…autor Ján Kulík
Dandy
Výsl. dendy = fičúr, švihák, sveták. Prevzaté je z ang. dandy = r/v. Ox. Et. Slovník uvádza, že slovo sa najskôr zjavilo v oblasti anglicko – škótskeho pohraničia, ale jeho pôvod je hmlistý. Predpokladá sa, že tu ide o adaptáciu škótskej skratky mena Andrew(Ondrej), Dandy. Apoštol, sv. Ondrej je patrónom Škótska.
Daniel
Druh parohatého párnokopytníka, Cervus dama. Čes. daněk, poľ. daniel. Slovenky a poľský názov vychádza z českého jazyka, avšak aj čeština si toto slovo, tento názov, prevzala niekde zo západu, ale nie je známe z ktorého prameňa. Tal. je tu daino, fr. Daine.
Hneď po prevzatí si slova, už v češtine, dochádza ku jeho kontaminácii s osobným biblickým menom Daniel čo len dopomohlo k tomu, aby sa prameň úplne stratil.
Dar
Vec, ktorú dávame niekomu do vlastníctva, bez očakávania nejakej protihodnoty, náhrady. Všeslovanské. Staroslov. darъ (tvrdý jer na konci), dariti, darovati. V blízkosti má grécke doron / δωρον, δωρεά = dar, odmena a arménske tur = r/v.
Keď sa prihliadne na sanskrit, tak je tu slovo dána = dávať, dar, z ktorého vychádzajú aj slová súčasných jazykov Indie, s významom ako je dávať, no hlavne s významom dar, darúvať, almužna, veno, charita a pod. Všade tu ide o rovnaký koreň, ako ho máme pri slove dať. V sans. je to da- = dať.
Odtiaľto máme darmo, zdarma, nadarmo, zadarmo, darmožráč, daromný, darobný, daromník, darebák, obdariť a rad podobných.
Daráľov
Ľud. Na hrubo zomleté zrno (hlavne kukuričné), šrot, zošrotované zrno. Považuje sa, ako za prevzaté z maďarského darál = mlieť, šrotovať, avšak tu ide o číre ie. slovo s významom drať, ktoré už v sanskrite je zastúpené so slovom daranu = mlieť na hrubo, drobiť, mlieť na kameni, proste to zrno drať, štiepať. Slovo je zastúpené aj v hindu, dalna = mlieť na hrubo, dardará = na hrubo zomleté, zgniavené, rozbité, zgranulované, v pandžabskom dalna = štiepať drevo, drviť zrno, drobiť, mlieť na hrubo, v jaz. kumauni dalno = rozbiť, utláčať, panovať, vládnuť atď. V predajniach s „exotickým“ tovarom, dostať i Dal = na hrubo zomleté zrno, kaša, na prípravu indického jedla dal =druh kaše. Viď Drať, Diel, Diera, Drúzgať.
Dariť (sa)
Byť úspešný, dobre napredovať, postupovať, ísť od ruky, množiť, prospievať atď. Čes. dařiti se, poľ. (z)darzyć sie, wydarzyć sie, zdarny, niezdara, hl. radziś so, dl. raziś se, (z)dariś se. Praslov. dariti. Nie je totožné s dar(ovať), ale stupňom koreňa a významom zodpovedá litovskému dórinti = robiť zdarným, viesť ku zdaru; základné der- je prítomné v deřeti = dariť sa. U nás, u Slovanov, koreň má teda dve podoby: rad-, dar-. V prvom prípade sa hlása ako príbuzenstvo ku nem. ge-+ raten = r/v, kým opak je miß + raten. V ktorej jazykovej skupine (germanskej, alebo baltoslovanskej) nedá sa povedať. (V. Machek). Viď Dediť, Rád.
Ďas
V okruhu západných Slovanov toto bolo meno dobrého boha. Vychádzajúc z tohto faktu, že toto božstvo je známe výlučne len medzi západnými Slovanmi, vypadá, že sa sem dostalo importom z antických kultúr Európy, hlavne zotrvačnosťou rímskej kultúry v periférnych oblastiach bývalej ríše, lebo Ďas i vedľa adaptácie, upomína na lat. deus = boh, božstvo a dea = bohyňa. S týmto súvisí aj grécke theós = boh (odtiaľto vychádza aj meno Zeusa). Tieto podoby zase stoja vedľa sanskritového divyá- = nebeské, božské; rovnako aj v RV, panini (jaz.), divyá- = r/v a všetko je príbuzné ku slovu deň, v sans. dina = deň.
Slovania (aj západní), už disponovali s univerzálnym termínom pre boha (boga) a nové slovo deus si privlastnili už len ako atribút pre „nové“ božstvo, pre božstvo „dobroty, lásky“, lebo vždy a všetky kultúry si svojich bohov predstavovali ako dobrých, láskavých, zhovievavých... a pod.
S nástupom kresťanskej ideológie, nového Boha, starí bohovia sa odhadzujú, ba ako v prípade (aj) Slovanov, tým starým sa pripisujú temné vlastnosti (...choď do Paroma... beťah ťa metal...). Podľa tohto receptu, aj dobrý boh Ďas sa transformuje v zlého ducha, čerta, paroma, v atribút skazy, nivoči a pod. A dostávame ...Ďas to vzal...Ďas to berie...Choď do Ďasa...Ďas ho vie...Ďas ho metal...kýho Ďasa... atď.
V ukrajinskom et. Slovníku, pod hlavičkou дюк / djuk nachádzame vysvetlenie, že v slovenčine sa to rovná slovu diuk, duk, ďuk = zlý duch, čert, choroba na statku, démon a pod. lenže v slovníku slov. jaz. takéto niečo nejestvuje. Asi sa tu naráža na Ďasa, lebo sa tu napočítané jeho všetky negatívne atribúty. Pridáva sa aj komparácia s maď. Jazykom a je tu deg, dög mor, mora, nákazlivá choroba, döglött = zdochlina a toto vraj všetko má svoj pôvod v rumunskom jazyku(?) Možné, ale asi len v prípade choroby na dobytku (valašská kultúra). Samé slovo a jeho negatívny význam sa však viaže ku nástupu kresťanstva (aj v Rumunsku) a slovanský Ďas siaha ešte hlbšie do minulosti. Do obdobia pohanstva v priestoroch záp. Slovanov.
Ďasno
Mäsitý sliznicový obal zubných koreňov, diasna, deseň, jasno. Čes. dáseň, dásno, jasno. Poľ. diaslo, staropoľ. dziasna, hl. dźasna, dl. źěsna, ukr. jasny, jasla, rus. desná, slovín. dlesna, dlasna, srbh. desna, djesna, bul.(nár.) desni. Praslov. bolo asi desno, děsno, děslo, ktorého koreň bol asi desn-, čo je v príbuzenstve s ie. slovom pre zub, ktoré v sans. reprezentuje daśana-= zub, hryz. Varianty tohoto sú zastúpené aj v rade súčasných indických jazykov. Z tohoto základu sa neskoršie, v Indii, vyvíja aj damstra, čo nadobúda význam kly (slona), hryzáky, brada atď.
V lat. jazyku dens, dent- = zub, v str.lit. dentis, staroprus. dantis, av. dántan-, gót. tundhus, ír. dét, wel. dant, gr. ódoús / όδούς, όδόντος, εδεντες atď. Všade tu ide o význam zub, či prešírenejšie aj hrýzť.
Dáta
Údaje. Presné dáta; osobné; štatistické; životopisné atď. V podstati tu ide o aspekt, vid slova datum. Obe varianty sú zastúpené v rade jazykov, sú „medzinárodné“ a i pôvod im je rovnaký. Vychádzajú zo str.lat. data, ktoré predstavuje zaužívané fem. lat. datus, kor. datio = dať. (Viď Dať.) Pôvod termínu je v latínskom zvyku, formulácii, datovať listy, napr. Data (epištola / epistula = list) Romae, zverejnené, predstavená v Ríme, napr. autorom poslovi.
Dať
Udeliť, poskytnúť, darovať, venovať, zriekať sa niečoho v prospech iného a pod. Všeslovanské, či ešte širšie, aj indoeurópske, s radom odvodenín v každom jazyku: dám, dávam, dávka, daň... srbh. dajem, danak, čes. dáti, staročes. dadie atď. Staroslov. davati, lot. davat, lit. davana, vých.lit. davana = dar, davian = dal som, sans. da = dať, dayá = dávka, av. davoi, lat. datio = dávať, dator = dávateľ, dativus = dávatelný atď.
Odtiaľto máme daný, poddaný, daň, oddaný, dávka, nadávka, dodávka, podať, dodať atď.
Ďateľ
Šplhavý vták žijúci v sadoch, (Dryocopus martius.) „...klope, ďube, ďobe, ťuká, ako ďateľ...“ Všeslovanské. Čes. datel, ľud. aj jetel, mor. ďatel, jatel, jetel, zaceľ, poľ. dzieciol atď. Vasmer, Machek atď. sa zhudujú, že praslov. bolo asi deteľ, z * den-tel-j, del(b)-tel-jo-s = dlabať, lebo ďateľ svojím zobákom dlabe do chorého stromu, robí tu dutiny, keď si hľadá larvy.
Vasmer tu pridáva aj ukrajinskú podobu dovbáč, dovbálo = ďateľ a nem. Baumhauser. Na prvý pohľad vysvetlenie uspokojuje, ale ak sa uváži slovo ďasno, (viď Ďasno), tak sa dostávame ku inému, asi správnejšiemu pôvodu. V prípade názvu tohto vtáka, ide o jeho charakter, zobákom (zubom) „hrýzť“ drevo. V peržskom jaz. dand = zub, rebro, druh žobrákov, čo si ostrými predmetmi robia rany na tele, ak sa im odmietne pomoc (almužna), kradľoš, zlodej, všetko ostré, pichľavé a pod. (Zaslúži si dôkladnejšieho výskumu.)
Ďatelina
Druh kŕmnej rastliny Trifolium pratense. O pôvode tohoto slova je viacej variant.
A/ Podľa Berneckera, slovo tesne súvisí s ďateľ, čiže zo slovom duť, čo sa vraj vzťahuje na to, že keď statok zje sviežu ďatelinu, tak sa „zduje“. Túto alternatívu podporuje aj Machek, no Vasmer s tým nesúhlasí.
B/ Podľa Vasmera neobstojí ani tvrdenie Jagiča, Berneckera atď. ktorí považujú, že základom tohto slova môže byť aj české regionálne slovo ďatěľa = pestrá krava.
C/ Vasmer sa nazdáva a asi správne, že toto slovanské slovo bude mať súvis so slov. *dětel = ie. dent = zub a na podporu svojho tvrdenia uvádza i slovo z Furlánska, dint di cián = Trifolium repens.
Vasmerovo tvrdenie považujem za správne, ba čo viacej, týmto tvrdením vlastne aj nepriamo podporuje, že i slovo ďateľ bude mať skorej súvis so zub, ako s duť.
Datív
Tretí pád v skloňovaní. Pôvod v lat. dativus, ktorého východiskom je dat-(io), dare = dať, dávať.
Datľa
Druh subtropického ovocia, plod palmy datľovej, Phoenix dactylifera. Medzinárodné. Čes. datle, poľ. datly, hl. slovín. srbh. datla atď. ang. date, nem. Dattel. Východiskom všetkých variácií je grécko – latinské δάκτυλος / dactylus, odkiaľ je i str.lat. datulus a tal. dattilo. Názov datľovej palmy, (Phoenix) dactylifera sa odvádza z podoby jej listov, ktoré majú podobu prstov. Viď Daktyl.
Dátum
Udanie miesta, dňa, mesiaca a roku nejakej udalosti, napísania listu, listu, listiny a pod. Víď Dáta.
Dav
Veľké množstvo ľudí, zástup, masa, tlačenica. Predstavuje postverbál slova dáviť, ktoré sa niekde v stredoveku posúva na konkrétum, s významom masa ľudí, množstvo, zástup. U nás sa tento význam zachoval v zmysle nižšie triedy, vrstvy ľudu.
Dáviť 1°
Hrdúsiť, dláviť, dusiť, tlačiť. Všeslovanské. Čes. dáviti, poľ. dawić, rus. davíť, ukr. davíti, srbh. daviti = dusiť, hrdúsiť, škrtiť, topiť (sa), dusiť (sa), hl. dajić, dl. dajiś, dawiś, starslov. daviti atď. Príbuzné je ku av. dav- = dáviť, pritískať, tlačiť, frígijskému δάος = vlk, gr. θάνατος = smrť, vražda, poprava, gót. daudhs = mŕtvy, daudhus = smrť, diwan = umierať, st.h.n. touwen = r/v, ang. death = smrť, nem. Tod = r/v, ie. * dhau- = dáviť. (Rus. ukr. et. Slovník: Vasmer, Slawski, Brückner, Machek, Schuster – Šewc, Olesch, Skok, Bezlaj, Feist, Pokorný, Bernecker, Uhlenbeck, Torp atď.)
Viď Dláviť.
Dáviť 2°
Vracať použitú potravu kŕčovitým sťahovaním sa žalúdka. Tesný súvis s Dáviť 1. Pri vracaní, osoba sa akoby dusila, hrdúsila. (Machek)
Ak sa ale uváži sans. dhávati (1) = bežať, tiecť, tak sa dostávame ku sans. kor. dhav(1), ktoré v RV má podobu dhaváyati a význam núti na bežanie, „poháňa“. Ďalšie sans. dhávati (2) = splachovať, vypierať, čistiť, leštiť, ktoré v RV má už podobu dhavita a význam sa posúva aj na čistenie sa, očisťovanie sa, „purifikáciu“. V hindu dhavit = čistiť sa, očisťovať sa. Východiskom, koreňom tohoto slova je dhav(2) = prať, umývať, „drhnúť“ (dlážku).
Ďavkať
Brechať, štekať, ďafkať, havkať a pod. Starobylé zvukomalebné slovo. Príbuzné ku gr. θώς = šakal, θωυσσω = drať sa, hlasne kričať.
Dávny
Jestvujúci v starých časoch, pred mnohými rokmi, starobylý, voľakedajší, niekdajší a pod. Staročes. dávě = ráno, ukr. davi = dnes ráno, starorus. davě = včera, slovín. dave = dnes ráno, starslov. davě = kedysi, davn = dávno. Všeslovanské, s významom ako ráno, včera, tak aj dávno, ďaleko v minulosti.
V. Machek ho prirovnáva ku arm. tev = trvanie, gr. δήν = dlho a slovanským doba (viď Doba). Vasmer tu pridáva ešte aj gr. δηθά = dlhé, lat. dudum = nedávno, skorej, dávno a sans. durá- = ďaleko, vzdialiť, dištancovať, ktoré je v tomto prípade asi zlý príklad, lebo koreňom tohto sans. slova je du = ísť, odchádzať, vzdiaľovať sa fyzický (nie časove), čiže bude príbuzné ku nášmu duriť = odháňať. (Viď Dlhý.)
V ang. máme slovo dawn s významom ranné brieždenie, svit, úsvit, zore, čiže všeobecne je to ráno. Vychádza zo staršieho dawning, ktoré si ang. prevzala zo škan. (st. šv. daghning, nór. dán. dagning) a tieto podoby vychádzajú zo slova pre deň, čiže „denenie sa“. V nem. dämmer =
Súmrak, polotma, polosvetlo, atď. súvisí s ang. dawn = svitanie. (Viď Deň.)
Podľa všetkého, toto slovo, dávny si zaslúži dôkladnejšie študovanie.
Dážď
Atmosferická vodná zrážka; pršanie. Všeslovanské. Čes. dešť, poľ. deszcz, hl. déść, dl. de(j)šć, rus. dožď, ukr. doždž, došč, slovín. deždž, srbh. dažd, bul. dažd, praslov. džd a staroslov. (podľa R.L.Turnera) duždi = dážď. V diele Paňcatantra, slovo dhulika- už nadobúda význam aj peľ, hmla, mrholenie, sychravý dážď. (Ďalšie tri slová sans. s pôvodným významom „prach, prášenie“ sú dhuśa-, dhuśta-, dhuśara-.) Indoeurópsky pôvod, v slove *dhuzdi-. Sans. dhudi-, dhuli- = prach, prášiť. Varianty slova sú zastúpené v rade súčasných indických jazykov a všade sa to vzťahuje na prach, popol, sneženie, mrholenie a pod.
Ox. Et. Slovník pod vstupom ang. dust = prach, napočitujú germnaské podoby tohto slova a pridáva, že pôvodne tu šlo o „niečo, čo sa dvýha ako oblak“ a ako príklad uvádza st.h.n. tun(i)st = vietor, vánok a nem. dunst = para, výpar.
Slovanskí etymológovia toto slovo vysvetľujú trochu inak, keď si ako východisko volia sans. slovo pre deň, dina-, kde kor. je di(3)= svietiť a kombinujú ho so sans. predponou dus(1) = zle, špatne, čiže dážď vidia ako zlý, špatný deň. Osobne tento prístup pokladám za nesprávny. Hlavne keď uvážime aj hindu slovo dhara = prudký dážď, vodný tok, potok, prúd v potoku, v rieke, záplava a pod. Tiež je tu aj peržské slovo daśś = „ľahký dážď“, dáždik, čo F. Steingass na základe sekundárnych významov, ako od bôľu vykrivené telo, strana, mienka, domnienka, predpoklad, chybne priraďuje ku arabskému pôvodu
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára