Etymologický slovník na K-Kab

…autor Ján Kulík

K

Východiskom písmena K je obrázok, kresba ľudskej dlane a ako také, nachádzame ho v egyptských hieroglyfoch a vo včasnom semítskom písme , z obdobia asi 1500 rokov p.n.l. Okolo roku 1000 p.n.l. podobne ako iné semítske znaky, aj ono zásluhou pisárov v Byblose, vo Fenícii a v Kanáne začína nadobúdať lineárnu podobu a dostáva meno Kaph, čo znamená dlaň. Ako iné, aj tento znak si preberajú Gréci a dávajú mu nový názov, Kappa. Keď začali písať z ľava na pravo, aj znak, k vôli šikovnosti písania, otáčajú o 180 stupňov. Od Grékov, cez Etruskov, znak sa dostáva aj ku Rimanom a to hlavne z potreby písania si svojou abecedou od Grékov prevzatých slov, lebo latina už pre svoje potreby písania mala symbol C, ktorý konal funkciu hlásky ká. Nové, grécke K v zmysle hlásky ká, v latine nadobúda paralelné použitie aj pre ich hlásku ká. Od nich, cestou latínskeho písma, K preniká aj k nám a dostáva trvalé miesto, ako symbol pre hlásku ká.

K, ku: Smerovanie niekam v čase a v priestore, príslušnosť, vhodnosť, vzťah, pomer, časová približnosť... V ie. jazykoch má pomerne nepriehľadnú etymológiu. Na prirovnanie si vezmeme západoger. *to, *ta = k, ku, ktoré sa stalo východiskom ang. to = r/v ako v slovenčine, st.h.n. zo, zuo, nem. zu... Príbuzné je aj sans. (vo Vedách) kam, v zmysle pohybu ku používa sa kombinácia –antikam, alebo príslušnosti ku, používa sa –artham... av. kam = kvôli, toch. k[(ä) môže znamenať aj že)], lat. indu(co) = privádzať ku.., viesť ku..., pohybovať sa ku...

Čes. k, ke, poľ. k, ku, hl. dl. k, ke, polab. ka, srbch. k, ka, slvín. k, rus. k, ko, ukr. belorus. k, staroslov. kъ.

K (kej): V bežnom rozhovore Angličanov toto znamená kilometer. Používa sa v angličtine, ktorá si km. skrátila na K (kej). Pri zmene dĺžkových mier, „staré“ označenie „M“ (míľa), vymenili s „K“ (kilometer).

k : V prospektoch šperkárov „k“ má význam karatu.

K+ : V súčasnosti, najmä pri inzerátoch, využíva sa ako vodítko na určenie potenciálného platu uchádzača o určité pracovné miesto. Napr. 35 K+ znamená, že určité pracovné miesto má hodnotu 35 tisíc a viacej.

Ka : Podľa starých Egypťanov, toto je meno „predsedávajúceho, ale aj druhého ducha“, ktorý je prítomný v živej bytosti, ale aj v sochách.

Kaaba: Malá stavba v podobe kocky, ktorá sa nachádza vo „veľkej“ mešite v Meky. V nej sa nachádza kamenný balvan čiernej farby (asi meteór). Mohamedáni ho považujú sa „svätý“ a veria, že očernel od sĺz kajúcich sa veriacich, alebo od dotyku kajúcich sa pútnikov („hadžov“), čo ku nemu prichádzajú. Považuje sa za najväčšiu „svätyňu“ moslimov. Arab. ka’ba = štvorhranná budova, na podklade arab. ka’b = kocka.

K, ku: Predložka s datívom vyjadruje smerovanie niekam v priestore a v čase... odpovedá na otázku kam? ; primeranosť, vhodnosť, príslušnosť... Všeslovanské. Zodpovedá mu sans. kam = žiadosť, túžba, av. kam = k vôli, lat. cum = s (niekým, niečím), v spoločnosti s..., v súvislosti s...; kedy, kedykoľvek... Čes. k, ke, srbch. k, ka, poľ. k, ku, polab. ka, rus. k, ko... staroslov. kъ s pôvodným významom asi „na prospech“.

-ka : Prípona, s ktorou sa stretávame v slovách, ako: dnes-ka, von-ka, dnu-ka, tuto-ka... Všeslovanské, kde v jednotlivých jazykoch najdeme aj podoby –ke, -ko, -ki, napr. srbch. danas-ke = dnes, dl. tam-ko = tam... staroslov. bolo kъ. Príbuzné ku sans. kam, av. ka, ako prípona s významom áno, konečne, starolit. tás-ka-t, šis-ka-t = to, tu, toto, tam, gr. . –ka, -ken = r/v.

Kabala: Mystický výklad Biblie (Starý zákon) u Židov, či orálna tradícia ktorú Mojžiš zanechal rabínom. Heb. kabbalah = tradícia, formované na kibbel = prijmi, uznaj.

Odtialto je i kabala = súkromné intrigovanie, klika. Kabalistika = tajné židovské učenie o kabale, v pren. zmysle aj niečo tajné, nezrozumitelné. Kabalista = človek zasvätený do kabaly.

Kabanos: Často počuť aj skratku kabana. Druh údeniny, hlavne tenkej klobásky z hovädzieho mäsa, ktorá sa predáva už ako uvarená. Vyskytuje sa vo všetkých slovanských jazykoch, ba odtialto „vycestovala“ aj do sveta. Pôvod je turko-tatarský, kde kaban = sviňa, brav, vepor.

Kabaret: Zábavný program, estráda. Z fr. cabaret = r/v, avšak sám pôvod slova je hmlistý. Predpokladá sa valónsky pôvod.

Kabaňa, kabanica: Vrchný zimný kabát z hrubého súkna. Čes. kabanica, kabanka, srbch. bul. kabanica, kabanina. Predpokladá sa orientálny pôvod. Viď Kabát.

Kabát: Súčasť odevu, kde môže predstavovať aj zimný kabát z hrubšej látky, zvrchník, plášť. Dem. kabátik. Čes. kabát, poľ. hl. dl. ukr. rus. kabat, srbch. kaput, kavad pochádza z rovnakého prameňa.

V str. gréckom jaz. sa zjavuje kabádion / καβάδιον, čo sa v čase byzantskej ríše považovalo za import z peržského jazyka. Tu sa slovo stáva nepriehľadným. V peržskom jaz. qaba (kaba) = oblek, rúcho, kratšia tunika ktorá je otvorená v predu; priliehavý dlhý kabát pre mužov; košeľa... kde najdeme poznámky, že tu môže isť o slovo arabského pôvodu, ale väčšina autorov má inú mienku. Hlavne, keď sa uváži peržský dem. qabacha, qabachay (kabača, kabačaj) = kabátik a toto sa porovná s prakritovým slovom kavaya = pancier, obrnenie, kde východiskom je sans. kavaca, ktoré v šatapatha-Brahmana nadobúda význam kabát, kabátik, v náreči kathiyavadi (Gudžerat), dostáva význam štítu... ale celkove, v iných jazykoch sa tu chápe obal, zabalenie, „obálka“ a pod.

Svojho času sa v naších krajoch praktikovalo, že previnilcov sa zatvorilo, vložilo do nejakej tesnejšej klietky (kabátca), z čoho sa vyvinulo napr. poľ. przekabacić = prestrojiť, priviesť na svoju stranu (vojaka), przekabacić sie = zmeniť si presvedčenie, slovenské prekabátiť = oklamať, obrátiť kabát = zmeniť presvedčenie.

Odtialto máme: kabátik, kabanica, kabátec, kabátnik, kabátoš a pod.

Kábel: Oceľové lano; izolovaný vodič el. prúdu, telefónu, telegrafu... Medzinárodné. Starofr. chable, súč.fr. cáble, formované na neskorolat. cap(p)ulum = lano, ohlavok, ktoré predstavuje adaptáciu arab. habl, kde máme asociáciu na lat. capere = chytiť, držať, alebo nevykľučuje sa, že tu máme priamejšiu cestu z jazyka v Provensálku, kde je cable, ktoré sa v strednom dolnonemeckom a v strednom holandskom posunulo na Kabel. Ako slovo s významom vodiča (prúdu, telegrafu...) začalo sa používať okolo roku 1850, kde pôvodne znamenalo podvodný kábel telegrafu.

Odtialto máme kábelogram = správa poslaná podmorským káblom, kábelovať = poslať správu podmorským káblom.

Kabela: Veľká taška, torba. Čes. kabela, poľ. kobela, hl. kobjel, dl. kobjela. Všetko zo str. h.n. kobel, ktorého pôvodný význam bol asi košík, teraz má význam búdky, holubníka, kurína... pre zvieratá. Odtialto je aj kabelka = ženská taštička.

Kabína: Malá uzavretá, oddelená miestnosť, chyžka, chatka, oddelenie (pre napr. pilóta v lietadle...). Starofr. cabane, provensálsky cabana, východisko v neskorolat. capanna, cavanna, kde podoba písania s –in- sa zjavuje len v XVI. st. Neskorolat. podoba vychádza z lat. cavea, caverna = jaskyňa, auditórium v divadle...

Kabinet: Miestnosť na porady, pracovňa, miestnosť na zbierky a učebné pomôcky, ministerská rada, vláda... vitrína na úschov hodnotnejších vecí v domácnosti... Vo Fr. ako slovo s týmto významom, zjavuje sa v XVI. st. cabanet > cab(b)onet > cabinet. Východiskom mu je kabína. Viď.

Kaboniť sa: Mračiť sa, pokrývať sa mrakmi, stávať sa mrzutým, mračiť sa, vraštiť sa... Výpožička z fr. cabosser = zárez, vrúbok, priehlbina, zarezávať sa, či v našom prípade mračiť sa, škarediť sa.

(Ox. et. slovník) U Macheka najdeme iné vysvetlenie. Čes. kabeliť sa = mračiť sa (nebo). Súvisí s dl. kobjela = druh mračien, oblakov (lat. cumulus), z čoho odvádza, že kobjeliś se = prikrývať sa takým mrakom. Východiskom pre toto bol asi názov takého mraku *kobolъ a toto by už bolo v príbuzenstve s lat. cumulus = hŕba, kopa, masa, zvýšenie (masy), zvyšok, vrchol, ale tu musíme uznať zmenu spoluhlások b > m.

Kabotáž: Plavba loďou pozdlž pobrežia. Prevzaté z fr. caboter = pozdlž pobrežia, kde najskôr ide o fr. import zo španielského cabo = mys, výbežok pevniny do mora.

Kabrioly : Ohnuté nôžky na nábytkoch štýlu Queen Anne a Chippendale, kde tie nôžky upomínajú predné nohy zvieraťa pri skoku. Pôvod vo fr. cabrioler. Viď nasledovné.

Kabriolet : Športový automobil so skladacou strechou. Hist. to bol dvojkolesový, jedným koňom ťahaný voz. Pôvod vo fr. cabrioler, ktoré predstavuje mladšiu podobu z caprioler – tal. capriolare = skok do vzduchu, na podklade capriola = kotrmelec. Tento koč, voz, svoj názov dostal preto, lebo mal jemné perovanie.

Kabyl: Berber z Alžírska, alebo Tunisu. Predstavuje plurál, kaba`il, na podklade arab. kabila = plemeno.

Červený kríž a červený polmesiac.

Posledných pár týždňov stretávame sa s vyhľadávaním, čo vlastne znamená červený kríž a hneď vedľa neho aj červený polmesiac. Vieme, kde ste to videli. V TV záberoch zo živelnej pohromy v Haiti. Konečne, aj dosiaľ sa hneď vedľa kríža zjavoval aj polmesiac, ale to bolo len sporadické a málo kto si aj všimol. Teda, aké je tu úzadie.

O humanitnej organizácii červeného kríža sme sa učili ešte na základných školách. Aj vtedy, v čase zúrenia chladnej vojny, túto organizáciu uznávali všetky akože kresťanské krajiny a od nej nebočili ani krajiny so socialistickým zriadením, či strmšie povedané, krajiny, kde vládli komunisti. Ten červený kríž im nevadil. Konečne, tento symbol, i keď v podstate je kresťanský, nevadí ani Kube, ani Kórei, ani Číne, ani Indii, ani Japonsku, ani Izraelu, ani ... no nikomu, len moslimom a preto sa už dlhé roky pokušiavajú  nejako ho vymazať z vedomia sveta. Prečo? Nuž kdekoľvek je potrebná nejaká humanitná pomoc, skoro výlučne, ako donátori fungujú kresťanské krajiny a pomoc dostávajú, zase skoro výlučne len krajiny moslimov a veru ich hnevá, že následníkov Mohameda zachraňujú kresťania. Že ich veriaci vidia kríž. Že ich veriaci si berú do rúk potravu atď. so znakom kríža. Že nejaká pomoc so znakom polmesiaca je malicherná, skoro nejestvujúca. Cestou mnohých dobročinných organizácií, cestou OSN atď. naliehajú, aby sa symbol „Červeného kríža“ zmenil. Nech organizácia zostane, ale symbol sa musí zmeniť, aby to vraj vyhovovalo všetkým a vyšli s návrhom, nech sa kríž vystrieda s diamantom. To bude akože neutrálne a nikomu nebude vadiť.

Čo si počať? Nejaké polovičaté a aj len dočasné riešenie sa našlo. Ak tá pomoc ide cestou OSN, nech je tam diamant, ale ak ide z kresťanských krajín, z ich národného „červeného kríža“, kríž tam bude aj ďalej a vám sa to páčilo, alebo nie, nám je fuk. Dočasné riešenie, lebo do fondu OSN zase najviacej prispievajú kresťanské krajiny a mnohé „národné“ pobočky ČK sa rozhodli zaobísť ústredňu OSN a pomoc dodávali priamo a so znakom kríža. Vyschol fond diamantu, lebo nebolo toho, kto prispeje.

No, aby poriadny nasledovateľ Proroka neexplodoval. (Aj bez nálože). Niečo sa musí podniknúť a to súrne.

Štátna vlajka Švajčiarska a historiát „Červeného kríža“.

Štátna vlajka Švajčiarska – alebo v prípade obrátenia farieb je to Č.K.

V stredoveku pápež si dbal komu udelí vlajku s krížom. Dostávali ju najzaslúžnejšie osoby, hlavne králi a panovníci vôbec, ktorí podujali nejaké vojenské výpravy v mene obrany kresťanstva. Tí, ktorým pápež neudelil takúto vlajku, aby predsa nejako dokázali svoju oddanosť kresťanstvu sami si na svoje štíty, vlajky... dávali znak kríža.

Nejakým reprezentantom tohto je práve vlajka Švajčiarska. Vlastne tu ide o imperiálnu vlajku „Svätej rímskej ríše“, ktorá bola červená s bielym krížom. Mnohí predkovia súčasných Švajčiarov slúžili v ríšskej armáde, ale aj v armádach svojich kantónov. Kantón Schweiz (Schwyz) bol jeden z troch pôvodných kantónov budúcej konfederácie a ich „národná“ farba bola červená, nuž do horného ľavého uhla si umiestnili aj biely kríž (1240. roku). Táto vlajka nejako „sedela“ aj iným kantónom, takže symbol švajčiarskej konfederácie môžeme datovať do 1339. roku a tzv. bitky pri Laupen.

V XIX. st. kantóny Švajčiarska sa čoraz väčšmi približujú k sebe, takže v revolučnom 1848. roku prinášajú si aj svoju ústavu a červená vlajka s bielym krížom sa stáva úradnou vlajkou armády. V decembri 1889. roku táto vlajka sa stáva aj úradnou vlajkou celej krajiny.

Humanitná organizácia červeného kríža za svoj zrod môže vďačiť snaženiu sa pána Henri Dunant-a, Švajčiara, humanistu, ktorý počas boja pri Solferino, v júny 1859, organizoval poskytovanie rýchlej pomoci pre ranených vojakov Rakúska a Francúzska. Vo svojej knihe „Un Souvenir de Solferino“ (vyšla v 1862.r.) navrhuje, aby všetky krajiny spoločne zorganizovali nejaké dobrovoľnícke spoločnosti pomoci raneným a už v 1863. r. sa formuje aj medzinárodný výbor pomoci raneným, ktorá časom prerastá aj v „Červený kríž“, ktorý si adaptuje aj symbol, vlajku Švajčiarska, ale s tým, že farby sú obrátené. Na bielom poli je kríž červenej farby, čo sa postupom času začína vysvetľovať aj akože kríž, znak kresťanskej lásky, ofarbený krvou.

V 1864. roku podpisuje sa aj medzinárodná dohoda ČK, kde podpisovatelia, krajiny ručia, že sa postarajú o ranených vojakov a to bez ohľadu, či sú to ich, alebo zo strany nepriateľa. Neskoršie sa táto medzinárodná dohoda rozširuje aj na vojnové obete námorníctva (1907.), na vojnových zajatcov (1929.) a na civilov v čase vojnových zrážok (1949.). Neskoršie sa ČK angažuje aj na pomáhanie pri živelných pohromách a pod.

V krajinách islamu jestvuje paralelná organizácia, „Červený polmesiac“. Ako všetky symboly islamu, aj tento predstavuje len kopírovanie „západu“, kresťanstva. (Viď vstup „Kríž, hviezda, šalamunova pečať, polmesiac...“.) Na naliehanie Turecka, ešte v 1906. roku vzniká aj táto organizácia a rozšírená je po krajinách islamu.

Do 1986. roku jestvoval iba „Medzinárodný červený kríž“, avšak od 1983. – 91. fungovala „Medzinárodná organizácia ČK a Červeného polmesiaca“, čo sa v 1991. roku zase mení v „ Medzinárodnú federáciu ČK a Č. polmesiaca“. Hlavným cieľom tejto federácie je poskytovanie pomoci obetiam živelných pohrôm.

J.K.

Poznámka o UFO.

Keď sme dostali prvý list o Ufákoch, dalo nám to roboty, rozmýšľania, uvažovania... lebo seba vidíme, ako seriózny „blog“ a tu hľa aj takéto listy. Náhodou sme sa spamätali aj na „site“, adresu : www.improbable.com čo riadi pán Marc Abrahams, ktorý je aj zodpovedným redaktorom časopisu „Annals of Improbable Research“ a iniciátorom IG TM Nobel Prize, čiže ceny za nezvyčajné vedecké práce. Tieto sa každoročne udeľujú nie len vedcom, ale aj obyčajným smrtelníkom, ktorí vynikli v nejakej oblasti nekaždodenného, až neuveriteľného, triviálneho, ako významného, tak aj bezcenného výskumu. Základnou požiadavkou nejakého bizárneho výskumu je, že to má človeka rozosmiať a zároveň aj dať pohnútku na rozmýšľanie. Ceny sa udeľujú ako v U.S.A. na Harvardskej univerzite (pre Američanov), ale sú ceny aj pre V. Britániu a Írsko. Ceny odovzdávajú praví laureáti Nobelovej ceny a mnohí vedci sa priam šklbú o túto cenu, ale nechýba aj takých, čo sa jej hanbia.

V jednej z kníh Marc Abrahamsa stretli sme sa s menom Ph.D. John Mack z Harwardskej univerzity (fakulta medicíny) a Ph.D. David Jacobs z Temple univerzity. Podieľajú sa na cene zo psychológie.

Obaja sa bavili výskumom fenoménu únosu tuzemšťanov, Ufáci a ich dôkladný výskum v tejto oblasti, jasne poukazuje, že tu najde o žiadnu frašku, mentálne nestabílne osoby, ale o celkom serióznu záležitosť. Mimozemšťania od nás kradnú naše gény a na ich planétach si pestujú hybridne osoby, čo jedného dňa urobia inváziu na Zem.

Koho toto zaujíma aj bližšie, nech sa napojí na spomínanú adresu. Tam si najde titulku „High-level Kidnapping“ (Aliens from Outer Space are Not Here to Help Us!)

Teda, keď sa s týmto fenoménom únosov zaoberajú aj najlepšie mozgy tohto sveta, prečo by sme aj my k tomu nepriložili niečo. Veď, kto sa bude zaoberať s nami? Oni si tam skúmajú len vlastné chotáre a verte mi, veci sa dejú aj tu. Rovno pod naším nosom.

........................................* Viď priloženú mapu a súhvezdie č. 31. Tam sme si „odskočili“ a tam nám žije potomstvo.

Pred rokom, alebo aj skorej, uverejnili sme zopár „príbehov“ s Ufákmi (viď Forum) a hneď sme mali aj odozvu. Hlásil sa nám nejaký „Krutiar“ (Petrovčan) s nekaždodennou avantúrou. Nechceli sme to vtedy publikovať, reku „asi mu šibe“, ale zase sa nám ohlásil. Opísal svoj zážitok, priložil tam aj mapu a úpenlivo prosil, aby sme svet informovali. Všetci to robia, len my sa, vraj, zdráhame, darebáčime, nedbáme a materiálov máme všade. Treba len vedieť vyňuchať.

Do počítačov sa nevyzná, ale občas mu príde vnuk a ten mu ukazuje, čo sa na „Kruhoch“ píše. Všetko ho zaujíma a všimol si aj to okienko, kde píše: „Klikni, Kruhy sú tu“. Klikol a hneď zbadal zaujímavé „site“, kde sa hovorí o záhadách, Ufákoch... a vôbec ho neprekvapilo, že sú tieto „site“ navštívené. Chcú ľudia mať informácie aj o takom, o čom nás bežné médiá neinformujú. Zohnal si našu adresu a zase napísal:

...p o k r a č o v a n i e...