Plemeno Jersey (vo výslovnosti je to Džersy) sa vyvinulo na ostrove v morskej úžine La Manche, čo je medzi Francúzskom a Britániou a túto úžinu Angličania nazývajú English Channel. Najstaršie záznamy siahajú asi 800 rokov do minulosti………………………………………píše Ján Kulík
Austrália mala hodne problémov s hovädzím dobytkom, lebo tu, hlavne severnejšie od Victorie, kravy hynuli. Príčina? Kliešť. Ako mäsový druh, osvedčili sa Short Horn (mäso je vynikajúcej kvality) a ako mliekárenské, osvedčili sa práve Jersey a Guersney (Gursny). Jersey, ako spomínajú staré denníky kapitánov lodí, prišli sem už v 1830. roku, ale prvý zápis o ich „serióznom importe“ je „len“ z 1850. (Austrália bola „objavená 1770. a prví prisťahovalci prišli v 1788. roku). Jersey bola vynikajúca kravička pri tých dlhých 9 mesačných plavbách do „Nového sveta“. Na lodi kravičky boli pokojné. Je to pokojný druh a dáva „bohaté“ mlieko. Že je malá, počas cesty nepotrebovala veľký priestor a veľa potravy.
Akonáhle ich priviezli, záujem tunajších slobodných farmárov bol vynikajúci, takže „Australian Herd Society“ vzniká už v 1899. roku a aj dnes, toto plemeno prekvitá. Predstavuje asi 11% z tunajších mliekárských stád.
Sú to malé kravičky. Býk dosahuje váhu len 600 kg a kravičky asi 450 kg. kým teliatka sú asi 25 – 27 kg. Ak aj tu aplikujeme porekadlo, že „drahé veci sú v malom balení“, tak sme vystihli aj Jersey. Všeobecne sa pokladá, že toto sú najmenšie mliekárske kravičky, tolerujú všetky výkyvy počasia, ľahko sa telia... Ich mlieko sa vyznačuje výživnosťou (kategória A2, čo znamená väčší obsah betacaseinu – považuje sa za zdravšie od „bežného“ mlieka), denná dávka mlieka sa pohybuje z rozpätí 15 – 30 l. mlieka, ročná 4800 litrov, z čoho vyše 50% je mastnoty, takže ich mlieko je vyhľadávané. Najmä v kruhoch výrobcov syra.
Kým som sa učil kraviarstvu, tam na malej farme v Torumbarry, susedovci mali veľkú mlekársku farmu (vyše tisíc kráv) a ich „jackaroo“ (tunajší „cowboy“) ma učil „remeslu“. Konečne, o všetkom vedel, lebo zakončil tunajšiu strednú školu pre kraviara. Jersey kravičky mal v obľube, ale na býkov zazeral. Podobne, ako aj oni na neho. Sú malí, ale s bojovým srdcom. Hlavne v čase párenia sa.
Kravička druhu Jersey.
Jersey na pasienku.
Guersney.
Vo výslovnosti je to Gursny a historici hovoria, že plemeno vzniklo na rovnomennom ostrove v La Manche, trochu bližšie ku Anglicku, ale hneď za chotárom Normandie (Francúzska). Zatiaľ sa zistilo, že ich rodokmeň siaha do roku 960. (hlbšie, ako mnohých rytierov). Údajne, vojvodca Normandie vyslal nejakých mníchov, aby tamojších obyvateľov priviedli na kresťanstvo a títo mnísi so sebou priviezli aj nejaké kravičky (druh Froment de Leon), aby mali mlieko a syr. Neskoršie toto ich stádo sa skrížilo s ďalším druhom z Normandie, Isigny a vznikol druh Guersney. Aj toto je „malý“ druh. Býk dosahuje len 500 – 600 kg. a kravičky len 550 kg. (maximum je až 700 kg.). Denná dávka je 22 l. mlieka, či prepočítané, predstavuje to 6500 l. ročne. Teliatka sa rodia pomerne veľké (35 – 45 kg.), takže je tu problém s telením, avšak tunajší farmári ich pestujú. Ani nie toľko pre mlieko, ako pre kríženie s inými plemenami, aby dosiahli kvalitu mlieka. Guersney napravia stádu toleranciu na klimatické výkyvy, mastnotu mlieka, temperament iných druhov, ľahkosť telenia, produktívnu životnosť iných druhov atď. Dodajú tam gény na mlieko A2 a toto je v dopyte.
Guersney na pasienku.
Kravička Guersney.
Guersney sú kravy s neustáleným sfarbením a toto sa pohybuje od citrónovej - bielej, až po po pomarančovo - bielu farbu, ba pri krížení, javia sa aj bielo – čierne. Po prírode, sú rohaté, takže majiteľ musí dbať, aby im tie rohy odťal, uštipol. To sa robí na teliatkach v dobe asi 5 týždňov.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára