Rímska bohyňa Victoria (Viktória), alebo skorej, grécka bohyňa Nike...

Meno by sme najskôr preložili ako Víťazka, Víťaziaca, lebo už či vo svojej staršej, gréckej podobe, jej meno je tiež odvodené z pojmu pre víťazstvo, podmanenie, dobytie. Rímska podoba, Victoria je vlastne len latinský preklad jej mena.

Už dva týždne a to skoro každý deň aj niekoľkoraz, niekto si vyhľadáva informácie o Viktórii a predstavte si, v grécko – rímskom panteóne nám chýba. Nezaradili sme si ju do tej selekcie božstiev. Vlastne mnohé božstvá nám tam chýbajú. Spomíname len tie najdôležitejšie a Victoria / Nike je len vedľajšou, ale nie aj nevýznamnou.

Kto bola Viktória? O nej máme mnoho záznamov z pera starých rímskych autorov. Údajne bola dcérou obra Pallasa, alebo jedného z titánov a matka jej bola žeráva rieka Styx. (U Grékov to bola oceanídka Stynx.) Bola sestrou božstiev Sila a Smelosť a prisluhovala aj u samého boha Jupitera, alebo v Grécku, bolo nezamysliteľné, aby nebola v spoločnosti Zeusa.

Rimania vôbec netajili, že tu vlastne ide o grécku bohyňu Nike, ktorej kult bol už dávno rozšírený v samom Grécku a uctievalo sa ju hlavne v Aténach. Grécki kolonisti, čo sa osídlili na juhu súčasného Talianska, so sebou si priniesli aj Nike, takže neskorším Rimanom už nebola celkom cudzia.

Prvý chrám bohyne Victorie v Ríme, dal postaviť slávny generál, ale ešte slávnejší tyran, Sylla L. Cornelius a medzi ľud zaviedol aj festival na jej česť. Ako v Grécku, tak aj v Ríme, znázorňovalo sa ju ako okrídlené božstvo. Najčastejšie v ruke mala aj palmovú halúzku, veniec, alebo aj žezlo boha Hermesa, lebo ako „víťazka“, na zodpovednosti mala aj zvestovanie víťazstva armády, ktorá si ju privolala na pomoc. Neraz sa znášala už či nad vojnovým bojiskom, alebo areálom, kde sa konali rozličné športové závodenia, takže po čase ľud ju začal chápať aj, ako vyjednávateľku výsledkov zápasov, vojen, medzi jej ľudom a bohmi. Jej podobu často najdeme aj na mincách, komemoratívnych, ktoré sa razili na pamiatku nejakého vojnového, alebo športového víťazstva.

V Ríme mala ešte aj ďalšiu funkciu. Považovalo sa ju za patrónku rímskeho senátu a jej socha, ktorú dal postaviť cisár Augustus, ako pamiatku na boj pri Actiume, neskoršie, vo IV. st. n.l. bola aj príčinou vojny medzi kresťanstvom a pohanstvom.

Victoria, Nike, nebola neznáma ani starým Egypťanom. Tu ju poznali pod menom Naphte, a znázorňovalo sa ju v podobe orla, lebo tento dravý vták vyhrá každú bitku v ríši operencov.

* Aj súčasná svetová kompánia na výrobu športových rekvizít nie náhodou sa volá „Nike“.

** Rímske légie na svojich štandardoch mali orla, čo zase nebolo nejakým nezmyselným rozhodnutím vtedajších vodcov. Do boja sa išlo pod ochranou Viktorie. Neskoršie pánstvo, v stredoveku, tohoto orla si preberá do svojich erbov, takže aj mnohé dnešné štátne erby majú tam okrídlenú bohyňu Viktóriu. Mnohí o tejto symbolike nemajú ani tušenie a „vyhovárajú“ sa, že to „zdedili“ po Rimanoch a pod. lenže nevedia, prečo to tam mali tí Rimania. Aká je tam symbolika.

Dvojhlavého orla, znak východnej rímskej ríše, tiež jestvuje aj dnes a to v nemalom počte krajín. (Hlavne krajín, kde dominantným náboženstvom je „pravoslávie“.) Byzantia, Konštantinopol, ako „druhý Rím“, toho jednohlavého orla si adaptoval ku svojej skutočnosti. „Paralelné mesto Ríma“ a keďže s nástupom kresťanstva ríša sa aj ideologický „rozpolila“, dvojhlavý orol sa stal symbolom „pravoslávia“. (Názov sa vyvinul z faktu, že reformou kalendára všetky cirkevné sviatky „západu“ sa posunuli o dva týždne, kým Carihrad sa pridržiaval „juliánskeho“, „pravého“ kalendára.)

.............píše Ján Kulík

Kulík,Ján: Etymologický slovník na C

C

Písmeno C , ako ho nachádzame v eg. hieroglyfoch, pôvodne asi predstavovalo zakrívenú palicu, nejaký nevracajúci sa bumerang, ktorý ľudia hádzali za zverinou, v snahe podkríviť ju. Túto, v podobe trojuholníka zakrívenú palicu nachádzame aj v písme Semítov z obdobia asi 1500 rokov p.n.l. avšak už okolo roku 1000 p.n.l. ako v Byblose, tak aj v ďalších strediskách kultúry Feníčanov a Kanáncov, táto palica / znak, začína nadobúdať lineárnu podobu a názov Gimel / Gami, čo proste znamená druh palice na hádzanie za zverou. Gréci si prevzali aj tento znak a premenovali si ho na Gamma a keď začali písať z ľava na pravo, k vôli šikovnosti, aj znak si otočili o celých 180 stupňov, avšak jeho hlásková hodnota ešte vždy bola G.

S prechodom znaku medzi Rimanov, dochádza ku jeho ďalším zmenám. Najprv sa ho zaokrúhlilo a začalo používať na označenie hlások G a K. Jeho ďalšia evolúcia v Ríme, pôvodná Gamma, ale už v podobe C sa posúva na označenie hlások K a C a už len priložením vodorovnej čiaročky na dolnú nožičku C, vzniká nové G. Z Rímu, z latiny, oba znaky, C a G prechádzajú aj medzi ďalšie európske jazyky, aj ku nám, ale ešte vždy je tu roztrieštenosť. Kým u Slovanov je ich hlásková hodnota jasne vyhranená, zatiaľ napr. v ang. C môže predstavovať hlásky K a S , kým G môže byť G, ale aj Dž. Podobný prípad je aj v románskych jazykoch. Aj tu G môže mať funkciu hlásky G, ale aj Ž, Ď, H atď.

C = 100 v rímskom počítaní. Je skratkou pre lat. centum = sto.

C = Medzinárodný znak na označenie teplomernej stupnice Celziovej. Viď Celzius.

C = hud. prvý tón diatonickej základnej stupnice; príslušná nota, klaves na hud. nástroji.

CD = medzinárodná skratka Corps diplomatique.

CD = compact disc.

CD - ROM = kompaktný disk používaný na čítanie uskladneného digitálneho textu.

cc, cca = circa, cirka = medzinárodný znak na označenie "okolo, asi, zhruba".

Cagan

Odrastený chlapec, chlapčisko, mládenec. V slovenčine máme mnohé podoby tohoto slova, ako cabaj, cagoň, capaj, cogan, cogáň, coháň, corgoň a pod. Čes. cahún, cahoň, cangáľ, cabak a pod. Poľ. caban = r/v. Slovo krajne nepriehľadné, silne emocionálne a opovrživé, hanebné.

Možný súvis so sans. kor. cug = zobať, ďobať, odkiaľ vychádza cuganu = zobať, ďobať zobákom, hindu cugna = zobať, ďobať, pichať, chovať (vták svoje mláďa) a podobne je to v rade jazykov subkontinentu. Skoro výlučne sa vzťahuje na proces, ako vtáky chovajú svoje mláďatá. S prihliadnutím na slovenskú podobu cagan, skorej som mienky, že tu sa jedná o už prenesený pejoratívny význam zo slovenského cogľa = mladé vtáča v hniezde, ktoré ešte chovajú rodičia. Vtáča je cogľaťom zatiaľ, kým na zobáku má žlto - červené kútiky, kým nevyletí z hniezda a nežije samostatne.

Viď Cogľa.

Cajg

Nár. aj cajch. Druh bavlnenej látky. Čes. cajk. Prevzaté z nem. Zeug = materiál, látka, plátno, náčinia a pod.

Caka

Vo Voj. v študentskom slengu nejaká chutná nedobizeň, nevinný "husársky skok", šibalstvo. Najskôr bude prevzaté zo srbh. študentského slengu, avšak pôvod mu je v ie. slovnej zásobe. V sans. sú dve slová caks (1) = vypadať, zdať sa a caks (2) = chuť, chutiť, ochutnávať, vychutnávať. Stoja vedľa seba a v odvodených slovách sa občas prelínajú.

Cakna

Zúbkovaná stuha na okraji sukní. Využívala sa najmä v čase, kým ženy na Dolnej zemi chodievali v krojoch, ako v každodennom obleku. Z nem. Zacke(n) = zúbok krajky.

Cap

Samec kozy, kozel. Toto nejasné slovo sa vyskytuje v rade jazykov, ako v čes.(dial. na Morave), v slovín. srbh. poľ. ukr. rus. maď. alb. rum. a i v tal. (nár.) tsappo, dalmat. (rom.) tsap, peržský čapiš = jednoročný "kozel", capík, v krym.-gót. stap = koza.

Väčšina jazykovedcov sa zhoduje, že východiskom tohoto slova bude najskôr citoslovce (interjekcia) volania na "kozla".

Charles Rockwell Lanmann, v Sanskrit Reader vysvetľuje sans. slovo chága = koza (všeobecne) a pripisuje mu ie. kor. * skaga, odkiaľ odvádza germanské skepo-, na rozdiel od *skeqo-, nem. Schaf , ang. sheep = ovca. M. Monier - Williams pod sans. čhága, čhaga = skákať, krívať, cap, koza, širšie i ovca, uvádza paralelu v gr. skázo / óęÜćů = stať, stopovať, krívať. Ak uvážime túto alternatívu, tu máme v príbuznosti slovanské slová s významom skok, tanec a pod. Bližšie viď Skok.

*Za uváženie možno stojí i dôkladnejšie sa pobaviť, preštudovať sans. slovo carpa = rovné, rozšírené a jeho deriváty v jednotlivých jazykoch: Lahnda cappa = mať rohy obrátené smerom von, hore, v bengali jazyku cap = stvrdnutá hruda, hlupák, trkvas (sprostý, ako cap?), capa = prikrývka, a capp- = tlačiť, tiskať a deriváty : pandžuby cappan = skryť, skrýša, bengali capa = tiskaj, tlač, vyskoč na.., prikry, jazyk orya capiba = potonúť do niečoho a pod. Všade, vo všetkých jazykoch slovo sa vzťahuje, či s ním sa vystihuje tlačenie, tiskanie, búchanie, prikrytie. R.L. Turner si o týchto slovách myslí, že nebudú Indoárijského pôvodu, ale nepodáva odkiaľ sú. Keby sa niečo podobného vyskytovalo v okolitých jazykoch ne-Indoárijských, určite by sa na to odvolával. Takto môžeme predpokladať, že sa sanskrit s týmto slovom buď stretol na ceste do Indie, alebo s ním vycestoval z pravlasti. Keďže aj tunajší lingvisti mu dávajú charakter slova Balkánu, pastierkej kultúry oblasti Karpat a pod. môžeme predpokladať, že je to najskôr slovo z praeurópskej slovnej zásoby. ( Viď Turner " A Comparative Dictionary of Indo-Aryan Languages, Vol.I. str. 253 a 254.)

Capalov

Na Dolnej zemi jarmočná sladkosť, ktorú cukrári sekáčom odsekávali z bloku. Bola to "vykysnutá", bublinková zmes. (Paralelný sloven. názov ???) Názov vychádza z toho, že do pripravenej cukrovej zmesy, cukrár pridal sodu bikarbónu a táto podnietila kysnutie zmesy, ktorá ak sa nevložila do pripravenej formy, tak sa rozliala, rozšírila, rozcapotala. Viď Cápať.

Cápať

Udierať, biť, búchať, trepať. Vyskytuje sa vo všetkých slovan. jaz. (okrem srbh.)

V tých jazykoch, kde slovo znamená udierať rukou, s určitosťou môžeme povedať, že v príbuznosti má sans. capeta = udrieť, "fľasnúť" s otvorenou rukou, dlaňou, capiť zaucho, avšak v rade slovan. jazykov cápať môže znamenať aj biť nohami, tlieskať nohami, čiže byť čaptavý, v slov. exp. capalovať = pri kráčaní dávať veľké kroky a nápadne udierať nohami.

V hindu ćapat = capiť dlaňou. Srbh. šamar , šamarati = zaucho, cápať i keď stojí blízko ku cápať, ba zdieľa i rovnaký základný koreň (Turner), predsa vychádza z odvodenej podoby (ako aj čaptavý), s významom rovné, rovná dlaň. V assaméskom jaz. sapar, bengálskom capar a sans. capata = capiť, ale s rozdieľom, že tu už ide o cápanie rovné, nízke, po zemi, a to už nie len s otvorenou dlaňou, ale i rovnými podošvami, nohami. Peržský chap(p)at = capiť dlaňou po tváry

V Slovenčine, exp. rozcapotaný, v dial. znamená i rozšírený, napr. rozcapotaný chlap je muž, hlavne pekne vyvinutý, svalnatý, rozvitý, mládenec širokých pliec, kým rozcapotaná žena je už staršia pani s výraznými oblinamy, tlstejšej postavy, tučnuškavá. Táto podoba cápania, v sans. je zahrnutá pod cipitá = rozšírené, "rozvalené" a východiskom mu je tiež capeta.

Ruský, ukr. a čes. et. slovník o tomto slove sa zmieňujú len ako o pôvodne zvukomalebnom a podávajú sa príbuzné slová v lit. lot. a nem. jazyku.

Odtialto máme capkať, pocapkávať, rozcapiť, capalovať, capalov a pod. V tesnej príbuznosti má slová ako tepať, ťapuškať, čaptavý .

Capriccio(so)

Hud. Voľná (menšia) hud. skladba s rozmarným námetom. Viď Kapric.

Cár

Prevzaté z ruštiny. Vyskytuje sa aj u iných Slovanov. Je to skrátená forma slova cisár. Viď Cisár.

Odtialto máme cárstvo, cárevič, cáriť, cárica, cárovať, cárovná, cárizmus, cárofil a pod.

Cárach

Nár. ráždie, chrastie, exp. staré bezcenné veci, haraburdie. Porovnaj sans. cara, odtiaľ sinhalesky čar = zelená ešte rastúca tráva, alebo nakosené seno, lahnda cari = nasekané halúzky s listami zo stromu, ktoré sa využívajú na chov dobytka a cárcara = kučeravé strapaté vlasy (kor. car = pohyb-ovať).

Cárať

Pohybovať, motať sa, vliecť sa, navlačovať a pod. Čes. cárati = vliecť, šmýkať, utekať. Porovnaj sans. car = pohyb, pohybovať, cára = pohyb, cárana = motať sa okolo, pásť sa, cárati = pohybuje sa, pasie sa, chodí, kráča a pod.

Carihrad

Starý slovanský názov hlavného mesta Byzantie, Konštantinopola, súčasného Istambulu v Turecku. Prevzaté je z cirkevnoslovanského Öüńŕđüăđŕäú, ktoré je prekladom z gr. Âáóéëßň Đüëéň, Âáóéëĺýďőóá Đüëéň.

Cárok

Ľud. Ohradené miesto v stajni, chlieve, ale v gazdovských domoch na Dolnej zemi znamená aj v hospodárskych stavbách vyhradené miesto na ako uskladnenie, tak aj prípravu potravín pre dobytok, hlavne kone. Podľa V. Macheka toto slovo patrí do slovnej zásoby pastierskej kultúry karpatskej oblasti. Čes. (moravský) cárek = priehrada v chlieve (pre telce), v dome pre kuriatká, v sloven. oddelenie pre sečku, paholka, poľ. carek, ukr. carok = r/v.

V sans. cara = pásť, pastva, strava pre dobytok. Odtialto, v rade jazykov odvodených zo sans. cara, caro vždy znamená pastvu, stravu pre dobytok, stravu / návnadu pre ryby, ako aj všeobecne stravu, jedlo.

Causeria

Výsl. kozéria. Krátka vtipná črta, besednica. Z fr. causer = rozprávať, hovoriť. Základ lat. causari = prihovárať, prihovoriť sa, príhovor, prosba, obhajova.

Cecok

Vývod mliečnej žlazy u zvierat, ženský prsník, bradavka. O tomto slove sa Machek zmieňuje, že je vlastné, domáce, slovanské a netreba ho považovať za import z nemčiny. Podoby slova sú zastúpené v každom slovan. jazyku, ako aj v tal. zizza, gr. ôéôčüň / titthós = prsná bradavka, nem. Zitze, ang. tit atď. Sans. cuccu, cuci = ženský prsník, bradavka, odtialto vychádza rad podôb zastúpených v jazykoch Indie, ako aj európske cig. čučí, v Anglícku cig. tuči = ženský prsník, bradavka. Všetci jazykovedci sa zhodujú, že toto slovo je vyložene zvukomalebného pôvodu.

Odtialto máme cicať, cicadlo, cicavec, cuclík, cumlík, sať, nasávať, cícerkať, cícerkom, cícerok, cickať, cicok, cíček a rad podobných.

Céder

Druh ihličnatého stromu. Všeslovanské a medzinárodné. V slovanských jazykoch máme podoby céder, ale aj kedar (srbh. a starslov). Lat. cedrus, odkiaľ vychádzajú podoby so začiatočným c a gr. ęÝäńďň, odkiaľ sú podoby so začiatočným k. Lit. kadagis = borievka, borovka.

Cédilla

Malý háčik, chvostik pod písmenom hlavne v románskych jazykoch (od nich prevzaté i širšie, napr. v tur. slúži ako mäkčeň). Pôvod v šp. cedilla, súčasne zedilla, ktoré v podstati reprezentuje deminutív zo zeda (u nás zet), čiže hlásku Z, ktorá aj dnes v rozličných písmach nahrádza mäkčeň. (Ox.et.slov.)

Cediť

Zbavovať tekutinu tuhých látok a nečistôt prelievaním cez priliehavé filtre. Všeslovanské. Rus. cedíť, ukr. cydíti, čes. cediti, poľ. cedzić, hl. cydźić, dl. cejziś, srbh. cediti, cijediti, slovín. cediti, bul. cedjá, cirk.slov. cediti, praslov. cědjú, cěditi, starslov. cěždjú, cěditi. Všetky podoby sa odvádzajú z kor. *koid-, ktorý je zastúpený v slove čistý. V príbuznosti má lit. skaidrus = jasný (počasie), skíedžiu, skíesti = riediť (mlieko s vodou), oddeľovať, lot. skaidris = jasný, priehľadný, čistý, nem. scheiden = oddeľovať, gr. ó÷ßćů = oddeliť, rozdeliť, separovať, sans. chidati = rezať, trhať, rozrezávať, oddeľovať (srbh. kidati), chinátti = rezať, krájať, odrezávať.

Cedrát

V slovenčine má význam a/ druh citronovníka, b/ v cukre zavarená kôra plodov citronovníka, citronát. V ang. je podoba cider = alkoholický nápoj pripravený fermentáciou jabĺk. St.fr. sidre, skorej cisdre, súč. cidre, ktoré svoj pôvod má v cirk.lat. sicera, adaptácia cirk. gr. sikéra, ktoré vychádza z heb. šekhar = alkoholický nápoj. Kor. šakhar = nadmieru piť.

Ceduľa

List popísaného papiera, písomný oznam, vyhláška, listina a pod. Zastúpené je v čes. cedule, poľ. cedula, odkiaľ si to prebrala ruština a ukr. hl. cedla, srbh. cedulja. Východiskom je str. lat. scedula = malý list papiera, ktoré je dem. zo sceda / scheda = list papírusa. Tal. cedola, benátska tal. tsetola, ang. schedule, st.fr. cédule. Všetko z gr. óęßäç = vytrhnuté, "výtržok", óęßćá = rozštiepený kus dreva.

Céger

Slovník slov. jazyka toto slovo udáva, ako ľud. "druh ručnej tašky" s poznámkou, že ho použila aj Vansová. Vo Vojvodine sa skorej považuje, ako za slovo prevzaté zo srbh. jazyka a význam mu je: z prútia upletený košík, kotarec. Slovo je zastúpené aj v sans. cangeri = koš, košík, v prakrite cangeri = r/v a v rade odvodených jazykov. Všade má význam koš, košík. R.L. Turner aj toto zaraďuje do skupiny ne-Indoárijských slov.

Cech (1)

Stavovská organizácia remeselníkov v stredoveku, určitý spôsob organizácie výroby. Čes. rus. ukr. poľ. atď. cech. Všetko zo str.h.n. zeche = r/v.

Cech (2)

V slengu, účet (v hostinci a pod.) Pôvod v nem. Zeche = účet.

Cekať, Cekotať

Nár. "sekať", drkotať zubami. V príbuznosti má nem. zittern = triasť sa, isl. skak = chvieť sa, lat. cieo, civi, citum = hýbať, triasť, chvieť.

Ceknúť

Hov. muknúť, ozvať sa, prehovoriť. Ani necekol = ani sa neozval. Súvisí s cekať.

Cela

Malá miestnosť, komôrka, väznica, kláštorská malá miestnosť pre mníchov, bunka. Čes. poľ. cela, z lat. cella = r/v, rus. kélja, ukr. kelija, bul. kelija, srbh. ćelija, ktoré vychádzajú z gr. ęĺëëß(ďí). Ang. cell = r/v ako slovenské cela a cellar = pivnica, komora, tiež vychádzajú z lat. cella.

Celer

Spisovne zeler. Druh zeleniny. Čes. celer, prevzaté z nem. nár. (Rakúsko, Bavorsko) Zeller, ktoré vychádza z tal. nár. (Lombardia) seleri, z čoho je i nem. spisovné Sellerie a základ všetkému je lat. selinum, gr. óÝëéíďí = petržľan. (U nás. ľudove zelenia = petržľan, zelenina vôbec.)

Celebrant

Kňaz vykonávajúci bohoslužby. Lat. celebrare, z celeber, celebr- , kde koreňom je lat. význam často navštevované, časté, známe, z čoho sa vyvinulo celebritas = oslavy, veľké zoskupenie, masové zoskupenie, slávnosť. Celebrant vykonáva slávnosť služieb.

Celibát

Povinné bezženstvo katolíckych kňazov. Lat. caelibatus, z caelestis, kor. caelebs, caelib- = neženatý.

Celieť

Hojiť sa, strábiť sa, stávať sa celým. Čes. celeti, rus. celéť, ukr. cylýti, poľ. caleć, slovín. celeti, srbh. celiti, cijeliti, starslov. celeti. Príbuzné ku st.h.n. heilen = byť zdravým, ang. heal = hojiť, gót. hailjan, ger. Xailjan, Xailaz = celé. Viď Celý.

Odtialto máme celiť, zaceliť atď.

Celiť

Hojiť, zaceľovať. Viď Celieť.

Celofán

Tenká priesvitná látka v podobe blany, neprepúšťajúca vduch a vlahu, s využitím na balenie. Pôvodná podoba písania cellophane, čo je kombinácia slov utvorená z fran. cellulose + -phane. Cellulose = celulóza a - phane / -fane = slovný element na označovanie zrejmého príbuzenstva jednotlivých látok ku určitej hmoty, substancii. Ide tu o adaptáciu gr. fan-, základ v gr. faínein / öáßíçéí, öáßíů = lesknúť sa, zviditelniť, ukázať sa, v konkrétnom prípade "javiť sa". Tento baliaci materiál sa na tržisku zjavuje ako Cellophane a v jeho fonetickej popdobe si to preberáme aj my.

Celovať

Bozkávať. V rôznych variáciach pozná ho každý slov. jazyk. Čes. celovati, rus. celováť, ukr. ciluváti, bul. celúvam, srbh. celivati, cjelivati atď. Starslov. celovati s významom zdraviť, pozdravovať. Východiskom je starslov. cělovati, utvorené na podklade cěl = zdravý, neporušený, celý (viď Celieť, Celý), ktorého podkladom je prianie, aby sa dotyčný vrátil domov zdravý, celý, bez úrazu a keďže sa pri pozdravovaní na dlhší čas, pri vydávaní sa na dlhšiu púť, odchádzajúceho aj pobozkalo, vymenili sa bozky, význam slova sa posunul aj na bozk, bozkávanie.

Celta

V špor. a vojen. slangu s významom stanový dielec, stanová plachta. V podstati slovo je odvodené z mena národa Celt / Kelt, ktorý pôvodne sa osadil severne, za hranicami rímskej ríše. Odtialto máme hovor. celtovina = nepremokavá stanová látka.

Celula

Odb. bunka. Odtialto je odvodené celulárny, celulárne , ktorého kor. je lat. cellula, dem. z cella = bunka.

Celuloid

Priesvitná tvárlivá rohovina, ktorej výrobok je film. Pôvod slova je v Celulóza.

Celulóza

Buničina, časť rastlinného tkaniva vytvárajúca stenu bunky. Mod.lat. cellulosus. Viď Celula.

Celý

Všetok, úplný. Všeslovanské. Čes. celý, poľ. caly, hl. cyly, dl. cely, ukr. cilyj, rus. cel, celyj, slovín. cel, srbh. ceo, cio, cijelo, bul. cjal, praslov. starslov. cěl. Príbuzné ku gót. háils, st.h.n. heil = r/v ( sem patrí aj nem. pozdrav heil ), starprus. kailustiskan = zdravie. Viď Celovať, Celieť.

Odtialto máme celistvosť, celok, celina, celkom, celkove, celky atď.

Celzius

Švédsky fyzik a astronóm, Anders Celsius, umrel 1744. r. vynálezca teplomeru, stupnice, kde medzi bodom mrazu a bodom varu je 100 stupňov, z čoho hlavne v U.S.A. zásadne nepoužijú názov celziove stupne, ale centigrade.

Cement

Európske slovo na označenie práškovej stavebnej hmoty ktorá po zmiešaní s vodou, tuhne. Pôvod v lat. caementum = dolovaný, stavebný kameň, pl. kúsky kameňa, východiskom je caedmentum, kor. caedere = dolovať, kresať, tesať, rúbať.

Cena

Hodnota niečoho vyjadrená v peňazoch. Všeslovanské. Zaujímavé slovo z hľadiska, že pôvodne znamenalo iba boľasť, odplata za utrpenú boľasť, pomsta, trest, náhrada za vykonanú škodu a pod. Praslov. cěna, ktoré je blízke ku lit. nár. kaina = cena, gr. đďéíŢ / poiné= náhrada, pomsta, trest, gr.(dórsky) poiná, gr.(Atika) poiné = odplata, úhrada, trest, výkupné, ktoré si latina prevzala v podobe poena = trest, úhrada, penalizovanie, av. kaena = odplata, trest, sans. cáyate = pomstiť, trestať, ale je tu aj príbuznosť ku slovanskému kajať sa, kajúci atď. V ang. má príbuzné pain = boľasť, ktorého staršie, už archaické významy boli aj trest, pokutovanie, trápenie, ťažkosť, súženie, avšak angličtina si to prevzala zo st.fr. peine = r/v. Teda cena sa vyvinula z významu odplaty za urobenú škodu, za ublíženie, ktorej výška sa určovala protihodnotou niečoho, výkupným.

Odtialto máme drahocennosť, cenník, cennosť, ceniteľ, zaceniť, preceniť, ako aj rad ďalších odvodených slov a jedno zvlášť zaujímavé, cenkať sa = vyjednávať sa o cene, dohadovať sa o cene. Počuť ho hlavne na trhoch na Dolnej zemi. Bude to asi náš archaizmus, ktorého pretrvávanie zaručuje srbh. cenkati, cjenkati se = r/v.

jk

Kresťanský cirkevný kalendár I.

„Prečo sa neje mäso na popolcovú stredu“? bola priama otázka niekoho, čo si hľadal vysvetlenie na určité veci, zvyky v kresťanskom cirkevnom kalendári.

Kresťanský cirkevný kalendár I. prešiel svojou evolučnou cestou, kým sa ustálil v podobe, akú máme dnes. V kultúrach krajín a národov Stredomoria a Malej Ázie, ale aj vôbec v kultúrach Indoeurópanov, jar znamenala znovuožitie prírody, začiatok nového ročného cykla života, znovunarodenia sa... z čoho vzniká aj idea „večného života“. Vidíme to v už aj v predkresťanskej dobe. V najrozličnejších sviatkoch starých Grékov, Rimanov a ešte skorej, v starom Babylóne... Keď umrel Nimród (Gen. 10:8,9 „Kúš splodil Nimróda, ktorý bol prvým mocnárom na zemi. Bol údatným lovcom pred Hospodinom...) jeho telo podľa rozkazu menželky Semiramis, rozsekali, spálili a popol rozoslali aj do najvzdialenejších kútov krajiny. Keď Semiramis nezadlho porodila syna Tummuza, nie len ona, ale všetci verili, že sa Nimród znovunarodil a pravda, tvrdilo sa, že na svet, zázrakom, prišiel vykupiteľ. O tomto sa dozvedáme z pera Alexandra Hislopa, čo ešte neznamená, že tu ide o nejaký izolovaný mýtus, ale o chápanie človeka v širšej zemepisnej a kultúrnej škále. Podobný prípad najdeme aj v Biblii, „Sudcovia“ 19:25-29, Sam. 11:7.

U nás, aspoň nemame o tom žiadne písané pamiatky, podobné krutosti, opletené s nejakým mýtusom, neboli. Vynášala sa Morena, rodila sa Vesna atď. rok, za rokom sa otáčal. Veľkonočný zajačik a vajíčko, tiež v sebe skrývajú hlbokú symboliku. Ako sa rodí nový život? Najlepšie to vidíme pri vajci. Vykľuje sa a preto v najrozličnejších mýtusoch sveta stretneme sa s pôverou, že svet sa vykľul z vajca, symbolom mnohých antických bohov bolo práve vajce... kým zajace sú obdarené výnimočnou schopnosťou regenerácie. Rodia sa, "ako zajace". Hlavne na jar, keď je tu dostatok mäkkej trávičky. Práve z tohoto neobstojí snaha austrálskych "zelených", aby sa tunajším symbolom Veľkej noci stalo austrálske zvieratko bilby. Podobá sa na zajaca, má dlhé uši, ale v procese regenerovania, je pri spodine. Hrozí mu zánik, nuž aký by to bol symbol vitality, regenerovania? V čase súčasnej Veľkej noci, európske národy z predkresťanskej Európy, tiež mali svoje najrozličnejšie sviatky a chtiac, nechtiac, dostali sa aj do kresťanstva. Márne sa cirkev snažila o ich eliminovanie. Mali hlboké korene. Vidíme to, okrem iných rečí, hlavne v angličtine. (Čiastočne ju pozná skoro každý.) Pomenovania dní týždňa majú vyložene predkresťanskú etymológiu, či nazvali by sme to aj pohanskú. O nič lepšie nepochodila ani "Veľká noc - Easter". Tento názov (v nemčine Oestern) svoje východisko má v mene starej ger. bohyne Eostre( germaský Austrón), ktorej slávnosti sa poriadali v čase jarnej rovnodennosti. Podobne je to aj ang. termíne pre veľký pôst = Lent. (St.h.n. lengiz, nem. lenz - súč. Fastenzeit, str.h. lenta..)Všetko vychádza z ger. slova pre dĺžku, dĺženia sa dní.

Pôst, veľký pôst sa začína „Popolavou, Popolcovou“ stredou, čo je 6 ½ týžňov skorej Veľkej noci a zase tu máme „záhadné“ číslo 40 (dní), lebo nedele sa neberú do úvahy. (Viď „Meru ôsme roky“), čo má predstavovať Ježišovo postenie sa v púšti, v divočine. (Vo východnom krídle kresťanov, Pôst sa začína 7 týždňov skorej od spomínaného a končí sa 9 dní skorej Veľkej noci). 40 dní „Veľkého pôstu“ nezahŕňa soboty a nedele. Vtedy je povolené odbočenie.

Aj „Veľký pôst“ prešiel svojou evolučnou cestou. V prvých storočiach kresťanstva, zákony pôstu boli štriktné, podobne, ako sú aj dnes medzi pravoslávnymi. Povolené bolo iba jedno jedlo denne, večera, ale tam nesmelo byť: mäso, ryba, vajcia, maslo... Východné krídlo aj dnes ešte zakazuje víno, jedlé oleje, mliečne výrobky... kým západné krídlo kresťanstva je dnes „zhovievajšie“. Tejto relaxácie, počas II. sv. vojny podľahla aj rimokatolícka cirkev. Určilo sa, že jedine „Popolavá, Popolcová“ streda budú dňami štriktného postenia sa. Akoby aj nie, keď počas II. sv. vojny vojaci katolíckeho náboženstva začali až masove prechádzať na protestanizmus.

Medzi Francúzmi aj dnes máme „Mardi Gras“, čo neznamená nič iné, ako „mastný utorok“, deň skorej „Popolavej“ stredy. Týmto sviatkom (festivalom) sa zaznamenáva koniec „predpôstných“ dní. Angličania to nazývajú „Shrove Tuesday“, čo znamená, „Spovedný utorok“. V tento deň, tam v ďalekom stredoveku, ľudia išli masove na vyspovedanie sa, aby boli pripravení na pôst. „Popolavá, Popolcová streda“ za svoj názov vďačí starému rímskemu zvyku, keď sa konvertov na kresťanstvo obliekalo do šenného rúcha, do vrecoviny, posýpalo popolom (asi „silný krst“pozostatok po zoroasterizmu, kde sa „krstilo“ nie vodou, ale ohňom / popolom) a v „Zelený štvrtok“ sa ich uvádzalo do kresťanského zhromaždenia, do kresťanskej spoločnosti. Niekde, v čase medzi VII. a X. st. od tohoto zvyku sa upúšťa, ale nie celkom. Teraz nastala doba posýpania popolom celého kresťanského zhromaždenia. V súčasnosti, medzi rimokatolíkmi podoba tohoto zvyku, tohoto ceremoniálu trvá aj dnes. V deň „Popolavej“ stredy, katolícky kňaz svojim veriacim na čele robí krížik z popola, ktorý sa získal z minuléj, vlaňajšej nedele, „Palmovej, Kvetnej“, upálením listov palmy. Úzadie praxe postenia sa. Od najstarších dní ľudskej civilizácie, každý šamán, žrec, praktikoval svojdruh pôstu, lebo len tak sa mohol „priblížiť ku vyšším silám“. Akoby aj nie, keď pri svojich ceremóniach vdychoval rozličné dymi, výpari... padal do transu a „veštil“ budúcnosť. Prípad, kedy sa ten, či konkrétne tá, jasnovidka nepridržiavala predpísaného zvyku, máme zaznamený v st. Grécku, v Delfách. Tam si po radu chodili všetci Gréci, avšak veštkyňa, skorej svojho veštenia, musela sa postiť až 7 dní, ale stal sa prípad. Nečakane tam prišiel významný Grék a žiadal si veštenie. Márne ho odmietali. Voľky, nevoľky, museli pristať a „kňažka“ si sadla na „trón“, ktorý bol rovno nad škárou, z ktorej vychádzali omamné plyny a začala veštiť. Nedokončila. Z „trónu“ vyskočila a utekala. Rovno pri dverách chrámu padla do kómy a umrela veľmi ťažkou smrťou. Vraj preto, že neposlúchala božský rozkaz. Gréci nám zanechali aj ďalšiu „prax“. Uchádzači o vedu ránhojiča Asclepiusa sa tiež postili, lebo len tak, vo sne na prázdy žalúdok, boh mi odokryje tajomstvá liečenia. Tento zvyk nebol ohraničený len na „starý“ svet. Praktikovali ho šamáni aj v „novom“ svete, v Amerike, ba vôbec po celom svete. Malo to svoj cveng. Pre dobro súkmeňovcov, šamán sa „obetoval“ a za jeho „obetu“, ľud ho obdarúval. Ten dar najčastejšie bol v podobe jedla. Nemusel robiť. Len sa hostil. V náboženstve zoroasterizmu, pôst bol hriechom. Zakazovalo sa ho, lebo hladovanie človeka nezosilní v boji, zápase s nedobrom, diablom. Judaizmus, naopak, mal až niekoľko sviatkov „pôstu“, ako „Yon Kippur“ a pod. Kresťanstvo, ako východisko má (čiastočne) judaizmus, avšak na II. koncile Vatikánu (1962 – 65) sa povolila praxa „osobnej vôle“, takže „pôstom“ sa stáva len „Popolcová streda“ a „Veľký piatok“. Muslimáni to majú štriktnejšie. Počas ich „Ramadánu“ nikto nesmie nič jesť. Od svitu, do mraku. Keď zapadne slnko, nastáva hostina. Dúfam, že som aspoň trochu vysvetlil, prečo sa v „Popolcovú stredu“ nesmie jesť mäso. Pravda, všetko sa dá vysvetliť, vysvetľovať, aj širšie, ale podstata zvyku, tým sa nič nezmení. Podstata je rovnaká, stabílna.