Čokoláda

 Z vaších dotazov vidíme, že niekoho veľmi zaujíma, odkiaľ a kedy Európa dostala čokoládu. Odpoveď je jednoduchá. Domovom kakaovníka, z čoho sa robí aj čokoláda, je oblasť Strednej a Južnej Ameriky.   Prvé zrnká kakaovníka do Španielska priviezol už Kolumbus, keď sa vracal zo svojej štvrtej cesty. Bolo to v roku 1502.  Španielski conquistadori, ktorí do Mexika prišli v roku 1519. s čokoládovým nápojom sa spoznali cestou kuchyne Aztekov. Týto, na prípravu čokoládového nápoja používali zrnká kakaovníka, ktoré sušili na slnku (asi fermentované vo svojom prírodnom obale). Keď vybrali osušené zrnká, tieto potom v hlinenom hrnci pripražili, zomleli, pridali tam trochu vanilky, trochu ďalších aromatických byliniek a niekedy, aby mali jemnejšiu chuť, pridali tam aj zomleté kukuričné zrnká. Toto čokoládové "cesto", pastu vybrali, rozšírili, natreli na listy a nechali pod stromom, aby sa masa vysušila. Takúto čokoládu, v tvrdom stave však nekonzumovali. Zo "suchárov" si odlamovali kúsky, ktoré zamiešali do horúcej vody, šľahali masu kým nedostali jemnú penu a túto pili. Nazvali to "xocoatl" (chokoatl), čo v jazyku Indiánov plemena Nahuatl znamená "trpká voda".  Pre Európanov, rozumej Španielov, španielsky kráľovský dvor, toto bolo naozaj trpké, nuž do zmesy si primiešali aj cukor. Vynikajúci nápoj, lenže Španieli si recept chránili. Skoro 100 rokov, nikto ho nedostal, avšak v 1606. roku, nejak sa ho zmohli aj Taliani a už sa to začalo. Medzičasom, aj španielska princezná Mária Theresa sa vydala za francúzskeho Louisa XIV. (1660) a bez ""xocoatl" nemohla. Receptu sa zmohli aj Francúzi a netrvalo dlho, aby nejaký Francúz neotvoril svoj čokoládový obchod aj v Londýne (1657). Predával "pevnú" čokoládu a ľudia si nápoj z nej robili doma. Teraz už vzalo len "chvíľu" a čokoládové "reštaurácie" rastú, ako huby po daždi. Po celej Európe. V 1765. roku, čokoláda zase prekračuje oceán a "tvrdý koláč" sa začína robiť aj v amerických kolóniach, v Massachusetts.  V 1828.r. určitý pán C.J. van Houten, z Holandska patentuje spôsob výroby "čokoládového prášku" a v 1847. roku, anglícka kompánia "Fray & Sons" do "byproduct" (vedľajší výrobok) získaný stláčaním, lisovaním zrniek pridávajú cukor a alkohol a vzniká konzumná pevná jedlá čokoláda. V 1876. Švajčiar Daniel Peter pridáva tam aj mlieko (v prachu) a dostávame "mliečnu" čokoládu.  Kakaovník, ako rastlina, dostáva aj svoje úradné vedecké (latinské) pomenovanie, s významom "božské jedlo". Materskou oblasťou kakaovníka sú nižšie položené doliny rieky Orinoco (Amazonia), avšak dnes sa pestuje aj v Afrike, Ázii, Austrálii, konečne všade, kde je vyhovujúce podnebie, teplo a dostatok vlahy.   V súčasnosti, najväčší konzumenti čokolády sú vraj ženy. Obľúbili si ju. Údajne, čokoláda je vynikajúca náhrada sexu. Američanky sa vyjadrili, že na deň Sv. Valentína väčšmi ich poteší krabica čokolády, ako kytica kvetov.   * Dáta sú prevzaté z "Ecyclopaedia Britannica Inc." ....................................píše Ján Kulík

Dĺžka mužského pohlavného údu.

Už niekoľkoraz sme videli, že našich návštevníkov zaujímajú aj "podchvostové" dáta. Hľadajú aj také údaje, ako "všetky slovanské termíny pre mužský pohlavný úd", "všetky slovanské termíny pre ženský pohlavný orgán", ba niekto si už hľadal aj všetky celosvetové termíny pre úd a posledne sa návštevník (priamo z Nórskeho Osla) zaujímal o "dĺžku mužského pohlavného údu". Odpovedať im, alebo nie? Ak áno, tak ako? Aj rozličné "podchvostové" názvy predsa patria do jazyka a ako u nás (myslím tu na Slovanov všeobecne), tak aj inde, tieto slová jestvujú, ale sú v šuflíku tzv. "tabu slov". Od nepamäti sme sa ich snažili nahradiť niečím iným a ako u nás, podobne aj v germanských jazykoch, na to sa najlepšie hodili vtáci, najmä kohútiky. U Grékov a hlavne v latine, najdeme, že sa siaha po konáriku, halúzky, výhonku... a práve z tohoto prameňa aj máme súčasné vedecké termíny. V sanskrite, u Arabov a Peržanov (a možno aj ďalších) je celá škála názvov. Bude ich tam, v každej reči, aspoň 100, ale zase aj tu ide o "tabu slová", čiže všetky sú nepriame, lenže škála im je širšia. Nie sú to slová výlučne z ríše hydiny. Na web-e je vraj asi 80% pornových sajtov, čiže na každý jeden seriózny sajt, je tam až päť pornových. Prejdite sa po nich a určite si "preširite" nie len slovník, ale aj "obzor". My nemame žiadny úmysel "pridať sa ku väčšine", ku tým 80% i keď neraz tu máme články aj "ľahšieho" žánru, alebo v etymologickej časti spomenieme aj tie "podchvostové" slová. Predsa, aj oni sú súčasťou reči a majú svoju etymológiu. Čo odpovedať na ten dotaz o dĺžke údu? Pokúsime sa to spôsobom štatistík a bez ohľadu, či nám otázku dala žena, alebo muž, obaja sa potešia. Uspokoja. Zbavíme ich už či komplexu, alebo zvedavosti. Priemerný úd, v "celej svojej sláve" je 6 inčov, či prepočítané na centimetre to bude asi 16 cm. plus/mínus 1 cm. Najmenší úd "v sláve", zatiaľ meral "až" 1 cm. nuž kamarát, nemusíš mať žiadny komplex. Keby toto nestačilo, tak by sme sa rodili "obdarenejší", lebo predsa, každého z nás narodila žena. "Kto sa nevie tešiť malému daru, veľkého nie je hoden", alebo "Drahé veci, šperky, prichádzajú v malom balení". Ak nestačia tieto dáta, v zásobe máme ešte na stovky ďalších. Keďže si tam z Osla, v Nórsku, neverím, že je to podstatne inak, ako vo Švédsku, nuž ak "trpíš suchotou", prekroč hranicu. Vo Švédsku vraj každá žena mala najmenej 50. partnerov. Ak to chceš mať "narýchlo", tak do Austrálie. Percentuálne, tu máš najväčšiu šancu pomilovať sa už pri prvom stretnutí. Skorej, ako sa dáš "do sveta", preštuduj si ruku. Ak ti je prstenkový prst dlhší od ukazováka, náchylný si ku homosexualite. Nestačí? Potrebuješ aj ďalšie informácie? Zaujímavosti? Vzhľadom na 1950. rok, dnes je v "západnom svete" podstatne viacej "nepoškvrnených paničiek" ako inde. V meste Oxford, štát Ohio, ak ste žena a vyzliekate sa pred fotkou muža, môžete byť zákonom stíhaná. Židia a ateisti majú podstatne viacej sexuálnych partnerov, ako protestanti a katolíci. V americkom štáte Washington je zakázané mať pohlavný styk s pannou. Tento zákon sa vzťahuje aj na "prvú manželskú noc". Vo Washingtone D.C. povolená je len jedna pozícia. Misionárska. Všetky iné sú ilegálne. V štáte Severná Carolina, zakázané je mať pohlavný styk s opitou rybou. ...........................píše J. Kulík

***********

ps

od čitateľa>>> att: Báseň<<<> 

***********

Jazyková príloha(predložka na či v)

  Niekedy sa nevieme rozhodnúť, ktorú predložku máme použiť v miestnom význame na alebo v. Poznáme spojenia na Slovensku, žiť na dedine, na Kysuciach, ale nás zaujíma, keď ide o Radoš a Kosovo, či máme použiť predložku na, na Radoši, na Kosove alebo predložku v, v Radoši, v Kosove. To preto, že predložka na má tendenciu konkurovať v tomto ohľade predložke v, ktorej prvotný význam je miestny - miesto, vnútri ktorého sa niečo deje, prostredie alebo všeobecný priestorový význam, napríklad: sedieť v aute; pohyb vo voľnej prírode; mať slzy v očiach; obraz v ráme; ostalo mu to v pamäti...  

  Keď ide o predložku na, táto s akuzatívom po prvé označuje smerovanie na povrch alebo zasahovanie predmetu z hociktorej strany, prípadne smer vôbec, opak z(o): vysadnúť na koňa, skočiť na zem, prilepiť na stenu, zavesiť na klinec, cestovať na Kysuce, na Slovensko, vyjsť na vzduch; cesta na Brezno a s lokálom miesto na povrchu alebo prostredie, napríklad: sedieť na stoličke, žiť na dedine, na Kysuciach, byť učiteľom na vysokej škole, mať na mysli, ležať na slnku...   Ak chceme odpovedať na nastolenú otázku či problém zo začiatku textu, keď ide o spojenia na Slovensku, na Kysuciach, môžeme sa odvolať na jazykovedcov zo Slovenska podľa ktorých, keďže takéto spojenia pretrvávajú aj dve storočia, netreba nič meniť, lebo "jednoducho na Slovensku je to tak". Sem by sme mohli zaradiť aj naše Kosovo, o ktorom vojvodinskí Slováci pod vplyvom srbčiny (na Kosovu) a tradície hovoria na Kosove. 

  V súvislosti s Radošom, osadou v Chorvátsku na samej hranici [ktorou prechádza hraničná čiara] so Srbskom (Vojvodinou) - je to len niekoľko domcov, Slovenský dom a teraz aj nová škola - ktorý podľa všetkého nemá osobitnú administratívu (Aj chorvátska webová stránka turizamilok.hr píše o ňom ako o "lokaciji Radoš".), preto sa miesto aj podľa J. Horeckého (vzťah vonku na na) vyjadruje len predložkou na - na Radoši.

  V nasledujúcom príspevku uvedieme 2. časť o predložke na v miestnom význame.  

.........................................................píše Ján Širka 

********************************