Etymologický slovník: Ah - Alergia

…autor Ján Kulík

Ah, Áh, Ááh, Ahá

Citoslovce povzdychnutia.Vyskytuje sa v rade jazykov, aj v neslovanských. Ah v komb. s há, vytvorilo Ahá.

V sans. je áha = hovor, v pali jaz. áha, v prakrite ahu, ahamsu = oni hovoria, v lahnda jaz. ahda = povedať.

Ahoj

Pozdrav námorníkov, športovcov a študentov. K nám sa dostalo cestou čes. jaz. ktorý si to prevzal z dolnonemeckého. V ang. ahoy, podľa ox. et. slovníka je spojením slov ah + hoy, kde hoy má funkciu upútania pozornosti cestujúcich na inej lodi. Vypadá, že má súvis s hol. slovom hoei, ang. hoy, ktoré sú variantmi hoede, heude, s významom malé plavidlo (hajóv), malá loď, loďka. Pôvod samého slova je neznámy, asi praeurópsky.

Achát

Druh polodrahokamu. Lat. achates, z gr. achates = agát.

Aj 1°

Spoj. V kladných vetách spája členy viacnásobných výrazov. Často sa nahrádza s i , alebo opačne, alebo stupňuje, zdôrazňuje nejaký vetný člen. V iných slovanských jazykoch nejestvujú v tejto funkcii, alebo výskyt je len sporadický. Vzniklo asi spojením a+ staršieho ako / jako, (j)akože, (j)akže. Príbuzné je ku ang. ay = vždy, starsas. a st.h.n. eo, nem. je, ger. aiwaz, ktoré je zase v príbuzenstve s lat. aevum = čas, život, životná doba, staroba, generácia.

Aj 2°

Citoslovce bedákania, horekovania. Často sa používa v sérii aj + aj + aj...Vzniklo spojením dvoch citosl. a+jej / jaj. Odtialto máme jajkať, jajkanie. Toto slovo pozná aj sans. ako aye, ayi, ako výkrik prekvapenia v úzkosti. (Machek, Mayrhofer).

Akácia

Druh stromu. Lat. acacia, gr. ákakía / άκακία , z významu ακακος = nevinný, neškodný. V antickej kultúre akácia predstavovala symbol nevinnosti.

Akadémia

Gr. Akadémia /Akadémeia. Lat. Académia je prevzaté z gr. jazyka.

Pôvodne to bolo meno školy telesnej výchovy a filozofie v st. Grécku, ktorá bola pomenovaná podľa gr. junáka Akadémosa. Škola sa nachádzala v predmestí Atén, ktoré tiež nosí rovnaké meno. Školu založil Platón, okolo roku 387 p.n.l.

Akcent

Lat. accentus . Ac + cantus = pieseň

Akceptovať

Lat. acceptare. Accept - / accipere . Pôvod je v AC + Capere / Capio = vziať, zobrať, zaujať, držať a pod.

Akcia

Konanie, čin, činnosť.

Lat. actio = robiť, konať, činiť, podnikať. Viď Akt. Odtiaľto máme aj jeho protipól, reakcia, reaktívny a pod.

Aklamácia

Hromadne a verejne prejavený súhlas zdvihnutím ruky. Lat. acclamare, východisko je ac + clamare = volať, kričať. Príbuzné je ku lat. clarus = čisté, jasné, viditelné, hlasné.

Aklimatizácia

Prispôsobenie sa ku novému prostrediu, podnebiu, zdomácnenie. Fr. acclimater / climat, ktoré je utvorené na podklade lat. ad + clima, ktoré svoj pôvod čerpá z gr. κλίμα / klíma = oblasť, kraj, dištrikt, podnebie, klíma.

Ako

A/ Príslovka - pýtame sa na spôsob, alebo mieru.

B/ Spojka. V ruštine je to asi najviditeľnejšie: kak, kakóv, kakova, kakovo, kakój. Starslov. kako, kakov, kak. (Vasmer). Machek však ako starslov. uvádza aj jak, kým Vasmer, ako starčes. uvádza len kaký a starpoľ. kaki.

V západoslovanských jazykoch máme však podobu jak-, kým medzi južnými a východnými Slovanmi je kak-. V slovenčinu, pre neznámu príčinu stretávame sa s podobami j-, a k-.

V. Machek uvádza, že všetky podoby sú odvodené z ukazovacieho zámenného kmeňa jo-, predĺženého príponou -k, ako je to v prípade starčes. zámena jenž (ten, tá, to).

Ak sa podívame širšie, tak s naším ako, súvisí aj toch.B ka = prečo? pre akú príčinu? ako? gr. pé / πή = akokoľvek, nejako, niekde... ako aj lat. qua = ako, kde? Súvislosť najdeme aj v chetejskom oki = niekto, niečo, podobné, ako...

Akomodovať

Lat. accomodare. AC + Commodus = priliehavé šikovné, vhodné, užitočné, priateľské, pohodlné a pod.

Akord

Súzvuk viacerých tónov, dohovor, dohoda o práci a jej hodnota vyjadrená mzdou a pod.

St.fr. acorder, ktoré vychádza z rímskeho accordare, ktoré má pôvod z AC + Concordare = súhlasí, sedí, stojí, platí. Concordare má svoj pôvod v Concordia = harmónia, súlada a toto zase vyšlo zo slova CORD = srdce.

Akosť

Hodnota, kvalita. Vzniklo z opytovacieho zámena aká, aké, aký (je to?).

Akov

V SSJ nie je, ale v slovenskej enkláve vo Vojvodine je frekventované. Význam mu je otvorená, nepokrytá časť svinského chlieva. Slovo sme dostali najskôr cestou srbch. akov = r/v, avšak jeho východiskom je grécke ágo, ágón / άγω, άγών = viesť, držať, zoskupenie, miesto zoskupenia, aréna...

Akreditovať

Vydať poverovaciu listinu. Fr. accréditer, z fráze mettre á crédit = (doslovne) dôverovať, dať na česť, povesť a dobré meno.

Akrobat

Fr. acrobate, vychádza z gr. akrobáte, akróbatos / άκροβάτης = chodiť na špičkách.

Akronym

Bežne používané umelé slovo, ktoré je vlastne len útvarom z prvých hlások iných slov, ako napr. radar = radio detection and ranging, Usa = United States of America, Qantas = austrálska letecká kompánia: Queensland and Northern Teritory Aerial Service, Aids – Sida (po fr.) = aquired immune deficiency syndrome, Nato atď. gr. akr(o) + gr. dórske ónyma ( gr. όνομα = meno, slovo, názov...). Utvorené je podľa vzoru „homonym“.

Akropola

Najvyššie položená a opevnená časť starogréckych miest, „kopec v meste“, gr. akrópolis / ακρόπολις = horné mesto, kde άκρα = hore, vrchol, výška, kaštieľ, opevnenie, bod, koniec + πόλις = mesto.

Akt

Lat. actus= robiť, činiť, actum = verejná transakcia. Vychádza z act /agere = robiť, činiť, konať.

Odtiaľto máme slová, ako akty, aktualita, aktovka, akcia, aktivita a pod.

Aktovka

Viď Akt.

Aktualita

Možné je podporiť faktami. St. fr. actuel je z lat. actualis, ktorého koreňom je actus. Viď Akt.

Akumulovať

Lat. Accumuláre. ac + cumulus / cumulo = kopa, hŕba, masa, zvyšok, vrchol.

Odtiaľto máme akumulácia, akumulátor a pod. slová.

Akurát

Lat. accurare = presne konať. Vychádza z ad/ac = ku + curare = starať sa, dávať pozor, dozerať a pod.

Akustika

Náuka o vzniku a šírení zvuku. Termín sme dostali z latiny, acustica, avšak do lat. sa dostalo z gr. jaz. zo slova άκουστική, kde akuó = počúvať, načúvať, ktoré je v príbuzenstve s gr. slovom os, oús / ούς, ώτός = ucho.

Sami Gréci slovo akustika v dnešnom zmysle nepoužívali, lebo pre tento jav tu mali slovo foné, z čoho neskoršie vznikla fonetika.

Akútne

Lat. acumen/ acuere = ostré.

Gr. oxeia /oxús = ostré.

Viď Acíd, Ocot.

Akuzatív

V gramatike, štvrtý pád v skloňovaní. Lat. accusativus vyšlo zo slova casus = padať, deštrukcia, koniec, jav, nešťastie, kalamita. Toto ale vyšlo z accusare /accusatio = obviňovanie, protestovanie. Lat. casus, accusativus vychádza však z gréckeho ptosis aitiatiké = príčina, prípad, predmet, obvinenia.

Akvadukt

Most na vedenie vodného toku cez prekážku. Lat. aquae + ducto /-us = voda + vodiť, viesť.

Akvamarín

Drahokam, alebo aj druh berylu a v maliarstve modrozelená farba.

Lat. aqua = voda + marína = more, morská voda , ktorá hlavne v stredozemí má jasnú modrozelenú farbu.

Akvarel

Vodová farba. Tal. aquarella, kor. aqua= voda.

Akvárium

Nádrž, hlavne sklenená, na pestovanie vodných živočíchov. Lat. aquarius = z vody, aqua = voda + vivarium = uzatvorený životný priestor na držanie zvierat, hlavne rýb. Kor. vivus = živé.

Al-

Určitý člen v arabskom jaz. podobne, ako je v ang. The, alebo v nem. Der, Die, Das atď. Časom sa tento arabský člen stal nevyhnutným elementom v románskych jaz. najmä v špan. a port. kým latina to nepoznala. Jeho podoba sa ku nám dostala len cestou importovaných slov a aj to, len v ich modifikovanej forme, ako je alkohol, algebra, alkália, alkaloid, alkazár, alchémia, aligátor atď.

Alabaster

Staroslov. alabastr, lat. alabuster/- trum, gr. alábast/r/os = nádrž, nádoba na úschov voňaviek. Samé slovo však svoj pôvod čerpá z antického Egypta, kde v jazyku Koptov, a - la -baste znamenalo nádrž, oltár bohyne Ebaste, ale podobne, môže byť odvodené aj z rovnomenného mesta a hory v Egypte.

Aladin

Mužské meno arabského pôvodu. Spoznali sme sa s nim cestou rozprávok. Ináč samotne meno je utvorené z arab. aladd = ten, čo sa dohaduje, vadí, pravdá, pravotí, výtržník a pod.

Alah

Slovo je semítskeho pôvodu. Ar. Al + Iláh / Alláh = boh. Aram. Eláh, heb. Eloáh = boh v prenesenom zmysle.

Alapača

Srbch. alapača. Zaužívané vo Vojvodine na označenie jazyčnej ženy, lupače, ženy ktorá hovorí nezmysli, roznáša ohováračky, jazyčnica. Sans. alapati = hovoriť, alapitraka = zhovorčivá, alapa = hovor, prejav, alopyati = oddeľovať, lúpať, trhať.

Alarm

Poplach, znenie na poplach. Medzinárodné. St.fr. alarme, asi z tal. allarme, ktorého pôvodná podoba bola all’arme = k zbraniam; pod zbrane, čo bol vojenský povel a keďže vtedy nastal nejaký všeobecný zhon, povel sa začal chápať, ako poplach.

Albánia

V staroveku, krajina v Ázii, medzi Kaspickým morom a Ibériou (ázijskou). Názov krajiny sa odvádza z toho, že jej obyvatelia mali krásne modré oči a boli plavovlasí. (Solin. 25)

Podľa mienky iných, obyvatelia tejto krajiny vraj nasledovali Herkulesa , zo svojej pôvodnej krajiny, Mt. Albanus v Taliansku, keď sa tento vrátil z cesty z Geryon. (Dion. / Justin / Strab. / Plin. / Mela.)

Svojho času, aj Kašpické more sa nazývalo Albanum mare, lebo sa nachádzalo vedľa tejto Albánie. (Plin.)

Viď Albánsko, Arnaut.

Albánsko

Krajina na Balkáne. Ako prví obyvatelia tejto časti Balkánu (súč. Albánsko, Chorvátsko, časť Srbska, Macedónska atď.) dejiny spomínajú Ilýrov, ktorí si tu v III. st. p.n.l. založili aj svoje kráľovstvo. Boli to drsní ľudia, indoeurópskeho pôvodu, baviaci sa prevažne poľnohospodárstvom. vojenským rabovaním a pirátstvom. Zvlášť znepokojovali rímske lode, nuž Rím sa rozhodol pacifikovať aj toto obyvateľstvo, natisnúť im Pax Romana. Čiastočne ho zaujali v 167. r. p.n.l. ale vrchovaté územie vnútrozemia aj ďalej zostalo "divé".

Prvý zápis o Albáncoch nachádzame u Ptolemeja z Alexandrie, ktorý v II. st. p.n.l. spomína tu žijúci kmeň Albanoi, ktorý poskytol univerzálne meno pre tam žijúcich Ilýrov, ako Arberi, z čoho neskoršie sa vyvíja Albánci. (Britanica).

Počas jestvovania Byzancie, Albánci poskytli aj troch imperátorov, Anastasiusa I. Justina I. a Justiniana I. Sami seba však nazývajú Shqiptare / Shqyptare, krajinu Shqiperia (Šiptár, Šiptária), čo znamená synovia orlov, orlí synovia, ale možno sa stretnúť aj s vysvetlením, že termín bude vraj odvodený z "hovoriaci" ľudia. (Podobne ako to máme pri názve Maďar.)

Albatros

Druh veľkého morského vtáka. Pôvod slova je hmlistý. Skorej sa považovalo, že tu ide o lat. albus = biele. Neskoršie bádania sa opierali na už zaniknuté slovo pre pelikána alcatras atď. Uvážilo sa aj šp.-port. alcatraz ktoré je variantou port. alcatruz, s významom vedro na navodňovacom kolese, čo je príbuzné ku šp. alcaduz, ktoré je ale pôvodne arabské, al+kadus = krčah. Dlhodobé zmeny vo význame slova a cudzie vplyvy, kontaminácie, nedovoľujú nájsť uspokojivé riešenie.

Albinizmus

Neschopnosť tvorenia kožného pigmentu / farbiva. Šp.-port. albino, kor. albo = biele. (Pre zaujímavosť, iránske, av. (Zend, Pazend, ako to nazývajú starší autori), alba = mlieko, slez.

Album

Zbierka pamätných vecí v podobe knihy. Lat. album = biela tabuľa na ktorú sa zapisovali rôzne pamätné dáta, viedla evidencia a pod. Názov vychádza z lat. albus = biele. Ku prvému využitiu albumu v našom pojímaní, dochádza v Nemecku, ako album amicorum = "album priateľov", kde si vzdelanci tej doby zbierali podpisy svojich priateľov, kolegov, intelektuálov, vzdelancov.

Ale

Viď Alebo.

Alebo

Spojovník priraď. vylučovací a i podmienkový. Vyskytuje sa vo svojich formách a významoch nie len v slovan. jaz. ale aj širšie v i.e. jaz. okruhu, nuž oprávnená domnienka je, že jeho vznik patrí ešte ku i.e. prajazyku, avšak s úplne uspokojivým vysvetlením sme sa zatiaľ ešte nestretli.

( Čes. ukr. rus. (Vesmer) napočitujú autorov čo sa bavili s týmto problémom , ako Bauer zo Sb. Trávn.- Studie ze slovanské jazykovedy, Praha 1958 - Kobyljanskij, Oniškevič, Sadnik - Aitzelmulter atď.)

Vo vysvetleniach sa stretávame s príkladmi: A + N(L)E + Byť, čiže A + ne+byť, kde sa negácia N, Ne, preliala v L, Le.

Tocharský jazyk tiež pozná niečo podobné, aläm = alebo, inak... a D.Q. Adams tu vidí PIE hael- = iný, inak. Viď Alegória.

Alegória

Symbolické vyjadrenie abstraktnej predstavy konkrétnym obrazom, inotaj. Lat. allegoria, z gr. allegoria = hovoriť inak. Východisko: άλλος = iné, inak + hovoriť, cudzie, cudzokrajné, falošné.

Aleja

Stromoradie. St.fr. alee, mod.fr. allée. Kor. aller = ísť, kráčať. Lat. základ v ambulare = ísť, chodiť, kráčať.

Aleluja

Radostný cirkevný chválospev. Lat. alleluia, z gr. allelouia, ktorého východisko je heb. halaluyáh = chvála, sláva Tebe Jehova / Bože. Heb. hallelujah.

Alergia

Zvýšená citlivosť organizmu na určité látky. Z gr. άλλος / állos = iné, rozdielne, cudzie, nepriliehavé, falošné έργον / érgon = robiť, činiť. (Porovnaj s energia.)

Etymologický slovník: Aeón-Agronómia

Autor Ján Kulík

………………………………………….

Aeón

Vek sveta, vek vesmíru.

Gr. aión, lat. aevum = vek, doba, starosť.

Aero...

Prvá časť zložených slov s významom vzduch.

Gr. Aér = vzduch pre obyčajných ľudí. Pre čistý vzduch, vzduch pre bohov, Gréci mali iný termín. Tento čistý božský vzduch sa nazýval aithér, čiže éter.

V slov. sa využíva hlavne ako predpona v komb. slovách, napr. aerodrom, aeroplán, aerodynamický a pod.

Aerób

Baktéria, ktorej život je podmienený prítomnosťou voľného kyslíka. Nov.lat. aerobia, z gr. aero = vzduch + biós = život. Odtiaľto je odvodené aj aerobické cvičby (cvičby na stimulovanie dýchacieho a cirkulačného systému).

Aerodróm

Letisko  Fr. útvar z kombinácie gr. slov aero + drómos / άερο-δρόμοσ = vzduch + bežať, dráha (dostihová).

Aeroplán

Lietadlo. Gr. aero = vzduch + gr. plános / πλάνος = potulovať, tulák.

Afázia

Strata reči spôsobená poruchou rečového centra v mozgu. Lat. affabilis, kor. fari = hovoriť Viď A-, An-.

Afekt

Prudké hnutie mysle za súčasnej straty kontroly vôle, rozčúlenie, vzplanutie hnevu, strachu a pod.

Lat. affect / afficere / afficio / feci / fectum = zaobchádzať, chovať sa na určitý spôsob, vplývať, slabnúť, potláčať.

Aféra

St.fr. afaire, afere vychádza z fráze á faire = stačí, postačí, vystačí, robiť, konať.

Afganistan

Krajina utisnutá medzi Pakistanom, Iránom a južne od hraníc bývalého Z.S.S.R. Obyvatelia o sebe hovoria, že sú priamymi potomkami Afgana, slávneho vnuka Malik Taluta, čiže biblického kráľa Saula. (Prípona -stan je ie. Viď Štát.)

Afiliácia

Pridruženie, pričlenenie, uvedenie do pomeru filiálky. Str.lat. affiliare, z af + filius = syn, dieťa, filia = dcéra.

Afinita

Príbuznosť, podobnosť.Lat. affinitás / affinis = hraničiť, súsediť, spájať sa s ... príbuzenstvo (cestou sobáša).

Afirmácia

Uistenie, prisvedčenie, potvrdenie. Z lat. affirmare = af + firmus = silný, pevný, stále platný. Affirmo = potvrdenie. Odtialto máme afirmovať a pod.

Aforizmus

Stručný, výstižný výrok, myšlienka, múdry postreh. Gr. Áforismos = ohraničovať, definovať, vymedzovať. Vzniklo zo slova Aforizo = ustaľujem, vymedzujem.

Lat. Aphorismus vyšlo z gr. áforismos, áforízo / άφορίζω = určiť, vymedziť...

Afrika

Jeden zo svetadielov. Lat. Africa / Africanus. Kor. Afri, sing. Afer = starobylý národ už v antickom čase, obývajúci sever tohto svetadielu.

Afrikát

(Ling.) Spoluhláska článkovaním zložená zo zubnej spoluhlásky a sykavky, ale na počutie jednotná, asibiláta ( c, č, dz, dž). Pôvod v lat. affricatus / frico = a(d) + frico = ku, na, pri + trieť, obtierať, šuchať, frikcia.

Aga / Agha

Turecký nižší úradník. Aga = pán, hospodár. Vyšlo z gr. Ago = činiť, viesť, vodiť, veliť a pod.

Gr. Ágós / άγός = vodca, líder, veliteľ, kapitáň.

Sans. Ágra = pred(ok), skorej, prvšie, začiatok, prvé, na prvom mieste a pod. PIE (rekonštruované na základe príbuznosti) je haeg = viesť, vodiť, hnať... ku ktorému prísluší aj lat. ago = viesť, hnať, naháňať.... staroírske ad-aig = hnať, nútiť, prisiliť, starowelšské agit = ide, staronórske aka = cestovanie, arménske acem = vedie, prináša, ba tu je aj tochárske ak- = vedie, vodí, ženie atď. atď.

Viď Oheň.

Agapy

Hody lásky, večerná slávnosť prvých kresťanov, kresťanská láska, básn. hostina, hodovanie. Gr. agape / αγαπη = bratská láska, východisko v agapán = láska.

Agát

Druh stromu. N.h.n. Agat, Achat, str.h.n. agat, zo st.fr. acate, ktorého východiskom je lat. achates.

Agenda

Súhrn administratívnych úloh zamestnanca, funkcionára, kniha cirkevných obradov ev. a. v. cirkvi, poriadok prác, denný poriadok.

Lat. m. č. agendum (agere) = činiť, konať.

Agent

Obchodný zástupca, sprostredkovateľ, špión, udavač, neuniformovaný policajt a pod. Lat. agens, agent, koreň agere = činiť, konať.

Tu majú svoj pôvod aj agencia, agentúra, agitovať, agitátor atď.

Viď Oheň.

Agílnosť

Lat. agere = činiť. Agilis = rýchly, ako požiar.

Viď Oheň, Agent, Agitovať, Agenda.

Agitovať

Pracovať v prospech niekoho, získavať prívržencov, rozširovať určité idey, vplývať na masy a pod.

Lat. agitáre = pohybuj sa, navštevuj. Vychádza z Agere. Viď Agent.

Aglomerácia

Zhlukovanie, kopenie, hromadenie... v jeden celok. Lat. agglomerare, AG + glomus < glomero = zbierať, hromadiť, formovať v guľu.

Agnostik

Slovo vymyslel Angličan T.H.Huxley a znamená osobu ktorá už nie je náboženský naladená, ale ešte nie je ani ateista, čiže tu máme osobu na rozhraní, ktorá neverí v dogmu, ale ešte nie je neveriaca. Je to "obozretná" osoba.

Prvá časť, A= negácia, nie + druhá časť, gr.gnosis = vyšetrovanie, veda, vedomosti, znanie. Vychádza z ie. gnó = znať, vedieť. Gr. άγνώς = neznámy, nevediaci, ignorujúci.

Agónia

Bezvedomie, pred smrteľný stav, extrémne telesné muky, smrteľný zápas.

Gr. Agóniá, Agón / άγωνια = zápas, boj, súťaženie o cenu v športe, v hudbe, v poézii, v rečníctve a pod.

Lat. agónia je importom z gr. jazyka.

Agorafóbia

Chorobný strach z verejného miesta, verejného výstupu. Mod. lat. agoraphobia, na podklade gr. agorá / αγορά = stretnutie, zhromaždenie, trhovisko, verejný prejav... + fóbia (viď).

Agregát

Voľné, náhodné zoskupenie, nahromadenie, zhluk, dva a viacej strojov spojených na spoločnú prácu, spojenie motora s generátorom a pod.

Lat. Aggregátus, koreň aggregare = AG + Grex / Gregis = kŕdel, stádo, skupina.

Tu má svoj pôvod i osobné meno Gregor / Hrehor.

Agresia

Napadnutie, útočnosť, dobyvačnosť, neschopnosť spútania vášni.

Fr. agression, lat. aggressio, z aggress / aggrediú, východiskom je lat. aggredi = útok, ag + gradi = kráčať, kroky, ísť, stúpať. Ag + gredior = kráčať, stúpať, pristúpiť, obrátiť sa ku..., zaútočiť, podniknúť.

agro-

Grécka predpona. Využíva sa v komb. slovách s významom pole, poľnohospodárstvo. Gr. αγρά = honiť, naháňať, loviť, αγριος = vidiecky, pastorálny, rurálny, divý, brutálny, krutý, άγρός = pole, dedina, vidiek.

Agronómia

Gr. agronomos / άγρό-νομος= používané na pasienok. Agrós = dedina, pole, oráčina...Ie. agros = pole. Lat. ager = pole. Sans. ájra = pole.

Druhá časť slova, nómia = riadenie, spravovanie a vychádza z nómos = zákon.

Etymologický slovník: Kĺb - Klozet

 

 

 

 

 

…autor Ján Kulík

Kĺb: Miesto, v ktorom sa pohyblivo spájajú dve kosti, zhyb. Čes. kloub, staročes. klúb = 1° kĺbovité zakončenie určitých kostí; 2° kotúč dymu; 3° zväzok ľanu; 4° hromada, skupina, čata (Machek).

Toto slovo v slovanských jazykoch má rozličné významy, ako napr. poľ. klab = klbko, hromada, chumáč, obláčik (dymu), hl. klubk, dl. klub = kĺb, klbko, ukr. klub = kĺb, klubók = klbko, rus. klub = kĺb, chumáč (dymu), srbch. klupko = klbko, polab. klub = bedro, klubak = klbko... Po tento stupeň sa všetci naši etymológovia zhodujú, ale odtiaľto, odpisovaním si chýb, všetci sa dostávajú na vedľajšiu koľaj. Hľadajú sa príbuzenstvá, vynachádzajú sa najpodivnejšie vysvetlenia, až sa dospeje po stupeň, že toto slovo je ocharakterizované ako „nepriehľadné“ atď.

Najskôr sa pozrime na príbuzenstvá, aby sme sa dostali ku podstaty, ku pôvodu slova:

Lot. klambars = opuchlina, hrča, hruda, lopta...

hol. lompe, lumpe = opuchlina, hrča, masa, množstvo, hromada ...

nórsky, švédsky (nár.) lump = klát, balvan,

ang. lump = kus, hruda, hrča, opuchlina, ktoré je v príbuzenstve s

ang. club = kyjak, drúk, ťažká palica s ťažkým guľatým zakončením, napr. golfová palica, budzogáň,

staronórsky klubba, klumba = r/v ako v angličtine,

nem. Klumpen = hruda, hrča,

lat. globus = guľa, lopta, masa, hromada,

glomus, glomero = zbiť sa do hromady, gule, hrče, klbka, zoskupenie, zhluk,

Ak s týmto komaprujeme sans. slová, ako khubba = hrbol, hánka (kĺb) na prste, spojivo, kĺb, zhyb, hrb, hrbol, vyvíšenina, zákruta, ohnutie, vypuklina (na tele)... dostávame jasnú konekciu slovanského Hrb, Hrča, Hŕba, Kĺb. Tvrdšie Hrb sa proste transformovalo v mäkšie Kĺb. Celkom podľa zákona transformácie v ie. jazykoch. Jasne to vidieť aj v prípade praslov. *gъrbъ = hrbol > *kъlbъ = kĺb, kde r > l a h > k.

S týmto súvisí: klbko, kĺbiť sa, klbčiť sa, klub a čiastočne i kl(o)bása. Viď.

Pravdepodobný súvis aj s toch.B krepaste = guľka, hrčka, hrudka, opuchlina (malá), ak uvážime, že v prvej časti nám figuruje krp a v druhej je už len koncovka pre deminutív. Krp < kъlbъ < gъrbъ. Táto transformácia by tiež plne vyhovovala zákonom ie. transformácie spoluhlások.

Klbása: Viď Klobása.

Klbko: Niečo zmotané, zvinuté do gule. Viď Kĺb.

Kĺč: Koreň stromu, alebo kra. Viď Kŕč.

Klčovať: Vykopávať zo zeme korene stromov: klčovať les; klčovaním získavať ornú pôdu... Srbch. krčiti = klčovať. Viď Kĺč a Kŕč 1°, 2°. Čes. klučiti = čistiť pole od pozemného porastu. Poľ. karcz, karczovać, ukr. karčuváty, severorus. korč, korčiť, korčeváť, srbch. slovín. krčiti. Praslov bolo asi kъrčь, kъrčiti, kъrčovati. Zatiaľ, ani toto slovo sme si nevedeli vysvetliť, i keď je proste jasné. Súvisí s Kŕč 2°. Viď Kŕč 1°a 2°. Tu najdeme, že kŕč = zbavenie pôdy od zbytných výhonkov pôvodného (divého) porastu. Klčovanie predstavuje len mäkšiu podobu kŕčovania. Také ho nájdeme aj v rade iných slov. jaz. napr. srbch. krčiti, poľ. karczovać, severorus. korčeváť atď.

Klebeta: Nepravdivá správa, ohováračka, očierňovanie niekoho, osočovanie, pletka... Jedine v slovenčine máme klebeta. V iných slovanských jazykoch je kleveta. Staroslov. kleveta.

Po otázke vysvetlenia etymológie tohto slova, kam koľvek sa podívame, uspokojivé riešenie nenajdeme. V ruskom et. slov. nájdeme, že tu bude nejaký súvis s českým klíti = slov. kliať, preklínať (Brandt, Berneker, Pedersen) a Miklosichov predpoklad, že bude súvis so slovesom klepať, nemôžeme prijať bez výhrad. Tiež nemôžeme prijať ani ďalšie predpoklady, ako súvis s gr. χλεύη = mlčanie, usmiatie... (Uhlenbeck) atď. Iní autori ukazujú na možnosť porovnania s lat. calumnia, calvor = falošné obviňovanie, falošné tvrdenie; , obviňujúci zádrapčivý človek, malicherný a poukazujú aj na možný súvis s toch. klaw- = volať, menovať; vyhlásiť, zverejniť.

Ukr. et. slov. ich termín klevetá, v úvodzovkách vysvetľuje aj, ako nárečové „naklep“ a podáva možnosť súvisu s českým kleviti se = hrbiť sa, krčiť sa (od chladu - „kľoviť sa“) a opakuje, že nie je nejaká možnosť dávať klebetu do súvisu s klepaním. Ako možné blízke, tiež sa spomína lat. calumnia, calvor a toch. klaw-.

Český et. slovník opakuje už len spomenuté a pridáva, že „kleveta je zřejmě postverbální... a mám za to, že u nás a v litevštině je i primární sloveso (v latine však chybí) od kle-ue- jenže s hláskovou substitucí v/p; viz klepati 2°.“

Podľa vlastného chápania, Miklosich je jediný na správnej ceste, keď vidí súvis klebety s klepaním.

U nás, ako exp. neraz počuť aj „zbuchnúť“, čiže vykonštruovať si klebetu, zlý chýr o niekom. V srbch. je exp. „naklapanje“, v zmysle konštruovania chybnej mienky, polopravdy o niekom – možný súvis aj s Klásť. V ukr. ako sme spomenuli, klebeta má pararelné „naklep“.

Ak sa podívame na grécky jazyk, tak tu je kle(e)dón / κλη(η)δών = reči, chýry, povrávanie, povedačky, povesť, meno, renomé, reputácia; riport, sláva, znamenie, predzvesť... a kléos / κλέος = r/v. Ďalšia súvislosť sa črtá aj s toch.B klyaus- = počuť, počúvať, ktoré podľa D.Q. Adamsa súvisí s gréckym kléos (viď), lat. clueo = volať, menovať, reputácia, alb. quhem = volám sa a následne, so všetkým súvisí aj sans. kleśayati = muka, trápenie... ktoré sa v jazyku sinhalezskom posúva na kelehävva = škvrniť, špatiť, ničiť, ohovárať, očierňovať, osočovať.... všetko atribúty slova klebeta, klebetiť. Základný sans. koreň je kliś = tlačiť, lisovať. Viď Klepať.

Klekot: Klepavý zvuk, klepot, klepotanie. Viď.

Klen: Druh listnatého stromu; bot. javor klen (Acer pseudoplatanus). Čes,. polab. bul. mac. srbch. slovín. ukr. klen, rus. belorus. klёn, poľ. hl.dl. klon, praslov. klenъ, klьnъ. // Podľa Rus.et.slov. spoliehajúc sa na autora G. Mayer-a, v príbuzenstve je staromacedónske klinótrochon / κλινότροχον, staroislandské hlynr, starowelšské kelyn, starokornválske kelin, lit. klevas = klen. (Bernecker, Trautman, Torp, Pedersen, Specht...)

Klenba: Oblúkovitý kryt, povala oblúkovitého tvaru... Súvisí s kloniť. Viď.

Klenot: Šperk, skôst, drahý ozdobný predmet; rytierský znak na prilbe, v erbe... čes. klenot, staročes. klénot, klejnot, poľ. klejnot. Všetko zo strednej hornej nemčiny, kde bolo kleinot, súč. nem Kleinod, Kleinodien = šperk, skôst. (Machek)

Odtiaľto je aj klenotník, klenoty a pod.

Klepať, klopať: Ľahkým udieraním na tvrdý predmet vyludzovať krátke tupé zvuky. (Klepať prstami na písacom stroji; klepať – klopať na dvere; kladivom klepať po niečom; ale s týmto súvisí aj pasca klepec, klepeto – (ústroj napr. raka atď.)

Kamkoľvek sa podívame, všade nájdeme len toľko, že tu ide o zvukomalebné slovo. Áno, ťažko je určiť, či tu máme vyložene zvukomalebný pôvod, alebo širšiu etymológiu. Konečne, každé slovo má svoj zvukomalebný základ, lenže potom by sme tak mohli vysvetliť každý termín. S paralelnými slovami v angličtine, ako clam(p) = mušla, clamp = kramľa, svorka... clang = cvengot, zvonenie, clap = rachot, tresk, claw = klepeto, clench = zvierať, zovrieť, cling = lipnúť, lepiť (sa), silno sa držať, chytať, zachytávať sa.... clog = drevák(cokuľa) atď. atď. je tiež problém. Najčastejšie sa vysvetľujú „jedno, na podklade druhého“, možno sa niekde pridá aj „možný zvukomalebný pôvod“, alebo „pôvod neistý“, „pôvod hmlistý“, alebo „takto je to v napr. holandskom, nemeckom... a z toho aj v angličtine“ atď. Keďže toto slovo je prastaré, celkom prirodzene, jeho stopa sa tratí. Raz sa nám zjavuje, ako zvukomalebné a neskoršie, už ako „prefiltrované“.

Podobný problém mal aj D.Q. Adams, pri vysvetľovaní tochárskeho slova kälp- = nájsť, dostať, vykonať, dosiahnuť... Spolieha sa na práce C. Watkinsa, ktorému vyšlo izolovať PIE *kelp- = držať, „zgrabiť, grabať“, hrabať, zádrž... a pridáva, že tu ide o súvis s PIE klep- = dotknúť prstami, vyšetrovať, ohmatávať a pod. až sa to rozširuje aj na kradnutie, schmatnutie... a toto *kl(e)pneh najskôr bude formulované na semantický podobnom slove *ghrbhneha, ktorého paralelu nájdeme už aj širšie, ako napr. v gréckom jazyku atď. V gr. jaz. nájdeme klémma / κλέμμα = zlodej, kradľoš, trik... klépto / κλέπτω = kradnúť, klamať, schovávať... a paralené význami sa tiahnu cez latinu (cedere), germanské gripan > grasp = uchopenie, stisnutie, stisk, zovretie... Ak uznáme jeho výskum, ako zatiaľ „najhlbší, najdokonalejší“, slovo klepať, klopať (ktoré mimochodom vôbec nespomína), máme všetko presnejšie, úplnejšie vysvetlené. S nim súvisí nie len zvukomalebný význam, ale aj klepec, ako pasca na uchytenie, „zverák“ na uchytenie niečoho. PIE bolo klep-, vyložene zvukomalebného pôvodu, ale neskorší vývoj reči nám sem pridal aj význam klepca, uchmatenia, ukradnutia, klepeta, kleptománie, ba sem patrí aj klampiar a tomu podobné.

Slovenský: klepať, klopať, klepec...exp. nár. (Vojvodina) klepnúť = ukradnúť, klópa(ť) = jedlo, jesť, lebo sa jedlo prstami, čes. klepati, klepot, klopot...chlopať, klepáč, rus. klepáť, klepáju, ukr. klepáty, srbch. klepati, poľ. klepać.... staroslov. klopotъ.

Ako medzinárodné termíny na krádež, krádežníka, chorobnú vášen kradnúť... používame pôvodne grécku kombináciu slov, kleptománia. Viď Klebeta.

Klepec: Pasca. Viď Klepať.

Klepeto: Úsroj na zvieranie, napr. rak má klepetá. Viď Klepať.

Klér(us), klerik: duchovenstvo, kňazstvo, kňaz, cirkevný hodnostári, cir. hierarchia... cirk.lat. clericus, na podklade gr. kléros / κλήρος = žreb, dedenie (lebo mnohí Aténčania svoj úrad získali buď žrebom, alebo dedenie), kňazstvo, majetok, kus pôdy...

Nová zmluva bola písaná hlavne po grécky a tam, v časti Sk(utky) 1:17 pôvodne bolo napísané kléros, avšak v preklade to máme: „Lebo patril do nášho počtu a mal podiel na tejto službe“.

Odtiaľto  máme: klerika = dlhé rúcho kňazov, klerikál, klerikalizmus a pod.

Klesať: Dostávať sa do nižšej polohy, voľne padať, zmenšovať sa, ubúdať, tonúť... klesá od únavy; klesá pod ťarchou starostí; klesá na váhe; tratiť na cene, význame a pod. Čes. klesati = r/v, staročes. kléska = chyba, poľ. klesnać = r/v, srbch. klecati = podlamovať sa (v kolenách), kľakať si. Praslov. klesati, asi z *klepsati. Príbuznosť máme v lit. klimpstú, klimpau, klimpti = klesať, hrúžiť sa (= ponárať, potápať, tonúť do...). Ďalšia príbuznosť je aj v toch. klaiks = chabnúť, slabnúť, „kapať“, sušiť sa, krčiť sa, schnúť, scvrknúť sa. Predpokladaný ie. koreň by tu bol *kleik-, ktorý súhlasí so sans. kor. kliś- a jeho významom tlačiť, kde svoje východisko má aj sans. klíśyate = je strápený, súžený, má starosti, trampoty, kleśa = zármutok, bieda, núdza, tieseň, vyčerpanosť, únava, vysilenosť... z čoho v prakrite nadobúda význam aj vyčerpanosť, boľasť a pod. Van Windekens ku tomuto kladie aj grécke skelifrós = suché, dopukané a sklefrós = štíhli, chudý, tenký, ľahký. Pravda, so všetkým súvisí aj slovansko - slovenské kliešte, kliesniť.

Kliať: Zlorečiť, nadávať, preklínať. Čes. klíti, (za-)klínati, prokletý, staročes. kletva... srbch. kletva, zaklinati, proklinati... Všeslovanské. Vyvinulo sa nám vraj z pojmu pre „hovoriť, počúvať, sľubovať, oslavovať, sláviť > slovo“, lebo s príbuznými slovami sa stretávame v rade ie. jazykov. U nás by sme ho zaradili medzi starobylé náboženské termíny. Zaklínali sme sa (prisahali sme, sľubovali sme niečo) nejakému božstvu. PIE koreň by bol *kl(e)us-, ktorý nájdeme aj pri gréckom kléo / κλέω = oslavovať, robiť slávnym... κλέος = hlásiť (dobrý) hlas, povedačky, sláva, vzdávanie úcty.... v lat. mu zodpovedá clueo = som slávny, nazývajú (ma), alb. quhem = volajú, nazývajú (ma), toch.B klyaus- = počúvaj, načúvaj, súvisí so sans. śrnóti = počúva, načúva, takže následne je tu súvis aj s av. surunaoti = r/v (D.Q. Adams), avšak osobne si myslím, že v našom prípade (ak neuvážime termín slovo v jeho primárnom význame) ešte bližšie nám stojí sans. króśa- = kričať, volať, ktoré sa v paštúnskom jazyku posúva aj na hlas, slovo (Turner), króśati-= kričí, vykrikuje, volá, z čoho v jazyku európskych cigáňov máme koš = ubližovať, preklínať, obviňovať, v hindu jaz. kosna = preklínať, alebo bude tu aj súvis so sans. koreňom kliś = tlačiť, pretláčať, s ktorým súvisí sans. kleśa = nešťastie, núdza, nebezpečie, zármutok, tieseň... z ktorého vyšlo sinhalézske kelesa = špina, špinavé úmysly a marathi jaz. kilasne = nenávisť, odpor...

Odtialto máme: kliatba, kliaty, prelínať, zakliať, zaklínanie a pod.

Klíčiť, klíček: Vyháňať klíčky zo semena, výhonok zo semena. Čes. klíti 2°, srbch. klica = klíček, klijati = klíčiť. // Semiačko sa prebíja z pôdy. Klík pri vychádzaní zo zeme vypadá, ako by sa „klal“, prepichával von, podobá sa klinu, klincu... Súvisí s klaním, kolom, klom 1° a 2° (viď Kel 1°a 2° a Klať). // Kľučkať = klíčiť, tiež sem patrí. Blízke mu je srbch. kljun = zobák.

Klient: V st. Ríme človek pod ochranou patricija (patróna); kto sa dáva zastupovať právnym poradcom; zákazník... Medzinárodné. Lat. cliens, client-, skorej bolo cluens, na podklade cluere = počuť, počúvať. Odtiaľto je aj klientela a pod.

Kliesniť: Odstraňovať, odsekávať, obtínať nepotrebné haluze, konáre stromov; namáhavo sa niekam predierať... kliesniť si cestu...kým klieštiť = zbavovať pohlavných údov, škopiť, miškovať, kastrovať. Čes. klestiti, kleštiti, poľ. kleścić, kleszczyć = kastrovať, h.l. klěšći = kastrovať, slovín. kléstiti, kléstriti = obtínať, osekávať, odsekávať, rus. klestíť.

V príbuznosti má lit. kliše = klepeto raka, ako aj sans. kliś > klíśayate > kleśayati = tlačiť, stískať, tieseň, mučenie, zármutok, nešťastie... kde D.Q.Adams vidí ie. *k(w)leik-. Všetko súvisí s kliešť, kliešte... Viď.

Kliešť: Druh cicavého hmyzu. Tesne súvisí s nasledovným, kliešte.

Kliešte: Nástroj na zachytávanie, stláčanie, vytrhávanie, strihanie, sekanie... niečoho. Všeslovanské. Čes. kleště, srbch. klešta, rus. kleščí atď. Praslovan. bolo klěščě, sing. *klěšča. V sans. kliś > klíśayati > kleśayati = tlačiť, stískať, tieseň, mučenie, zármutok...v toch.B kleš = boľasť, úraz, tieseň, úzkosť a klaiks- = chabnúť, slabnúť, túžiť, sušiť (sa), krčiť (sa)... Viď. Kliesniť.

Klieštiť: Zbavovať pohlavných ústrojov, škopiť, miškovať, kastrovať. Občas, v staršej literatúre sa stretneme aj so slovom klieštenec = eunuch, vykastrovaný. Viď Kliešte.

Klietka: Zamrežovaný priestor, obyčajne pre chovanie vtákov. Čes. klec, nár. kletka, klítka, poľ. kleć = izba, komora, salaš, klietka, hl. a dl. klětka = klietka, rus. kleť = komora, sklad, hambár, klétka = klietka, ukr. kliť = menšia izba, ako komora, klietka, slovín. klét = pohreb (žen. rod), srbch. krletka, kavez, gajba (truhla, láda) bul. klet = sklep, komora, „zemljanka“ atď.

Ani v jednom slovanskom et. slovníku som nenašiel samostatný vstup pre „klietku“. Všade sa to podáva nepriamo, hľadajú sa nejaké súvislosti s inými ie. jazykmi, takže slovo zostáva nevysvetlené. Všetci tu vidia súvislosť so slovom klec / klet, ale etymológia mu zostáva nevysvetlená.

ČES, ako aj RES a UkES sa zaoberajú etymológiou slova klec / klet, ako menšia miestnosť, komora, chyžka... a len sporadický sa pripomenie aj klietka. Akokoľvek, ale tieto dve slová súvisia. Etymológia im je rovnaká. Praslov. klětъ. Bude súvisieť aj s lot. klets a lit. klétis = komora, chyžka. Všetky ostatné napočítané príbuzenstvá sú, ak vôbec, veľmi vzdialené a nejaké príbuzenstvo s čes. klev = zverák, či s významom „zvierania“ neprichádzajú do úvahy.

Pozrime sa, aké to význami má klec / klet? Chyžka, komora, klietka, sklad, hambár, ale aj „zemljanka“, pochovávať, čiže jedná sa tu o nejakú dieru do zeme... a taká diera slúžila aj na uskladňovanie zásob a pod. V starogréckom kleís, kleidós / κλείς, κλειδός = zahatať, zábradlie, kľúč, kleísion / κλείσιον = miestnosť pre sluhov, kleisíon / κλεισίον = chata, stajňa, maštaľ. Podľa všetkého, aj tu bude podobná, až rovnaká etymológia, ako je v prípade klietky.

Podívajme sa na paralelné srbch. kavez = klietka a aj gajba = truhla, láda. Tieto slová sotva majú nejaký súvis so zvieraním, tlačením atď. čiže východiskom pre klec, klet, klietka... bude niečo iné. Čo?

Podívajme sa do oxfordského ES a na ang. slovo cage = klietka, väzenie. Prebrali si ho zo starofr. jazyka a tento ho dostal z latiny, cavea = stajňa, klietka, ale aj diera, jaskyňa... a toto je už blízko významom, ako strážiť, ochraňovať atď. (Viď vstup Chliev.)

Klík: Zárodok rastliny, klíček. Viď Klíčiť.

Klika: Skupina ľudí vykonávajúca škodlivú činnosť; krikľavá banda... Medzinárodné. Prevzaté z fr. jazyka, kde clique, cliquer = robiť hluk. Zvukomalebného pôvodu.

Kliker: Zaužívané vo Vojvodine, kam sa dostalo najskôr cestou srbch. jaz. Význam mu je guľka na hranie, „píľok“. Súvisí priamo s predošlým, Klika.

Klíma: Podnebie, ovzdušie. Najskôr sme ho dostali cestou stredovekej latiny, kde je tiež importom z gréckeho jazyka. Str.lat. clima, gr. klíma / κλίμα = oblasť, okruh, dištrikt, klíma, východiskom mu je kor. klí-, ktorý najdeme v slove klíno / κλίνω = inklinácia, ohýbanie, klenutie, klonenie a pod.

Odtiaľto máme celú skupinu medzinárodných slov, ako klimatizácia, klimatológia atď.

Klimax: Stupňovanie, gradácia, kulminácia, vrcholný bod... Neskorolat. climax, na podklade gr. klimax / κλιμαξ = rebrík, schodište.

Klin(ec): Zahrotený kus dreva, kameňa, kovu. Všeslovanské. Praslov. klinъ, alebo kъlinъ, ktoré súvisí s klať, kôl. Viď.

Ako príbuzné, máme sans. kilati = zviazať, zbiť, upevniť, z čoho v prakrite je kilia = upevnené kolíkmi, „zakolované“, v pandžabskom jaz. kilana = upevni klincami, v záp. pahlavi kilna = klin(ec). V pandžabskom killana = zaklincovať. Sans. kila = klin, kôl, ktoré v rade indických jazykov dalo základ klinu, klincu.

Odtialto je aj klinec, klinček, klincovať atď.

Klingať, klinkať, klingot: Zvoniť, cengať. Zvukomalebné.

Klinika: Nemocnica, nemocnica pri lekárskej fakulte. Medzinárodné. Lat. clinicus – gr. klinikós, východiskom je gr. klíne / κλίνη = posteľ.

Klinovník: Typické dolnozemské slovo, s významom uterák. Nemá nič spoločného s ang. clean = čisté, ale s klinom, na ktorý sa uterák kvačkal.

Klišé: Odliatok, štočok, pomocou ktorého sa tlačia obrázky; často používaná, ošúchaná metafora, banálna fráza. Medzinárodné. Prevzaté z fr. clicher = r/v.

Klk(y): Chlp, chuchlavec, chumáč; pri česaní konopného (ľanového) vlákna, na štetke zostávali klky, ako podradné rozčuchrané krátke vlákna, nesúce na spriadanie nití. Klky sa „drugali“, čiže z nich sa spletali hrubšie „vlákna“, súce jedine na tkanie pokrovcov, pletenie domácej obuvi, či aj na spletanie povrazov, ba využívali sa (skorej teflonovej pásky) aj na tiesnenie a pod.

Čes. klk, nár. kluk, klok, poľ. klak, slovín. kólke, srbch. kuk, bul. klačišče, mac. kolčišta rus. klok, ukr. klok, praslov. klъkъ = hrubá, najjednoduchšia priadza, pradivo.

v príbuznosti bude asi lit. plaukai = vlasy, lot. plaukas = chlp vlákna, ako aj ang. cloth = látka, súkno, plátno; handra, uterák (odtiaľ sa vyvinulo clothes = šaty, oblek). Str.h.n. kleit, nem. kleid, hol. kleed... ako aj ang. clout = handra; úder > clod, ako hrča, hruda, najmä hrčka zrazenej krvi, z čoho Machekovo vysvetlenie pôvodu čes. klk neobstojí.

Klk bude najskôr zdieľať rovnaké východisko a príbuzenstvá, ako aj chlp (viď). Sanskritový koreň guph = motúz, povrázok, vrkoč, dal východiská indickým slovám, ako pali slovu ogumpheti = nite, prikrývky, obleky, šaty, guthli = zväzok, batôžtek, vrece, guthna = pevne upliecť, zviazať, marathi guphne = pliecť, zapletať, hindu guth = guľočka bavlny, guthna = spletať, marathi guth = hrča, guthne = potárať... * Aj Turner mal tu problém a predpokladal, že sa jedná o „kontaminované“ slová, lebo rovnaké východisko dáva „nepriehľadné“ významy, ako viazanie, „hrčenie“, pradenie, tkanie, pletenie, zapletanie (vrkoča), česanie (vlás, vlákna), fúzy, veniec, ba sem patrí aj lahnda (jaz.) gutt = jemne upletený vrkoč ženy, ktorý jej voľne padá po chrbte. Zrejmé, nepoznal slovanské jazyky, lebo v každom prípade vidíme atribúty kĺk.

Klobása, nár. aj klbása: Údenársky výrobok, kde sa posekané, zomleté mäso nadieva do čriev. Všeslovanské. Nájdeme ho v podobách: čes. klobása, staročes. koblása, poľ. kielbasa, hl. kolbasa, dl. kjalbasa, ukr. kovbasa, rus. kolbasá, slovín. klobasa, srbch. kobas(ic)a, ale nárečove aj kubasa, kubasica... a na tomto stupni sa zabrzdilo. Pôvod klobásy sa hľadá vo všetkých jazykoch, lebo je mienka, že aj toto slovo sme si importovali a hypotéz je neúrekom. Hľadá sa od čínskeho, cez turkické, až po hebrejský a arabský jazyk, ale nikde nič. Len doma sa  nehľadá. Každý vstup o klobásy sa končí s poznámkou, že pôvod je temný..., predstavuje import z neznámeho prameňa... a pod.

V ruskom et. slovníku nájdeme tvrdenie, že tu ide o príbuznosť s klobúkom (kolób, kolobók), ale pôvod môže byť aj turecký, lebo külbasty = mäso pečené na rošte, na rošte pečené kotléty, ktoré bude siahať najskôr do starého hebrejského kölbaśar = mäso, každý druh mäsa a prirovnáva sa ho ku fr. calebasse = druh tekvíc, ba nechýba ani komparácia s rozličnými tatarskými nárečiami... štrkom... sekaním zubov atď. atď.

Nikto si nevšimol, že v slovenčine máme aj klbása, kým v srbch. je aj kubas(ic)a. Tu sa jasne vidí posun l = u , ako to máme pri spúste slov, napr. stĺp = stup, vlk = vuk, jablko = jabuka...Polovica záhady je vtedy “prihrabaná”. Kde? V slove, ako ho máme v prípade klb, klbko > kub, kup(b)ko, ba širšie tu môžeme uvážiť aj kolo, okrúhle. V lat. napr. najdeme globus, či v gréckom jaz. ekvivalent praslovanského klbъ = klb, znel kloubós / κλουβός = krčiažok, malý džbán.

Keď slovo klobása, klbása pochopíme, ako zložené, tak v druhej časti máme –bása, čo jasne udáva, že tu ide o slovo mäso. Posun m > b nastal podľa jazykových pravidiel, zákonov, či Grimmovho zákona o spodobovaní sa spoluhlások v ie. jazykoch.

Kto už videl klobásu, tak vie, že pri nadievaní sa to črevo neustále zamotáva do akoby nejakej špirály, „klbčí“ sa.

Klobása, klbása je rýdzim slovanským slovom, ktoré sa vyvinulo na ie. podstate a nepredstavuje nič iné, ako okrúhle, zmotané, sklbčené mäso. Toto podporuje aj nemecké wurst, kde v úzadí vidíme ie. vr- = krútiť, otáčať sa.

Klobúk: Prikrývka hlavy z pevnejšieho materiálu, najčastejšie z plsti. Čes. klobouk, poľ. hl. klobuk, dl. klobuk, klobyk, polab. klüběk, srbch. slovín. hlobuk, rus. ukr. klobúk, cirkevnoslov. kloboukъ, praslov. * kolbukъ. Všetci slovanskí etymológovia sa zhodujú, že toto slovo sme si vypožičali z tureckých dialektov, lebo tam sa stretávame s kalpak = čiapka, baranica, „šubara“. Predpoklady o výpožičke napr. z keltských jazykov, alebo z talianskeho cappelluccio, musíme vyškrtnúť.

Nezodpovedá však ani táto turecká alternatíva a to z niekoľkých príčin. Podoba slova sa zjavuje aj v polabskom jazyku a tento, kým bol živý, sotva si niečo preberal, alebo aj mohol preberať z jazyka Turkov.

V tureckom jazyku je síce slovo kalpak s významom prikrývky na hlavu, ale tu má význam baranice a toto slovo je tu úplne izolované. Vedľa neho stojí kalp 1° = srdce; srdcová vada a kalp 2° = nepravé, falošné, podvrhnuté.

V peržskom jazyku najdeme kulah = čierna čiapka a kalaki, kalki = ozdoba (pierko), ktorú peržskí mladíci nosili na hlave, v čiapke, keď išli do boja, alebo pri slávnostiach. Toto slovo má aj svoje variácie, ako kalgi, kalal... kde máme rovnaký význam a všetko súvisí, či odvodené je zo slova s významom hlava.

V oblasti strednéj Ázie svojho času žil, jestvoval aj tochársky jazyk a Turci sa s nim určite stretli, mali nejaký kontakt. V toch. B stretneme slovo kalapak, s významom určitého znaku, ornamentu, čo si vtedajší budhisti maľovali na čelo, ako znak sektovej príslušnosti. Toto slovo sa do tochárskeho jazyka dostalo cestou „hybridného“ sanskritu, ktorého východiskom je sans. koreň klp = pripraviť, priprávať. Teda, ako v prípade slova kalap, tak aj klobúk, nejde o nejaký „exotický“ pôvod, lež o ie. pôvod, s poznámkou, že jestvuje možnosť importovania si kalapa z turecko – maďarského vektora, ale v prípade klobúka je to otázne. Viď Kalap.

Klokan : Kengúra. „Voľný výtvor Preslův, podle skokan.“ (Machek) Celkom možné, ale je tu aj možnosť, že pri tvorení tohto slova, autor mal na mysli aj charakteristický zvuk, čo vydáva kengúra, takže nemôžeme zavrhnúť aj vplyv slova klokoč.

Klokoč 1°: Krovitá rastlina rastúca na skalách a v lesoch. (Staphylus pinnata). Čes. klokoč, poľ. klokoczka kolokaczka, rus. klekáčka, ukr. klokíčka, srbch. klokoč, slovín. klóček... praslov. klokočь. Všade máme zvukomalebný pôvod, podobu klokotať, klekotať. Viď Klekot.

Klokoč 2°: exp. vznikanie bublín pri vare tekutiny, vrenie, bublanie, klokotanie (vody). Zvukomalebný pôvod. Viď predchádzajúce.

Odtiaľ máme: kolokočiť (sa), klokot, klokotať, klokotavý, kloktadlo atď.

Kloniť: Nakláňať, skláňať, chýliť, nahýnať sa... Čes. kloniti, kláněti, postv. poklona, úklona... sklon, záklon, poľ. klonie, klonić, hl. klonić, dl. kloniś, ukr. klonýty, rus. kloníť, srbch. kloniti, nakloniti, poklon = poklonenie, dar... atď. Všeslovanské. Staroslov. kloniti = chýliť, nahýnať... praslov kloniti = chýliť, nahýnať, nakláňať, skláňať, ohýbať, klenúť a pod. V príbuznosti má grécke klíno / κλίνω = ohýnať, otáčať; opierať, nakláňať, opierať (sa) a pod. lat. inclino = opierať (sa), ohýnať, inclinatio = inklinovať, náchylnosť, sklon... Ďalšiu príbuznosť máme v lit. lenkiu, lenkti = kloniť, ang. lean = sklon, naklonenie, nakláňať (sa), nahýnať, ohýbať.... st.h.n. (h)linen, nem. lehnen, hol. leunen... ako aj v toch. A a B kälymiye = smer, kde D.Q. Adams predpokladá PIE kor. kli- (men), a toto prirovnáva ku gr. klíma / κλίμα = podnebie, oblasť (ktoré predsa súvisí s nakláňaním sa). Ox.et. slov. tiež navrhuje rovnaké východisko, PIE koreň: *kli-, ktorý je prítomný aj v gr. klimax / κλιμαξ = rebrík, „lojtra“, schodište; objatie, popletené ruky športovcov v pasovaní....

V sans. významovo rovnaké slová vychádzajú z koreňa śri- = nakláňať sa, naklonenie, nahýnať, ohýbať... ktorý je v základe slova, ako napr. śritra- = rebrík, śrisati- = objatie, śridhi- = oddychovňa, rebrík, schodište atď.

Toch. AB klin-, ktorého východiskom je prototoch. *kläin- a ie. klei-, ktoré je v príbuzenstve so sans. śráyati, avestínskym sray-, srinu-, srinav- = klonúť, klenúť, ohýbať sa. Zodpovedá mu aj arménske linim = byť, stať sa, ako aj spomínané grécke a lat. podoby.

Odtiaľto máme: klonka, sklon, náklon, naklonenie, poklonenie, úklon, klenúť sa, klenutie, klenba a rad podobných.

Klop(ať): Vyjadruje krátke údery na tvrdý predmet, „klop, klop, klop“. Dem. klopkať. Zvukomalebné. Viď Klepať. // Odtiaľto máme: klopáč, klopadlo, klopačka – klepačka, klopnúť a pod.

Klopiť: Kloniť, skláňať, nakláňať (klopiť oči = uhýnať , uhýbať očami, pohľadom pri zahanbení, rozpakoch), ale aj chýliť sa, znižovať sa, schyľovať sa, gravitovať (prikláňať sa), sklápať (o predmetoch), vešať (hlavu), ba tu je aj klopota = starosť, námaha, klopotiť sa = drieť sa, robotovať, klopotať = klepať atď. atď. Celkove, toto slovo nám je nepriehľadné, „komplikované“, „zamotané“ atď. nuž v slovanských etym. slovníkoch nejakú dreň, jadro, nenájdeme. Mýli nás rozmanitosť a rozdielnosť významov. Často, na prvý pohľad, aj konfliktných. Na ilustrovanie komplexnosti, stačí keď spomenieme V. Macheka a jeho vysvetlenie, lebo predsa, všetci to podobne vysvetľujú.

„Klopiti: podati význam, aby byl práv všem složeninám, je těžko. Jde tu původně asi o převrácení nádoby, schrány ap. dnem nahoru (ale na podkladě, takže prostor se uzavře), pak o jiné náhlé uzavření prázdného prostoru např. víkem padajícim dolu; otud vy-klopiti něco z nádoby (náhlým převrácením). Význam zdánlivě základní („klásti neco směrem dolů“, např. klopiti hlavu, oči) je však druhotný, i když starý. Postv. záklop, poklopec, příklop, sklopka ....- Slc. klopiť, sln. sch. zaklopiti, b. poklopja = uzavříti, ukr. zaklipka = záklopka, sch. b. klopka = past (pasca) aj.“

Ak sa na celý problém dívame z tohto uhla, nič nenájdeme. Nepomôžu nám ani zdanlivo príbuzné germanské slová. Musí sa ísť hlbšie, ku sanskritu, tochárskemu jaz. atď. a aj tu nás čaká nemalý problém. Slovo a aj jeho význam je starobylý, siaha ku „úsvitu“ ie. jaz. skupiny a z toho, je aj rozvetvené. Tratí sa mu pravýznam. Na dôvažok, sama etymológia nám je „polutovaná“ aj so slovom klopať, klepať, takže neustále sa nám významy prelínajú, „polutujú – znečisťujú“. (Viď Klepať)

Čo nájdeme v tochárskom (D.Q.Adams)? Slovo kläskalyne = klonenie sa slnka, západ slnka, kde v koreni máme klei- = ohýnať sa, klenúť, ktoré sa teraz komparuje s gr. klino = klenúť, lat. clino = kloniť, klenúť, ohýnať, inklinácia, st.h.n. hlinen = ohýnať atď. Aj tu sa nám tratí prazáklad, pravýznam. Popiera sa výskum Van Windekensa (Albert), že tu, v prípade tohto slova ide o prazáklad *kel- = schovávať, „chlopiť“.

V sanskrite podobné slová nenájdeme v časti „K“, avšak príbuzné významy sú v časti „Kh“ = Ch, lebo aj sans. v prípade takýchto slov je nesmierne ohybný, čo aj R.L.Turnera to neraz pomýlilo.

Sans. kheta 1° = štít a v ďalších následných jazykoch sa to mení v platňu, veľký štít, ba aj v zmysel „postačí“ a Kheta 2° = tráva, vysoká tráva. Už či to bol porast vysokej trávy, štít atď. všetko dávalo tomu lovcovi, vojakovi, bojovníkovi, nejakú skrýš, „zachlopilo“ ho, schovalo ho.

Do tejto sans. skupiny patrí aj slovo kheda = únava, ustatosť, bolesti a pod. ako aj khedayati = pritlačiť (dolu), trýzniť, mučiť, únava, ba aj khedd- = hnať, obhaňať a rad podobných s významom skrýše, naháňania, únavy, bolesti...

Naše klopiť, jeho deriváty atď. patria do tejto prastarej skupiny slov, kam patrí aj slovo chlopiť, chlopňa a pod. (Viď) Sem patrí aj naše (ch)lopota, „klopota“ = starosť, trampoty, ťažká robota a pod.

Slovo je len podobou chlopiť a z toho u nás nájdeme deriváty, ako klapka = „zachlopené“, sklápať = bitím dávať do hromady, konštruovať, vyklopiť = koláč sa vyklopí z formy, čiže „chlopňa“ sa vzdiali, ale asi najočitejšie to má srbch. sklopiti = dať do hromady, rasklopiti = rozobrať na kusy, súčastky, naklapati = hádať, čiže „ohýbať“ pravý význam, uklopiti = splynúť s okolím, spoločnosťou, klapa = skupina, spoločnosť, klopka = klepec, poklopac = pokrývka. Z iných (ger.) jazykov by sme azda mohli spomenúť staronór. hlemmr = padajúci, „prichlopujúce“ dvere (poklop), horná (prichlopujúca) izba, dánske a šv. lämm = dvierka, „prichlopujúce“ dvierka, ba aj ang. clam = mušľa, ale aj zbiť do hŕby, skupiny, gule, či ďalšie slová, ako je clump, kde máme význam hŕby, valu a pod. Celkove, slovo klopiť predstavuje len podobu slova chlopiť.

Klopta: Časť čepca, voľne prikrývajúci uši. Viď Klopiť, Chlopiť.

Klovák: Zobák. Viď Kel 1°, 2°, Klať.

Klováň: Zobák, ostrý zub. Viď Kel 1°, 2°, Kôl, Klať.

Klovať: Ďobať zobákom, kľuvať. Viď Kel 1°, 2°, Klať.

Klozet: Záchod; kabinet, maličká miestnosť. Pravdepodobne sme ho dostali cestou nem. Klosett, kam sa dostalo z ang. closet, avšak do angličtiny prišlo zo starofr. demin. clos, ktorého východiskom je lat. clausulus > claudere = zatvoriť, zavrieť, zamykať, kor. claudo.

Etymologický slovník: Dandy - Dážď

…autor Ján Kulík

Dandy

Výsl. dendy = fičúr, švihák, sveták. Prevzaté je z ang. dandy = r/v. Ox. Et. Slovník uvádza, že slovo sa najskôr zjavilo v oblasti anglicko – škótskeho pohraničia, ale jeho pôvod je hmlistý. Predpokladá sa, že tu ide o adaptáciu škótskej skratky mena Andrew(Ondrej), Dandy. Apoštol, sv. Ondrej je patrónom Škótska.

Daniel

Druh parohatého párnokopytníka, Cervus dama. Čes. daněk, poľ. daniel. Slovenky a poľský názov vychádza z českého jazyka, avšak aj čeština si toto slovo, tento názov, prevzala niekde zo západu, ale nie je známe z ktorého prameňa. Tal. je tu daino, fr. Daine.

Hneď po prevzatí si slova, už v češtine, dochádza ku jeho kontaminácii s osobným biblickým menom Daniel čo len dopomohlo k tomu, aby sa prameň úplne stratil.

Dar

Vec, ktorú dávame niekomu do vlastníctva, bez očakávania nejakej protihodnoty, náhrady. Všeslovanské. Staroslov. darъ (tvrdý jer na konci), dariti, darovati. V blízkosti má grécke doron / δωρον, δωρεά = dar, odmena a arménske tur = r/v.

Keď sa prihliadne na sanskrit, tak je tu slovo dána = dávať, dar, z ktorého vychádzajú aj slová súčasných jazykov Indie, s významom ako je dávať, no hlavne s významom dar, darúvať, almužna, veno, charita a pod. Všade tu ide o rovnaký koreň, ako ho máme pri slove dať. V sans. je to da- = dať.

Odtiaľto máme darmo, zdarma, nadarmo, zadarmo, darmožráč, daromný, darobný, daromník, darebák, obdariť a rad podobných.

Daráľov

Ľud. Na hrubo zomleté zrno (hlavne kukuričné), šrot, zošrotované zrno. Považuje sa, ako za prevzaté z maďarského darál = mlieť, šrotovať, avšak tu ide o číre ie. slovo s významom drať, ktoré už v sanskrite je zastúpené so slovom daranu = mlieť na hrubo, drobiť, mlieť na kameni, proste to zrno drať, štiepať. Slovo je zastúpené aj v hindu, dalna = mlieť na hrubo, dardará = na hrubo zomleté, zgniavené, rozbité, zgranulované, v pandžabskom dalna = štiepať drevo, drviť zrno, drobiť, mlieť na hrubo, v jaz. kumauni dalno = rozbiť, utláčať, panovať, vládnuť atď. V predajniach s „exotickým“ tovarom, dostať i Dal = na hrubo zomleté zrno, kaša, na prípravu indického jedla dal =druh kaše. Viď Drať, Diel, Diera, Drúzgať.

Dariť (sa)

Byť úspešný, dobre napredovať, postupovať, ísť od ruky, množiť, prospievať atď. Čes. dařiti se, poľ. (z)darzyć sie, wydarzyć sie, zdarny, niezdara, hl. radziś so, dl. raziś se, (z)dariś se. Praslov. dariti. Nie je totožné s dar(ovať), ale stupňom koreňa a významom zodpovedá litovskému dórinti = robiť zdarným, viesť ku zdaru; základné der- je prítomné v deřeti = dariť sa. U nás, u Slovanov, koreň má teda dve podoby: rad-, dar-. V prvom prípade sa hlása ako príbuzenstvo ku nem. ge-+ raten = r/v, kým opak je miß + raten. V ktorej jazykovej skupine (germanskej, alebo baltoslovanskej) nedá sa povedať. (V. Machek). Viď Dediť, Rád.

Ďas

V okruhu západných Slovanov toto bolo meno dobrého boha. Vychádzajúc z tohto faktu, že toto božstvo je známe výlučne len medzi západnými Slovanmi, vypadá, že sa sem dostalo importom z antických kultúr Európy, hlavne zotrvačnosťou rímskej kultúry v periférnych oblastiach bývalej ríše, lebo Ďas i vedľa adaptácie, upomína na lat. deus = boh, božstvo a dea = bohyňa. S týmto súvisí aj grécke theós = boh (odtiaľto vychádza aj meno Zeusa). Tieto podoby zase stoja vedľa sanskritového divyá- = nebeské, božské; rovnako aj v RV, panini (jaz.), divyá- = r/v a všetko je príbuzné ku slovu deň, v sans. dina = deň.

Slovania (aj západní), už disponovali s univerzálnym termínom pre boha (boga) a nové slovo deus si privlastnili už len ako atribút pre „nové“ božstvo, pre božstvo „dobroty, lásky“, lebo vždy a všetky kultúry si svojich bohov predstavovali ako dobrých, láskavých, zhovievavých... a pod.

S nástupom kresťanskej ideológie, nového Boha, starí bohovia sa odhadzujú, ba ako v prípade (aj) Slovanov, tým starým sa pripisujú temné vlastnosti (...choď do Paroma... beťah ťa metal...). Podľa tohto receptu, aj dobrý boh Ďas sa transformuje v zlého ducha, čerta, paroma, v atribút skazy, nivoči a pod. A dostávame ...Ďas to vzal...Ďas to berie...Choď do Ďasa...Ďas ho vie...Ďas ho metal...kýho Ďasa... atď.

V ukrajinskom et. Slovníku, pod hlavičkou дюк / djuk nachádzame vysvetlenie, že v slovenčine sa to rovná slovu diuk, duk, ďuk = zlý duch, čert, choroba na statku, démon a pod. lenže v slovníku slov. jaz. takéto niečo nejestvuje. Asi sa tu naráža na Ďasa, lebo sa tu napočítané jeho všetky negatívne atribúty. Pridáva sa aj komparácia s maď. Jazykom a je tu deg, dög mor, mora, nákazlivá choroba, döglött = zdochlina a toto vraj všetko má svoj pôvod v rumunskom jazyku(?) Možné, ale asi len v prípade choroby na dobytku (valašská kultúra). Samé slovo a jeho negatívny význam sa však viaže ku nástupu kresťanstva (aj v Rumunsku) a slovanský Ďas siaha ešte hlbšie do minulosti. Do obdobia pohanstva v priestoroch záp. Slovanov.

Ďasno

Mäsitý sliznicový obal zubných koreňov, diasna, deseň, jasno. Čes. dáseň, dásno, jasno. Poľ. diaslo, staropoľ. dziasna, hl. dźasna, dl. źěsna, ukr. jasny, jasla, rus. desná, slovín. dlesna, dlasna, srbh. desna, djesna, bul.(nár.) desni. Praslov. bolo asi desno, děsno, děslo, ktorého koreň bol asi desn-, čo je v príbuzenstve s ie. slovom pre zub, ktoré v sans. reprezentuje daśana-= zub, hryz. Varianty tohoto sú zastúpené aj v rade súčasných indických jazykov. Z tohoto základu sa neskoršie, v Indii, vyvíja aj damstra, čo nadobúda význam kly (slona), hryzáky, brada atď.

V lat. jazyku dens, dent- = zub, v str.lit. dentis, staroprus. dantis, av. dántan-, gót. tundhus, ír. dét, wel. dant, gr. ódoús / όδούς, όδόντος, εδεντες atď. Všade tu ide o význam zub, či prešírenejšie aj hrýzť.

Dáta

Údaje. Presné dáta; osobné; štatistické; životopisné atď. V podstati tu ide o aspekt, vid slova datum. Obe varianty sú zastúpené v rade jazykov, sú „medzinárodné“ a i pôvod im je rovnaký. Vychádzajú zo str.lat. data, ktoré predstavuje zaužívané fem. lat. datus, kor. datio = dať. (Viď Dať.) Pôvod termínu je v latínskom zvyku, formulácii, datovať listy, napr. Data (epištola / epistula = list) Romae, zverejnené, predstavená v Ríme, napr. autorom poslovi.

Dať

Udeliť, poskytnúť, darovať, venovať, zriekať sa niečoho v prospech iného a pod. Všeslovanské, či ešte širšie, aj indoeurópske, s radom odvodenín v každom jazyku: dám, dávam, dávka, daň... srbh. dajem, danak, čes. dáti, staročes. dadie atď. Staroslov. davati, lot. davat, lit. davana, vých.lit. davana = dar, davian = dal som, sans. da = dať, dayá = dávka, av. davoi, lat. datio = dávať, dator = dávateľ, dativus = dávatelný atď.

Odtiaľto máme daný, poddaný, daň, oddaný, dávka, nadávka, dodávka, podať, dodať atď.

 

Ďateľ

Šplhavý vták žijúci v sadoch, (Dryocopus martius.) „...klope, ďube, ďobe, ťuká, ako ďateľ...“ Všeslovanské. Čes. datel, ľud. aj jetel, mor. ďatel, jatel, jetel, zaceľ, poľ. dzieciol atď. Vasmer, Machek atď. sa zhudujú, že praslov. bolo asi deteľ, z * den-tel-j, del(b)-tel-jo-s = dlabať, lebo ďateľ svojím zobákom dlabe do chorého stromu, robí tu dutiny, keď si hľadá larvy.

Vasmer tu pridáva aj ukrajinskú podobu dovbáč, dovbálo = ďateľ a nem. Baumhauser. Na prvý pohľad vysvetlenie uspokojuje, ale ak sa uváži slovo ďasno, (viď Ďasno), tak sa dostávame ku inému, asi správnejšiemu pôvodu. V prípade názvu tohto vtáka, ide o jeho charakter, zobákom (zubom) „hrýzť“ drevo. V peržskom jaz. dand = zub, rebro, druh žobrákov, čo si ostrými predmetmi robia rany na tele, ak sa im odmietne pomoc (almužna), kradľoš, zlodej, všetko ostré, pichľavé a pod. (Zaslúži si dôkladnejšieho výskumu.)

Ďatelina

Druh kŕmnej rastliny Trifolium pratense. O pôvode tohoto slova je viacej variant.

A/ Podľa Berneckera, slovo tesne súvisí s ďateľ, čiže zo slovom duť, čo sa vraj vzťahuje na to, že keď statok zje sviežu ďatelinu, tak sa „zduje“. Túto alternatívu podporuje aj Machek, no Vasmer s tým nesúhlasí.

B/ Podľa Vasmera neobstojí ani tvrdenie Jagiča, Berneckera atď. ktorí považujú, že základom tohto slova môže byť aj české regionálne slovo ďatěľa = pestrá krava.

C/ Vasmer sa nazdáva a asi správne, že toto slovanské slovo bude mať súvis so slov. *dětel = ie. dent = zub a na podporu svojho tvrdenia uvádza i slovo z Furlánska, dint di cián = Trifolium repens.

Vasmerovo tvrdenie považujem za správne, ba čo viacej, týmto tvrdením vlastne aj nepriamo podporuje, že i slovo ďateľ bude mať skorej súvis so zub, ako s duť.

Datív

Tretí pád v skloňovaní. Pôvod v lat. dativus, ktorého východiskom je dat-(io), dare = dať, dávať.

Datľa

Druh subtropického ovocia, plod palmy datľovej, Phoenix dactylifera. Medzinárodné. Čes. datle, poľ. datly, hl. slovín. srbh. datla atď. ang. date, nem. Dattel. Východiskom všetkých variácií je grécko – latinské δάκτυλος / dactylus, odkiaľ je i str.lat. datulus a tal. dattilo. Názov datľovej palmy, (Phoenix) dactylifera sa odvádza z podoby jej listov, ktoré majú podobu prstov. Viď Daktyl.

Dátum

Udanie miesta, dňa, mesiaca a roku nejakej udalosti, napísania listu, listu, listiny a pod. Víď Dáta.

Dav

Veľké množstvo ľudí, zástup, masa, tlačenica. Predstavuje postverbál  slova dáviť, ktoré sa niekde v stredoveku posúva na konkrétum, s významom masa ľudí, množstvo, zástup. U nás sa tento význam zachoval v zmysle nižšie triedy, vrstvy ľudu.

Dáviť 1°

Hrdúsiť, dláviť, dusiť, tlačiť. Všeslovanské. Čes. dáviti, poľ. dawić, rus. davíť, ukr. davíti, srbh. daviti = dusiť, hrdúsiť, škrtiť, topiť (sa), dusiť (sa), hl. dajić, dl. dajiś, dawiś, starslov. daviti atď. Príbuzné je ku av. dav- = dáviť, pritískať, tlačiť, frígijskému δάος = vlk, gr. θάνατος = smrť, vražda, poprava, gót. daudhs = mŕtvy, daudhus = smrť, diwan = umierať, st.h.n. touwen = r/v, ang. death = smrť, nem. Tod = r/v, ie. * dhau- = dáviť. (Rus. ukr. et. Slovník: Vasmer, Slawski, Brückner, Machek, Schuster – Šewc, Olesch, Skok, Bezlaj, Feist, Pokorný, Bernecker, Uhlenbeck, Torp atď.)

Viď Dláviť.

Dáviť 2°

Vracať použitú potravu kŕčovitým sťahovaním sa žalúdka. Tesný súvis s Dáviť 1. Pri vracaní, osoba sa akoby dusila, hrdúsila. (Machek)

Ak sa ale uváži sans. dhávati (1) = bežať, tiecť, tak sa dostávame ku sans. kor. dhav(1), ktoré v RV má podobu dhaváyati a význam núti na bežanie, „poháňa“. Ďalšie sans. dhávati (2) = splachovať, vypierať, čistiť, leštiť, ktoré v RV má už podobu dhavita a význam sa posúva aj na čistenie sa, očisťovanie sa, „purifikáciu“. V hindu dhavit = čistiť sa, očisťovať sa. Východiskom, koreňom tohoto slova je dhav(2) = prať, umývať, „drhnúť“ (dlážku).

Ďavkať

Brechať, štekať, ďafkať, havkať a pod. Starobylé zvukomalebné slovo. Príbuzné ku gr. θώς = šakal, θωυσσω = drať sa, hlasne kričať.

Dávny

Jestvujúci v starých časoch, pred mnohými rokmi, starobylý, voľakedajší, niekdajší a pod. Staročes. dávě = ráno, ukr. davi = dnes ráno, starorus. davě = včera, slovín. dave = dnes ráno, starslov. davě = kedysi, davn = dávno. Všeslovanské, s významom ako ráno, včera, tak aj dávno, ďaleko v minulosti.

V. Machek ho prirovnáva ku arm. tev = trvanie, gr. δήν = dlho a slovanským doba (viď Doba). Vasmer tu pridáva ešte aj gr. δηθά = dlhé, lat. dudum = nedávno, skorej, dávno a sans. durá- = ďaleko, vzdialiť, dištancovať, ktoré je v tomto prípade asi zlý príklad, lebo koreňom tohto sans. slova je du = ísť, odchádzať, vzdiaľovať sa fyzický (nie časove), čiže bude príbuzné ku nášmu duriť = odháňať. (Viď Dlhý.)

V ang. máme slovo dawn s významom ranné brieždenie, svit, úsvit, zore, čiže všeobecne je to ráno. Vychádza zo staršieho dawning, ktoré si ang. prevzala zo škan. (st. šv. daghning, nór. dán. dagning) a tieto podoby vychádzajú zo slova pre deň, čiže „denenie sa“. V nem. dämmer =

Súmrak, polotma, polosvetlo, atď. súvisí s ang. dawn = svitanie. (Viď Deň.)

Podľa všetkého, toto slovo, dávny si zaslúži dôkladnejšie študovanie.

Dážď

Atmosferická vodná zrážka; pršanie. Všeslovanské. Čes. dešť, poľ. deszcz, hl. déść, dl. de(j)šć, rus. dožď, ukr. doždž, došč, slovín. deždž, srbh. dažd, bul. dažd, praslov. džd a staroslov. (podľa R.L.Turnera) duždi = dážď. V diele Paňcatantra, slovo dhulika- už nadobúda význam aj peľ, hmla, mrholenie, sychravý dážď. (Ďalšie tri slová sans. s pôvodným významom „prach, prášenie“ sú dhuśa-, dhuśta-, dhuśara-.) Indoeurópsky pôvod, v slove *dhuzdi-. Sans. dhudi-, dhuli- = prach, prášiť. Varianty slova sú zastúpené v rade súčasných indických jazykov a všade sa to vzťahuje na prach, popol, sneženie, mrholenie a pod.

Ox. Et. Slovník pod vstupom ang. dust = prach, napočitujú germnaské podoby tohto slova a pridáva, že pôvodne tu šlo o „niečo, čo sa dvýha ako oblak“ a ako príklad uvádza st.h.n. tun(i)st = vietor, vánok a nem. dunst = para, výpar.

Slovanskí etymológovia toto slovo vysvetľujú trochu inak, keď si ako východisko volia sans. slovo pre deň, dina-, kde kor. je di(3)= svietiť a kombinujú ho so sans. predponou dus(1) = zle, špatne, čiže dážď vidia ako zlý, špatný deň. Osobne tento prístup pokladám za nesprávny. Hlavne keď uvážime aj hindu slovo dhara = prudký dážď, vodný tok, potok, prúd v potoku, v rieke, záplava a pod. Tiež je tu aj peržské slovo daśś = „ľahký dážď“, dáždik, čo F. Steingass na základe sekundárnych významov, ako od bôľu  vykrivené telo, strana, mienka, domnienka, predpoklad, chybne priraďuje ku arabskému pôvodu

Etymologický slovník: Bahniatka - Bajzom

Autor Ján Kulík

Bahniatka

Puky, alebo kvety určitých stromov, hlavne vŕby a osiky, maňúšky, jahňady.

Čes. bahnatka, poľ. bagniatko, ukr. bagnítka, belrus. bagnjá. Prameň slova je jahňa. Viď Bahniť.

Bahniť (sa)

Rodiť mladé (ovca), kotiť sa. Bahniatko = jahniatko, bahnica = plemenná ovca. Čes. bahnice = jahňa, mladá ovca, poľ. bagnie = jahňa, ukr. bagnítka, bul. bágni se = bahní (kotí) sa. Začiatočné b- tu vlastne predstavuje pozostatok z praslov. ob+agniti se = ojahniť sa, okotiť sa, priniesť na svet nové jahňa. (Iljinskij, ukr. et. slov.)

Odtiaľto bahnica, bahniatko, bahnička a pod. Viď Bahniatka.

Bahno

Veľké blato, rozmočená zem. Rus.ukr. bagnó, čes. bahno, poľ. bagno, luž. bahno, bahmo, bagno, polab. bagno, praslov. bagno. St.h.n. bah = potok, nem. bach = potok, st. isl. bekr = potok, ír. baul (bhogla) = voda, ang. bog = bahno, močarina a vychádza z galského a írskeho bogach, ktorého koreň je bog = mäkké.

Slovo súvisí aj s praslov. bagr / bag = bahnisté, mokré a hin. bahná = tiecť, kĺzať, šmíkať, rozpustiť, zvodnavieť.

Bahor

Drevená oblúkovitá časť kolesa, obvod kolesa, pieskovcové tehličky oblúkovitého tvaru z ktorých sa stavajú pece.(Kuk.) Poľ. bachro, bahro = oblúkovitá časť kolesa, ukr. bágor = r/v, ktoré ukr. et. slov. považuje za prebrané zo slovenčiny. Praslov. bagr , ktorého kor. je v ie. bhagh = ohýbať, zhybovať, ako sa zjavuje aj v sans. bahúh = ruka, av. bazuš, arm. bazuk, starisl. bogr = r/v, gr. πεχυς, παχυς = predlaktie, lakeť, ruka, oblúk v strede luku a v starang. bog / boh = výbežok, lakeť. (Dzendzelivskij / Ukr. et. slov.)

Báchať

Udierať . Utvorené na podklade zvukomalebného bach. Viď Búchať, Buc.

Bachnúť

Udrieť, padnúť, buchnúť. Zvukomalebný pôvod. Viď Búchať, Buc.

Bachor

Najväčšia časť žalúdka prežúvavcov, veľké brucho / žalúdok človeka. Čes. bachor = r/v, starčes. bachoř. Pôvod nejasný. (Machek) Odtalto máme bachratý, bachráč a pod.

Báchorka

Rozprávka, bájka, vymyslená vec, čiže rozprávač bácha = trepe nepravdy, "búcha" výmysli. Viď Búchať.

Bachtár / Bachter / Bochter

Železničný strážnik, dedinský hlásnik. Adaptácia nem. Wachter = strážca, dozorca, údržbár, avšak slovenské šalabachter = v študentskom slengu stará obtrhaná kniha, zošit, ktorú študenti (tajne) používali pri skúškach vychádza už z maď. podoby nemeckého Wachter / Wächter = Stráža, strážnik.

Odtiaľto máme bachterňa, bochterňa = menšia budova vedľa žel. trate, kde sídlil údržbár pre určitý úsek.

Baj

Boháč, veľmož, majetný človek v strednej Ázii. Pôvod v tur. bay = pán, pane, veľmož. Zastúpené je v celej škále tur. jaz. s významami : boháč, veľmož, junák, heroj, vojvodca, prednosta a pod.

Báj

Príhoda zo života pohanských bohov, mýtus, dej, príhoda zo starých čias, výmysel. Základom je slovanské sloveso bajú, bajati, ktoré vo svojej prvotnej podobe bolo asi ba-m, ba-ti, ktoré zodpovedá gr. φημί / femí = povedať, hovoriť, rozprávať, rozmýšľať, veriť, predstavovať si βάξις / Báxis = prejav, hovor, hovorenie, riport, proroctvo, veštba a pod. lat. for, fari = povedať, hovoriť, rozprávať a sans. bhas = hovoriť, besedovat. Predpoklad je, že ie. podoba bola bha-mi. ( Do tejto rodiny slov patria aj slová, ako lat. fama = povesť, fabula = bájka, gr. φήμη / féme = prejav, hovor, riport, povedačky, legenda, slovo, hlas, predzvesť, znamenie, φωνή / foné = hlas, zvuk, tón, hovor, jazyk, dialekt, slovo (dalo základ komb. slovám telefón, magnetofón, megafón, diktafón a pod.)

Báj(ka) je všeslovanské slovo. Čes. báje, poľ. bajać, dl. bajaś, hl. bać, ukr. bajaty, rus.(ľud.) bájať, srbch. slovín. bajka, bajati, bul. baja.

Odtialto máme bájka, báječný, vybájiť, bájny, obájiť = očariť, okúzliť, bájoslovie a pod.

Bajadéra

Indická exotická tanečnica. Fr. bayadére, indická (Hindu) tanečnica. Neskoršie sa slovo posúva i na označenie horizontálne pásikovanej látky s výrazne kontrastnými farbami.

Bajage

Zaužívané vo Vojvodine. Počuť ho najskôr, ako kobojáge s významom akoby, naoko, údajne, vraj, nepriamo, náhodou a pod. Prevzaté je zo srbch. kde jestvuje v podobe bajagi. Pri rozhovore Srbi to najčastejšie vyslovia ko = ako + bajagi / akoby bajagi. Slováci toto spojenie počuli a pochopili ako jedno slovo, kobojage. Ináč pôvod je v tur. Bayagi = obyčajne, bežne, obvykle, normálne, všedne, jednoducho, vulgárne a pod.

Bajkal

Veľké sladkovodné jazero v Sibíry. Tur. Baikö = bohaté jazero. Kazach. kirgiz. Bai = bohatý + kazach. alt. tel. Köl = jazero. Tur. Göl = jazero.

Bajonet

Vojenský bodák. Medzinárodné slovo. Fr. baionnette, ktoré sa z pravidla odvádza z názvu fr. mesta Bayonne, kde údajne vymysleli tento druh bodavej zbrane a kde ho ako prvý začali aj vyrábať. (Rad etymológov však má určité výhrady o pôvode tohoto slova.) Varianty slova sú aj bagnét, bagonet, pagnét, panganét, za ktoré čes. et. slovník mieni, že pochádzajú z južnej nemčiny a ku nám sa dostali cestou poľ. jazyka.

Bajúz(y)

Fúz, fúzy. Bajúz, ako slovo, považuje sa za pôvodne maďarské, lebo aj tam je bajusz. Vyskytuje sa ako v sloven. tak aj v čes. a ukrajinskom nárečí, čiže výskyt sa lokalizoval iba na okolo Maďarov žijúce etniká, Slovákov, určité oblasti Čechov a  časť Ukrajiny. Na podklade výskumu Dzendzelivského a Bárcziho, ukr. et. slovník pridáva, že toto slovo je "etymologický nevyjasnené."

Ak sa na bajúz pozeráme ako na maďarské slovo, nie je možné podať mu uspokojujúce vysvetlenie, avšak ak ho chápeme, že aj tu v podstate ide o ie. pôvod, koreň, či až kombináciu ie. slov, stáva sa jasnejším. Ba + j(f)úz/s. Hlavne druhá polovica už jasne poukazuje, že tu vlastne ide o fúz. Sans. phunga = fúz, v jaz. kalaša us-phun = fúz, kde prvé us vychádza z óstha = pera, ktoré súvisí s naším ústa.

Všade medzi Slovanmi bajúz sa vyskytuje, ako vus, a len medzi Slovákmi a na určitých lokalitách Česka, stretávame sa s fúz, fus, fous. Tu pôvodné v sa celkom normálnou cestou transformovalo v f. O slovenskom zakončení slova so z namiesto s, Machek píše, že sa to vykonalo asi pod vplyvom maď. bajusz. Možno, ale toto nie je jedinečný prípad menenia sa s v z. Slovenčina je plná podobných prípadov a príkladov.

Druhá časť, -júz, najskôr vznikla adaptáciou veľmi frekventovaného fúz(s), ktoré v novej slovnej kombinácii nebolo najšikovnejšie pre výslovnosť a nahrádza ho šikovnejšia spoluhláska j. Či je bajúz maďarské slovo, alebo nie, či sa medzi nás dostalo s príchodom Maďarov, alebo si ho sami prevzali od nás, ešte skorej možno od nejakej iránsko - skýtskej skupine a pod. ani toľko nezáleží, ale jeho koreň je určite v ie. rodine.

Fúz, má zase veľmi blízko ku slovu ústa, pera (srbch. usnica) . Viď Ústa.

Prvú časť, prvú slabika Ba, zase je najľahšie vysvetliť na ie. podklade. Peržský jazyk má slovo burut = fúz, pýcha muža, hindu (prevzaté z perž.) barut, burut = bajúzy, fúzy. Peržský jazyk ako predponu často využíva ba- = s, so, vlastniť, obdariť s..., hoci, i keď, na úkor a pod. Ak pripustíme, že práve táto predpona figuruje aj v slove bajúz, tak dostávame zmysel na úkor úsnice (pery), úst.

Viď Ústa, Fúz, Pery, Ret.

Bajzom

Prísl. nár. Dovedna, jedno s druhým, bez výberu. (Kuk. "Zjednaný je bajzom, a nie na dni".) Na Orave i fajzom. Výskyt je i na Morave a v českých nárečiach, bajzem, pajzem, v jednom pajzi. Všetko z nem. beisammen = pospolu. Čes. et. slov. Šmilauer.

Etymologický slovník: Fiaker-Fix

Fiaker

Nájomný voz s konským záprahom. Európske slovo. V Paríži, už v 17. st. takéto vozy na prenajímanie mali svoje stanovište pred "Hôtel de St. Fiacre". K nám sa dostalo asi cestou Viedne.

Fiala / Fialka

Voňavý lúčny a záhradný kvietok. Čes. fiala. Prevzaté cez nem. výslovnosť lat. viola = r/v. Odtiaľto máme fialová farba a rad ďalších slov, ako fialovočervené atď. ako aj ľud. fajóvka a fajalka.

Fiála

Vežička na gotickom pilieri zakončená ružičkou. Čes. tiež fiála. Prevzaté z nem. Fiale, ktoré vychádza z gr. fiále / φιάλη = čaša, misa, urna (zdobená).

Fiasko

Medzinárodné slovo s významom úplný neúspech, porážka, nezdar, ktoré sa pôvodne vzťahovalo na neúspešný hudobný prednes. Vychádza z tal. fráze far fiasco, ktoré doslovne znamená "urobiť fľašu". Na čo sa tu narážalo, je krajne hmlisté.

Fíber

Jemné tenké vlákna živočíšneho, rastlinného, alebo nerastného pôvodu. Lat. fibra. Odtialto máme fibrila, fibrín, fibrióz, fibroín, fibróza atď.

Fibula

Lýtková kosť, ihlica, spona, brošňa. Lat. fibula = háčik, spona, brošňa.

Fičať

Silno viať, fúkať, fučať - súvisí s vetrom. Zvukomalebné, utvorené na podklade fúkať, fučať.

Fičúr

Prehnane, nápadne, frajerský elegantný muž, švihák, fešák. Lat. fictilis, kor. fict-, základ fingere, fingo = móda, nárok. Blízke ku fešák. Viď Fešák. (Machek)

I keď je možný súvis fičúr a fictilis, predsa som skorej mienky, že fičúr bude mať súvis s fŕkať, najmä ako mužský variant frča, frcľa. Viď Fŕkať.

Fidlikať

Hrať na husliach. Čes. fidlovati, fidlati. Z nem. fiedeln, ktoré vychádza z názvu staršieho hud. sláčikového nástroja Fiedel. Ang. fiddle, str.hol. vedel (veel), st.h.n. fidula, nem. fiedel, ger. fidhula, ktorého pôvod je hmlistý. Súvis s viol, viola a str.lat. vidula, fidula, vitula a pod. (Ox.et.slov.)

Fifi

Rozum. Viď Filip. Odtiaľto fifík, fifika.

Figa

Ovocie stredozemného pásma. St.fr. figue, rímsky fica, lat. ficus = figa, figovník.

Figa drevená, figa borová, figa ako "cmúčok", nedostaneš ani figu atď. svoj pôvod má v ovocí figy. Už v latine vzniká určitý posun významu tohto plodu na niečo nafúkané, nádor, výrastok na dolnej časti trupu, hlavne okolo konečníka, alebo pohlavných orgánov, čo v starých časoch bolo hojne zastúpené (str.fr. fi, fil, mal saint Fiacre = patrón liečby bol sv. Fiacer = asi pre podobnosť mena) a figa nadobúda význam aj niečoho potupného, výsmechu. Tu je i pôvod slova fuk = ľahostajné, na nič. (Machek)

Fígeľ

Žartovný kúsok, dôvtip, podfuk, lesť, úskok, trik. Čes. fígl, rus. fíglja, ukr. fígeľ, poľ. figiel, figlować. O tomto slove jestvuje až niekoľko výkladov.

A/ Miklosich : Východiskom bude lat. vigiliae = nočné bdenie, z čoho nočné zábavy, nočné pohanské kultové zhromaždenia... Cez nemčinu, slovo sa dostalo do Poľska a odtial sa rozšírilo.

B/ Brückner : Slovo bude súvisieť s figúrou, figurovaním, čiže niečím nepravím, falošným, výmyslom. Tu je aj rímske figulare, z čoho, ako postverb. vzniká fígel. (Iným vývojom prechádza fiklovať, figlovať, fiflovať = strojiť, vystrájať žarty.)

C/ Jestvuje aj predpoklad, že slovo bude z nem. Vögler a toto z vögeln = súložiť, čo zase podporuje poľ. figlować = r/v, z čoho vzniká pojem pre klamať, a následne i figliar = klamár a pravda, fígeľ.

Figúra

Umele zhotovená postava, socha. Lat. figura = vzhľad, forma, figúra. Základ fingo = formovať, dávať vzhľad, robiť, kde kor. je fig-, zo základu fingere.

Odtiaľto máme figurácia, figúrka, figurovať atď.

Fijok / fijovk / fiok

Ľud. zast. Zásuvka. V srbch. tiež fiok(a). Prevzaté z maď. fiók = zásuvka, priečinok, ale aj filiálka a pobočka, kým fióka = mláďa, čo jasne nasvedčuje, že tu ide o pôvodne lat. slovo z rodiny filia = dcéra, filius = syn, dieťa a že tesne súvisí so slovami, ako je filiácia. afiliácia, filiálka a pod.

Fík

Figovník a jeho plod. Prevzaté priamo z rím. fica. Viď Figa.

Fikať

Trhane plakať, fňukať, vzlykať. Viď Finkať.

Fikcia

Umelo tvorená predstava, neskutočnosť, výmysel, zdanie, klam. Medzinárodné. Lat. fictio, kor. fic-, z fingo = formovať, robiť, predstavovať si, rozmýšľať, vymýšľať.

Odtiaľto máme fiktívny, fiktus atď.

-fil(e) / -phil(e)

Cez str. a mod. latinu -philus, grécka prípona φίλος = milovaný, milý, obľúbený, príjemný, priateľský. U nás sa s ním stretneme v slovách, ako napr. frankofil, anglofil, Teofil, botanofil, bibliofil atď.

Filantropia

Ľudomilnosť, dobročinnosť. Nesk.lat. philanthropia z gr. φιλανθρωπια= ľudomilnosť, dobročinnosť, charita, humánnosť. Odtiaľto máme filantrop, filantropizmus a pod.

Filatelia

Zbierka poštových známok. Fr. philatélie, formované na gréckom fil, filo + ateleia = chcieť, mať záľubu (viď -fil(e)) + zbavenie sa dane, poplatku, gr. άτελής .

Filc

Plsť. Nem. Filz = r/v.

Filé

Vykostené mäso. Medzinárodné. Ang. fillet = filé. Pôvod v rím. deminutíve lat. filum = stužka, stuha, pásik, čiže slovo sa pôvodne vzťahovalo na rozkúskovanie mäsa na pásy šikovné na ďalšie spracovanie, prípravu.

Filharmónia

Symfonický orchester. Fr. philharmonique, tal. philarmonico. Viď Fil(o)- a Harmónia.

Filiácia

Vzťah, súvislosť, závislosť, príbuzenský pomer, synovstvo, dcéstvo. Str.lat. affiliare, pôvod Af + filius = syn.

Filiálka

Odbočka, pobočný, vedľajší ústav, závod; cirkevná pobočka. Cirk.lat. filialis, z lat. filius = syn, filia = dcéra.

Filigrán

Drobné umelecké predmety, ozdoby vyrobené z jemných drôtikov drahého kovu. Tal. a fr. filigrana, na podklade lat. filum = niť, vlákno + granum = zrno, semeno.

Filip

Žartovne a len v spojení mať, nemať filipa. Mať bystrý rozum, dôvtip. Pôvod významu tohoto slova, ako rozum, bytrý rozum najdeme v Biblii, v Skutkoch apoštolov. V šiestej kapitoly, verš 5. spomína sa Filip a 8:26-40, kde tento pokrstil kráľovského dvorana, eunucha z Etiopie, čo sa vlastne vzťahuje na bystrosť rozumu, dôvtip. Hlavne tá stať, kde Filip vysvetľuje text proroka Izaiáša.

Filipika

Prudko útočná, usvedčujúca bojová reč. Pôvodne sa takto nazývali prudké prejavy Demesthenesa, aténskeho orátora proti Filipovi II. kráľovi Macedónska (4.st.p.n.l.). Neskoršie sa názov posúva aj na Cicerónske prejavy proti Mark Antonymu, z čoho názov sa neskoršie posúva aj na každý prudko útočný y bojový prejav. Lat. philippicus, z gr. filippikós, kor.φιλλιπος.

Film

Celuloidný pás citlivý na svetlo, tenká blana čo sa utvorí na povechu tekutiny. Medzinárodné. Pôvod v ger. jaz. Ang. zastarale film = membrána, starang. filmen = membrána, st.frízijský filmene = koža, kožušina, ger. *filminjan, kor. *fellam = koža, kožušina. Ie. *pello-, zastúpené aj v lat. pellis = koža, kožušina a slovanské plsť.

Odtiaľto je filmár, filmovať, filmofón atď.

Fil(o)-

Lat. fil(o), z gr. φιλ(ο), podoba z filos = milovať, obľubovať, mať záľubu a pod. Viď -fil(e). Využíva sa ako predpona v komb. slovách, ako napr. filozof a pod.

Filológia

Odborné štúdium jazykov a literatúr, jazykoveda. Lat. philologia, z gr. filologia, podklad gr. φιλόλογος = milovať slová, alebo študovanie, milovať jazyky, venovať sa štúdiu nárečí, vedec. Odtiaľto máme filológ, filologizovať a pod.

Filozof

Vedec mysliteľ, mudrc. Medzinárodné. Lat. philosophus, z gr. filósofos = milujúci múdrosť / φιλόσοφος = milujúci, ľúbiaci vedomosti, múdrosť, vedecký, vzdelaný v literatúre, vôbec vzdelaný, filozof. φιλοσοφέω = milovať múdrosť, vedu, hľadať múdrosť, vedu, vyšetrovať, študovať. Podklad je gr. filo (viď Filo) + sofia/ σοφια = múdrosť, zbehlosť, šikovnosť, veda.

Odtialto máme rad odvodených slov, ako filozofia, filozofovať a pod.

Filter

Bežne pórovitá membrána na mechanické oddeľovanie tuhých látok v kvapalime, plynoch, zvuku a pod. St.fr. filtre, variant z feltre, súč. feutre = koža, kožušina, plsť. Str.lat. filtrum, východisko záp.ger. *filtir = koža, kožušina, plsť. (Viď Film.)

Odtiaľto máme filtrovať, východisko lat. filtrare, filtrácia a rad pod.

Fín

Príslušník fínskeho národa, ktorý sám seba nazýva Suomi. Bežne zaužívané Fín, je názov, ktorým tento národ nazývali Švédi - Finne, ktorý je odvodený od škandinávskeho Finnar = Fíni. V latine (Tacit) Fenni, gr. φίωωοι (Ptolom.) a toto údajne vychádza z gót. findhan = nachodiť, s primárnym významom lovci, poľovníci. (Rus. et. slov.) Ox.et.slovník podáva jedine, že „názov je neznámeho pôvodu“.

Finále

Záverečná časť niečoho, záver. Lat. finalis, kor. finis = koniec. Odtialto máme rad odvodených slov, ako finalista, finalita, finalizmus a pod. Viď nasledovné.

Financie

Peňažné prostriedky, peniaze. St.fr. finance = koniec, platba, peniaze, záverečné peňažné vyrovnanie. Kor. finer = urob koniec, zriaď, vyrovnaj, z lat. fin = koniec. Úzky súvis s predchádzajúcim, Finále.

Odtiaľ  máme finančný, financier, financ, finančník atď.

Finiš

Konečná, záverečná časť niečoho. Východisko lat. finis = koniec, hranica, limit. Viď Finále.

Findža

Hrubšia porcelánová šálka na čaj, kávu. (Voj.). Ku nám prišlo cestou tureckého fincan (findžan) = r/v. Perž. finjan (findžan) = r/v za ktoré F. Steigass predpokladá arabský pôvod vo funuj. Srbch. fildžan.

Finesa

Jemný odtienok, jemná podrobnosť, jemnosť. Fr. finesse. Rím.lat. finus, kor. finire. Viď Fajn.

Finkať

Fikať, vzlikať, fňukať. V príbuzenstve má pinku z nosa. Sans. a hindu pinas = nádcha, pinka, sople, a pinasi = prechladnutie. Prislúcha ku rodine slov zahrnutých pod Fŕkať.

Finta

Jedna z figúr v šerme, technický efektné zahranie s loptou, zámienka, lesť, predstieranie. Prevzaté cestou čes. finta a nem. Finte, z tal. finta = r/v, ktoré vzniklo z terminológie v šerme.

Odtialto máme odvodené fintiť, fintivý atď.

Firma

Obchodný, alebo priemyselný podnik. Najskôr šp. a port. firma, neskoršie i tal. firma. Všetko z rovnakého prameňa, str.lat. firma (porovnaj Farma). Základ v lat. firmare = posilniť, upevniť. V nesk.lat. význam sa posúva aj na potvrdenie, posilnenie, upevnenie dohody podpisom, lat. firmant = osoba, ktorá svojím podpisom ručí o právoplatnosti dohody. Z tohto v záp. Európe, v Anglicku, Holandsku a aj v Nemecku význam sa posúva aj na sám podnik.

Odtiaľ máme firemný, ale aj konfirmovať, afirmovať atď.

Firmament

Bás. Obloha. (Hviez. Luk.) Pôvod samého slova je v lat. firmamentum, kor. firmare = posilniť, upevniť, firmus = pevné. V tomto prípade lat. slovo pôvodne znamenalo podklad, základ a neskoršia vulgárna latina ho využíva ako imitáciu, paralelu gr. steréoma (gr. στερεόω = urobiť pevným, silným, odolným), ako preklad, interpretáciu heb. rakia = nebeská klenba, ktoré pôvodne a doslovne asi najskôr znamenalo priestor, priestranstvo, rozloha ako aj (v sýrskom) upevniť, posilniť.

Firnajz

Viď Fermež.

Firšt

Zast. z nem. Knieža, šľachtic. St.h.n. furist, nem. fürst, ger. *furistaz. V podstati tu ide o ger. podobu ie. *pr, odkiaľ vychádza rad slov so superlat. predponou vo význame prvý, ako napr. gr. protos, protistos, lat. primus, slovan. prvý, sans. prathama-.

Fistula

a/ Lek. Odvodný kanálik z hnísavého ložiska.

b/ Hud. Vysoký tenký hlas; falzet.

Oba významy vychádzajú z lat. fistula = pastierska píšťala, ktoré v pôvodnom význame predstavovalo trubicu, trubičku, cievku, rúrku, trstinku.

Fišak

Náboj, patróna, hlavne košieľka náboja. V SSJ nie je. Zaužívané vo Vojvodine, kam sa dostalo cestou srbch. fišek = r/v, ktoré bolo prevzaté z tur. jazyka, kde má rovnaký význam, avšak sám pôvod je v arabskom fashgh = biť, udierať, bičovať, ale aj zakrývať, prikrývať a pod. ktoré sa zase stalo východiskom súčasného peržského fishak = ambrél, dáždnik, parasol.

Fiškál

Právny zástupca, advokát, prefíkaný človek, špekulant, chytrák. Východiskom je lat. fiscalis, kor. fiscus = mešec na peniaze, pokladnica, štátna, alebo verejná pokladňa, ktorého východiskom je z rákosia pletený kôš, peňaženka. Títo ľudia, zodpovední pre verejné finančné prostriedky, museli byť aj prefíkaní, špekulanti, chytráci a neskoršie v starotalianskom sa slovo ešte ďalej kontaminuje, nastáva korupcia pod vplyvom sophisticare, kor. sophia, z gr.σοφια = múdrosť, zbehlosť, šikovnosť, takže vypadá, že toto slovo nám je nejakým konglomerátom, avšak ako, kedy, pod akými okolnosťami vzniklo a ako sa ku nám dostalo, zatiaľ je nejasné. Často sa nám vyskytuje aj v podobe fiškus.

Fištrón 1°

Rybí tuk. Čes. tiež fištrón. Z nem. Fischtran = r/v.

Fištrón 2°

Rozum, vtip, dôvtip - obyčajne sa používa v spojení mať / nemať fištrón. Je to žartovné priklonenie ku fištrón 1°, ale aj znetvorené nem. Verstand = rozum. (Machek)

Fit

Slang. Dobre pripravený, v dobrej forme, pri sile, schopný výkonu, zdravý, zdatný. Prevzaté z ang. fit = r/v. V samom ang. jaz. slovo sa zjavuje len niekde v 14.st. ako sloveso vo vete:"... fitte marshal forces..." čo udáva stredovekú angličtinu so všeobecným zmyslom významu usporiadaj, aranžuj, prispôsob atď.

Fiť

Napodobňuje hvizdnutie, švihnutie, rýchly pohyb. Zvukomalebné. Odtiaľ máme fiťfiriť ako posmešné slovo pre ľahkomyselneho, pobehaja, neseriózneho človeka.

Fix

Pevný, stály, fixný. St.fr. fix, z lat. fixus, zo základu figere / figo = pripevniť, spútať, prepichnúť, ktoré v str.lat. fixare. Východiskom všetkého je lat. fixus = fixné, nepohyblivé.

Odtiaľ máme fixácia, fixatív, fixáž, fixír, fixný, fixovať, fixľovať .

…autor Ján Kulík