Etymologický slovník:G-gajdoš

...autor Ján Kulík

.

.

.

G

Znak, písmeno pre hlásku G, g, sa vyvinulo priamo zo znaku pre hlásku C. Viď C.

V staroslovienskej hlaholike a v cyrilike, i keď je po rade štvrtý symbol, predsa dostal hodnotu čísla 3, tak ako je to v gréckej alfabete. Starý slovanský názov mu je glagol.

Hud. Na hudobnej stupnici predstavuje piatu celú notu, sol.

Medzinárodná skratka pre gram.

Gaba

Nár. Hromada, kopa, hŕba peňazí. Súvisí s hrabať, hŕba.

Gabardén

Druh tkaniny z česanej vlnenej priadze. Ang. gabardine, gaberdine sa pôvodne vzťahovalo na hornú časť obleku, letmo prehodenú cez telo. Staršia podoba slova bola gawbardine, vypožičané zo starofr. gauvardine, gallevardine, ktorého pôvod bude najskôr v str.h.n. wallevart = púť, putovanie. Španielska podoba gabardina bude asi najbližšia ku súčasnej, ktorá sa v podobe gabardine, gabardén, posunula na označenie špecifického druhu tkaniny. (Oxford)

Gabať 1°

Čistiť, dávať do poriadku, obriaďovať. Súvisí s hrabať, habať (viď).

Odtialto máme ogabať sa, vygabať sa, gabať sa, ogabaný, nagabaný a pod. Viď Habať.

Gabať 2°

Expr. Spať. Nejasné slovo. Možné je, že tu bude súvis s chrápať, alebo ako sa domnieva Machek, aj s lit. kvépti = dýchať.

Gabuzina

Viď Gebuzina.

Gad

Nár. špina, hnus, ošklivosť. Všeslovanské. V jednotlivých jazykoch gad si zachoval význam špiny, ošklivosti, hnusu (napr. srbch. nár. gad = hydina, gadan = hnusný, ošklivý) a v niektorých jazykoch sa posunul na význam hada, zmije. U nás ho máme zastúpené s gad = špina, hnus, ošklivosť, a had = zmija.

Praslov. gadъ = hnusné, odporné, ošklivé (zviera). Príbuzné je ku lit. gёda = hanba, stud, staroprus. gidan = stud, hanba, str.h.n. quat = zlý, hol. kwaad = zlý, nový h.n. Kot = hrôza, nečistota, špina, exkrécia, hindu, pehlavi gand, av. gainti = vôňa, smrad, zápach, špina, hnus, gr. stugnós / στυγνός = nenávidený, odporný, strašný, ošklivý a pod.

Staročes. haditi = haniť, tupiť, zavrhovať, slovín. gaditi = uvádzať do pokušenia, kárať, srbch. gaditi = ošklivieť sa, hnusiť sa, gadiť sa, bul. gadja = špiniť, mazať, rus. gadiť = špiniť, kaziť atď.

Príbuzné je aj sans. gadda- = kal, usadlina, špina, prakrit. gedda = bahno, perž. gil = špina, hnus a podoby slova sa vyskytujú v celej škále indických jazykov. Stojí v blízkosti so sans. karda- = bahno, močiar, ku ktorému prislúcha aj peržské čardeh = počerné, „černejúce“. Viď Had. Odtialto máme gadiť sa, gadúch, častý nár. oxymorón gado peknô – vzťahuje sa na malé dieťa, nemlúvňa vo vozíku, keď sa tetky chcú pekne prihovoriť decku, ale hlavne mladej mame, tak použijú gado peknô.

Gádor

Pri Petrovci, keď počas Rak.-Uh. kopali kanál, aby nezničili prírodný tok potoka Begej, tento potrubím previedli popod koryto kanála a tak ho zachránili. Toto potrubie, v tom času vymurované z tehál, ľud na zýval gádor. V sans. gadda- = diera, jama, v rade indických jazykov sa vyvinulo v gador s významom rieka, potok, prúd, jarok, podzemný priestor na úschov vody, podzemný priestor na prietok vody a pod. (Turner. * F. Steingass peržské gharaq = ponoriť, zatopiť priraďuje ku arabskému pôvodu, ale etymológiu v arabskom jaz. neudáva, čiže nie je vykľúčené, že peržské slovo predsa bude len v príbuznosti so sans. a Arabi si ho vypožičali. ) Tesne súvisí so slovom garád = jarok, priekopa.

Gáfor

Chem. Aromatická, veľmi prchavá látka, vyťažená z gáfrovníka. V iných rečiach sa vyskytuje ako camphor, kamfor atď. Pomerne kolísavé dvoj, až trojslabičné slovo. Fr. camphre, st.fr. camphore, str.lat. camphora, asi na podklade španielského alcanfor, ktorého východiskom je arabské kafur, prevzaté najskôr z nejakého indického jazyka, lebo v sans. je zachytené ako karpúra, ale aj tu sa predpokladá, že jeho pôvod bude v nejakom východoázijskom jazyku.

Gágá

Vyjadruje husí gagot. Zvukomalebné.

Gagát

Čierny jantár. Čes. gagát, rus.ukr.srbch.poľ. gagat. Latínsko – grécky gagates, utvorené z názvu riečky a mesta Γάγας / Gágas v Lýkii.

Gágať

Vydávať zvuk podobný gá,gá, gagotať. Zvukomalebné, s príbuzenstvom v str.h.n. gagen, gagern, nem. gagágen, gackern, hol. gaggelen, st.nór. gagl = húsa.

* Za uváženie stojí i možné príbuzenstvo so slovom gágor, v ktorom prípade sa vymaňuje zo zvukomalebnosti. Viď Gágor.

Gágor

Pažerák, hltan u hydiny (husí); hrdlo, hltan u ľudí. Ukr. gágor = hrdlo a podľa ukr.et.slovníka, predstavuje výpožičku zo slovenčiny, kde údajne ako východisko poslúžilo slovenské zvukomalebné gágať (husie gáganie). Machek, Bevzenko.

Jedno z radu možných vysvetlení, keby v sans. nejestvovalo gr, gará- = hltať, prehltávať, prežierať, ktoré sa v prakrite posúva aj na význam jedu, otravy. V hindu, na podklade peržského, vzniká gulu, galu s významom krk, hrdlo, gágor, prieduška. Av. garanh, kor. gar tesne súvisí so sans. gr, gará-. Považujem, že slovenské gágor priamo súvisí so sans. gr, gará- a spomenutými podobamy. V príbuzenstve bude mať aj starofr. gorge = krk, hrdlo, gágor, rímske gurga, na podklade lat. gurges = vír (krútňava) a ang. gorge = hrdlo, hltať, pažerák, úžľabina, priepasť a zast. obsah žalúdka. Viď Grcať.

Odtialto vychádza aj názov po domácky robenej závarky, makarónov, gágorce, ktoré ženy formovali na tkáčskom brde, za pomoci ihlice, takže sa podobali gágorčeku hydiny. Niekde túto závarku nazývali aj brdovce.

Gajdať

Najčastejšie je rozgajdaný = neporiadne oblečený, gajdaňa = neporiadne oblečená a upravená žena. Podľa Šmilauera, tu máme výpožičku z maď. gajdol, ktorého etymológia je však nejasná.

Gajdy

Hudobný nástroj skladajúci sa z piskora a koženého mecha. V čes. et. Slovníku, Machek pod vstupom gajdy, kajdy, mor. kejdy, napočituje: poľ. ukr. bul. gajda, srbch. gajde, ako aj tur. gayda = r/v a všetky podoby vraj majú iberský pôvod. Ukrajinský et.slov. tu pripúšťa ešte aj arabský pôvod. (Machek, Slawski, Vrabie Romanoslavica, Skok, Lokotsch.)

Takéto vysvetlenie bude nepresné, až chybné, lebo v sans. jestvuje rad podobných slov s podobným význam. Kanthá = hrdlo, hlas, zvuk. Gátha = pieseň, z čoho v sinhalese jazyku je gaya = pieseň. Gáyati = spievať, gitá = spievať. Všetky podoby vychádzajú z kor. gai = spievať. S týmto súvisí aj gr. kithára / κιθάρα = lýra, ktoré je východiskom pre citaru a gitaru. Gitaru sme dostali cestou šp. guitarra (východiskom je gr. kithára, čo asi dalo podnet, že gajdy sa priradili ku „iberskému“ pôvodu, i keď v oboch prípadoch ide o súvis so sans. podobamy pre hlas, spev, hrdlo atď.). Prirovnaj aj lat. gaudeo = tešiť sa, veselosť, radosť, nadšenie a pod.

Prirovnanie s tur. alebo aj arabským jazykom, už len pre široké rozvetvenie v sanskrite ( kde slovo nie je izolované), neprichádza do úvahy. Skorej tu ide o ich výpožičku z nejakého ie. jazyka subkontinentu.

Ak by sme uvážili iberský pôvod, v tom prípade slovo gajdy by sme stretali aj v priestore medzi Slovanmi a Španielskom, a tu chýba. Výskyt rum. gaida už len z tohoto dôvodu nemožno priblížiť ku iberskému, lež slovanskému vplyvu. Gajdy sú starým hudobným nástrojom, rozšíreným medzi všetkými Indoeurópanmi, ale pod rôznými názvami, nuž aj medzi Slovanmi máme jeden, ktorý musíme považovať za vlastný.

Odtialto máme gajdoš, gajdovať a pod.

Z receptára pani Božky...

.

.

.

.

Vanilkový krém s ovocím. 

Základný vanilkový krém:

2 ½  - šálky mlieko, alebo tekutá sladká smotana;

1       - tyčinka vanilky, alebo 3 sáčky vanilkového cukru (asi 30 g.);

4        - žĺtky;

¼  - šálky castor (práškový) cukor;

1   - lyžica škrobová múčka (gustin).

           Do panvice si dáme 2 šálky mlieka, vanilku a cukor zohrievame to po bod vrenia.

            V inej nádobe si dobre vyšľaháme žĺtky a škrobobú múčku.

            Do žĺtkovej hmoty postupne zašľaháme horúce mlieko. Celú zmes prelejeme späť do panvice (kde sa varilo mlieko) a za stáleho šľahania, varíme do zhustnutia. (Varenie trvá asi 4 – 5 min.)                                               

Príprava misy:

Suroviny:

5           kúskov piškótovej rolády, alebo lekvárom zlepené „detské piškóty“;

1          dávka „základný vanilkový krém“ (všetok skorej uvarený);

300 g.   šľahačka (sladká smotana vyšľahaná s 3 lyžicami práškového cukra); 

Ovocie:

3      kiwi ovocie;

1      šálka jahody;

½     šálky čučoriedky (ang. blueberry), alebo nejaké iné ovocie primeranej farby, aby sme dosiahli trojfarebnosť. (Ak nemame po ruke svieže ovocie, môžeme použiť aj kompóty.)

  Postup:

Na dno misy (po možnosti sklennej), poukladáme piškótové rolády, pokropíme ich ovocnou šťavou (alebo aj nejakým likérom), zaleje vanilkovým krémom. Na vrch si dáme vyšľahanú smotanu a ozdobíme s ovocím.

Z receptára...

Zemiaková polievka s kukuricou.

                             Suroviny: 

6            stredných, očistených a rozštvrtených zemiakov;

1            stredná cibuľa – jemne posekaná;

3            šálky slepačí vývar;

2            lyžice maslo, alebo olivový olej;

400 g.    konzerva sladkej kukurice;

850 ml.  mlieko;

Soľ a korenie na ochutenie;

Podľa vôle, 200 g. (6 lyžíc) kyslej smotany;

Svieže lístoky koriandera (drobno posekané). 

Pracovný postup: 

Vä väčšom kastróle spusť si maslo (alebo zohrej olej). Popraž si tam cibuľku – na sklovito, dodaj zemiaky, zalej s vývarom a nechaj prevrieť. Po prevretí, zníž oheň a ďalej var, kým sa zemiaky neuvaria. (Asi 15 min.)

            Uvarené zemiaky precedíme cez sitko, polievku si odložíme a zemiaky vymiešame ako na zemiakovú kašu. Takto vymiešané zemiaky a polievku, vrátime do kastróla. Pridáme tam kukuricu a mlieko a všetko privedieme ku miernému vretiu. Ochutíme soľou a korením a podávame.

            Na garnírovanie použijeme posekaný koriander a kyslú smotanu.

Z receptára....>>>viac<<<

Bravčová roláda 

.

.       

.

.    

.

.   

.

.                     

Králik rýnsky / Rhinelander

>>>viac<<<

Etymologický slovník:I-Ideologia

...autor Ján Kulík

.

.

.

  I, Í

 

         Písmeno  I za svoj symbol vďačí obrázku ruke. Takéto ho nachádzame aj v egyptských hieroglyfoch a vo včasnom semítskom písme. V strediskách semítskej kultúry a písomníctva z obdobia asi 1000 rokov p.n.l.  znak nadobúda už aj lineárnu podobu  a ako taký, stáva sa predchodcom všetkých neskorších variant. V jazyku  Semítov sa ho nazývalo  Yodh , alebo aj Yadh, čo znamená  ruka. U nich konalo funkciu hlásky J. Keď si ho prevzali Gréci, hneď mu aj pozmenili meno. Teraz si ho nazvali Iota a určili mu funkciu hlásky  I. Od Grékov si znak preberajú ďalšie národy, hlavne Rimania a od Rimanov sa dostáva už aj ku iným. Aj k nám.

 

 

 

I  1°

Spoj. priraďovacia, zlučovacia a nahrádza  a, aj, tiež.

            Ako spojovník, nachádzame ho aj u iných Slovanov, ba v príbuznosti má aj baltské  ir = r/v  a gr. idé / ιδέ = ηδέ = a, i, aj.

            Keďže v gréckej alfabete predstavuje po rade deviatu hlásku, pridala sa mu číselná hodnota desať (10).

 

Í  2°

Vyjadruje prekvapenie, či kratšiu podobu híkania.

 

i-  1°

Predpona v cudzích slovách. Vzťahuje sa na lat. in- , ktorá sa pred  -l  mení v i-. Viď In- 1°.

 

i-  2°

Predpona v „cudzích“ slovách s významom negativity, ako napr. i+legálny, i+legitímny, i+likvidný  a pod. Pôvod v lat. predpone  in-, ktorá sa pred spoluhláskou  l  mení v il-. U nás sa  -l z predpony vytratilo, nepoužíva sa, lebo v tom prípade by sme tiež písali  illegálny, illegitímny  atď. Viď In- 2°.

 

Iá

Napodobňuje hlas somára, zvukomalebné. V gr. iá / ιά, ιή = zvuk, hlas, volanie, revanie.

 

Iba

Spoj. priraďovacia, odporovacia. V nárečiach ešte vždy možno počuť aj  ibo, imo. V staroslov. a v cirk. slov. ibo, čo vzniklo spojením hlásky i + bo, či v slovenčine  ba. (Viď Ba)

 

Ibis

Brodivý vták z rodu bocianovitých, uctievaný v antickej egyptskej kultúre. Lat. ibis, prevzaté z gréckeho  ίβις,  kam sa dostalo zo starého egyptského jazyka.

 

Idea

Nápad, zámer, plán, úmysel, myšlienka, odraz skutočnosti vo vedomí človeka (ako je to u filozofa Platóna). Medzinárodné. Do sveta si našlo cestu cez lat. idea (v platonickom zmysle). Latina si to vypožičala od Grékov, ιδέα = vzhľad, výzor, forma, spôsob, príroda, mienka, pohnútka, idea. Kor. gr. slova je *Fit  (F = už zaniknutá grécka hláska pre W) a same slovo predstavuje grécky variant sans. véda = vedieť, vidieť. V príbuznosti má ang. wit = rozum, intelekt, veda, nem. wissen, st.h.n. wizzan, lat. video = vidieť, chápať, staroslov. viděti, věděti, gr. οίδα = είδω = vidieť, chápať, vedieť, výhľad, vzhľad, výzor. Všade je ie. kor. *woid-, weid-, wid-.

            Odtialto máme celý rad odvodených slov, ako  ideál, idealista, idealita, ideovosť, idealizmus, ideálny  a pod.  

 

Identita

Totožnosť, zhodnosť, rovnakosť.  Nesk.lat. identitas, lat. ideam / eadem = rovnako, tak isto, tiež.  // Odtialto identický, identifikovať, identifikácia atď.

 

Ideofónia

Lingvistický termín novšieho dátumu, utvorený spojením gr. idea + foné / ιδέα + φωνή, kde idea = vzhľad, tvar forma idea (viď Idea) + foné = hlas, zvuk (viď Fón, -fón), čo by vo voľnom preklade znamenalo  také slovo, čo svojím zvukom, tónom, udáva hlavnú ideu, o čo tu vlastne ide, čo je idea slova. Čo sa za ním skrýva. Sú to zvukovo vyjadrujúce slová, úplne odlyšné od onomatopeických, kde je snaha zvukom, hlasom napodobniť prírodné zvuky, ako napr. hav-hav, kikirikí, mú, meéé, bŕŕŕ atď. Ak by ste sa stretli s Angličanom a ten vám povie, že obed bol jam- jam, hneď pochopíte, že ten obed bol chutný. Rovnako to pochopia aj domorodí obyvatelia Pacifiku, Indiáni, Eskimáci atď.

            V komparovaní jednotlivých slov, aj z úplne odlyšných, vôbec nepríbuzných jazykov, často dochádza ku omylom. V nejednom prípade sa nám takéto slová zdajú byť blízke a vyvolávajú dojem, že tu ide o „výpožičku“, či nejaký spoločný  prakoreň. Ak v jazyku takéto slovo je „izolované“, nema domáce príbuzné slová, môžeme predpokladať o „výpožičke“. Nepoznajúc, či aj ignorujúc tento fakt, túto zákonitosť, ako v minulosti, tak aj dnes, početná skupina jazykovedcov, hlavne neslovanských slavistov, snaží sa nám natisnúť nejaký komplex menejcennosti, zaostalosti, jazykovej nevyspelosti a rad rýdzo domácich slov, posúva na koľaj „výpožičiek“. Tu vôbec nehrá úlohu, či to priradia do latínskych, germánskych, tureckých, maďarských a iných jazykov. Dôležité je, aby to bolo z vonkajšieho prameňa.

            Ideofónia, ako špecifický termín vzniká v kruhu jazykovedcov, ktorí študovali domorodé africké jazyky, pri čom odhalili, že ideofónia, ako to neskoršie nazvali, práve tu má široké zastúpenie. Jednotlivé slová vznikajú z núdze zvukovým obrazom vyjadriť nejaké dejstvo, akciu, podobu a pod. (V.I.Abajev „Istoriko etymologičejskij slovar osetinskogo jazyka“.)

            * Pre neznalosť tohoto faktu, v 18. a 19. st. keď sa anglícki jazykovedci  začali podrobnejšie zaoberať s jazykmi Indiánov, odhalili rad slov, ktoré ako fóniou, tak aj ideou nestáli ďaleko od angličtiny, welšského jazyka, hebrejčiny, nuž začali tvrdiť, dokazovať, že Ameriku neobjavil Kolumbus, ale skorej neho to boli Welšania, Íri, Angličania a obchod s „novým svetom“ sa praktikoval  už počas kráľa Šalamína. Odkiaľ by Indiáni dostali slovo Hiawata (ich božstvo), ak nie práve z hebrejského Jahve?

            Napr. na vyjadrenie niečoho zaobleného, guľatého, výpuklého, nafúkaného, otáčajúceho sa a pod. v rade nepríbuzných jazykov sa využívajú spoluhlásky BB, PP, KP, TP, CP, alebo aj KPL, TPL, CPL, KPR, TPR, CPR, KPN, TPN a pod. Príklady?

            Skupina KP: osetský  Kópp = drevený pohár, črpák, Kóppa = hlávka, Gopp = chochol. Tu sa pravda v podstati jedná o spoločný ie. pôvod koreňov, avšak je tu „príbuznosť“ aj ku tur. kubbe = kupola, dóm, kubur = kanalizačný otvor, kübi = súdok, gruzínske kwabi = kotol, avarské quba = kupola, st.hebrejský koba = prilba, čuvašský kampa = huba, maď. gomba = huba a v austrálskom domorodeckom bambra = huba, slovanský gomba = huba (tu sa nevykľučuje, že maďarské a čuvašské nie sú importom zo slavanštiny - Abajev). Európske, či až medzinárodné bomba svoj pôvod čerpá z tal. bomba, kde východiskom je lat. bombus – gr. bómbos = dutý zvuk, imitácia explózie. Gr. βομβέω = zvučat hlbokým tónom, hlučať, hmkať, bzučať a v jazyku austrálskych domorodcov bomba = hrmavica, rachot.

            Slovanské batina, ako palica, papek, vychádza z koreňa biť, udierať. Medzi austrálskymi domorodcami v Queenslande jestvuje battana = biť, udierať. Je tu aj domorodecké slovo yas = jasné, čisté, priezračné a i barra = voda, bara, močiar atď.

            Po tejto otázke zvukového symbolizmu jestvuje obsiahla literatúra, ako v anglickom, tak aj vo francúzskom, nemeckom a ruskom jazyku.

 

Ideológia

Myšlienková sústava vyjadrujúca nejaký svetonázor.  Pôvod v gr. idéa + logiá. Viď Idea, Logia.

.......................................................