Fotografie + - Stretnutie spolužiakov 06.11.2010

>>>>>>>>> viac <<<<<<<<<

Nie zakresliť cieľ, ale vytýčiť, určiť...

.......................................autor Ján Širka

Aj tentoraz nás, ako to najčastejšie býva, zaujme negatívny vplyv srbčiny na slovenčinu. Veď žijeme v jednom štáte, používame vo verejnosti najčastejšie srbský jazyk, takže si ho častým cvičením (používaním) osvojujeme na úkor slovenského. Inak povedané nepoužívaním materčiny, táto akoby sa nám stávala čoraz nepoddajnejšou a vzdialenejšou (Aj pluh hrdzavie, keď ho nepoužívame!). Prenecháva primárne miesto srbčine a presúva sa na druhé miesto. Veľmi často si uvedomujeme, že namiesto zodpovedajúceho slovenského slovka použijeme srbské alebo doslovný, avšak nepresný významový preklad. Rovnako ako pri hesle zakresliť pri preklade srbskej vety do slovenčiny. Vypočujme si preloženú vetu Keďže zvíťazili nad protivníkom 2:0, začali sa blížiť k zakreslenému cieľu.

Je v uvedenej vete slovko zakresliť náležite použité? Nie je. Prečítame si, čo sa o tomto slovese píše v Krátkom slovníku slovenského jazyka 4. Zakresliť sloveso nakreslením zaznačiť: zakresliť terén na mapu, do mapy; rast výroby zakreslený na grafe. Podľa slovníka význam slovesa zakresliť naozaj sa vzťahuje na kreslenie.

Avšak v uvedenej vete zo začiatku výkladu vôbec nejde o význam kresliť cieľ. Pri objasnení nám pomôže originálne srbské slovko zacrtati v spojení s heslom cilj, či zacrtati cilj, ktoré sa často používa namiesto postaviti (za) cilj. Profesor Emil Horák vo svojom Srbochorvátsko-slovenskom a slovensko-srbochorvátskom slovníku toto spojenie prekladá ako vytýčiť si (za) cieľ. Dotvrdzuje to aj Krátky slovník slovenského jazyka, v ktorom sa píše za vytýčiť po druhé knižné slovo vopred určiť, napríklad: vytýčiť si smer postupu, vytýčený cieľ, vytýčený program. Okrem vytýčeného cieľa by sa mohlo použiť aj vopred určený cieľ, tiež vopred stanovený cieľ, ale aj vopred determinovaný cieľ a tak ďalej!

Nakoniec môžeme zhrnúť. Srbské spojenie zacrtani cilj prekladáme ako: vytýčený cieľ, určený cieľ, stanovený cieľ, ba aj determinovaný cieľ. Problémová veta zo začiatku výkladu by mala upravená znieť: Keďže zvíťazili nad protivníkom 2:0, začali sa blížiť k vytýčenému cieľu. Alebo Keďže zvíťazili nad protivníkom 2:0, začali sa blížiť k vopred určenému cieľu. Alebo Keďže zvíťazili nad protivníkom 2:0, začali sa blížiť k vopred stanovenému cieľu...

......................................................................................

......................................................................

Hadík, dva erby...

Hadík

Práve sme obdržali mail od profesora dejín, Jaroslava Miklovica z Pazovy. Poslal nám dva erby Hadíkových. Ďakujeme za pomoc.

Žiaľbohu, ale nemame to farebné. Aj takto však hodne vyčítame. Štít je v podobe, aká jestvovala v Španielsku, v XV. storočí a Rakúsko, so Španielskom malo úzke dynastické styky. Je delený, kde vidíme, že rod má blízke spojenie (asi cestou manželstiev) s inými rodmi. Nad štítom je koruna a z nej vychádzajú ďaľšie styri korunované prilby. V heraldike je to významné. V tej knihe, čo mám po ruke, v celej Európe sotva najdete erb s dvomi prilbami, ale je tam vysvetlenie, že v stredoveku hierarchia sa znázorňovala množstvom prílb nad štítom. Andrej Hadík ich má až štyri a na dovažok sú aj s korunkami. Nad korunkami sa zase opakujú štyri symboli zo štítu. Najzaujímavejší je dvojhlavý orol.

Symbolom rímskej ríše bol orol. Keď sa ríša rozdelila na západnú a východnú, vzniká dvohlavý orol – díva sa na západ a východ. Neskoršie, krajiny čo boli kultúrne pod domináciou východnej ríše, Byzantie, v erbe majú dvojhlavého orla, ako napr. Rusko, Srbsko, Albánsko... lenže takého orla najdeme aj na štítoch, erboch, na západe. Prečo? Zdávajú oddanosť ku „Svätej rímskej ríši“, či boli ochrancami koruny tejto ríše.

Štít imperátora „Sv. rímskej ríše“.

Tento erb je už hodne skromnejší. Nad štítom je už len jedna prilba s korunkou. V štíte a nad nim je „kráľovské“ zviera, lev – so šabľou a v jeho ústach je zoťatá hlava Turka.

* Ak máte nejaké dodatočné informácie, prosíme vás, dodajte nám.

....píše Ján Kulík

...........................................................................

....................................................