť, odložiť zábradlie, priečku, tyč.
Francúzska predpona de- vychádza z lat. de- kde toto má význam dolu, ďalej z.., stranou, na bok od.... a pod. Nachádzame ju vo prevzatých slovách, ako depresia, deklarácia, dehydrácia, decentralizácia, demagnetovanie, dedukcia, deklamácia atď.
Debata
Rozhovor, beseda, diskusia. Medzinárodné. St.fr. débat, ktoré sa vyvinulo z rímskeho *desbattere, kde máme reprezentované lat. de- a vulg.lat. sloveso battere = biť.
Debil
Slabomyselný, hlúpy, sprostý človek. Sr.fr. débilité = debilita, ktoré vychádza z lat. debilitas = krehkosť, slabosť. Kor. debilis= slabý.
Debna
Láda, truhlica, škatuľa, z dosiek vyhotovený štvorhraný obal a pod. Koľko mi je známe, táto podoba sa vyskytuje len v slovenčine. V iných slov. rečiach, asi pod vplyvom germanského , st.h.n. butin, nem. Bütte, ang. Botle, ktoré vychádzajú zo str.lat. butina a toto z gr. πυτίνη = putňa, nádoba z dreva, v prípade debny, došlo ku presunu na bedna, avšak v sans. nachádzame slovo dabba, dibba, debba, s významom debna, láda, truhlica, škatuľa atď. O tomto slove R.L.Turner má poznámku, že bude asi neindoeurópske, ale ani o dravídskom pôvode sa tu neuvažuje. Asi tu ide o praeurópsky pôvod. Podoby tohoto slova sa vyskytujú v celej škále súčasných indických jazykov.
K tomuto asi môžeme priradiť aj slovo doboš = buboň. (Odkiaľ sme ho dostali, ťažko uhádnuť. Možno cestou maďarského, srbochorvátskeho, ukrajinského jazyka... ale u nás sa vyskytuje vo význame doboška, dobošová torta.)
Doboš, ako samostatnú titulku uvádza ukrajinský et. Slovník a tu napočituje, ako ukrajinské doboš, tak aj poľské dobosz, srbh. doboš a maď. dob = buboň, dobol = bubnovať, doboz = škatuľa, krabica, z čoho aj (ako po pravidle) zakľučuje, odvolávajúc sa na autorov: Slawski, Brückner, Bernecker, Miklosich, Bárczi, že tu ide o maďarské slovo, ktoré si od nich prevzali aj Slovania, ale že v maďarčine nema spoľahlivú etymológiu.
Ak toto slovo nemožno vysvetliť na podklade maďarskej (ugro-fínskej) etymológie, celkom spoľahlive sa dá vysvetliť na podklade ie. jazyka. V sans. dabba, dibba, debba = debna, láda, truhlica, škatuľa, z čoho v kašmírskom jazyku už máme daba = malá nádoba okrúhleho tvaru, škatuľa, nádoba s prikrývkou a v rade súčasných indických jazykov, význam sa posunul aj na: malú okrúhlu nádobu s prikrývkou na hornom konci a v podobách dhaba, dhadha a pod. variácie, nadobúda aj význam brucho, ba aj buboň. (Viď Comp. Dic. Of Indo-Aryan Lan. / R.L. Turner.) V prípade maď jaz. vypadá, že tu došlo i ku kontaminácii s príbuzným ie. slovom ďobať, ďobka.
Odtialto máme debnár, debnenie, debniť, dbanka/banka (drevená nádoba na mútenie masla) a asi aj nádoba, kde ale Machek podáva iné vysvetlenie.
Debut
Prvé verejné vystúpenie, prvé začiatočné dielo. Pôvod slova je vo francúzskom jazyku, kde je début = prvý výstup, začiatok... vzniklo na podklade débuter = urob začiatočný pohyb v hre. Zložené je z predpony de+ but = cieľ. Odtialto máme debutant, debutovať a pod.
December
V súčasnom kalendáry, dvanásty mesiac v roku, avšak jeho meno udáva, že v starovekom rímskom kalendáry, toto bol desiaty mesiac. Lat. december, kor. lat. decem = desať.
Decentný
Slušný, nevtieravý, úhľadný, vyhovujúci slušným spoločenským spôsobom. Prevzaté z fr. Décent, ktorého pôvod je v lat. decens, decent-, utvorené na podklade decere, deceo = byť úhľadné, slušné, „ako treba“. V príbuzenstve má decor = šarm, krása, vznešenosť, decorus = úhľadné, pekné, vznešené.
Deci-
V bežnom hovore sa tu chápe deciliter, avšak sama predpona je lat. pôvodu decimus a znamená desať, desiatu čiastku zo základnej jednotky miery. Pri mierach (meter, liter, gram), ak sa pohybujeme v smere dolu od základnej jednotky, tak používa sa latínska predpona. V pohybe hore od základnej jednotky, používa sa predpona gréckeho pôvodu (deka-, hekto-, kilo-..).
S predponou deci- máme rad slov, ako decima, decimálka, decimovať,decík atď.
Decimácia
Popraviť, usmrtiť každého desiateho. Lat. decimare, z decimus = desiaty.
Decízia
V súdnictve rozhodnutie súdu (z pravidla najvyššej stolice). Pôvod v lat. decisio = dohoda, vyrovnanie, riešenie.
Decko
Podoba slova dieťa. Viď Dieťa.
Ded
Otcov, alebo matkin otec, starý otec, starý človek. Všeslovanské. Príbuzné je ku ang. dad(dy) = otec, sans. dadda = otec, alebo starší muž v rodinnom príbuzenstve, ktoré sa v jednotlivých následných jazykoch Indie môže vzťahovať i na starú mater, starú ženu, staršieho brata, alebo sestru atď. Lit. déde = strýc, gr. τήθη = babka. Významovo stojí hneď vedľa slova tata. Etymológovia sa zhodujú, že aj toto slovo bude patriť do skupiny „detských“, reduplikovaných slov, ako je napr. mama, teta atď.
Z tohoto slova sa nám neskoršie vyvinulo dedič, dedičný, dedictvo, dedovizeň a pod.
Po dedovi, potomstvo, dediči dedia dedictvo, čiže zdedia ho, vydedia, ak sa ich pre nejakú príčinu nevydedí.
Podľa starých obyčajov, hlavou rodiny, správcom nad rodinným majetkom, „zádruhou“, bol najstarší muž rodiny, čiže ded. Po smrti deda, jeho najstarší mužský potomok na seba prevzal túto úlohu. Zdedil to po svojom otcovi, dedovi. Tento majetok, táto zádruha vlastnila počet rolí, statku (dobytku), ba po pravidle si aj žila v jednej osade, v dedine. Dedina teda pôvodne mala význam osady rodinnej zádruhy.
Zdediť teda znamená „zmenou generácií získať dedovskú moc“, ktoré sa len neskoršie posúva aj na aké koľvek získanie niečoho po smrti niekoho.
Dedikácia
Kniž. Venovanie. Pôvod v lat. dedicare = vyhlás, obetuj, posväť a pod. Vzniklo spojením predpony de + dic-,( diction) = povedať.
Dedina
Rolnícka, sedliacka osada, obec. Viď Ded.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára