30 novembra 2010

Jazykova priloha:Nie dedinská sviatosť, ale slávnosť či sviatok

...autor: Ján Širka

Tentoraz nás v jazykovom okienku zaujalo nekaždodenné, nefrekventované slovko, k tomu nenáležite použité – sviatosť vo vete: ...V ten deň je aj dedinská sviatosť, takzvaný kirbaj.. O kirbaji či o hodoch (z jazykovej stránky) sme posledný raz hovorili v rozhlase pred mesiacom. Predtým roku 2009, 2004 a v Hlase ľudu písali roku 2005.

Keď ide o sviatosť, v Krátkom slovníku slovenského jazyka 4 sa o tomto slovku píše: v kresťanských cirkvách úkon, ktorým sa veriacim udeľuje osobitná milosť, napríklad: sviatosť krstu; sviatosť oltárna... Podľa Wikipédiesviatosť je pojem kresťanskej teológie. Ich poňatie sa v rôznych kresťanských denomináciách líši. Sviatosti krstu, eucharistie, birmovania, pokánia, pomazania nemocných, posvätenia kňazstva a manželstva sú pre katolícku cirkev a pravoslávnu cirkev dogmou. Protestantské cirkvi uznávajú ako sviatosť krst a Večeru Pánovu (prijímanie).“

Ako sme sa presvedčili, sviatosť nemá súvis s kirbajom či s hodmi. Ide o o nevhodne zvolené slovko autorom či nepozornosť autora problémovej vety, ktorý uvedené slovko nenáležite použil namiesto hesla slávnosť či sviatok. Slávnosť je podujatie na počesť niekoho alebo niečoho, oslava: jubilejná, školská, domáca slávnosť; usporiadať slávnosť. Tu slávnosť výročia posviacky kostola.

. Sviatok je deň pracovného pokoja, nedeľa alebo deň venovaný oslave, pamiatke niečoho, niekoho, napríklad: štátny, cirkevný sviatok; Sviatok práce 1. máj; vianočné, veľkonočné sviatky Vianoce, Veľká noc; výročné sviatky; svätiť sviatok; tráviť sviatky doma; nemať ani sviatka, ani piatka, po druhé významný alebo slávnostný deň; významná udalosť: rodinný sviatok; príchod cirkusu bol pre deti sviatok.

Môžeme uzavrieť, že autor z uvedeného dôvodu, možno pod vplyvom hláskovej podobnosti, neoprávnene a nenáležite použil termín sviatosť namiesto slávnosť či sviatok.

Aby sme nezabudli, problémová veta zo začiatku výkladu by upravená mohla znieť: ...V ten deň je aj dedinská slávnosť (či sviatok), takzvaný kirbaj.

.................................................

................................................

28 novembra 2010

Pýtate sa...Pakistán...

Pakistán, krajina hneď vedľa Indie, za svoje pomenovanie vôbec nevďačí gréckemu jazyku, ale je to umelý útvar.

V čase, keď Británia vládla svetom, korunným skôstom im bola India. India, ale nie v súčasných hraniciach, lež tzv. veľká India, kam patrili súčasná India, Pakistán, Bangladeš a Sri Lanka (Ceylon).

Skorej, ako Angličania odišli z tohto konca sveta, vraj kvôli pokoja medzi obyvateľstvom hinduistického a moslimského náboženstva, robilo sa „sťahovanie národov“. V Indii mali byť len tí, čo sledovali hinduistické náboženstvo a ako západne, tak aj východne od hraníc budúcej Indie, budú žiť moslimovia. Vzniká Pakistán. Západný a východný, ktorí sa neskoršie osamostatňuje a vzniká Bangladeš.

Pakistán je umelý názov a s gréckym jazykom nema nič spoločného. Prvý názov bol Pakstan, čo predstavuje prvé hlásky z názvov provincií: Punjab, Afgan Provincia, Kašmír, Sind a Baluchistán. Ináč to –stán stretávame v počte krajín. Je ie. pôvodu s súvisí so slovanským stáť, či aj nem. štát... Viď aj meno Stanislav.

....................................................píše J.K.

25 novembra 2010

Pýtate sa...Rodokmeň rodiny...

Či z neinformovanosti, neprehľadenosti... ale často sa nás pýtate na rodokmeň vašej rodiny. V prvom rade mi to tu nemame a ani sa necítime byť schopní na takúto prácu. Na to sú iní, tzv. genealógovia, slovo vychádza z genealógia = sled, rad predkov niekoho, rodokmeň, rodopis, pôvod... Sám termín máme z neskorej latiny, kde genealogia vychádza z gréckeho γενεαλογια východisko tohto je gr. γενεά = narodenie, potomstvo, rasa, rodina, klán, kmeň, generácia..... a etymologický toto zase súvisí so slovanským žena. Ak chcete mať svoj rodokmeň, prosíme, vyhľadajte si nejakého experta z tejto oblasti. Osobne poznám zopár osvedčených a ešte viacej „zenietencov“, čo sa bavia touto problematikou. Pravda, nič nebude zdarma. Oni majú svoj „rebríček“ cien. Musíte im dodať najzákladnejšie dáta (to čo viete), aby mali začiatočný bod. Po tomto sa pohnú po matrikách cirkví, daňových zoznamov... až prispejú aj kу takým dátam, že len oči vypučíte. Veď všetci čo sme tu, na tomto svete, máme svojich predkov a u nás, kadiaľ sa prehnali hordy Atilu, Džingis chána, Avari, zakotvili Kumáni, Maďari... krv sa poriadne vymiešala. Už či dobrovoľne, alebo násilenstvom. Na dovažok, sú tu aj kvapky po Keltoch, ale hlavne Nemcoch, Holanďanoch... takže nie len u nás, ale nikde vo svete nenajdete niekoho „čistokrvného“. Hitler robil podstatnú chybu, keď hľadal „čistokrvných Árijcov“. V prvom rade Árijec, už len podľa mena, bude skorej Iránec, ako Nemec, ale hlavne Ind.... a Nemci, na dovažok, v procese formovania svojej „rasy“, štedre sa obdarili krvou Keltov, vykrižovaných Rimanov, Semítov (čo tam, vo Schwarzwalde zostali po Hanibalovi), ale hlavne krvou Slovanov, ako aj „praeurópanov“, ba aj Židov atď. atď.

Keď sa Diana vydávala za princa Charlsa, genealógovia sa dali do roboty a div divúci, objavili, že má aj krv po Džingis chánovi. Len kvapku, ale ju má, či mala. Tento barbar pylne robil na rozširovaní svojich génov. Denne oplodňoval aj do 10 žien, krasavíc a to bez prestávok. Už mu aj jeho lekári, šamáni... odporúčali, aby si aspoň z času na čas dal aj prestávku, lebo takéto tempo žitia sa mu vypomstí. Neposlúchol a vytrčil kopýtka, avšak podľa súčasnej vedy (DNA) po sebe zanechal až 16 milionov potomkov. Hlavne v Ázii, ale niečo sa dostalo aj do Európy.

My, akože holubičí národ, vo svojich vénach máme zo všetkého, ale svoje gény sme „exportovali“ aj iným. Hlavne Maďarom. Prirodzene.

Ak sa dáte na vlastný výskum rodokmeňa, dávajte si pozor, lebo napr. priezvisko Kováč, čo je rýdze slovenské, nikdy nemalо svojho „Adama a Evu“. Proste, bolo to zamestnanie určitého predka a z toho sa vyvinulo aj priezvisko. Pomaďarčení Slováci sa našli v podobe písania Kovács, Poliaci majú Kowalski, Rusi Kuznecova... a medzi Germanmi je je Schmit, Schmidt, Smith... ba majú to aj Vietnamci, ak sa nemýlim, Ng. Podobne je aj Mäsiar, Masaryk, Mesáros...nem. Fleischer... ang. Butcher (čo ale má fr. východisko) atď.

Ak sa podívame na etymológiu ang. priezvísk, zistíme, že ten Bell môže znamenať: zvon, zvonár, zvonolejec, ale ak je importom z fr. tak to bude pekný a v našom prípade celkom kľudne môže sa jednať o východisko z biely, bielik..., ktoré sa akomodovalo ku nemčine (popletenej s fr.) a dostali sme (Matej) Bell.

Moje priezvisko, Kulík, najdete zapísané, ako: pôvodné Kulík, ale aj Kulick, Kulicks, Kulicke, Kullick, Kulyk, Kulyck... ba aj Coollick. Kto nám bol „Adamom?“ Nieto ho, lebo priezvisko sa vyskytuje, ako u nás, tak hlavne v Rusku, na Ukrajine, v Poľsku, v Nemecku... ba čo robí Angličanom problém, je tu aj srbské Kulić, ktoré má však cele iné východisko. Vychádza z ich termínu kula = veža, túrňa. Približné (vonkoncom nie spoľahlivé) dáta ukzaujú, že toto priezvisko sa vyskytuje v:

USA – 857 rodín a 2485 osôb.

Kanada – 91 rodín a 328 osôb.

Austrália – 20 rodín a 77 osôb . Nezodpovedá pravde. Tu, myslím len v Melbourne, sme dve rodiny pôvodom z Kysáča, tri rodiny Kulýk s pôvodom na Ukrajine a nejaký Jeff a Eduard, pôvodom Lužickí Srbi, či „novšie“, Nemci. Najviacej menovcov je však

v Južnej Austrálii, v radoch tamojších prisťahovalcov z Nemecka.

New Zealand - 3 rodiny a 12 osôb (nezodpovedá stavu).

Británia - 39 rodín a 109 osôb.

Nemecko – 517 rodín a 1406 osôb (nezodpovedá stavu).

Rakúsko – 20 rodín a 62 osob.

O Kulíkových zo Slovenska (presídlenci po vojnách), v bývalej Juhoslávii, v Maďarsku, v Rusku, na Ukrajine, v Poľsku... nemam žiadne dáta. (Bola „chladná vojna“.) Viem však, že ešte aj dnes toto priezvisko najdete nie len v Maďarsku, ale aj v Číne (Mančúria).

Erb rodu Kulíkových, taký, ako je doložený v britskom „Rietstap Armorial General“. I keď rod prešiel na Dolnú zem (z Hontu), nie pod krycím priezviskom, ale „dedičným“, ako slobodní, nie poddaní, ba až nejakí menší zemania, predsa tento erb nie je náš. V prvom rade štít má podobu poľskú. V druhom rade, tie obrnené nohy nie sú „európske“, ale historický siahajú do Británie, hlavne na ostrov „Manx“ atď. atď. Tie pštrosie perá, ako klenot, siahajú do doby križiackej výpravy proti Husitom... Ináč, štít je červenej farby, tri nohy sú v prirodzenej (železnej) farbe. Ostrohy sú zlaté... Nad štítom je prilba (v prirodzenej farbe) a klenotom sú tri pštrosie perá: vonkajšie sú červené a stredné je strieborné.

Ani v prípade môjho priezviska nejestvujú žiadni „Adam a Eva“.

Ak sa dáte na pátranie po rodokmeni, čaká vás poriadna detektívska práca. Na ilustrovanie prinášame rodokmeň Ľudovíta Štúra. (Preberáme z knihy „Rodokmeň a osudy rodiny Štúrovcov“ (autor Pavel Horváth, vydavateľ Tatran 1988.)

Ľudovít (Ľudevít) Štúr.

oooOOOooo

................................................................................................

Pri pátraní po predkoch, Benedikt Štúr bol zapísaný, ako Sstur.

..................

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com