05 mája 2010

Etymologický slovník: Bahniatka - Bajzom

Kulik obrazok Autor Ján Kulík

Bahniatka

Puky, alebo kvety určitých stromov, hlavne vŕby a osiky, maňúšky, jahňady.

Čes. bahnatka, poľ. bagniatko, ukr. bagnítka, belrus. bagnjá. Prameň slova je jahňa. Viď Bahniť.

Bahniť (sa)

Rodiť mladé (ovca), kotiť sa. Bahniatko = jahniatko, bahnica = plemenná ovca. Čes. bahnice = jahňa, mladá ovca, poľ. bagnie = jahňa, ukr. bagnítka, bul. bágni se = bahní (kotí) sa. Začiatočné b- tu vlastne predstavuje pozostatok z praslov. ob+agniti se = ojahniť sa, okotiť sa, priniesť na svet nové jahňa. (Iljinskij, ukr. et. slov.)

Odtiaľto bahnica, bahniatko, bahnička a pod. Viď Bahniatka.

Bahno

Veľké blato, rozmočená zem. Rus.ukr. bagnó, čes. bahno, poľ. bagno, luž. bahno, bahmo, bagno, polab. bagno, praslov. bagno. St.h.n. bah = potok, nem. bach = potok, st. isl. bekr = potok, ír. baul (bhogla) = voda, ang. bog = bahno, močarina a vychádza z galského a írskeho bogach, ktorého koreň je bog = mäkké.

Slovo súvisí aj s praslov. bagr / bag = bahnisté, mokré a hin. bahná = tiecť, kĺzať, šmíkať, rozpustiť, zvodnavieť.

Bahor

Drevená oblúkovitá časť kolesa, obvod kolesa, pieskovcové tehličky oblúkovitého tvaru z ktorých sa stavajú pece.(Kuk.) Poľ. bachro, bahro = oblúkovitá časť kolesa, ukr. bágor = r/v, ktoré ukr. et. slov. považuje za prebrané zo slovenčiny. Praslov. bagr , ktorého kor. je v ie. bhagh = ohýbať, zhybovať, ako sa zjavuje aj v sans. bahúh = ruka, av. bazuš, arm. bazuk, starisl. bogr = r/v, gr. πεχυς, παχυς = predlaktie, lakeť, ruka, oblúk v strede luku a v starang. bog / boh = výbežok, lakeť. (Dzendzelivskij / Ukr. et. slov.)

Báchať

Udierať . Utvorené na podklade zvukomalebného bach. Viď Búchať, Buc.

Bachnúť

Udrieť, padnúť, buchnúť. Zvukomalebný pôvod. Viď Búchať, Buc.

Bachor

Najväčšia časť žalúdka prežúvavcov, veľké brucho / žalúdok človeka. Čes. bachor = r/v, starčes. bachoř. Pôvod nejasný. (Machek) Odtalto máme bachratý, bachráč a pod.

Báchorka

Rozprávka, bájka, vymyslená vec, čiže rozprávač bácha = trepe nepravdy, "búcha" výmysli. Viď Búchať.

Bachtár / Bachter / Bochter

Železničný strážnik, dedinský hlásnik. Adaptácia nem. Wachter = strážca, dozorca, údržbár, avšak slovenské šalabachter = v študentskom slengu stará obtrhaná kniha, zošit, ktorú študenti (tajne) používali pri skúškach vychádza už z maď. podoby nemeckého Wachter / Wächter = Stráža, strážnik.

Odtiaľto máme bachterňa, bochterňa = menšia budova vedľa žel. trate, kde sídlil údržbár pre určitý úsek.

Baj

Boháč, veľmož, majetný človek v strednej Ázii. Pôvod v tur. bay = pán, pane, veľmož. Zastúpené je v celej škále tur. jaz. s významami : boháč, veľmož, junák, heroj, vojvodca, prednosta a pod.

Báj

Príhoda zo života pohanských bohov, mýtus, dej, príhoda zo starých čias, výmysel. Základom je slovanské sloveso bajú, bajati, ktoré vo svojej prvotnej podobe bolo asi ba-m, ba-ti, ktoré zodpovedá gr. φημί / femí = povedať, hovoriť, rozprávať, rozmýšľať, veriť, predstavovať si βάξις / Báxis = prejav, hovor, hovorenie, riport, proroctvo, veštba a pod. lat. for, fari = povedať, hovoriť, rozprávať a sans. bhas = hovoriť, besedovat. Predpoklad je, že ie. podoba bola bha-mi. ( Do tejto rodiny slov patria aj slová, ako lat. fama = povesť, fabula = bájka, gr. φήμη / féme = prejav, hovor, riport, povedačky, legenda, slovo, hlas, predzvesť, znamenie, φωνή / foné = hlas, zvuk, tón, hovor, jazyk, dialekt, slovo (dalo základ komb. slovám telefón, magnetofón, megafón, diktafón a pod.)

Báj(ka) je všeslovanské slovo. Čes. báje, poľ. bajać, dl. bajaś, hl. bać, ukr. bajaty, rus.(ľud.) bájať, srbch. slovín. bajka, bajati, bul. baja.

Odtialto máme bájka, báječný, vybájiť, bájny, obájiť = očariť, okúzliť, bájoslovie a pod.

Bajadéra

Indická exotická tanečnica. Fr. bayadére, indická (Hindu) tanečnica. Neskoršie sa slovo posúva i na označenie horizontálne pásikovanej látky s výrazne kontrastnými farbami.

Bajage

Zaužívané vo Vojvodine. Počuť ho najskôr, ako kobojáge s významom akoby, naoko, údajne, vraj, nepriamo, náhodou a pod. Prevzaté je zo srbch. kde jestvuje v podobe bajagi. Pri rozhovore Srbi to najčastejšie vyslovia ko = ako + bajagi / akoby bajagi. Slováci toto spojenie počuli a pochopili ako jedno slovo, kobojage. Ináč pôvod je v tur. Bayagi = obyčajne, bežne, obvykle, normálne, všedne, jednoducho, vulgárne a pod.

Bajkal

Veľké sladkovodné jazero v Sibíry. Tur. Baikö = bohaté jazero. Kazach. kirgiz. Bai = bohatý + kazach. alt. tel. Köl = jazero. Tur. Göl = jazero.

Bajonet

Vojenský bodák. Medzinárodné slovo. Fr. baionnette, ktoré sa z pravidla odvádza z názvu fr. mesta Bayonne, kde údajne vymysleli tento druh bodavej zbrane a kde ho ako prvý začali aj vyrábať. (Rad etymológov však má určité výhrady o pôvode tohoto slova.) Varianty slova sú aj bagnét, bagonet, pagnét, panganét, za ktoré čes. et. slovník mieni, že pochádzajú z južnej nemčiny a ku nám sa dostali cestou poľ. jazyka.

Bajúz(y)

Fúz, fúzy. Bajúz, ako slovo, považuje sa za pôvodne maďarské, lebo aj tam je bajusz. Vyskytuje sa ako v sloven. tak aj v čes. a ukrajinskom nárečí, čiže výskyt sa lokalizoval iba na okolo Maďarov žijúce etniká, Slovákov, určité oblasti Čechov a  časť Ukrajiny. Na podklade výskumu Dzendzelivského a Bárcziho, ukr. et. slovník pridáva, že toto slovo je "etymologický nevyjasnené."

Ak sa na bajúz pozeráme ako na maďarské slovo, nie je možné podať mu uspokojujúce vysvetlenie, avšak ak ho chápeme, že aj tu v podstate ide o ie. pôvod, koreň, či až kombináciu ie. slov, stáva sa jasnejším. Ba + j(f)úz/s. Hlavne druhá polovica už jasne poukazuje, že tu vlastne ide o fúz. Sans. phunga = fúz, v jaz. kalaša us-phun = fúz, kde prvé us vychádza z óstha = pera, ktoré súvisí s naším ústa.

Všade medzi Slovanmi bajúz sa vyskytuje, ako vus, a len medzi Slovákmi a na určitých lokalitách Česka, stretávame sa s fúz, fus, fous. Tu pôvodné v sa celkom normálnou cestou transformovalo v f. O slovenskom zakončení slova so z namiesto s, Machek píše, že sa to vykonalo asi pod vplyvom maď. bajusz. Možno, ale toto nie je jedinečný prípad menenia sa s v z. Slovenčina je plná podobných prípadov a príkladov.

Druhá časť, -júz, najskôr vznikla adaptáciou veľmi frekventovaného fúz(s), ktoré v novej slovnej kombinácii nebolo najšikovnejšie pre výslovnosť a nahrádza ho šikovnejšia spoluhláska j. Či je bajúz maďarské slovo, alebo nie, či sa medzi nás dostalo s príchodom Maďarov, alebo si ho sami prevzali od nás, ešte skorej možno od nejakej iránsko - skýtskej skupine a pod. ani toľko nezáleží, ale jeho koreň je určite v ie. rodine.

Fúz, má zase veľmi blízko ku slovu ústa, pera (srbch. usnica) . Viď Ústa.

Prvú časť, prvú slabika Ba, zase je najľahšie vysvetliť na ie. podklade. Peržský jazyk má slovo burut = fúz, pýcha muža, hindu (prevzaté z perž.) barut, burut = bajúzy, fúzy. Peržský jazyk ako predponu často využíva ba- = s, so, vlastniť, obdariť s..., hoci, i keď, na úkor a pod. Ak pripustíme, že práve táto predpona figuruje aj v slove bajúz, tak dostávame zmysel na úkor úsnice (pery), úst.

Viď Ústa, Fúz, Pery, Ret.

Bajzom

Prísl. nár. Dovedna, jedno s druhým, bez výberu. (Kuk. "Zjednaný je bajzom, a nie na dni".) Na Orave i fajzom. Výskyt je i na Morave a v českých nárečiach, bajzem, pajzem, v jednom pajzi. Všetko z nem. beisammen = pospolu. Čes. et. slov. Šmilauer.

Žiadne komentáre:

V tomto module gadget sa vyskytla chyba

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com