19 septembra 2007

Mená na G

Gabriel, Gabriela: Muž. a žen. podoba mena hebrejského pôvodu. V Biblii, v evanjeliu podľa Lukáša, toto meno sa spomína, ako meno anjela hlásnika. Medzi protestantmi meno nie je nejak frekventované, avšak medzi katolíkmi a pravoslávnymi, je častejšie. Tu sa stretávame s Gavro, Gavrilo, Gavril, Havril, v maďarčine s Gábor a medzi moslinmi s Džibril (Gibril). V hebrejskom jazyku jeho význam je muž Boží, moc Božia, čo vzniklo spojením géber = človek, ktoré súvisí s gabár = silný + El = Boh. Gál: Muž. m. ktoré vo svojich rozličných podobách je rozšírené po celej Európe, lebo tu svojho času žili Kelti = Gálovia. Konečne, Gál aj znamená Kelt. Kelti tiež boli indoeurópsky národ a ich plemená sa rozšírili, ako po Európe, tak aj Ázii, ba prenikli aj na blízky východ a do Afriky. V našich priestoroch ich osídlenia boli hlavne za rímskym límesom, ale aj tu podliehali asimilačnému procesu. S ich potomkami sa dnes stretneme hlavne v Írsku, Škótsku, Walesi, Kornválsku, Francúzsku, Belgicku, Portugálsku, Španielsku, Bavorsku, ba aj na Balkáne a v Karpatoch, kde ich poznáme ako Vlasov, Valachov... Konečne, aj starý názov Česka, Bohémia, upomína nás na ich historickú prítomnosť v týchto priestoroch. Medzi nami sa zachovala pamiatka na Bójov (jedno z ich plemien). Priezviská, ako Gál, Gálik, Galádik, Gálický, Galo, Gallo... vychádzajú z názvu Keltov, Galov. V latine sa zachovali slová, ako je galea = prilba, gallus = kohút, čo je aj dnes symbolom Francúzov, ba aj u nás máme galétu = kukla húsenice, hlavne priadky morušovej. Gašpar: Muž. m. pod ktorým poznáme hlavne jedného z „troch kráľov, mudrcov od východu“. Jeho pôvod je peržskom jazyku, kde má význam ochranca, alebo, ak prihliadneme širšie, na vianočnú legendu, význam sa posunie aj na prinášajúci poklad. Toto nás hneď upomína, že Gašpar bol z plemena Mágov, ochrancov večného ohňa a preto nemôžeme neuvážiť aj variantu vysvetlenia, že základný význam mena je hlavný dozorca nad pokladom (čo v tom čase bol oheň). Georg, Georgína: Muž. a žen. podoba mena, z ktorého nám vyšlo Juraj. Pôvod je grécky, kde georgios znamená oráč, oráč pôdy, obrábateľ pôdy, sedliak. Vzniklo spojením slov ge(a)= zem, pôda + ergon / fergon = náčinie, práca, robota. Gerasim: Muž. m. ktorého podobu pozná už aj starosloviensky jazyk. Tam je zachytené, ako Geras. Pôvod mu je v gréckom jazyku a východiskom je gerasimos = opatrný, šanujúci, starostlivý muž. Germán: Muž. m. ktorého vznik sa viaže ku gréckemu Germanós, lat. Germanus, čo znamená úplný, vlastný, pravý, príbuzný. Frekventované je hlavne medzi pravoslávnymi Slovanmi, kde s týmto menom bolo aj zopár cirkevných pohlavárov. V podstati tu ide o základ ger, čo je príbuzné ku gén, genetika, čiže zárodok, avšak význam mena sa vysvetľuje, ako niečo zdravé, zdatné, vysoký muž, zdatný vojak. Gertrúda: Žen. m. starogermanského pôvodu, s významom sila, kópia, ale aj dievča. V mytológii Germanov, pod týmto menom poznáme jednu z valkýr (víl), ktoré z bojiska, do Wallhaly (ger. ľadového raja) odnášali telá padlých junákov. Skratky mena sú Gerda a Trudy. Gerváz: Muž. m. ktoré s me dostali prostredníctvom gréckeho Gervasios, avšak aj gréčtina si ho prevzala z latiny, kde je podoba Garvasius, kde máme germanský pôvod Gerwas = gramotná osoba, osoba ovládajúca písmo, vie písať, vzdelaný. V staroger. gér = spis. Gideón, Gedeón: Muž. m. hebrejského pôvodu, s významom mať odťatú ruku, ale zároveň aj ničiteľ, búrateľ, rušič. Všetko toto boli atribúty osoby zo St. zmluvy, čo vystupovala pod týmto menom. Spomína sa, že to bol vojvodca, vládca, ktorý so skupinou 300 bojovníkov, porazil hodne silnejšieho nepriateľa. Aj toto meno k nám preniká len v čase reformácie. Gizela: Žen. m. starogermanského pôvodu, s významom prísaha. Gladys: Žen. m. s ktorým sa stretneme aj na tablóne maturantov slovenského gymnázia v Petrovci. V čase snaženia sa o samostatný Česko-slovenský štát, medzi krajanmi v U.S.A. na rodné listy Sloveniek narodených v Amerike, dostáva sa aj toto meno. Prečo? Takto sa menovala manželka budúceho prezidenta črtajúcej sa republiky, T.G. Masaryka. Gladys, vyslovuje sa ako Gledys, predstavuje anglickú verziu pôvodne welšského mena Gwladys, čo je zasa len welšskou podobou známejšieho latinského žen. m. Claudia. Glória: Žen. m. lat. pôvodu, s významom sláva. Gorazd: Staré mužské meno, ktoré sa spomína už v čase Veľkej Moravy a pravda, jeho pôvod je grécky. Význam mu je šikovný, zbehlý, ale keď prihliadneme aj do germanského jazyka, tak sa význam preširuje aj na rozumne hovoriť, zrozumitelne rozprávať, rozprávať zrozumitelným jazykom. Greta: Žen. m. ktoré dnes už figuruje aj ako samostatné, avšak v podstati tu ide len o švédsku skratku pôvodného Margareta. Gustáv: Prevažne protestanstká podoba mužského mena Augustus. Viď.
........................................................JK
Pokračovanie nasleduje...

18 septembra 2007

Piesne duchovné.

Prednedávnom , v austrálskej TV, v rámci náboženských vysielaní, mohli sme sledovať aj seriál o pôvode najpopulárnejších, najznámejších a i najrozšírenejších cirkevných piesní. Podávalo sa úzadie, kde, kedy, kto... prečo napísal ktorú pesničku. Autori seriálu sa z časti opierali na knihu „ 101 Hymn Stories“, amerického autora z „Bible belt“ U.S.A. W. Osbecka, vydanej v 1982. roku.
Sama kniha nie je nič zvláštne. Autor tu zozbieral zopár historických faktov spiatych so vznikom pesničiek, spracoval to v štýle americkej kultúry Bible belta, a také jednostranné, aj vydal. Týmto však dal ideu už peru zručnejším ľudom, lepším historikom s objektívnejším náhľadom na svet a vznikol TV seriál, v ktorom sú zahrnuté aj mnohé nám známe pesničky. Pesničky, ktoré máme aj v naších Spevníkoch.
Pri písaní tohoto seiálu článkov, z časti som sa opieral na knihu „101 Hymn Stories“, ale hlavne na vlastný výskum.
.................................................. píše Jín Kulík

Hrad prepevný.

Autorom tejto evanjelickej, lutheránskej hymny, je sám Martin Luther (1483 – 1546). I keď pôvodne toto bola hymnou len lutheránov, neskoršie si ju preberajú aj ďalší protestanti.
V čase reformačných zápasov, bojov, dochádza ku znovuobjaveniu nádhery a sily spevu v cirkevných zboroch protestantov. Spev sa stáva integrálnou časťou obradov velebenia Hospodina.
Keď M. Luther písal túto pesničku, na mysli mal Žalm 46 „Hospodin je pevným hradom...“ Prvý verš tejto protestantskej hymny je vytesaný aj do kameňa, náhrobného pomníka M. Luthera, ktorý odpočíva v meste Wittenberg, v Nemecku. Tisíce pútnikov tam prichádza, aby sa poklonili jeho pamiatke a aby si prečítali „Ein Feste Burg ist unser Gott.“
V neskorších storočiach nejden hudobný skladateľ siaha po tejto pesničke, zpracúva ju a komponuje do svojho diela protestantskej hudby.
V slovenských ev. a.v. Spevníkoch, táto penička má radové číslo 263 a údaj, že vznikla v 1529. roku. Chýba tam však poznámka, kto je autorom slovenského textu, prekladu.
K Tebe, ó Bože môj...
Túto pesničku si v naších Spevníkoch najdeme pod číslom 519. Už ju určite počul, alebo ju aj z pamäti vie odspievať každý protestant, ba aj každý kresťan. Neraz ju počujeme pri pohraboch, v situáciach, kde sa porúčame do Božích rúk. Napísala ju Sarah Flower Adams. Hneď zo samého mena autorky je vidieť, že tu ide o ženu z protestantskej rodiny. Prvé meno, Sarah, je z Biblie, kým druhé, Flower je typickým anglíckym protestantským puritánskym menom. Tí, čo sa zaoberajú študovaním duchovných piesní, práve túto pesničku považujú za najlepšiu, najkrajšiu duchovnú pesničku, (čo kedy napísala jedna žena).
S.F.Adamsová nemala dlhý život. Narodila sa v 1805. roku a sotva sa dožila 43 rokov, avšak i počas svojho krátkeho života, mnoho vykonala.
Text tejto jej pesničky sa zakladá na sne biblického Jákoba v púšti, keď tento utekal z domu a od svojho brata Ézava. Miesto kde nocoval a kde mal svoj sen, nazval Bételom (1M 28:10 – 22), čo teraz dostáva význam dom Hospodinov. Pôvodne táto pesnička nemala tento nápev, ktorý dnes poznáme. To už len neskoršie, po názvom Bethany (Bétel), na pôvodný text Adamsovej, napísal Lowell Mason, ktorého sa často nazýva aj otcom americkej cirkevnej a školskej hudby.
Ako sa pesnička stávala populárnejšou, tak sa množili aj kritiky, lebo sa v nej nespomína meno a dielo Ježiša, avšak tu musíme mať na zreteli, že autorka vyrastala v rodine členov Unitaristickej cirkvi. Aj sama tam pôvodne patrila, nuž preto tam nieto „evanjelizačného“ zápalu. I napriek tomuto, našla si miesta v Spevníkoch protestantov. Pre svoj vznešenoúchvatný nápev, preložená je do asi všetkých jazykov sveta.
Po nej ľudia siahali a i siahajú v bezvýchodiskových situáciach. V čase, keď nezostáva už nič iné, iba sa dať do Božích rúk . Jestvujú spoľahlive dokumentované údaje, kedy a v akej situácii človek po nej siahol.
V máji 1889. roku, neďaleko amerického mesta Johnstown bola ukrutná búrka, záplavy a osobný vlak vbehol do riavy. Jeden z vagónov sa vykoľajnil. Riava ho pomali odnášala. Nebolo nádeje na záchranu cestujúcich, zajatých vo vagóne. Boli tam uväznení a voda pomali prenikala dnu. Topili sa pred očami bezradných svedkov tejto tragédie. Medzi cestujúcimi bola aj jedna žena, ktorá sa vybrala na misijnú prácu do oblasti Ďalekého východu. V tejto bezvýchodnej situácii pristúpila ku oknu vagóna, obrátila sa ku bezradným záchrancom a najpokojnejším hlasom začala spievať „K Tebe, ó Bože“. Riava odnášala vagón, ale jej hlas bolo ešte stále počuť. Umĺkla len vtedy, keď sa nad ňou zatvorila voda.
Vo filme „Titanik“ sme tiež počuli túto pieseň. Ako loď tonula, tak orchester na palube hral „K Tebe, ó Bože“. Tí čo nemali nádej na záchranu, pripojili sa ku orchestru. S touto pesničkou tonuli na dno oceánu. Či je aj táto historka pravdivá, ťažko povedať. Spoľahlivých svedkov nieto. V prvých dokumentoch vyšetrovania tragédie sa ju nespomína, nuž historici sa domnievajú, že Hollywood pri nahrávaní filmu, šikovne využil tú spoľahlive dokumentovanú historku o vlaku pri Johnstowne.
Autorom slovenského textu je Martin Rázus.

..............................

Pokračovanie nasleduje...

17 septembra 2007

Mená 5 (F)

Fabián: Muž. m. lat. pôvodu, ktoré vzniklo z priezviska rímskej rodiny Fabianus, čo znamená niečo, ako pestovateľ bôbu, fazule, bôbár, fazuliar. V III. st. bol aj pápež Fabián, avšak toto meno nebolo nikdy nejak frekventované. V našom prostredí sa skorej stretneme s priezviskom Fabián. V dejinách sa stretneme s generálom rímskej armády, Fabianuson, ktorý pre svoju taktiku vyčkávania hodnej chvíle, bol nazvaný aj otáľač, vyčkávavý, váhavý... Práve táto vlastnosť bývalého generála dala podnet zrodu tzv. Fabian Society, socialistického hnutia nerevolučnej, ale evolučnej nálady. Vzniká v 1884. roku, ako okrajové, exkluzívne hnutie intelektuálov tej doby a jestvuje aj dnes. Fagan: Muž. m. írsko-galského pôvodu, s významom malý. Fedor: Muž. m. o ktorom sú aspoň dve teórie: 1/ Predstavuje slovanskú podobu gréckeho Theodor; 2/ Predstavuje slovanskú podobu starogermanského mena Frederik, ktoré sa v podobe Feodorik zachovalo v prostredí hovoriacom po španielsky. Väčšina etymológov sa prikláňa ku mienky, že slovanské Fedor bude našou podobou gréckeho Theodor. Viď Teodor a Frederik. Felicita: Žen. m. lat. pôvodu s významom šťastie. Zodpovedá mu naše Šťastka. Félix: Muž. m. lat. pôvodu, s významom šťastný. Zodpovedá mu slovenské Šťastko. S menom Félix poznáme až štyroch pápežov a v dolnozemskom prostredí hlavne Félixa Kutlíka, významného slovenského národovca. Ferdinand: Muž. m. starogermanského pôvodu, s významom cesta, avantúra, nebojácnosť, smelosť. Meno je zvlášť populárne medzi Španielmi, kde má podobu Ferdinando, Hernando, kým v naších chotároch, na kratšiu dobu, toto meno spopularizoval Ferdinand Habsburský a so skratkou Fero, Ferči... stretávame sa aj dnes. Filip: Muž. m. gréckeho pôvodu, kde má význam milovník koní. Pod týmto menom dejiny poznajú hlavne Filipa Macedónskeho, otca Alexandra Veľkého. Fiona: Žen. m. keltsko-galského pôvodu, s významom biela, blondýna, plavovláska. Flavia: Žen. m. ktorého východiskom je muž. m. lat. pôvodu, Flavius a jeho význam je zlatovláska, žltovláska, na podklade lat. flavus = zlatožlté. Flóra, Florián: Muž. a žen. podoba pôvodne lat. mena, s významom kvet, kvietok. Flórou sa nazývala aj rímska bohyňa kvetín a jara. Ekvivalentom mu je slovenské Kvetoslav, Kvetoslava. Florencia: Žen. podoba mužského mena Florentius. Význam sa vysvetľuje ako, kvitnúca. Lat. floreo = kvitnúť, rozkvitať, prosperovať. František, Františka: Muž. a žen. m. utvoreného v prostredí, kde sa hovorilo po latinský a význam mu je príslušník germanského plemena Frankov. Meno sa spopularizovalo hlavne zásluhou sv. Františka z Assisi, ktorého pôvodné meno bolo Giovani. Jeho popularita trvá aj dnes a to prevažne medzi katolíkmi. Freda: Toto žen. meno predstavuje len podobu mužského Frederik. Frederik, Frederich, Fridrich, Friedrich: Muž. m. starogermanského pôvodu, kde má podobu Friedrich. Pod týmto menom dejiny poznajú rad slávnych a silných vodcov, kráľov a to i napriek tomu, že meno vlastne znamená mieromilovný vládca. V krajinách hovoriacich po španielsky, jeho podoba je Feodorik. Fylis, Filis: Žen. m. gréckeho pôvodu, s významom listnatá, či volnejšie, košatá. V gréckej mytológii toto meno mala dievka, ktorá pre nešťastnú lásku umiera a mení sa v rozkošný, na listy bohatý mandľovník.
.............................................JK
..................................................
Pokračovanie nasleduje...

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com