21 mája 2010

Etymologický slovník: Kĺb - Klozet

Kulik.obr4

 

 

 

 

 

…autor Ján Kulík

Kĺb: Miesto, v ktorom sa pohyblivo spájajú dve kosti, zhyb. Čes. kloub, staročes. klúb = 1° kĺbovité zakončenie určitých kostí; 2° kotúč dymu; 3° zväzok ľanu; 4° hromada, skupina, čata (Machek).

Toto slovo v slovanských jazykoch má rozličné významy, ako napr. poľ. klab = klbko, hromada, chumáč, obláčik (dymu), hl. klubk, dl. klub = kĺb, klbko, ukr. klub = kĺb, klubók = klbko, rus. klub = kĺb, chumáč (dymu), srbch. klupko = klbko, polab. klub = bedro, klubak = klbko... Po tento stupeň sa všetci naši etymológovia zhodujú, ale odtiaľto, odpisovaním si chýb, všetci sa dostávajú na vedľajšiu koľaj. Hľadajú sa príbuzenstvá, vynachádzajú sa najpodivnejšie vysvetlenia, až sa dospeje po stupeň, že toto slovo je ocharakterizované ako „nepriehľadné“ atď.

Najskôr sa pozrime na príbuzenstvá, aby sme sa dostali ku podstaty, ku pôvodu slova:

Lot. klambars = opuchlina, hrča, hruda, lopta...

hol. lompe, lumpe = opuchlina, hrča, masa, množstvo, hromada ...

nórsky, švédsky (nár.) lump = klát, balvan,

ang. lump = kus, hruda, hrča, opuchlina, ktoré je v príbuzenstve s

ang. club = kyjak, drúk, ťažká palica s ťažkým guľatým zakončením, napr. golfová palica, budzogáň,

staronórsky klubba, klumba = r/v ako v angličtine,

nem. Klumpen = hruda, hrča,

lat. globus = guľa, lopta, masa, hromada,

glomus, glomero = zbiť sa do hromady, gule, hrče, klbka, zoskupenie, zhluk,

Ak s týmto komaprujeme sans. slová, ako khubba = hrbol, hánka (kĺb) na prste, spojivo, kĺb, zhyb, hrb, hrbol, vyvíšenina, zákruta, ohnutie, vypuklina (na tele)... dostávame jasnú konekciu slovanského Hrb, Hrča, Hŕba, Kĺb. Tvrdšie Hrb sa proste transformovalo v mäkšie Kĺb. Celkom podľa zákona transformácie v ie. jazykoch. Jasne to vidieť aj v prípade praslov. *gъrbъ = hrbol > *kъlbъ = kĺb, kde r > l a h > k.

S týmto súvisí: klbko, kĺbiť sa, klbčiť sa, klub a čiastočne i kl(o)bása. Viď.

Pravdepodobný súvis aj s toch.B krepaste = guľka, hrčka, hrudka, opuchlina (malá), ak uvážime, že v prvej časti nám figuruje krp a v druhej je už len koncovka pre deminutív. Krp < kъlbъ < gъrbъ. Táto transformácia by tiež plne vyhovovala zákonom ie. transformácie spoluhlások.

Klbása: Viď Klobása.

Klbko: Niečo zmotané, zvinuté do gule. Viď Kĺb.

Kĺč: Koreň stromu, alebo kra. Viď Kŕč.

Klčovať: Vykopávať zo zeme korene stromov: klčovať les; klčovaním získavať ornú pôdu... Srbch. krčiti = klčovať. Viď Kĺč a Kŕč 1°, 2°. Čes. klučiti = čistiť pole od pozemného porastu. Poľ. karcz, karczovać, ukr. karčuváty, severorus. korč, korčiť, korčeváť, srbch. slovín. krčiti. Praslov bolo asi kъrčь, kъrčiti, kъrčovati. Zatiaľ, ani toto slovo sme si nevedeli vysvetliť, i keď je proste jasné. Súvisí s Kŕč 2°. Viď Kŕč 1°a 2°. Tu najdeme, že kŕč = zbavenie pôdy od zbytných výhonkov pôvodného (divého) porastu. Klčovanie predstavuje len mäkšiu podobu kŕčovania. Také ho nájdeme aj v rade iných slov. jaz. napr. srbch. krčiti, poľ. karczovać, severorus. korčeváť atď.

Klebeta: Nepravdivá správa, ohováračka, očierňovanie niekoho, osočovanie, pletka... Jedine v slovenčine máme klebeta. V iných slovanských jazykoch je kleveta. Staroslov. kleveta.

Po otázke vysvetlenia etymológie tohto slova, kam koľvek sa podívame, uspokojivé riešenie nenajdeme. V ruskom et. slov. nájdeme, že tu bude nejaký súvis s českým klíti = slov. kliať, preklínať (Brandt, Berneker, Pedersen) a Miklosichov predpoklad, že bude súvis so slovesom klepať, nemôžeme prijať bez výhrad. Tiež nemôžeme prijať ani ďalšie predpoklady, ako súvis s gr. χλεύη = mlčanie, usmiatie... (Uhlenbeck) atď. Iní autori ukazujú na možnosť porovnania s lat. calumnia, calvor = falošné obviňovanie, falošné tvrdenie; , obviňujúci zádrapčivý človek, malicherný a poukazujú aj na možný súvis s toch. klaw- = volať, menovať; vyhlásiť, zverejniť.

Ukr. et. slov. ich termín klevetá, v úvodzovkách vysvetľuje aj, ako nárečové „naklep“ a podáva možnosť súvisu s českým kleviti se = hrbiť sa, krčiť sa (od chladu - „kľoviť sa“) a opakuje, že nie je nejaká možnosť dávať klebetu do súvisu s klepaním. Ako možné blízke, tiež sa spomína lat. calumnia, calvor a toch. klaw-.

Český et. slovník opakuje už len spomenuté a pridáva, že „kleveta je zřejmě postverbální... a mám za to, že u nás a v litevštině je i primární sloveso (v latine však chybí) od kle-ue- jenže s hláskovou substitucí v/p; viz klepati 2°.“

Podľa vlastného chápania, Miklosich je jediný na správnej ceste, keď vidí súvis klebety s klepaním.

U nás, ako exp. neraz počuť aj „zbuchnúť“, čiže vykonštruovať si klebetu, zlý chýr o niekom. V srbch. je exp. „naklapanje“, v zmysle konštruovania chybnej mienky, polopravdy o niekom – možný súvis aj s Klásť. V ukr. ako sme spomenuli, klebeta má pararelné „naklep“.

Ak sa podívame na grécky jazyk, tak tu je kle(e)dón / κλη(η)δών = reči, chýry, povrávanie, povedačky, povesť, meno, renomé, reputácia; riport, sláva, znamenie, predzvesť... a kléos / κλέος = r/v. Ďalšia súvislosť sa črtá aj s toch.B klyaus- = počuť, počúvať, ktoré podľa D.Q. Adamsa súvisí s gréckym kléos (viď), lat. clueo = volať, menovať, reputácia, alb. quhem = volám sa a následne, so všetkým súvisí aj sans. kleśayati = muka, trápenie... ktoré sa v jazyku sinhalezskom posúva na kelehävva = škvrniť, špatiť, ničiť, ohovárať, očierňovať, osočovať.... všetko atribúty slova klebeta, klebetiť. Základný sans. koreň je kliś = tlačiť, lisovať. Viď Klepať.

Klekot: Klepavý zvuk, klepot, klepotanie. Viď.

Klen: Druh listnatého stromu; bot. javor klen (Acer pseudoplatanus). Čes,. polab. bul. mac. srbch. slovín. ukr. klen, rus. belorus. klёn, poľ. hl.dl. klon, praslov. klenъ, klьnъ. // Podľa Rus.et.slov. spoliehajúc sa na autora G. Mayer-a, v príbuzenstve je staromacedónske klinótrochon / κλινότροχον, staroislandské hlynr, starowelšské kelyn, starokornválske kelin, lit. klevas = klen. (Bernecker, Trautman, Torp, Pedersen, Specht...)

Klenba: Oblúkovitý kryt, povala oblúkovitého tvaru... Súvisí s kloniť. Viď.

Klenot: Šperk, skôst, drahý ozdobný predmet; rytierský znak na prilbe, v erbe... čes. klenot, staročes. klénot, klejnot, poľ. klejnot. Všetko zo strednej hornej nemčiny, kde bolo kleinot, súč. nem Kleinod, Kleinodien = šperk, skôst. (Machek)

Odtiaľto je aj klenotník, klenoty a pod.

Klepať, klopať: Ľahkým udieraním na tvrdý predmet vyludzovať krátke tupé zvuky. (Klepať prstami na písacom stroji; klepať – klopať na dvere; kladivom klepať po niečom; ale s týmto súvisí aj pasca klepec, klepeto – (ústroj napr. raka atď.)

Kamkoľvek sa podívame, všade nájdeme len toľko, že tu ide o zvukomalebné slovo. Áno, ťažko je určiť, či tu máme vyložene zvukomalebný pôvod, alebo širšiu etymológiu. Konečne, každé slovo má svoj zvukomalebný základ, lenže potom by sme tak mohli vysvetliť každý termín. S paralelnými slovami v angličtine, ako clam(p) = mušla, clamp = kramľa, svorka... clang = cvengot, zvonenie, clap = rachot, tresk, claw = klepeto, clench = zvierať, zovrieť, cling = lipnúť, lepiť (sa), silno sa držať, chytať, zachytávať sa.... clog = drevák(cokuľa) atď. atď. je tiež problém. Najčastejšie sa vysvetľujú „jedno, na podklade druhého“, možno sa niekde pridá aj „možný zvukomalebný pôvod“, alebo „pôvod neistý“, „pôvod hmlistý“, alebo „takto je to v napr. holandskom, nemeckom... a z toho aj v angličtine“ atď. Keďže toto slovo je prastaré, celkom prirodzene, jeho stopa sa tratí. Raz sa nám zjavuje, ako zvukomalebné a neskoršie, už ako „prefiltrované“.

Podobný problém mal aj D.Q. Adams, pri vysvetľovaní tochárskeho slova kälp- = nájsť, dostať, vykonať, dosiahnuť... Spolieha sa na práce C. Watkinsa, ktorému vyšlo izolovať PIE *kelp- = držať, „zgrabiť, grabať“, hrabať, zádrž... a pridáva, že tu ide o súvis s PIE klep- = dotknúť prstami, vyšetrovať, ohmatávať a pod. až sa to rozširuje aj na kradnutie, schmatnutie... a toto *kl(e)pneh najskôr bude formulované na semantický podobnom slove *ghrbhneha, ktorého paralelu nájdeme už aj širšie, ako napr. v gréckom jazyku atď. V gr. jaz. nájdeme klémma / κλέμμα = zlodej, kradľoš, trik... klépto / κλέπτω = kradnúť, klamať, schovávať... a paralené význami sa tiahnu cez latinu (cedere), germanské gripan > grasp = uchopenie, stisnutie, stisk, zovretie... Ak uznáme jeho výskum, ako zatiaľ „najhlbší, najdokonalejší“, slovo klepať, klopať (ktoré mimochodom vôbec nespomína), máme všetko presnejšie, úplnejšie vysvetlené. S nim súvisí nie len zvukomalebný význam, ale aj klepec, ako pasca na uchytenie, „zverák“ na uchytenie niečoho. PIE bolo klep-, vyložene zvukomalebného pôvodu, ale neskorší vývoj reči nám sem pridal aj význam klepca, uchmatenia, ukradnutia, klepeta, kleptománie, ba sem patrí aj klampiar a tomu podobné.

Slovenský: klepať, klopať, klepec...exp. nár. (Vojvodina) klepnúť = ukradnúť, klópa(ť) = jedlo, jesť, lebo sa jedlo prstami, čes. klepati, klepot, klopot...chlopať, klepáč, rus. klepáť, klepáju, ukr. klepáty, srbch. klepati, poľ. klepać.... staroslov. klopotъ.

Ako medzinárodné termíny na krádež, krádežníka, chorobnú vášen kradnúť... používame pôvodne grécku kombináciu slov, kleptománia. Viď Klebeta.

Klepec: Pasca. Viď Klepať.

Klepeto: Úsroj na zvieranie, napr. rak má klepetá. Viď Klepať.

Klér(us), klerik: duchovenstvo, kňazstvo, kňaz, cirkevný hodnostári, cir. hierarchia... cirk.lat. clericus, na podklade gr. kléros / κλήρος = žreb, dedenie (lebo mnohí Aténčania svoj úrad získali buď žrebom, alebo dedenie), kňazstvo, majetok, kus pôdy...

Nová zmluva bola písaná hlavne po grécky a tam, v časti Sk(utky) 1:17 pôvodne bolo napísané kléros, avšak v preklade to máme: „Lebo patril do nášho počtu a mal podiel na tejto službe“.

Odtiaľto  máme: klerika = dlhé rúcho kňazov, klerikál, klerikalizmus a pod.

Klesať: Dostávať sa do nižšej polohy, voľne padať, zmenšovať sa, ubúdať, tonúť... klesá od únavy; klesá pod ťarchou starostí; klesá na váhe; tratiť na cene, význame a pod. Čes. klesati = r/v, staročes. kléska = chyba, poľ. klesnać = r/v, srbch. klecati = podlamovať sa (v kolenách), kľakať si. Praslov. klesati, asi z *klepsati. Príbuznosť máme v lit. klimpstú, klimpau, klimpti = klesať, hrúžiť sa (= ponárať, potápať, tonúť do...). Ďalšia príbuznosť je aj v toch. klaiks = chabnúť, slabnúť, „kapať“, sušiť sa, krčiť sa, schnúť, scvrknúť sa. Predpokladaný ie. koreň by tu bol *kleik-, ktorý súhlasí so sans. kor. kliś- a jeho významom tlačiť, kde svoje východisko má aj sans. klíśyate = je strápený, súžený, má starosti, trampoty, kleśa = zármutok, bieda, núdza, tieseň, vyčerpanosť, únava, vysilenosť... z čoho v prakrite nadobúda význam aj vyčerpanosť, boľasť a pod. Van Windekens ku tomuto kladie aj grécke skelifrós = suché, dopukané a sklefrós = štíhli, chudý, tenký, ľahký. Pravda, so všetkým súvisí aj slovansko - slovenské kliešte, kliesniť.

Kliať: Zlorečiť, nadávať, preklínať. Čes. klíti, (za-)klínati, prokletý, staročes. kletva... srbch. kletva, zaklinati, proklinati... Všeslovanské. Vyvinulo sa nám vraj z pojmu pre „hovoriť, počúvať, sľubovať, oslavovať, sláviť > slovo“, lebo s príbuznými slovami sa stretávame v rade ie. jazykov. U nás by sme ho zaradili medzi starobylé náboženské termíny. Zaklínali sme sa (prisahali sme, sľubovali sme niečo) nejakému božstvu. PIE koreň by bol *kl(e)us-, ktorý nájdeme aj pri gréckom kléo / κλέω = oslavovať, robiť slávnym... κλέος = hlásiť (dobrý) hlas, povedačky, sláva, vzdávanie úcty.... v lat. mu zodpovedá clueo = som slávny, nazývajú (ma), alb. quhem = volajú, nazývajú (ma), toch.B klyaus- = počúvaj, načúvaj, súvisí so sans. śrnóti = počúva, načúva, takže následne je tu súvis aj s av. surunaoti = r/v (D.Q. Adams), avšak osobne si myslím, že v našom prípade (ak neuvážime termín slovo v jeho primárnom význame) ešte bližšie nám stojí sans. króśa- = kričať, volať, ktoré sa v paštúnskom jazyku posúva aj na hlas, slovo (Turner), króśati-= kričí, vykrikuje, volá, z čoho v jazyku európskych cigáňov máme koš = ubližovať, preklínať, obviňovať, v hindu jaz. kosna = preklínať, alebo bude tu aj súvis so sans. koreňom kliś = tlačiť, pretláčať, s ktorým súvisí sans. kleśa = nešťastie, núdza, nebezpečie, zármutok, tieseň... z ktorého vyšlo sinhalézske kelesa = špina, špinavé úmysly a marathi jaz. kilasne = nenávisť, odpor...

Odtialto máme: kliatba, kliaty, prelínať, zakliať, zaklínanie a pod.

Klíčiť, klíček: Vyháňať klíčky zo semena, výhonok zo semena. Čes. klíti 2°, srbch. klica = klíček, klijati = klíčiť. // Semiačko sa prebíja z pôdy. Klík pri vychádzaní zo zeme vypadá, ako by sa „klal“, prepichával von, podobá sa klinu, klincu... Súvisí s klaním, kolom, klom 1° a 2° (viď Kel 1°a 2° a Klať). // Kľučkať = klíčiť, tiež sem patrí. Blízke mu je srbch. kljun = zobák.

Klient: V st. Ríme človek pod ochranou patricija (patróna); kto sa dáva zastupovať právnym poradcom; zákazník... Medzinárodné. Lat. cliens, client-, skorej bolo cluens, na podklade cluere = počuť, počúvať. Odtiaľto je aj klientela a pod.

Kliesniť: Odstraňovať, odsekávať, obtínať nepotrebné haluze, konáre stromov; namáhavo sa niekam predierať... kliesniť si cestu...kým klieštiť = zbavovať pohlavných údov, škopiť, miškovať, kastrovať. Čes. klestiti, kleštiti, poľ. kleścić, kleszczyć = kastrovať, h.l. klěšći = kastrovať, slovín. kléstiti, kléstriti = obtínať, osekávať, odsekávať, rus. klestíť.

V príbuznosti má lit. kliše = klepeto raka, ako aj sans. kliś > klíśayate > kleśayati = tlačiť, stískať, tieseň, mučenie, zármutok, nešťastie... kde D.Q.Adams vidí ie. *k(w)leik-. Všetko súvisí s kliešť, kliešte... Viď.

Kliešť: Druh cicavého hmyzu. Tesne súvisí s nasledovným, kliešte.

Kliešte: Nástroj na zachytávanie, stláčanie, vytrhávanie, strihanie, sekanie... niečoho. Všeslovanské. Čes. kleště, srbch. klešta, rus. kleščí atď. Praslovan. bolo klěščě, sing. *klěšča. V sans. kliś > klíśayati > kleśayati = tlačiť, stískať, tieseň, mučenie, zármutok...v toch.B kleš = boľasť, úraz, tieseň, úzkosť a klaiks- = chabnúť, slabnúť, túžiť, sušiť (sa), krčiť (sa)... Viď. Kliesniť.

Klieštiť: Zbavovať pohlavných ústrojov, škopiť, miškovať, kastrovať. Občas, v staršej literatúre sa stretneme aj so slovom klieštenec = eunuch, vykastrovaný. Viď Kliešte.

Klietka: Zamrežovaný priestor, obyčajne pre chovanie vtákov. Čes. klec, nár. kletka, klítka, poľ. kleć = izba, komora, salaš, klietka, hl. a dl. klětka = klietka, rus. kleť = komora, sklad, hambár, klétka = klietka, ukr. kliť = menšia izba, ako komora, klietka, slovín. klét = pohreb (žen. rod), srbch. krletka, kavez, gajba (truhla, láda) bul. klet = sklep, komora, „zemljanka“ atď.

Ani v jednom slovanskom et. slovníku som nenašiel samostatný vstup pre „klietku“. Všade sa to podáva nepriamo, hľadajú sa nejaké súvislosti s inými ie. jazykmi, takže slovo zostáva nevysvetlené. Všetci tu vidia súvislosť so slovom klec / klet, ale etymológia mu zostáva nevysvetlená.

ČES, ako aj RES a UkES sa zaoberajú etymológiou slova klec / klet, ako menšia miestnosť, komora, chyžka... a len sporadický sa pripomenie aj klietka. Akokoľvek, ale tieto dve slová súvisia. Etymológia im je rovnaká. Praslov. klětъ. Bude súvisieť aj s lot. klets a lit. klétis = komora, chyžka. Všetky ostatné napočítané príbuzenstvá sú, ak vôbec, veľmi vzdialené a nejaké príbuzenstvo s čes. klev = zverák, či s významom „zvierania“ neprichádzajú do úvahy.

Pozrime sa, aké to význami má klec / klet? Chyžka, komora, klietka, sklad, hambár, ale aj „zemljanka“, pochovávať, čiže jedná sa tu o nejakú dieru do zeme... a taká diera slúžila aj na uskladňovanie zásob a pod. V starogréckom kleís, kleidós / κλείς, κλειδός = zahatať, zábradlie, kľúč, kleísion / κλείσιον = miestnosť pre sluhov, kleisíon / κλεισίον = chata, stajňa, maštaľ. Podľa všetkého, aj tu bude podobná, až rovnaká etymológia, ako je v prípade klietky.

Podívajme sa na paralelné srbch. kavez = klietka a aj gajba = truhla, láda. Tieto slová sotva majú nejaký súvis so zvieraním, tlačením atď. čiže východiskom pre klec, klet, klietka... bude niečo iné. Čo?

Podívajme sa do oxfordského ES a na ang. slovo cage = klietka, väzenie. Prebrali si ho zo starofr. jazyka a tento ho dostal z latiny, cavea = stajňa, klietka, ale aj diera, jaskyňa... a toto je už blízko významom, ako strážiť, ochraňovať atď. (Viď vstup Chliev.)

Klík: Zárodok rastliny, klíček. Viď Klíčiť.

Klika: Skupina ľudí vykonávajúca škodlivú činnosť; krikľavá banda... Medzinárodné. Prevzaté z fr. jazyka, kde clique, cliquer = robiť hluk. Zvukomalebného pôvodu.

Kliker: Zaužívané vo Vojvodine, kam sa dostalo najskôr cestou srbch. jaz. Význam mu je guľka na hranie, „píľok“. Súvisí priamo s predošlým, Klika.

Klíma: Podnebie, ovzdušie. Najskôr sme ho dostali cestou stredovekej latiny, kde je tiež importom z gréckeho jazyka. Str.lat. clima, gr. klíma / κλίμα = oblasť, okruh, dištrikt, klíma, východiskom mu je kor. klí-, ktorý najdeme v slove klíno / κλίνω = inklinácia, ohýbanie, klenutie, klonenie a pod.

Odtiaľto máme celú skupinu medzinárodných slov, ako klimatizácia, klimatológia atď.

Klimax: Stupňovanie, gradácia, kulminácia, vrcholný bod... Neskorolat. climax, na podklade gr. klimax / κλιμαξ = rebrík, schodište.

Klin(ec): Zahrotený kus dreva, kameňa, kovu. Všeslovanské. Praslov. klinъ, alebo kъlinъ, ktoré súvisí s klať, kôl. Viď.

Ako príbuzné, máme sans. kilati = zviazať, zbiť, upevniť, z čoho v prakrite je kilia = upevnené kolíkmi, „zakolované“, v pandžabskom jaz. kilana = upevni klincami, v záp. pahlavi kilna = klin(ec). V pandžabskom killana = zaklincovať. Sans. kila = klin, kôl, ktoré v rade indických jazykov dalo základ klinu, klincu.

Odtialto je aj klinec, klinček, klincovať atď.

Klingať, klinkať, klingot: Zvoniť, cengať. Zvukomalebné.

Klinika: Nemocnica, nemocnica pri lekárskej fakulte. Medzinárodné. Lat. clinicus – gr. klinikós, východiskom je gr. klíne / κλίνη = posteľ.

Klinovník: Typické dolnozemské slovo, s významom uterák. Nemá nič spoločného s ang. clean = čisté, ale s klinom, na ktorý sa uterák kvačkal.

Klišé: Odliatok, štočok, pomocou ktorého sa tlačia obrázky; často používaná, ošúchaná metafora, banálna fráza. Medzinárodné. Prevzaté z fr. clicher = r/v.

Klk(y): Chlp, chuchlavec, chumáč; pri česaní konopného (ľanového) vlákna, na štetke zostávali klky, ako podradné rozčuchrané krátke vlákna, nesúce na spriadanie nití. Klky sa „drugali“, čiže z nich sa spletali hrubšie „vlákna“, súce jedine na tkanie pokrovcov, pletenie domácej obuvi, či aj na spletanie povrazov, ba využívali sa (skorej teflonovej pásky) aj na tiesnenie a pod.

Čes. klk, nár. kluk, klok, poľ. klak, slovín. kólke, srbch. kuk, bul. klačišče, mac. kolčišta rus. klok, ukr. klok, praslov. klъkъ = hrubá, najjednoduchšia priadza, pradivo.

v príbuznosti bude asi lit. plaukai = vlasy, lot. plaukas = chlp vlákna, ako aj ang. cloth = látka, súkno, plátno; handra, uterák (odtiaľ sa vyvinulo clothes = šaty, oblek). Str.h.n. kleit, nem. kleid, hol. kleed... ako aj ang. clout = handra; úder > clod, ako hrča, hruda, najmä hrčka zrazenej krvi, z čoho Machekovo vysvetlenie pôvodu čes. klk neobstojí.

Klk bude najskôr zdieľať rovnaké východisko a príbuzenstvá, ako aj chlp (viď). Sanskritový koreň guph = motúz, povrázok, vrkoč, dal východiská indickým slovám, ako pali slovu ogumpheti = nite, prikrývky, obleky, šaty, guthli = zväzok, batôžtek, vrece, guthna = pevne upliecť, zviazať, marathi guphne = pliecť, zapletať, hindu guth = guľočka bavlny, guthna = spletať, marathi guth = hrča, guthne = potárať... * Aj Turner mal tu problém a predpokladal, že sa jedná o „kontaminované“ slová, lebo rovnaké východisko dáva „nepriehľadné“ významy, ako viazanie, „hrčenie“, pradenie, tkanie, pletenie, zapletanie (vrkoča), česanie (vlás, vlákna), fúzy, veniec, ba sem patrí aj lahnda (jaz.) gutt = jemne upletený vrkoč ženy, ktorý jej voľne padá po chrbte. Zrejmé, nepoznal slovanské jazyky, lebo v každom prípade vidíme atribúty kĺk.

Klobása, nár. aj klbása: Údenársky výrobok, kde sa posekané, zomleté mäso nadieva do čriev. Všeslovanské. Nájdeme ho v podobách: čes. klobása, staročes. koblása, poľ. kielbasa, hl. kolbasa, dl. kjalbasa, ukr. kovbasa, rus. kolbasá, slovín. klobasa, srbch. kobas(ic)a, ale nárečove aj kubasa, kubasica... a na tomto stupni sa zabrzdilo. Pôvod klobásy sa hľadá vo všetkých jazykoch, lebo je mienka, že aj toto slovo sme si importovali a hypotéz je neúrekom. Hľadá sa od čínskeho, cez turkické, až po hebrejský a arabský jazyk, ale nikde nič. Len doma sa  nehľadá. Každý vstup o klobásy sa končí s poznámkou, že pôvod je temný..., predstavuje import z neznámeho prameňa... a pod.

V ruskom et. slovníku nájdeme tvrdenie, že tu ide o príbuznosť s klobúkom (kolób, kolobók), ale pôvod môže byť aj turecký, lebo külbasty = mäso pečené na rošte, na rošte pečené kotléty, ktoré bude siahať najskôr do starého hebrejského kölbaśar = mäso, každý druh mäsa a prirovnáva sa ho ku fr. calebasse = druh tekvíc, ba nechýba ani komparácia s rozličnými tatarskými nárečiami... štrkom... sekaním zubov atď. atď.

Nikto si nevšimol, že v slovenčine máme aj klbása, kým v srbch. je aj kubas(ic)a. Tu sa jasne vidí posun l = u , ako to máme pri spúste slov, napr. stĺp = stup, vlk = vuk, jablko = jabuka...Polovica záhady je vtedy “prihrabaná”. Kde? V slove, ako ho máme v prípade klb, klbko > kub, kup(b)ko, ba širšie tu môžeme uvážiť aj kolo, okrúhle. V lat. napr. najdeme globus, či v gréckom jaz. ekvivalent praslovanského klbъ = klb, znel kloubós / κλουβός = krčiažok, malý džbán.

Keď slovo klobása, klbása pochopíme, ako zložené, tak v druhej časti máme –bása, čo jasne udáva, že tu ide o slovo mäso. Posun m > b nastal podľa jazykových pravidiel, zákonov, či Grimmovho zákona o spodobovaní sa spoluhlások v ie. jazykoch.

Kto už videl klobásu, tak vie, že pri nadievaní sa to črevo neustále zamotáva do akoby nejakej špirály, „klbčí“ sa.

Klobása, klbása je rýdzim slovanským slovom, ktoré sa vyvinulo na ie. podstate a nepredstavuje nič iné, ako okrúhle, zmotané, sklbčené mäso. Toto podporuje aj nemecké wurst, kde v úzadí vidíme ie. vr- = krútiť, otáčať sa.

Klobúk: Prikrývka hlavy z pevnejšieho materiálu, najčastejšie z plsti. Čes. klobouk, poľ. hl. klobuk, dl. klobuk, klobyk, polab. klüběk, srbch. slovín. hlobuk, rus. ukr. klobúk, cirkevnoslov. kloboukъ, praslov. * kolbukъ. Všetci slovanskí etymológovia sa zhodujú, že toto slovo sme si vypožičali z tureckých dialektov, lebo tam sa stretávame s kalpak = čiapka, baranica, „šubara“. Predpoklady o výpožičke napr. z keltských jazykov, alebo z talianskeho cappelluccio, musíme vyškrtnúť.

Nezodpovedá však ani táto turecká alternatíva a to z niekoľkých príčin. Podoba slova sa zjavuje aj v polabskom jazyku a tento, kým bol živý, sotva si niečo preberal, alebo aj mohol preberať z jazyka Turkov.

V tureckom jazyku je síce slovo kalpak s významom prikrývky na hlavu, ale tu má význam baranice a toto slovo je tu úplne izolované. Vedľa neho stojí kalp 1° = srdce; srdcová vada a kalp 2° = nepravé, falošné, podvrhnuté.

V peržskom jazyku najdeme kulah = čierna čiapka a kalaki, kalki = ozdoba (pierko), ktorú peržskí mladíci nosili na hlave, v čiapke, keď išli do boja, alebo pri slávnostiach. Toto slovo má aj svoje variácie, ako kalgi, kalal... kde máme rovnaký význam a všetko súvisí, či odvodené je zo slova s významom hlava.

V oblasti strednéj Ázie svojho času žil, jestvoval aj tochársky jazyk a Turci sa s nim určite stretli, mali nejaký kontakt. V toch. B stretneme slovo kalapak, s významom určitého znaku, ornamentu, čo si vtedajší budhisti maľovali na čelo, ako znak sektovej príslušnosti. Toto slovo sa do tochárskeho jazyka dostalo cestou „hybridného“ sanskritu, ktorého východiskom je sans. koreň klp = pripraviť, priprávať. Teda, ako v prípade slova kalap, tak aj klobúk, nejde o nejaký „exotický“ pôvod, lež o ie. pôvod, s poznámkou, že jestvuje možnosť importovania si kalapa z turecko – maďarského vektora, ale v prípade klobúka je to otázne. Viď Kalap.

Klokan : Kengúra. „Voľný výtvor Preslův, podle skokan.“ (Machek) Celkom možné, ale je tu aj možnosť, že pri tvorení tohto slova, autor mal na mysli aj charakteristický zvuk, čo vydáva kengúra, takže nemôžeme zavrhnúť aj vplyv slova klokoč.

Klokoč 1°: Krovitá rastlina rastúca na skalách a v lesoch. (Staphylus pinnata). Čes. klokoč, poľ. klokoczka kolokaczka, rus. klekáčka, ukr. klokíčka, srbch. klokoč, slovín. klóček... praslov. klokočь. Všade máme zvukomalebný pôvod, podobu klokotať, klekotať. Viď Klekot.

Klokoč 2°: exp. vznikanie bublín pri vare tekutiny, vrenie, bublanie, klokotanie (vody). Zvukomalebný pôvod. Viď predchádzajúce.

Odtiaľ máme: kolokočiť (sa), klokot, klokotať, klokotavý, kloktadlo atď.

Kloniť: Nakláňať, skláňať, chýliť, nahýnať sa... Čes. kloniti, kláněti, postv. poklona, úklona... sklon, záklon, poľ. klonie, klonić, hl. klonić, dl. kloniś, ukr. klonýty, rus. kloníť, srbch. kloniti, nakloniti, poklon = poklonenie, dar... atď. Všeslovanské. Staroslov. kloniti = chýliť, nahýnať... praslov kloniti = chýliť, nahýnať, nakláňať, skláňať, ohýbať, klenúť a pod. V príbuznosti má grécke klíno / κλίνω = ohýnať, otáčať; opierať, nakláňať, opierať (sa) a pod. lat. inclino = opierať (sa), ohýnať, inclinatio = inklinovať, náchylnosť, sklon... Ďalšiu príbuznosť máme v lit. lenkiu, lenkti = kloniť, ang. lean = sklon, naklonenie, nakláňať (sa), nahýnať, ohýbať.... st.h.n. (h)linen, nem. lehnen, hol. leunen... ako aj v toch. A a B kälymiye = smer, kde D.Q. Adams predpokladá PIE kor. kli- (men), a toto prirovnáva ku gr. klíma / κλίμα = podnebie, oblasť (ktoré predsa súvisí s nakláňaním sa). Ox.et. slov. tiež navrhuje rovnaké východisko, PIE koreň: *kli-, ktorý je prítomný aj v gr. klimax / κλιμαξ = rebrík, „lojtra“, schodište; objatie, popletené ruky športovcov v pasovaní....

V sans. významovo rovnaké slová vychádzajú z koreňa śri- = nakláňať sa, naklonenie, nahýnať, ohýbať... ktorý je v základe slova, ako napr. śritra- = rebrík, śrisati- = objatie, śridhi- = oddychovňa, rebrík, schodište atď.

Toch. AB klin-, ktorého východiskom je prototoch. *kläin- a ie. klei-, ktoré je v príbuzenstve so sans. śráyati, avestínskym sray-, srinu-, srinav- = klonúť, klenúť, ohýbať sa. Zodpovedá mu aj arménske linim = byť, stať sa, ako aj spomínané grécke a lat. podoby.

Odtiaľto máme: klonka, sklon, náklon, naklonenie, poklonenie, úklon, klenúť sa, klenutie, klenba a rad podobných.

Klop(ať): Vyjadruje krátke údery na tvrdý predmet, „klop, klop, klop“. Dem. klopkať. Zvukomalebné. Viď Klepať. // Odtiaľto máme: klopáč, klopadlo, klopačka – klepačka, klopnúť a pod.

Klopiť: Kloniť, skláňať, nakláňať (klopiť oči = uhýnať , uhýbať očami, pohľadom pri zahanbení, rozpakoch), ale aj chýliť sa, znižovať sa, schyľovať sa, gravitovať (prikláňať sa), sklápať (o predmetoch), vešať (hlavu), ba tu je aj klopota = starosť, námaha, klopotiť sa = drieť sa, robotovať, klopotať = klepať atď. atď. Celkove, toto slovo nám je nepriehľadné, „komplikované“, „zamotané“ atď. nuž v slovanských etym. slovníkoch nejakú dreň, jadro, nenájdeme. Mýli nás rozmanitosť a rozdielnosť významov. Často, na prvý pohľad, aj konfliktných. Na ilustrovanie komplexnosti, stačí keď spomenieme V. Macheka a jeho vysvetlenie, lebo predsa, všetci to podobne vysvetľujú.

Klopiti: podati význam, aby byl práv všem složeninám, je těžko. Jde tu původně asi o převrácení nádoby, schrány ap. dnem nahoru (ale na podkladě, takže prostor se uzavře), pak o jiné náhlé uzavření prázdného prostoru např. víkem padajícim dolu; otud vy-klopiti něco z nádoby (náhlým převrácením). Význam zdánlivě základní („klásti neco směrem dolů“, např. klopiti hlavu, oči) je však druhotný, i když starý. Postv. záklop, poklopec, příklop, sklopka ....- Slc. klopiť, sln. sch. zaklopiti, b. poklopja = uzavříti, ukr. zaklipka = záklopka, sch. b. klopka = past (pasca) aj.“

Ak sa na celý problém dívame z tohto uhla, nič nenájdeme. Nepomôžu nám ani zdanlivo príbuzné germanské slová. Musí sa ísť hlbšie, ku sanskritu, tochárskemu jaz. atď. a aj tu nás čaká nemalý problém. Slovo a aj jeho význam je starobylý, siaha ku „úsvitu“ ie. jaz. skupiny a z toho, je aj rozvetvené. Tratí sa mu pravýznam. Na dôvažok, sama etymológia nám je „polutovaná“ aj so slovom klopať, klepať, takže neustále sa nám významy prelínajú, „polutujú – znečisťujú“. (Viď Klepať)

Čo nájdeme v tochárskom (D.Q.Adams)? Slovo kläskalyne = klonenie sa slnka, západ slnka, kde v koreni máme klei- = ohýnať sa, klenúť, ktoré sa teraz komparuje s gr. klino = klenúť, lat. clino = kloniť, klenúť, ohýnať, inklinácia, st.h.n. hlinen = ohýnať atď. Aj tu sa nám tratí prazáklad, pravýznam. Popiera sa výskum Van Windekensa (Albert), že tu, v prípade tohto slova ide o prazáklad *kel- = schovávať, „chlopiť“.

V sanskrite podobné slová nenájdeme v časti „K“, avšak príbuzné významy sú v časti „Kh“ = Ch, lebo aj sans. v prípade takýchto slov je nesmierne ohybný, čo aj R.L.Turnera to neraz pomýlilo.

Sans. kheta 1° = štít a v ďalších následných jazykoch sa to mení v platňu, veľký štít, ba aj v zmysel „postačí“ a Kheta 2° = tráva, vysoká tráva. Už či to bol porast vysokej trávy, štít atď. všetko dávalo tomu lovcovi, vojakovi, bojovníkovi, nejakú skrýš, „zachlopilo“ ho, schovalo ho.

Do tejto sans. skupiny patrí aj slovo kheda = únava, ustatosť, bolesti a pod. ako aj khedayati = pritlačiť (dolu), trýzniť, mučiť, únava, ba aj khedd- = hnať, obhaňať a rad podobných s významom skrýše, naháňania, únavy, bolesti...

Naše klopiť, jeho deriváty atď. patria do tejto prastarej skupiny slov, kam patrí aj slovo chlopiť, chlopňa a pod. (Viď) Sem patrí aj naše (ch)lopota, „klopota“ = starosť, trampoty, ťažká robota a pod.

Slovo je len podobou chlopiť a z toho u nás nájdeme deriváty, ako klapka = „zachlopené“, sklápať = bitím dávať do hromady, konštruovať, vyklopiť = koláč sa vyklopí z formy, čiže „chlopňa“ sa vzdiali, ale asi najočitejšie to má srbch. sklopiti = dať do hromady, rasklopiti = rozobrať na kusy, súčastky, naklapati = hádať, čiže „ohýbať“ pravý význam, uklopiti = splynúť s okolím, spoločnosťou, klapa = skupina, spoločnosť, klopka = klepec, poklopac = pokrývka. Z iných (ger.) jazykov by sme azda mohli spomenúť staronór. hlemmr = padajúci, „prichlopujúce“ dvere (poklop), horná (prichlopujúca) izba, dánske a šv. lämm = dvierka, „prichlopujúce“ dvierka, ba aj ang. clam = mušľa, ale aj zbiť do hŕby, skupiny, gule, či ďalšie slová, ako je clump, kde máme význam hŕby, valu a pod. Celkove, slovo klopiť predstavuje len podobu slova chlopiť.

Klopta: Časť čepca, voľne prikrývajúci uši. Viď Klopiť, Chlopiť.

Klovák: Zobák. Viď Kel 1°, 2°, Klať.

Klováň: Zobák, ostrý zub. Viď Kel 1°, 2°, Kôl, Klať.

Klovať: Ďobať zobákom, kľuvať. Viď Kel 1°, 2°, Klať.

Klozet: Záchod; kabinet, maličká miestnosť. Pravdepodobne sme ho dostali cestou nem. Klosett, kam sa dostalo z ang. closet, avšak do angličtiny prišlo zo starofr. demin. clos, ktorého východiskom je lat. clausulus > claudere = zatvoriť, zavrieť, zamykať, kor. claudo.

Žiadne komentáre:

V tomto module gadget sa vyskytla chyba

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com