Pýtate sa....Informácie o kobylkách a kde sa všetko vyskytujú.

Vedci ani dosiaľ nevedia, kto a kedy nám zanechal najstarší záznam o kobylkách. Spomínajú ich Egypťania, Židia, ale aj Číňania, kultúry juhovýchodnej Ázie atď. atď. Cestou kresťanstva, Biblie, asi sa už každý stretol s opisom pohromy v starom Egypte. Ak nie, otvorte si Bibliu, 2M (Exodus) 10: 12- 20: „ ... A ráno východný vietor priniesol kobylky. Kobylky prišli na celú krajinu... pokryli povrch celej krajiny až sa zatemnila zem, požrali všetky byliny zeme... a neostalo nič zeleného na stromoch... Hospodin zmenil vietor na veľmi silný západný, ktorý odniesol kobylky a vrhol ich do Červeného mora...“

………………………………………………………….Píše Ján Kulík

     Skazu kobyliek som pocítil aj na vlastnej koži. Aj táto sezóna sa nám kiaže, ako „výnimočne dobrá pre kobylky“. Po dlhotrvajúcej suchote (skoro 15 rokov), letný monzún v oblasti subtropickej a tropickej Austrálie najväčšmi prosperoval práve kobylkám. Vlaha, teplo, nová zelená trávička... nuž liahnu sa. Hlavne v oblasti stredného a juhozápadného Queenslandu, ale aj na severe N.S.W. a že sme mali aj pomerne dlhé „babie leto“, severné vetry, prišli už aj po rieku Murray a severnú Victoriu. Sú aj u nás. Ešte vždy nie v takom „biblickom rozsahu“, ale sú. Dohusta. Práve som zavlažoval pasienky a ako som prechádzal po lúkach, spod kolies mi len tak vyletovali. Na tisíce. Do dediny sa dostať, je pravý kunšt. Kým prejdete tých 8 km. z auta sa už skoro nevidí. Zašpinia celé sklo.

Pred pár týždňami, v meste Mildura (na rieke Murray) museli zrušiť aj konské dostihy a futbalový zápas. Skrz kobyliek. Trávnik sa skoro nevidel, strašne sa kĺzalo... V tieto dni trochu zachladilo, tak sa potvory schovali a čakajú na jarné teplé a vlhké dni. Vtedy nás asi zaplavia. Práve teraz sa farmári prechádzajú po poliach, hľadajú hniezda kobyliek a podávajú informácie patričnému oddeleniu ministerstva pre poľnohospodárstvo. Len čo sa začnú liahnuť, budú nám lietadlá preletovať ponad majetky a zaprašovať, lebo len v tomto štádiu, v štádiu nýmf, je boj možný. Akonáhle sa okrídlia, vzlietnu, už nič nepomáha a práve vtedy, z ich „optimálneho“ kraja sa vznesú a začiernia nebo. Posúvajú sa na ich „marginálne“ územie a to je až po Melbourne. Obyčajne tam prejdú cez predmestie Hoppers Crossing (práve tam žije aj väčší počet krajanov – predmestie dostalo meno z toho, že je na trase posunu kobyliek) a tu, keď už ďalej nemôžu, skáču do mora. Ryby majú banket.

V oblasti hovoriacej po anglický, kobylky sa nazývajú locusts, ale bežnej reči najčastejšie počuť grasshoppers. Patria do skupiny Acrididae, kam (okrem iných) prislúcha aj cvrček a cikáda. Neviem, či ste už videli cikády, ale tieto obludy sa podobajú obrovským muchám. Nejakú škodu nerobia, len idú na nervy. Sú hlučné. Vydávajú nejaký škriekavý zvuk a najradšej majú staré predmestia. Tam (v Melbourne atď.) sú staré záhrady, po uliciach európske listnaté stromoradia, čo im vyhovuje. Tu neustále škriekajú, že ľuďom nedoprajú ani poriadny spánok. Austrálske cikády sú akoby živé fosília, lebo nepodobajú sa iným druhom cikád. Tvoria vraj samostatnú skupinu. Tieto „muchy“ som videl (v záhrade) a môžem povedať, že boli aspoň 4 cm. veľké.

Čo povedať o kobylkách? Žijú všade. Po celom svete, avšak nie všetky druhy sú pliagou. V Austrálii ich je vraj aspoň 16 druhov a z týchto len zopár sa „osvedčili“ ako pliaga. Najmä druh Chortoicetes terminifera, či bežne známa, ako locust.

Žije skoro na celom kontinente, s výnimkou tropického pásma a Tasmánie. Dosahuje veľkosť od 3, až po 4,5 cm. Nie je atraktívna ani „na oko“, avšak jej nymfy sú trochu krajšie.

 

„Východná pliagová kobylka“ je už trochu krajšia, atraktívnejšia a túto nájdete na celom kontinente. Aj na Tasmánii. Jej veľkosť je od 2,5 – 3,5 cm. Tento druh len zriedkakedy zamorí celú krajinu.

V Amerike a to, ako v Južnej, tak aj Severnej, majú tiež kobylky a aj tam si vyčíňajú. Koľko druhov, to neviem, ale na pohromu stačia.

Čo povedať o Európe, Ázii, Afriky...? Sú aj tam. Od ruskej tajgy, až po juh Afriky. Číňania, ba vôbec obyvatelia juhovýchodnej Ázie ich aj jedia. (Tam sa všetko zje, i keď nepoznali Bibliu a jej výklad.

„Čisté a nečisté zvieratá“ 3M 11 kapitola, 3 verš: „ Všetky zvieratá, ktoré majú rozdelené kopytá, a to úplne roklané kopytá a prežúvajú, smieš jesť.... Ani zajaca, lebo prežúva, ale nemá rozdelené paprčky; nech vám je nečistý... ani ošípanú, lebo má rozdelené paprčky a celkom rozoklanú paprčku, ale vôbec neprežúva... V tejto kapitoly sa dozvieme aj o „nečistom hmyze“, napr. 20 – 23. „Všetok okrídlený hmyz, chodiaci po štyroch, bude vám ošklivosťou. Zo všetkého okrídleného hmyzu len tie druhy smiete jesť, ktoré majú aj stehienka nad nohami, aby nimi skákali po zemi. Tieto z nich smiete jesť: druhy kobylky sťahovavej, druhy lysej kobylky, druhy poľnej kobylky a druhy lúčnej kobylky, všetok ostatný okrídlený hmyz, ktorý má štyri nohy, bude vám ošklivosťou...“)

Mexiko, no pravá katolícka krajina, tohto prikázania sa nedrží. Na trhoch vidieť sedliakov s vrecami múch a toto je vraj pravá pochúťka. Robia sa z nich nejaké sladkáne, pagáče, bagáne. V juhovýchodnej Ázii, na trhoch sa bežne podávajú kobylky usmažené v hlbokom oleji a vraj aj chutia. Podobajú sa zemnému oriešku, chrumkajú a sú vraj aj výživné. Nikdy som neochutnal a neviem nič povedať o tejto špecialite.

Európa obyčajne nezažíva pohromy kobyliek, ale občas... predsa. Ak sú klimatické podmienky prajné, africké kobylky sa dostanú až po Anglicko a dostali sa. Spomína sa na rok 1869. a 1889. kedy sa aj tu rozšírila pliaga. Ani bývalá ZSSR nebola imúnna. Kobylky prišli až do Turkménsko. Aj u nás, ako deti, chytali sme kobylky, lenže nikto nepamätá, žeby sa rozmnožili toľko, aby boli pliagou.