Neviem prečo, ale ľudia sú priam fascinovaní s rozličnou jedovatou háveďou. Vstup o jedovatých hadoch a pavúkoch máme, ba sporadický spomíname aj austrálske jedovaté stonohy, ryby, chobotnicu krúžkovanú, medúzy... jedovaté rastliny... atď. Niekto sa však pýta aj na jedovatých krokodílov a tu hneď musím podčiarknuť, že zatiaľ taká obluda nejestvuje. Na ulovenie si obedu, krokodíl nepotrebuje jed. Je silný aj bez jedu. Potrebuje len dobrú papuľu a nepozornú obeť. V Austrálii jestvujú dva druhy krokodílov. Sladkovodné, ktoré vraj na človeka normálne neútočia a morské. Tieto druhé, morské, sú útočné a nevadí im, či roztrhajú človeka, byvola, diviaka, klokana (kengúru)... dôležité je „mať na stole“. Bežne sa ich nazýva morské, čo ale neznamená, že ich stretnete len tam. Ó, nie. V tropickom a subtropickom pásme stretnete ich aj v riekach, ba aj vo vnútrozemných „bilabongoch“ (jazerá, izolované mŕtve ramená riek).
……………………………………………..píše Ján Kulík
Morské hady.
Ten obratník na južnej hemisfére sa nazýva obratníkom Kozorožca a práve tam leží austrálske mesto Rockhampton, brazílske Sao Paolo, len o „štipku“ bližšie ku rovníku je Rio De Janeiro atď. no a zhruba tam začína aj „veľká koralová priehrada“ a toto je rajom pre jedovatú háveď. Ako suchozemnú, tak aj morskú. Táto hranica nie je nejak „pevná“. Jednotlivé druhy prechádzajú aj nižšie (všetko v závislosti od morských prúdov...) a ich adaptovaniu sa ku podmienkam.
Morské hady, „Hydrophiidae“ sa veľmi podobajú tým suchozemným, ale predsa u nich vidieť evolučné adaptovanie sa na život vo vode. Pôvodne boli suchozemné, podobne, ako to bol aj delfín, mrož... ba aj veľryba. Koľko druhov morských hadov tu máme, zatiaľ nikto nevie presne povedať. Dosiaľ ich identifikovali aspoň 35 a väčšina žije v tropických moriach a to výlučne len v oblasti Tichomoria a Indického oceánu, čiže od Ameriky, až po Afriku. Atlantický oceán ich nemá.
Údajne, nie sú vôbec útočné (ak s nimi potápač narába pozorne), ba až sú hravé, lenže ich jed je vraj veľmi silný. Silnejší od mnohých druhov ktoré žijú na suchu.
Celkom sa podobajú svojim bratom na suchu, iba že na chvoste sa im vyvinuli nejaké plutvy (podobné, ako to má uhor) a okrem jedného druhu, čo kvôli reprodukcie vychádza aj na pevninu, utratili schopnosť pohybovania sa po pevnine.
Medúzy.
Ešte v základnej škole, v rámci antických dejín, spoznali sme sa aj so strašnou Medúzou, najznámejšou z trojlístka gorgon. Namiesto vlasov, na hlave mala hadov a kto sa na ňu pozrel, ten skamenel. Konečne junák Perseus jej sťal hlavu... (viď grécky Panteón).
Áno, v celej tej historke je aj trochu pravdy. Medúza, tá morská, má len hlavu a z nej jej vyrastajú dlhé jedovaté tykadlá. Niektoré druhy majú aj velikánsku hlavu (diameter aj do 70 cm.) a tykadlá 5, 6 m. ba aj dlhšie.
Na fotke je „Blue Box“, výnimočne jedovatý druh.
Medúzy, či ako sa tu nazývajú „jellyfish“, plávajú si okolo pobrežia celej Austrálie, ba nedávno identifikovali aj sladkovodný druh. Či objavia aj ďalšie, ukáže doba. Len niekde pred rokom objavili aj záhadu, prečo mnohí potápači pri ponáraní dostanú srdcovú porážku. Pichne ich jeden maličký druh medúz, nie väčší od nechta, takže po sebe nezanechá žiadne viditeľné stopy. Medúzu je ťažko vidieť, lebo telo má priesvitné, ako želatín a tento, hlavne vo vode je ťažko vidieť. Vôbec nie sú akože útočné, lenže ak je tu prajný prúd, vhodný vietor, mohutnejší príliv... toto ich zbije do kŕdľa a vtedy sú nebezpečné, ako pre plavcov, tak aj rybárov. V teplejších vodách, hlavne v Queenslande, severnejšie od obratníka Kozorožca, obyčajne v čase začiatku monzúna, prichádzajú bližšie ku pobrežiu, až na pláže, vo veľkom počte a vtedy lokálne orgány zavrú pláže.
Čo robiť, ak vás „popáli“ medúza? Čo pocítite? V prvom rade je tu ukrutný bôľ, problém s dýchaním, cirkuláciou krvi, vracanie, zahmlenie zraku...po tele začnú odumierať bunky a „popálené“ miesto vypadá, ako po bičovaní... a ak nedostanete prvú pomoc, ak vás neprenesú do nemocnice, nasleduje smrť.
Hádam každý Austrálčan vie, že na takéto nebezpečné pláže bez octu, veľa octu, celý galón (4,5 litra) nemá ani chodiť. Prvá pomoc je, takéto „popálené“ miesto dobre poliať octom, v žiadnom prípade miesto nie roztierať, obviazať ho reštriktívnym obväzom a požiadať niekoho, aby vás previezol do najbližšej nemocnice. Tam vždy majú zásoby antivenóna / protijedu.
Modrokrúžkovaná chobotnica a modrá kužeľovitá mušľa.
Tieto dve pliagy sú krajne jedovaté a najčastejšou obeťou sú im deti.
Modrokrúžkovanú chobotnicu nájdete všade. Hlavne na skalnatých plážach. Schovávajú sa pod kameňom a čakajú na korisť. Hlavne ráčiky a rybky. Deti, ako všetky, na plážach sa hrajú, stavajú zámky z piesku, zbierajú kamene... a ľahko nájdu skrytú chobotnicu. Obyčajne nie je taká pestrá, ale akonáhle sa napajedí, vyrušíte ju, zjavia sa na nej krásne modré krúžky a deťom sa páči všetko strakaté. Dotknú sa jej, ona sa obvinie a už je to tu. Žiadna bolesť od uštipnutia, no jed je strašne potentný. Po 15 minútach prichádza smrť. Zatiaľ nejaký účinný antivenon nejestvuje, no predsa v nemocnici vás zachránia. Zaznamenaných je niekoľko fatalít.
Ako poskytnúť prvú pomoc? Podobne, ako aj pri uštipnutí hadom. Obväz, umelé dýchanie a okamžité pozvanie sanitky.
Mušľa kužeľovitá je tiež krajne nebezpečná, jedovatá. Je ich až niekoľko druhov a žijú hlavne v oblasti koralovej priehrady. Ulita im je atraktívna, pestrá a pre deti veľmi lákavá, lenže tento mäkkýš má aj harpúnovito zakončenú jednu „nohu“ a touto do obetí vstrekuje veľmi potentný jed. Niekoľko druhov je aj pre človeka nebezpečných.
Ako poskytnúť prvú pomoc? Rovnako, ako aj pri „uštipnutí“ modrokrúžkovanou chobotnicou.
* Ako modrdrokrúžkovaná chobotnica, tak aj mušľa kužeľovitá, rozšírené sú v oblasti Indického oceána a Pacifiku. Nájdete ich od brehov Afriky, cez Austráliu, až po Ameriku.
Stonefish (ryba v podobe kameňa).
Ďalšia jedovatá obluda tropického pobrežia. Žije v oblasti Indického oceánu a to od západného pobrežia Indie, po juhovýchodnú Áziu, cez Indonéziu, až po tropické moria Austrálie – aj Veľkú koralovú priehradu. Ochranné sfarbenie a podobu tela má takú, že ťažko ju je zbadať. Zdržiava sa v plytčinách, v ústiach riek a potokov, všade, kde sú kamene a tu sa čiastočne zahrabe do piesku a čaká. Čaká na „obed“, lenže tie pláže navštevujú aj rybári, turisti... a občas stupia aj na ňu. Na chrbticovej plutve má 13 ihlíc, ktorými vstriekne jed a tento je pre človeka aj fatálny. Upichnutie touto rybou je veľmi boľavé, avšak austrálske „Commonwealth Serum Laboratories“ už objavili aj antivenon, takže smrteľných prípadov je veľmi málo.
Tunajší domorodci ich aj lovia, lebo vraj hodia sa aj „na stôl“.
Teda, ak vás lákajú tropické pláže Tichomoria, majte na zreteli, že sú aj krajne nebezpečné. Hávede na vývoz a to od žralokov, veľkých chobotníc, morských hadov, krokodílov, medúz... až po „Stonefish“, jedovaté mušle a ani pevnina nie je bez svojich nástrah. Aj tu sú jedovaté pavúky, hady, jedovaté stonohy, komáre, jedovaté rastliny... ba aj dravá zver.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára