Etymologický slovník: Bak-Balast

.

.

.

…autor Ján Kulík

Bak 1°

Bakoľa, škvrna, fľak, bakané = špinavé. Najskôr tu ide o podobu slova machuľa, machoľa = škvrna, ktorého podklad je v machliť, mazať, masť, ak uznáme, že došlo ku normálnej zmene m = b a ch = k.

Odtialto máme bakoľa, bakuľa, bákať a pod.

Bak 2°

Ľud. Sedadlo na koči, voze. (...sedieť na baku...sadnúť si na bak...) Pravdepodobne prevzaté z rus. bak = predná časť hornej paluby, ktoré si rus. jaz. vypožičal z hol. bakboord, nem. (námor.) Backbord = prístav, strana nachádzajúca sa za chrbtom kormidelníka, ang. back = chrbát.

Bakalár

Študent s prvým stupňom akademickej hodnoty na univerzite v starých časoch; dnes na evanjelickej teologickej fakulte. S podobným významom sa stretneme v rade jazykov Európy. Fr. baccalauréat, mod. lat. baccalaureatus, utvoreného spojením slov baca / bacca = bobuľa, bobka + laureatus = vavrín(ový), korunovaný vavrínovým vencom. Laurus / laureus = vavrín, "bobkový" list / strom.

Anglickým ekvivalentom je bachelor , za ktoré ox. et. slov. hovorí, že vychádza zo st.fr. bacheler, a pridáva "pôvod neistý".

Viď Báťa, Báči.

Bakaný

Príd. det. Zamazaný, špinavý, nečistý a pod. Vyskytuje sa aj bekaný. I keď slovo patrí k slovnej zásobe detí, predsa ho nemožno zaradi ku skupine slov vytvorených deťmi, ako mama, tata, teta atď. Toto slovo vytvorili rodičia, dospelý a ako základ im poslúžilo bak. (viď Bak 1°) Je protikladom ďalšieho detského slova, čačaný = pekný.

Bakelit

Syntetická živica na spracovávanie plastických látok. Názov vychádza z mena vynálezcu, američana belgického pôvodu, L.H. Baekeland. (1863 - 1944)

Bakchanálie

Slávnos v starom Ríme na počes boha Bakcha. Lat. bacchanalis, z Bacchus, gr. βάκχος. Gr. boh Bakchus mal na starosti dobrú úrodu a hlavne úrodu hrozna, vína.

Bakláva

Bakláva, závin z lístkového cesta plneného orechmi a zaliaty cukrovím nálevom. Prevzaté zo srbch. jaz. ktorý si ako sám závin, koláč, tak aj názov, prebral z tur. baklava = r/v. // * Znalci z oblasti eu. kuchyne tvrdia, že bakláva poslúžila ako východisko pre štrudlu, rejteš, okružník.

Baklažán

Rastlina ktorej plody sa používajú ako zelenina, bot. ľuľok, Solanum melongena. Slovo sa k nám dostalo cestou ruštiny, ktorá ho prevzala z tureckého jaz. kde baklažán = patlidžan / patlican, ktoré vychádza z arab. - perž. badinjan.

Bakšiš

Priepitné, obslužné, drobný peniaz. Per. - tur. bahšiš = dar, ktoré vychádza z arab. bachš = dar.

Baktéria

Jednobunkový rastlinný organizmus. Vychádza z mod. lat. / gr. baktérion, dem. z gr. bakteria = papek, palica,bakuľa, batina, trstina. Odtialto máme bakteriálny, baktericidný, bakteriofág, bakteriológia, bakteriolýza, bakterióza a pod. Viď Batina, Bakuľa.

Bakuľa

Hrubá palica s ohnutou rukoväťou, krivuľa. Podľa V. Macheka, slovo je prevzaté z lat. baculum = papek, palica. České bakule je výpožička zo slovenského jaz.

V češtine jestvuje ešte jedno bakule, ako ľudový výraz o čom koľvek, čo má zaokrúhlenú, guľatú podobu, napr. aj hrbol, kým na záp. Morave je aj bachela = hrča. Toto slovo V. Machek dáva do súvisu, či hľadá ho v slove bambula ovplyvnenom slovom guľa.

Ak sa v čase feudalizmu slovo bakuľa i prevzala z lat. baculum, už same paralelné jestvovanie ďalšej bakule / bachule, ako niečo zaoblené, zaokrúhlené, guľaté, len nasvedčuje, že náš jazyk už skorej disponoval s týmto slovom, ba ak sa uvážia i odvodené slová, bambula, bambolec, brmbolec ... až po bobuľu, jeho izolovanosť sa eliminuje.

V sans. bakula = strom z rodu Mimusops elengi, jeho kvet a i jeho plod. Ďalšie príbuzné sans. slovo je aj bhal = bublina, opuchlina. (Kor. Bhur, Bhul-.)

Viď Ideofónia a príbuzné Batina, Baták.

Bál

Tanečná zábava, ples. Nesk. lat. balláre, z gr. ballizein, ktoré poskytlo základ fr. bal, baller = tancovať, odkiaľ sa toto slovo prešírilo po svete. Príbuzné mu je aj balet.

Bala

Obyčajne guľatý balík, alebo v tomto prípade, veľký balík. Ang. bale = balík, batoh, hol. baal, st.fr. bale, mod.fr. balle, kde všetky varianty vychádzajú z ger. balluz. Viď Baliť. Ak ale uznáme, že slovo baliť je naším útvarom, tak i napriek radu cudzích jazykovedcov, bala nebude vypožičané z ger. jazykov, ale vlastným samostatným útvarom.

Balada

Lyrickoepická báseň. Medzinárodné. Pôvod je vo fr. ballade,( provensálsky balada = tanec) s významom tanečnica. Viď Bál.

Baláchať

Hovoriť nepravdy, šíriť falošné poplašné správy, robiť zmätok. Všeslovanské. Rus. balákať, ukr. balákati, poľ. balakać, srbch.(zastar.) balakati. Veľmi blízko má ku balamútiť, s ktorým i zdieľa rovnaký pôvod.

Viď Balamútiť.

Balalajka

Ruský strunový hudobný nástroj. Prevzaté je z rus. jazyka, kde etymológovia nie sú si istý o pôvode slova. Tiktin vidí súvis s rum. balalai, bananai = hojdať, kolísať, mávať a pod. ale etym. tohoto rum. slova nepodáva. Gorjajev balajku dáva do súvisu s tureckým jaz. ale nema tu oporu koreňa - nemôže ho ukázať, najsť. Zatiaľ sa väčšina zhoduje s Bernekerom, že východiskom balalajky bude asi rus. balabóliť /boltáť = švitorenie, štebotanie (význam v konkrétnom prípade), kým súvis s balákať (baláchať) je tiež otázny.

Balamútiť

Zavádzať, zvádzať, miasť, baláchať, šíriť nepravdivé zprávy, robiť zmätok, tárať. Zaujímavé slovo, ktorého etymológiu každý expert vysvetľuje inak (hlavne na podklade importu zo škály aj nepríbuzných jazykov). "Mýli" ich prvá časť bala. Ako vždy, je tu aj časť neslovanských expertov, čo sa pokúšajú vysvetliť to aj na podklade mongolského balamut = vrtošivý, nestály, alebo aj tureckého balamak = miešať. Nenapadlo im, že aj tieto slová sú možno importom práve z ie. jazykov (ako je tam rad aj iných) a tým pádom popierajú nám vlastný jazykový vývoj. V mnohých prípadoch aj majú úspech, lebo slovanskí etymológovia, pre nepodkovanosť v sanskrite, chetejskom a peržskom jazyku, často opakujú, citujú ich tendenčné uzávery.

Najbližšie ku podstati bude V. Machek, (i napriek nesúhlasu M.v.Vasmera) keď prvú časť, bala dáva do súvisu s gr. φαλος, ie. koreň bhalós = podvodný, klamlivý, falošný a pod.

V srbch. jestvuje slovo balavac = sopliak, mladý chlapec, ktoré je príbuzné ku sans. balá = mladý, sprostý, ktoré ako slovo prislúcha ku tkzv. defektnej skupine (Turner) Bhandá, odkiaľ, ako z iných defektných skupín, utvorený je rad slov na označenie dieťaťa, mladého chlapca, dievčaťa, jednoduchého / sprostého atď. Podoba sa vyskytuje aj v chet. jaz.kde bal = nemlúvňa.( V príbuzenstve je možno aj sans. bhálate = vysvetliť, opísať, hovoriť, porozprávať a bhull = pochybiť, zabudnúť, zvádzať.) Ak teda uvážime, súhlasíme, že prvá časť bala tiež prislúcha ku tejto defektnej skupine slov, tak sa nám okamžite vynára význam, ako detské, sprosté, nevážne, nespoľahlivé, (ktoré v latine reprezentuje baro = sprosták) kým druhá časť mutiť sa stáva samozrejmou. Je v súrodenstve s mútiť, miešať a pod. Sám význam, etymológia slova sa stáva jasnou. Balamutiť = detské, sprosté, naivné táranie, mútenie, zahlupovanie.

Balamutiť vo svojích regionálnych podobách je zastúpené v čes. poľ. rus. ukr. srbch. jazyku. U nás sú mu príbuzné baláchať, bulázniť atď. Viď Blázon, Mútiť, Miasť.

Balangóv

V neskoré leto a začiatkom jesene, skorej príchodu dažďov, po poliach Vojvodiny často vidieť, ako vietor naháňa veľké kotúče jedného druhu vysušenej buriny. Tento burinový krík (vedecké meno nepoznám) sa odlomí od koreňa a ako nejaká veľká lopta, okrúhly koš, kotúľa sa po poliach. Ľud to nazýva balangóv. Balangóv často vidieť aj vo filmoch z "Divého západu", keď sa chce divákovi dočariť pustú, zaprášenú osadu niekde na juhu Taxasa, Arizóny, či vôbec na juhu U.S.A. Aj tam vietor naháňa tieto suché kríky buriny.

Nikdy som sa nestretol s výskytom tohoto názvu v iných etnikách Vojvodiny, ale v peržskom jazyku, áno. Perž. Balan = rásť, zväčšovať sa, rozširovať sa, pohybovať sa, oscilovať, kotúľať a pod. Tieto významy udávajú vlastne aj sám charakter buriny balangov.

Balans

Rovnováha. Svetové slovo. Pôvod asi v rímskom bilancia, ktoré vychádza z nesk. lat. bilanx, utvorené z bi = dva + lanx = miska vážok, stupnica vážok, škála, rovnováha, stupnica.

Odtialto máme balansovať a aj bilancia.

Balast

Nepotrebná, zbytočná príťaž. Európske, až svetové slovo ktorého pôvod ox. et. slov. nemôže s určitosťou potvrdiť. Predpokladá, že vychádza z dolnej nemčiny, asi zo základu bar = holé, alebo barm = hruď, vnútro (lode) + last = záťaž.

Ukr. et. slov. podáva podobné vysvetlenie, s tým, že vedľa dolnonemeckého, pripúšťa i holandský pôvod bállast, ktoré vychádza z dánskeho, alebo švédskeho barlast = "holá" záťaž, kde st. dol. nem. bar prirovnáva ku praslov. bos = bosé a last = záťaž. V nov.h.n. Last = r/v odvádza z laden a príbuzenstva s lit. klóti = stlať, praslov klasti = klásť. (Šanskij, Vasmer, Kluge-Mitzke.)