Etymologický slovník: Kul…

… autor Ján Kulík

Kulač: Okrúhla ploská nádoba na vodu, druh čutore. Kulač, ten čo naši starí nosievali do poľa, bol vyrobený z dreva a neraz aj vyzdobený ľudovými ornamentmi. S takýmto zdobeným kulačom, na ktorý sa ešte priviazali aj stužky, družbovia chodievali zvolávať na svadbu. V ňom mali vzorku vína, ktoré sa na svadbe bude podávať.

Kulač, ako slovo k nám sa dostal najskôr cestou maď. kulacs = r/v . V čes. jazyku, ojedinele, sa tiež vyskytuje. Ináč sám pôvod slova je indoeurópsky.

V perzskom jazyku qalachu (kalaču) = kožená nádoba na pitnú vodu, ktorú si nosievali derviši; garád, jarok z ktorého sa v zime napájal statok; qalatin = sud, cisterna, vaňa. F. Steingass (autor perzského slovníka) sa zdržal podania etymológie, lebo si nebol istý, kam tieto slová priradiť. Ku semítskym, alebo ku ie. jazykom.

V sans. je slovo kuli- = vyplachovať, klokotať, ktoré sa neskoršie posúva aj na glgať, kým kulyá = riečka, kanál, jarok, garád, vodný tok a pod. Všade sa naráža na niečo súce na držanie, zadržanie vody, cisternu, rezervoár atď. S týmto súvisí aj kulla- = nádoba, hrniec. Autor Jules Bloch sem priraďuje aj slovo jazyka gudžarati, kolo = diera vykopaná do zeme, jama, avšak R.L. Turner sa o tomto zdráha bližšie vyjadriť

V hindu jaz. kulis, kalsá, v sans. kals = nádoba, nádrž na vodu okrúhlej podoby, čiže kulač.

Kulak: Zámožnejší individuálne hospodáriaci roľník, po našský bohatý gazda, ktorý si prenajíma aj cudziu pracovnú silu, sluhov, bírešov a pod. Pôvod v ruskom jaz. kde je kulák. Ako samé slovo, tak aj jeho význam prenikli do jazykov iných Slovanov, avšak ani v ruskom jazyku nie je to domácim slovom. V ruštine sa len udomácnilo a adaptovalo. Jeho etymológia je v tureckom jazyku.

Ukr. slovo kurkuľ, drsnejšie kurkulak = bohatý sedliak, veľký gazda predstavuje import z tur. jazyka, kde korkulu = strašný, strašidelný, hrozný, krutý, nebezpečný... východiskom mu je korkulmak, korkutmak < korku = strach, teror, bátie sa...V ruštine sa ukr. kurkuľ skrátilo vypustením prvej slabiky a vzniklo kulak.

# Je mylná komparácia slova kulak s estónskym kulák = úder päsťou, päsť, či maď. kulyak = päsť, lit. kúlti = mlátiť, lot. kult = mlátiť atď.

Kulaša: Nár. múčna kaša, fučka. Rus. kuléš, ukr. kulíš, bul. kuljaša, poľ. kulesz, kulesza, hl. kulšica, srbch. kuliješ. Všade sa jedná o kaši, jedle pripraveného z kukuričného, alebo z  iného zrna. O tomto slove sa zatiaľ každý jazykovedec vyjadril, že je „nejasné, temné“. Slovanské podoby sa vraj približujú ku maď. slovu kőles = proso (Kniezsa). Pevná etymológia mu však chýba a to bez ohľadu, že aj v jazyku manču (altajská skupina ) nájdeme slovo kwoläs = múka. Slovo má ie. pôvod a tu mu je aj etymológia.

V sans. kulattha- = druh strukoviny Dolichos uniflorus. V jaz. pali kulattha = strukovina, zrnká. Ďalšie sans. slovo je kulmaśa = polozrelý jačmeň, z čoho v prakrite máme kummasa = zrnoviny trochu navlhčené, avšak východiskom týchto je všeobecný pojem pre rodinu, plemä, rasu, skupinu... kým kulla 3° = hrniec na varenie, hlinený hrniec, prakr. kullada = menší hrnček, ohnisko, gudžerati kulri, kulli = hlinený hrniec...mjú sans. kor. kul = páliť a preto sa nám tu vynára súvislosť s praslov. kul- < ukr. kulága = pôstna varená (pálená) strava v podobe hustej kaše urobenej z múky. Možná je aj súvislosť s lat. cullina = strava, potrava, jedlo... coquina = kuchyňa. (viď Kuchyňa)

Slovo nie je dostatočne preskúmané. Prelínajú sa nám významy  pre strukovinu, rod, plemä a varenie, pálenie, potrava...

Kulen: Typické dolnozemnské slovo, ktoré v SSJ nie je. Význam slova je okrúhla klobása, či klobásová zmes nadiata do svinského mechúra, „dorky“. Pri robení kulena, klobásová zmes sa ešte väčšmi dopaprila, bola na hrubšie pokrájaná, zomletá... aby kulen bol štipľavejší. Je to výrobok hodný povšimnutia každého labužníka. V príbuznosti má srboch. kulen = r/v a hindu kulma = klobása, potrava nadiata do čreva zvieraťa.

Porovnaj gr. kústis / κύστις = mechúr.

Viď Klobása.

Kuľhať: Napádať pri chôdzi na jednu nohu, zakášať, krívať. Čes. kulhati, poľ. kulhać, slovín. kuljhati = podrezávať vlasy, rus. kuľgáť, ukr. kuľgáty... praslov. kulьgati, kde máme koreň kulь = chromý (nepriamo súvisí s komoliť - viď) . Pravdepodobné súvisí s gr. kullós / κυλλός = krivý, nakrývený, spotvorený, lat. claudus = krívať, kuľhať, krivý, s vadou... a ang. limp = krívať, kuľhať (kde môžeme predpokladať, že pôvodne tam bolo aj k, ale pozmenilo sa na neznelé a po čase aj zmizlo). Všade má zastúpené hlásky k, l.

Odtiaľto je kuľhavý.

Kuli: Nádenný robotník vo východnej Ázii, hlavne v Indii a v Číne. Ang. coolie, cooly = r/v. V jazyku urdu kulli, v bengálskom atď. kuli. Pôvod je v dravidskom jazyku, kde v tamilskom kuli = plat, výplata, nádnica...

Kulifaj: hovorové, zastaralé, žartovne nadávka hlúpemu človeku, ale aj vetroplach, posmešný názov pre zemana... Čes. kulifaj = r/v. Z češtiny prešlo i do poľštiny. Pôvod nejasný. Sem patrí i kuliferda = chytrák. (Machek)

Kulík: Vodný vták. V SSJ je to Charadrius dubius, kým v RES sa vzťahuje na poddruh Scalopax a UES napočituje názvy poddruhov, ako napr. Limicolae, Numenius phacopus, Scolopax rusticola, Calidris alpina, Tringa hypeleucos, Charadrius hiaticula... Všetky napočítané poddruhy však patria do skupiny Charadriidea, ktorá je veľmi rozvetvená a jej predstaviteľov najdeme šírom sveta. Od Sibru, Európy, až po Patagóniu, Austráliu a Nový Zéland. Niektoré poddruhy sú krajne sťahovavé, takže sibirsko-európskeho kulíka nájdeme aj na severnom pobreží Austrálie.Aj poddruh dubius, ktorý za svoje meno vďačí určitému pánovi Scopoli, ktorý pri opise kulíka – Charadrius nebol si istý, či objavil nový poddruh, alebo nie a preto ho nazval dubius = neistý, podozrivý, pochybujúci... Tento druh, či poddruh je jeden z najrozšírenejších. Žije a rozmnožuje sa v oblasti Euroázie a sťahuje sa až po Filipíny a Novú Guineu. Do Austrálie len „zablúdi“, avšak tunajší ornitológovia dobre vedie o akého vtáčika sa jedná, takže „nezabudnú“ spomenúť aj jeho slovanské meno, kulík. V angličtine sa nazýva Little Ringed Plover a toto Plover sa vzťahuje aj na jeho bratrancov a meno mu je vraj odvodené z lat. pluvia = dážď, lenže aj toto slovo má hlbšiu etymológiu, ktorá súvisí s lat. fluvius = rieka a naším plávať.

V slovanských jazykoch vták kulík má všade rovnakú podobu písania, kulík, či kulik (ani v srboch. jazyku nie je podoba kuljik) i keď sa toto pomenovanie často vzťahuje aj na iný poddruh. Sám vtáčik nie je veľký. Pohybuje sa v medzere od 15 do 30 cm. Jeho súrodencov v angličtine nazvali: dotterel, killdeer, plover, sandpiper... a všetky sú príbuzné ku vtákovi morského pobrežia, čajke, srboch. galeb, ang. gull.

Ako si vysvetliť etymológiu? Ruský et. slovník má vysvetlenie, že tu sa jedná o slovo zvukomalebného pôvodu. Český et. slovník (Machek) poznamenáva, že „původ nejasný“, kým ukr. et. slovník súhlasí s možným „zvukomalebným“ pôvodom, ale pridáva svoje bádania. Niektoré aj otázne.

Spoliehajúc sa na sans. vidíme, že: kulika = z dobrej rodiny, vznešeného rodu. Kululi = škriekanie sovy (zvukomalebné). Kulyá- = riečka, kanál, garád, vodný tok... kde všetko poukazuje na okolie kulíka – kŕdeľ, hlasitosť, sladkovodný tok.

UES tu vidí aj súvislosť s praslov. kul- , ie. *kaul- = kosť, noha, ktoré celkom súhlasí s lit. káulas = kosť, noha, lot. kauls = r/v, ale aj steblo, byľ, pruským kaulan = noha a sans. kulya = údajne vraj kosť (otázne, lebo Turner ho pokladá za dravidské slovo, i keď sa vzťahuje na kôš kde sa uskladňujú kosti predkov – možné je, že sa pomýlil).

V ďalšom elaborovaní, UES pridáva aj lat. caulis = steblo, byľ, gr. kaulós / καυλός = steblo, byľ, írske cuaille = palica, stĺp, ktoré súvisí s lit. kuólinga = kulík, lot. kulainis = r/v atď.

Všetky podoby smerujú ku ie. *kaul, praslov. kul-, kulikъ = kosť, kosť nohy... Ak chceme, ďalšie príbuznosti nájdeme aj v ang. gull = čajka, kde oxfordov et. slovník má poznámku, že tento termín sa asi prevzal z jazyka Britov (Welšania, Íri....), lebo poddruh čajka sa v ich jazyku nazýva : wel. gwylan, ír. faoleán, kornválsky guilan. Všetky komparácie poukazujú, že sa tu jedná o nohy, kosti, lebo kulík má v pomere ku telu, veľké, kostnaté nohy, lenže zároveň je to aj „gregoriánsky“ – „brblavý“ vták a na výnimky poddruhov, aj nie solitárny, ale spoločenský.

Ako v praslovanskom, aj tu máme zastúpené hlásky g = k a l, čo poukazuje, že názov, meno kulík nebude mať, ako prvoradé zvukomalebné pomenovanie, ale vychádza z názvu pre kosť, nohu.

Ak sa podívame na „heraldiku“ = rodové erby, tak tu najdeme aj erb rodu Kulík, kde v stredovekom poľskom štíte nájdeme tri obrnené nohy a poznámku, že  tu máme utajený historiát rodu, ktorý sa snaží preniesť na ostrov Manch a  pridať mu keltský historiát. Povšimnutiahodná je skutočnosť, že aj v erbe sú nohy, tri, ale toto sa vysvetľuje, že nikto ma neporazí, lebo vždy sa postavím na vlastné nohy“.

Teda, toto slovo nemáme dôkladne preskúmané. Jeho etymológia sa môže pohybovať od kosti, nohy, až po bľabotanie. Na to poukazujú aj ruské slová kulíkať 1° a 2°.

* Ako v slovenčine, tak aj v češtine a v ukrajinskom jazyku máme variácie v názve vtáka a to: kulich, kuliš, kulíšek...

Kulisa: Lepenková, alebo plátenná prenosná stena, ktorá slúži na dekoráciu javiska v divadle; súčiastka parného stroja prenášajúca pohyb výstredníka na posúvač; úzky pruh vysokého lesa. Medzinárodné. Dostali sme ho asi cestou nem. Kulisse, ktorá si to vypožičala z fr. jazyka, kde je coulisse = kulisa v divadle, avšak prvoradý význam tohto bolo „žliabok pomocou ktorého sa tie prenosné steny posúvali“, lebo coulis = posúvať a toto bolo formované na couler = tiecť, pretekať...

Kulm: Spodný oddiel karbónu. V ang. culm, nárečove znamenalo uhoľný prach. V XV. st. sa význam posúva na sadzu, v XVIII. st. na antracit, avšak ešte skorej, v XIII. st. bola podoba colmie, v XIV. culmy = sadzové, začadené... Pravdepodobným východiskom je staroang. col = coal = uhlie.

Kulminácia: Vyvrcholenie, dosiahnutie najvyššieho bodu. Na podklade lat. culminare = povyšovať, povýšiť, pozdvihovať, povznášať,  nadšenie, velebenie, vychvaľovanie, vynášanie do nebies... kde, ako východisko máme lat. culmen = vrch, vrchol, strecha...

Kuloár: Bočná chodba v divadle, v koncertnej sieni; vedľajšie miestnosti v parlamente. Vypožičané z fr. jazyka, kde couloir = chodba, koridor. Súvisí s Kulisa. Viď.

Kulpózny: Zapríčinený nedbanlivosťou. Východiskom je lat. culpa = vina, chyba, pochybenie, s ktorým súvisí culpo = obviniť, viniť, výčitka, hana, odsúdenie...

Kult: Zbožné uctievanie niekoho, alebo niečoho. Východiskom je lat. cultus = kultivovanie, práca, robota, trenovanie, vzdelávanie, kultúra, cibrenie, zbožňovanie, prepych... Viď Kolónia.

Kultivácia: Obrábanie, kultivovanie... Na podklade stredovekej latiny, cultivare, východisko cultivus, ako cultiva teraa = obrábacie, kyprá pôda. Východiskom tohto je cultus. Viď Kult.

Odtiaľto máme: kultivátor, kultivovaný, kultúra (skultivovaná rastlina, kultivar baktérií) atď.

Kultúra: Súhrn materiálnych a duchovných hodnôt v technike, vo vede, v umení, v spoločenskom zriadení, vzdelanosť, civilizácia atď. Pôvodne sa tento termín vzťahoval na parcelu „skultivovanej“ pôdy a neskoršie sa posúva aj na „skultivovanie“ umu, duchovné trénovanie, cibrenie umu a pod. Tesne súvisí s Kult a Kultivácia. Viď.

Odtiaľto máme: kultúrnohistorický, kultúrno-osvetový, kultúrtréger = šíriteľ pakultúry (prevzaté a adaptované z nemčiny)

Opýtali ste sa…Pestovanie králikov.

...pokračovanie...

Etymologický slovník: Kasa-Katastrofa

…autor Ján Kulík

Kasa: Pokladnica, schránka. Pôvod je v tal. jazyku, cassa = pokladnica, truhla a východiskom tohto je lat. capsa =  krabica , schránka, truhlica, láda....

Kasácia: Zrušenie rozhodnutia nižšej stolice vyššou; zrušenie listiny; zbavenie úradu, alebo hodnosti. Neskorolat. cassatio, z lat. cassare = zrušiť, odvolať, anulovať.

Kasár: Zlodej vykrádajúci pokladnice, kasy. Samozrejmé, súvisí s kasou. Odtiaľto máme odvodené exp. kastrovať, kaštrovať = kutať, prekutávať.

Kasáreň: Ubytovňa vojakov. Čes. kasárna, poľ. kasárnia, hl. kasarna, srbch. kasarna, ukr. kasárnja. Všetko sme dostali cestou nem. Kaserne a do nem. sa dostalo z fr. caserne a podľa náhľadu jazykovedcov, pôvod slova je v provensálskom cazerna = strážna miestnosť na hrade, strážnica.

Kasať 1°: Na Dolnej zemi má význam behať, ponáhľať sa, hlavne ulicou, utekať z miesta, na miesto... Mohli by sme toto považovať aj za výpožičku zo srboch. kasati = klusať, lebo neraz sa použije aj na vyjadrenie konského behu, avšak je tu aj české kasati = pospiechať, náhliť, kask = klus, nuž i napriek toho, že SSJ toto slovo nema, najskôr tu ide o náš vlastný archaizmus. Podľa V. Macheka, praslov. bolo asi kašú, kasati, ktorému je príbuzné lot. kuošu, kuôst a bude súvisieť s Česať 2°. (?)

V sans. kásati = ísť, pohybovať sa a kasayati = ísť, prechádzať sa, kasať (priamo, ako kôň), ísť z miesta, na miesto.

Kasať 2°: nedok. vyhrnovať, podkasávať, vysúkavať; kasanica... Čes. kasati, staropoľ. kasać sie = chystať sa (k niečomu veľkému), podkasać si sukňu, zakasać si rukávy, odtialto je aj belorus. rus. a ukr. nárečové, hl. kasać, dl. kasaś. Staroslov. kasati (sa) = dotknúť (sa), podobne aj v staropoľskom kasnuti se = dotknúť sa, dotýkať sa.

Kasíno: Budova, alebo miestnosť zariadená na spoločenské zábavy a schôdzky. Dem. z tal. casa = dom, lat. casa = chalupa, chyža, dom, domček...

Kasírovať: častejšie počuť skasírovať = rušiť, likvidovať, ničiť a pod. Ako významove, tak aj etymologický, blízke je ku kántriť. Obe tieto slová majú rovnaké východisko. Viď Kántriť, Škoda.

Kaskáda:Stupňovitý vodopád. Fr.-tal. cascata, východisko cascare = pád, padať, na podklade rímskolat. casicare, kde pôvod je lat. casus = pád, padať.

Kasňa: Skriňa. Čes. kašna = r/v. Východiskom je nem. Kasten = láda, truhla na skladovanie niečoho a východiskom tohoto je st.fr. casse, dialektový variant súč. chásse = skrinka, schránka na cennosti, rám.

Kasta: Spoločenská trieda v Indii; uzavretá spoločenská trieda, alebo vrstva separujúca sa od ostatného obyvateľstva. Medzinárodné. Port. casta, v neskoršom používaní nahrádzalo raza, raça = rasa. Pôvodné port. casta predstavuje feminum z casto = čisté, nezmiešané.

Kastaneta: španielsky nástroj skladajúci sa z dvoch miskovito vyhĺbených kúskov dreva, alebo slonoviny, ktoré sa pripevnia na prsty a narážaním na seba vydávajú zvuk; sprevádzajú sa ním tance a piesne stredomorských národov. Šp. castaneta, dem. z castańa, ktorého východiskom je lat. castanea = gaštan. V sans. Kaśthá- = kus dreva, drevo, drevo na oheň , poleno a pod.

Kastelán: Správca hradu, alebo zámku a jemu patriace panstvo. Východiskom je lat. castellum = vojenský tábor, kde v základe máme lat. castrum = opevnené miesto, pevnosť.

Kastrácia: Miškovanie, škopenie. Lat. castrare, čoho východiskom je lat. *castrum = nôž. Viď Kat.

Kastról: Plytšia kuchynská nádoba, rajnica, „pavňa“. Prevzaté z nem. Kastrol, pôvod ktorého je vo fr. cassole > castrole, čo predstavuje dem. z casse, provensálsky casa, rímsky a neskorolat. cattia = „pavňa“, panva, ktorého východiskom je gr. kuáth(e)ion, kúathos / κυάθειον, κύαθος = šálka, panva.

Kaša: Husté, lepkavé jedlo uvarené zo zrnovín (na hrubšie zomletých, roztrhaných, z daráľova), (viď), alebo ovocia a pod.

Celkove, toto slovo vypadá jednoduché, ale nie je. Zatiaľ nám ho nikto nevysvetlil a nájdeme ho v každom slovanskom et. slovníku.

Všeslovanské. Čes. kaše, kašička, rus. ukr. káša... staroslov. kašica... ale tu sa nám začínajú najrozličnejšie vysvetlenia. V ruskom et. slov. nájdeme, že kaša bude mať súvis s cediť, ktoré má východisko v kasia, lot. kóšti, kóšiu = cedím, filtrujem, ba spomína sa tu aj gr. slovo pre sito atď. atď. ako aj slovanské kvas a pod. Ukrajinský slovník spomína rovnaké podoby, kde pridáva ešte aj kosá, česať (vlasy, česať).

Český et. slovník sleduje rovnakú linaj a pridáva, že tu bude súvis aj s prieosiatým, sitom... .

Ani jedno vysvetlenie nezodpovedá, lebo kaša môže byť „preosiata“, ale z čoho? Zo zrna a práve tu budeme mať asi najsprávnejšie východisko, etymológiu. Musíme si všimnúť ie. termíny pre zrno, jedlo, lebo kaša má súvis práve s týmto.

V sans. nájdeme slovo káśa- = proso, pšeno a v peržskom kaša = medikament, liek, chudobný človek, kaši = zdravie, šťastie, dobrota... Práve táto paralela si mi pozdáva. Kde bola kaša, robila sa zo zrna, „zodratého“ (daráľova) a pre chudáka bola pravým liekom, zárukou zdravia, šťastia, dobroty. Rezonovanie v tomto smere podporuje aj paralelný srboch. termín proja = kaša, proso.

Kašeľ: Prudké kŕčovité vyrážanie vzduchu z pľúc. Všeslovanské. Čes. kašel, kašlati, poľ. kaszel, hl. a dl. kašel, rus. ukr. kášeľ, srbch. kašalj, bul. kašlica... V príbuznosti má lit. kosulys, lot. kasus, kasa, kasis, alb. kollё, st.h.n. hwuosto, nem. Husten, st. ang. hwosta, wel. pas, kornválske paz, breton. pas ír. ca(s)sacht, toch. B kosi, hin. kasa, kas, sans. kas, kása, kásate... praslov. kašlь, cirkevnoslov. kašъlь. Rekonštruované PIE je kwehas-u. Väčšina jazykovedcov predpokladá zvukomalebný pôvod.

Kašmír: Jemná látka vyrobená z vlny kašmírovej ovce, kozy, ktorej pomenovanie vychádza z názvu indickej provincie v oblasti záp. Himaláj. Ľudove, na Dolnej zemi kašmerín, z čoho krojovaná sukňa je kašmerínka.

Kaštieľ: Vidiecke sídlo zemanov, šľachticov... Medinárodné. Ang. castle, na podklade st. severofr. chastel, fr. cháteau... všetko z lat. castellum, ktoré je dem. z castrum = opevnené miesto, hrad, zámok. Machek poznamenáva, že české kaštel je priamo z latiny, kým slovenské kaštieľ bude predstavovať výpožičku, adaptáciu maďarského kastély. * S týmto súvisí aj slovenské kostol. Viď.

Kašubovia: Slovanský ľud, slov. plemeno usadené na pobreží Baltského mora. O etymológii ich názvu nemôžem nič tvrdiť na 100 percent, ale prihliadnúc na názvy rozličných germanskych plemien, ako Saxon, Frank... kde figuruje názov ich „obľúbenej“ zbrane, „sekáč“, „krátka (kópia)“... môžem len poznamenať, že asi aj tu bude figurovať názov ich „obľúbenej“ zbrane, luk a strela. V aveste, či ako to starší etymológovia zvyknú nazývať „Zend a Pazend“, nájdeme vstup „kašuba“, čo znamená „luk“. V st. perzskom jaz. kašuna = luk.

Kat: Profesionálny vykonávateľ trestu smrti. Koľko slovníkov budeme konzultovať, toľko nájdeme rozličných vysvetlení.

V. Machek, na podklade Miklosischa, Matzenauera...atď. prikláňa sa ku mienky, že slovo sme si prevzali z ger. jazyka, veľmi dávno a preto sa nedá vysvetliť, o ktoré tu slovo ide.

Ruský et. slov. (Vasmer) sa týmto slovom vôbec nebaví.

Ukr. et. slov. sa napočitujú slovanské podoby, ako rus. kat, ukr. kat = trýznenie, poľ. čes. sloven. hl. dl. kat = profesionálny vykonávateľ trestu smrti a spoliehajúc sa na Jakobsona, vidí tu súvis s ruským katáť = krutiť, rúbať (drevo), kálať... a tieto významy porovnáva s lat. tortor = mučiteľ, trýzniteľ a pod.

Ani jedno vysvetlenie nie je dokonalé a spoľahlivé. Výnimkou je iba ukrajinský slovník, ale len z dôvodu, že badá, odkiaľ sme asi toto dostali.

V hindu jaz. je katna = zoťať, amputovať, zabiť (v boji), pominúť sa, umrieť a pod. Kateya = ten, ktorý seká, rozsekáva, mäsiar, katna = sekať, obsekávať, rozsekávať, oddeľovať.... a pod. a je tu aj kat = sekať, rozsekávať, krájať, oddeľovanie a aj exekúcia, výkon rozsudku. S týmto tesne súvisí aj perzské qatl = zabíjať, sekať, rúbať, vražda, atentát, masakrovanie, poprava a pod. Všetko bude súvisieť so sans. khut = rozbiť, preklať, prepichnúť, katu = sekanie, rúbanie, nepálske kat-kut = posekať, dorúbať, kat-mar = vraždenie, masakra, zabíjačka, zakáľačka, bengálske kata-kati = vzájomné masakrovanie, vraždenie, zabíjanie sa... Viď Kálať.

Katá-: (κατά) Predpona gréckeho pôvodu, s významom smerom dolu, dole, úplne, ale s gen. aj od hora, od dolu, opačne, naproti, proti, s akuz. smerom dolu, ponad, medzi, pozdĺž, blízo, opačne, počas, okolo, o, preto, v pátraní po.., súvise s.., zodpovedá...

Využíva sa v zložených slovách, ako napr. katabolizmus, katakomby atď.

Katabolizmus: Rozkladacie pochody v živom organizme, ktorými sa uvoľňuje energia. Opak anabolizmu. Gr. katabolé = hádzať dolu. Viď Kata-.

Katafalk: Ozdobné pódium, podstavec v kostole, na ktorý sa kladie telo zosnulého. Fr.- tal. catafalco, st.fr. ecsafault. Nesk.lat. catta (gr. κατά) + fala = veža. Viď Kata-.

Katachréza: Dvojzmysel vznikajúci zámenou základného významu a metaforického použitia slov; zneužitie slov a ich významu. Lat. catachresis, na podklade gr. katákhresis, východisko χρεια = použitie, služba. Viď Kata-.

Kataklizma: Katastrofa, pohroma, živelná pohroma, záplava... Fr. cataclysme, na podklade lat. cataclysmos, z gr. kataklysmós, základ gr. κλύζω = prať, záplava. Viď Kata-.

Katakomby: Podzemné chodby, podzemné sklepania, blúdište, tuneli, podzemné pohrebište v Ríme. Lat. catacumbas, asi od roku 400. dostáva aj význam hrobu. S určitosťou môžeme povedať, že prvý element má gr. východisko (viď Kata-), avšak východisko druhého elementu je nejasné. Môže byť adaptácia lat. cumba = malá loďka, čln, čiže môže sa narážať na truhlu, tumulo = zahrabať, pochovať atď.

Katalepsia: Kŕčovité zmeravenie tela. Nesk.lat. catalepsis, z gr. katálepsis, z katalambáno/ καταλαμβάνω = schytiť, zaujať... kde druhý element je λαμβάνω = chytiť, schmatiť, chmatnúť, zaujať, ukradnúť, ublížiť, trpieť....

Katalexa: Náhradné slabiky chýbajúce vo veršovej schéme predĺžením slabiky, alebo pauzou. Nesk.lat. catalecticus, z gr. katalektikós = neúplné. Východisko λεκτικός = výrečnosť.

Katalóg: Usporiadaný zoznam, súpis podľa abecedného poriadku mien, mien osôb, názvov vecí, tovaru a pod. Nesk. lat. catalogus, z gr. katálogos = lista, listina, odvodené z gr. katalégein = vyber, zapíš, zaznač, kor. légein ,légo/ λέγειν, λέγω = vybrať, zozbierať, pomenuj, vymenuj, prečítaj...

Katalýza: Urýchľovanie chemických pochodov pridávaním iných substancií. Mod.lat. z gr. katálysis, základ katalúein = rozpustiť kor. lúein = uvoľniť, popúšťať.

Katan: Krutý človek, trýzniteľ, ukrutník, tyran. Čes. katan = r/v, ale aj katov pomocník. Poľ. katan = veterán, vyslúžilý vojak, „supérieur militaire“, ukr. katún = vojak.

V. Machek spomína, že vo východočeskom nár. katan má tiež význam vojaka a že práve na podklade tohto, maď. etymológ Sulan sa domnieva, že pôvod slova je v maďarčine, v slove katona = vojak a ku tomuto termínu sa došlo tak, lebo maďarskí vojaci boli posielaní na vidiek, aby svojou prítomnosťou a zásahom „krotili“ nepokojných poddaných, takže význam kat a katan sa nám veľmi priblížili, i keď tu ide o cele rozdielne východiská.

Ukr. et. slov. slovo katún si vysvetľuje, akože za výpožičku z maďarčiny a pôvod tohto vidí v byzantskej gréčtine, kde je katoúna / κατούνα = čeľaď, domáca čeľaď, skupina, tábor, ktoré bude v príbuznosti s alb. katúnd = dedina, osada, rum. catún = dedinka, pole, chotár, bul. katún = cigánsky tábor, člen toho tábora, mac. katún = „šiatrový“, nomádsky cigáň.... ruský cirkevno-slovanský katunъ = vojenský tábor.

Ak by slovenský význam katana nebol trochu iný, súhlasiť môžeme, lenže u nás sa pod tým chápe: krutý človek, trýzniteľ, ukrutník, tyran, čo sa skorej približuje ku atribútom kata, ako ku atribútom vojaka, vojenského tábora, či aj domácej čeľade pod.

Vypadá, že v slovanských jazykoch máme dve rozličné východiská. Na túto skutočnosť poukazuje aj východočeské katan = vojak a čes. katan = r/v ako v slovenčine. Východočeské podľahlo vplyvu maď. významu, ale inde si zachovalo pôvodný význam, ktorého východisko je rovnaké, ako máme pri slove kat (viď), ku čomu môžeme priradiť aj ďalšie sans. slová, ako kathiná- = tvrdé, kruté, z čoho je panini slovo kathina- = tvrdé, kruté, ukrutné, nemilosrdné, neľudské, bolestivé... a je tu ešte zopár odvodených slov s podobným významom. Predsa, význam tábora, vojenského tábora... nebude mať veľa spoločného s krutosťou. Viacej spoločného je s katom a kálaním. (viď)

Katapult: Staroveké vojnové zariadenie na vrhanie projektilov, ako kamenných balvanov, veľkých šípov a pod. Lat. catapulta, z gr. katapéltes, kde druhý elemnt má svoj koreň v πάλλειν = vrh(nutie), hod(enie), hádzať, vrhať.

Katar: Zápal slizníc. Nesk.lat. catarrhus, z gr. katárrhous = katárový výtok, reuma, východiskom je gr. rhein, réo / ‘ρέω = tiecť, tok, prúd, potok...

Katarakt: Nevysoký široký vodopád. Lat. cataracta, z gr. katar(r)haktés = spieranie, vodopád, zdúvadlo (šlajz, floodgate).

Katarakta: Sivé zakalenie oka, beľmo. Figuratívny útvar na podklade predošlého, Katarakt.

Katarzia: Výsledný povznášajúci a očisťujúci účinok gréckej tragédie. Súvisí s Katarom, Kataraktom... Viď.

Kataster: Úradný súpis pozemkov a ich podrobný opis; rozloha pozemkov patriacich k jednej obci; chotár; prehľadný súpis osôb; katastrálne jutro = plošná miera pre pozemky, 1600 štvorcových siah. Tal. catastro, variácia termínu catastico, na podklade lat. - gr. katástichon = register, katá + stíchon = čiara, linaj po linaji. (Viď Katá-)

Katastrofa: Neočakávané, náhle nešťastie, pohroma. Lat. catastropha, z gr. katastrofé / καταςστροφή = náhle otočenie, prekotenie sa vozom, prehodenie sa, koniec, smrť...