Zo starých kalendárov-1937, autor rep. Gustáv V. Babylon

 

 

 

Zo starých kalendárov(1940)

Foto plus

Zo starých kalendárov(1940)

Zo starých kalendárov-Národný kalendár 1940.

Článok napísaný pri príležitosti 50. výročia založenia Slovenského gymnázia v Petrovci. Ľudový kalendár 1969.

Blíži sa už päťdesiat rokov od toho, čo juhoslovanskí Slováci na ceste celko­vej svojej hospodárskej, spoločenskej a kultúrnej emancipácie urobili rozhod­ný krok dopredu a založili si svoje slovenské gymnázium v Petrovci, aby tak za veľkých hmotných organizačných a iných úsilí a obetí skonkretizovali od­veké vitálne túžby slovenského roľníc­keho ľudu vo Vojvodine vymanili sa z konzervatívnych rámcov večitej sta­rosvetskej pripútanosti k pôde a v zmys­le svojej už vyspelej kultúrnej a osve­tovej úrovne smelšie sa pustili i na nové chodníčky duchovne obsažnejšieho a v perspektívach dôstojnejšieho života. Bol to krok správny, hodný námah a obetí, lebo päťdesiatročná tradícia pet­rovského gymnázia vyorala hlbokú bráz­du v celkovom našom živote a pozme­nila osudy a životné cesty mnohých na­šich spoluobčanov, takže petrovské gymnázium dnes už má svoju citeľnú váhu ,a známe dobré meno, ktoré je tak hlboko zatkané do nedávnej histórie spoločenského a kultúrneho bytia juho­slovanských Slovákov, že tvorí už veľ­mi obsažný pojem o sebe a tým i trva­lý prameň hodného poznania a ďalšie­ho rozbehu pre budúcnosť. Je len pri­rodzené, že z tých dôvodov bývalí a te­rajší žiaci a profesori tohto gymnázia, a s nimi i celá kultúrna verejnosť ju­hoslovanských Slovákov, využijú prí­ležitosť tohto jubi1ea, aby hlbšie načreli do tých obsažných zdrojov, ktoré dneš­nému nášmu človeku a celému tomuto nášmu prostrediu bohatá tradícia pet­rovského gymnázia núka, a tak hlbšie poznávajúc cestu a zmysel svojho mi­nulého pokroku lepšie trasovali i cestu svojho budúceho úsilia a chcenia.

Konštituovanie gymnázia (roky 1919-­1925) prebiehalo v znamení akéhosi no­vého obrodného národného zápalu vte­dajších petrovských dejateľov, čo sa naširoko rozohňoval i v početných mi­lodaroch, ako v Petrovci, tak i v Ame­rike a v iných našich osadách, tiež pri mnohých dobrovoľných pracovných ak­ciách na výstavbe gymnaziálnej budo­vy a vedel prekonať vtedy mnohé ťaž­kosti, v ktorych sa začínajúce gymná­zium v ešte vždy dosť nezriadených povojnových pomeroch vtedy nevyhnutne nachádzalo. Bol ta najprv problém sa­mého ustanovenia gymnázia a jeho sta­tusu.

Gymnázium začalo s prácou v októb­ri roku 1919 najprv ako privátne gym­názium, ktoré zapísalo 75 žiakov do prvých dvoch ročníkov, avšak už o rok sa ono stáva štátnym gymnáziom a po­čet žiakov i oddelení z roka na rok vzrastá. Na začiatku profesorov takmer nebolo, o prácu gymnázia stará sa ku­ratórium a správca základných škôl Július Kubány, avšak už v prvom roku prichádza profesor Jozef Šimek z Čes­koslovenska, ktorý spolu s tunajšími učbármi (Ján Čajak, Štefan Kvas a Mi­chal Rapoš) organizuje výučbu už hod­ne v gymnaziálnom zmysle a stáva sa prvým riadnym riaditeľom ústavu. Ne­zadlho z Československa prichádzajú i ďalší profesori, ako Karol Peternel, Ľudovít Slaný a Stanislav Leitmann, ktorí spolu s niekoľkými prisťahovalými Rusmi a inými dávajú základy stredoškolského života a práce na gym­náziu v Petrovci. Hneď na to gymnáziu hrozilo nebezpečie, že bude zatvorené v dôsledku nevyhovujúcich budov a učební, ,avšak za veľkej ochoty celej ve­rejnosti roku 1922 bal položený základ­ný kameň novej budovy gymnázia a v nasledovnom roku budova gymnázia bola už dohotavená, takže sa školský roku 1923/24 začal už v novej budove. Súčasne sa za výdatnej pomoci spolkov a jednotlivcov z Petrovca a okolia, ako i darmi z Československa, vybavovali jednotlivé objekty gymnázia (telocvičňa, prírodopisná zbierka, fyzický kabi­net, kresliarsky kabinet, profesorská knižnica a pod., pričom sa hneď na začiatku veľká pozornosť venúvala štú­diu chudobných žiakov, takže už roku 1923 bola založená Knižnica Fondu chu­dobných žiakov a v samej novej budove gymnázia založila sa hneď i školská kuchyňa a jedáleň, na čo sa robili ši­roké zbierky po celom vojvodinskom ako i kde žijú Slováci. Súčasne s tým na gymnáziu pribúdal ročník za roční­kom, takže kým sa roku 1924/25 prišlo až po VII. triedu, riadny gymnaziálny život v Petrovci bol už všestranne kon­štituovaný.

Potom prišli roky expanzie (hlavne 1925-27), ktoré sa nesú v znamení búr­livého rozbehu gymnaziálneho života na mnohých úsekoch a majú ráz opti­mistického opojenia a pracovného za­nietenia. Už roku 1924 založené boli žiacke organizácie, ako: Dorast Červeného kríža, Združenie skautov, Zväz striezlivej mládeže »Vysoké Tatry«, kto­ré teraz vykazujú veľmi živú činnosť, zásluhou i vtedajšieho nebývale agilné­ho žiaka V. tr. gymnázia Tomáša Štrbu, ktorý je všade funkcionárom a spravo­dajcom o činnosti týchto krúžkov, ako i o činnosti novozaloženého Tamburáš­skeho zboru, ktorý vtedy nacvičoval sám riaditeľ Pavle Tvrtković. Avšak najväčšou udalosťou bolo to, keď sa 1. októbra roku 1925 založil žiacky samo­vzdelávajúci krúžok »Sládkovič«, za ini­ciatívy a dozoru vtedy mladého, ale už osvedčene pokrokového a agilného pro­fesora dr. Andreja Siráckeho, ktorý práve prišiel pôsobiť na petrovské gym­názium. Žiaci vtedy už poriadajú početné koncerty a divadelné predstave­nia a počúvajú vynikajúce príležitostné prednášky nielen svojich profesorov, ale i iných dejateľov (VHV, K. Lehotský), zriaďujú gymnaziálny dvor a zasádzajú povestné lipky, formujú svoje tzv. »čaty práce«, vyhotovujú ,a maľujú kulisy, stavajú javisko v gymnaziálnej te­locvični, hrajú na klavíri, ktorý si gymnázium práve vtedy zaobstaralo, chodia i na fakultatívne náukobehy hudby a nemeckého jazyka, ktoré sa vtedy pri ústave zakladajú a všetkým tým vyvíjajú takú priekopnícku čin­nosť. ktorá dáva trvalé základy mno­hým formám nielen budúceho gymna­ziálneho života, ,ale i celkového kultúrneho a spoločenského života a ovzdu­šia v Petrovci a mimo neho. Zvlášť funkcia »Sládkoviča« a gymnaziálneho javiska nadobúdajú rozmery hlavných a avantgardných kultúrnych podujatí a ideových ohnísk vtedajšieho života voj­vodinských Slovákov.

Lenže v krušných rokoch hospodár­skej krízy ,a politických otrasov býva­lej Juhoslávie z rokov 1929-1932 mnohé ,nádeje sa lámu a rady žiakov, zvlášť vo vyšších triedach rapídne rednú, ale­bo sa dopĺňajú stredoškolákmi inej národnosti, ktorí neraz z problematických pohnútok prichádzajú z iných ústavov. Súčasne osobitným Zákonom o stred­ných školách z roku 1929 bola zastave­ná činnosť temer všetkých žiackych spolkov, vyjmúc "Sládkoviča« a Doras­tu Červeného kríža, a väčšia časť predmetov začína sa vyučovať v srbochorvátskej reči, keďže je už i väčšina pro­fesorov, v nedostatku vlastných síl, inej národnosti. Už roku 1924 gymnázium bolo utrpelo škodu, keďže sa pre nedosta­točný počet žiakov nemohla otvoriť VII. trieda, avšak kritická chvíľa pri­chádza až v júni 1932, keď sa počas samých maturitných skúšok minister­ským nariadením odrazu oznamuje, že sa petrovské úplné gymnázium redu­kuje na štvortríedne. Boli to dramatic­ké chvíle, no trva1í len krátko, lebo už začiatkom augusta toho istého roku v dôsledku početných protestov, inter­vencii iných organizovaných reago­vaní na sám deň petrovských Sloven­ských národných slávností, práve keď sa zakladá i Matica slovenská v Juho­slávii, osobitným kráľovským restrik­tom vracia sa petrovskému gymnáziu status úplného osemtriedneho ústavu. To určite chcelo mať i patričný poli­tický efekt, keďže všetky meštiacke po­litické strany a grupácie vojvodinských Slovákav na prvom bode svojho pro­gramu mali práve boj o slovenské škol­stvo.

Nastupujú potom roky postupnej kon­so1idáci,e a relatívne úspešnej práce ús­tavu (1932-1941), ktorému sa zasa z via­cerých strán venúva sobitná pozornosť a podpora. Profesorská knižnica dostá­va vtedy cenné knižné dary z Prahy i z Nového Sadu, a len napr. v prvej polovici roku 1934 žiacka knižnica dos­táva zo Slovenska dovedna 467 kníh, predne základných učebníc slovenského jazyka, literatúry a dejín, ktoré boli zozbierané na základe širokej darovnej, akcie na gymnáziách v Nitre, v Rožňave, v Nových Zámkach, v Kežmarku, v Turč. Sv. Martine, v Spišskej Novej Vsi, v Rimavskej Sobote, v Lučenci, v Novom Meste nad Váhom, v Levoči a v Bratis1ave. V tom istom školskom roku obnovená bola i práca Žiackeho hudobného zboru, založený bol Žiacky orchester ,a počali sa poriadať početné žiacke besiedky, alebo tzv. »séla«, kto­ré sa tiež stali tradičnou formou spoločenského života žiakov. V rokoch 1934-35 zlepšuje sa i kvalifikačná štruk­túr,a prednášateľského zboru, zriaďuje sa služobný status jeho členov, zdvoj­násobuje sa počet riadnych stredoškol­ských profesorov a zlepšuje sa odbor­né zastúpenie jednotlivých predmetov. Hneď na to pevnejšie a trvalejšie sa ustanovuje, ktorý predmet, z ktorých učebníc treba študovať, uverejňujú sa pravidelné zoznamy učebníc a zacho­vané témy písomných prác svedčia o tom, že bolo treba dobre zasúkať ru­kávy, aby sa všetkým tým požiadav­kám riadne vyhovelo. V školskom roku 1936-37 väčšia pozornosť venuje sa i učebným pomôckam, dopĺňajú a zriaďujú sa školské kabinety a zbierky pre jednotlivé predmety, zvlášť geologicko­chemická zbierka, ,a od roku 1938 zápis do I. triedy gymnázia podmienený je zložením prijímacej skúšky, čo tiež zna­mená zostrenie podmienok a režimu štúdia.

Tak sa teda skorejšie tradície odu­ševneného zanietenia spájajú teraz so systematickejšou ,a vyrovnanejšou štu­dijnou prácou, čo všetko len pomáha ústavu a jeho žiakom, aby sa i spoločensky i ľudský správne orientovali ,a pokrokovo vyhranili v tých chmúrnych chvíľach vzmáhania sa fašizmu v Euró­pe a rozkúskovania Československa, keď silný pokrokový a bezvýhradne antifašistický duch žiari hlavne zo žiac­keho samovzdelávajúceho krúžku »Slád­kovič«, ktorý svojím avantgardným pô­sobením vytvára celkovú duchovnú atmosféru a orientáciu na Ústave. Viacerí jeho usilovní knihovníci (Branlislav Mo­kić, Tibor Konig), tajomníci (Juraj Spevák, Ján Kiš, Jozef Marčok), predse­dovia (Juraj Mučaji, Ján Labáth-Žano) a iní funkcionári, literáti, diskutéri a aktivisti, zaraďujú sa potom do pred­ných šikov ,antifašistických bojovníkov u nás.

Raky okupácie (1941-1944) znamenali najprv zrušenie (šk. rok 1941/42) a po­tom na zánik odsúdené okyptenie petrovského gymnázia, ktoré sa ad r. 1942 stáva meštiankou s pastupne zanikajú­cim gymnaziálnym kurzom pre vyššie ročníky, ktoré na kanci školského roku (1943 a 1944) skúšali profesori košické­ho gymnázia. Boj o slovenské gymná­zium v Petrovci roku 1941 predstavuje veľkolepú protifašistickú akciu jeho avantgardného a revolučného žiackeho jadra, ktoré protestným vypisovaním hesiel na viacerých budovách v centre Petrovca rezolútne a odbojne ukázalo okupantom, že sa nemieni zmieriť s ich novými poriadkami. Okupant potom ne­dôveroval am tým profesorom petrov­ského gymnázia, ktorí ešte mohli zostať v úrade, lebo im dal len právo výučby bez práva konečného známkovania, avšak všetka to len väčšmi navzájom zbližovalo domácich profesorov a žiakov, od ktorých noví okupantskí profesori boli takmer celkom izolovaní.

Hneď po oslobodení koncom roku 1944 robili sa organizačné prípravy na obnovenie gymnázia, ktoré začalo s prá­cou v januári roku 1945. Počet žiakov teraz prirodzene náhle stúpol, skladali sa i doplnkové skúšky zo zameškaných ročníkov, takže nové vyučujúce profe­sorské sily, ktoré v nejednom prípade boli i nedostatočne odborné, len s veľ­kým úsilím a pracovným zanietením úspešne zdolávali nové úlohy petrovského gymnázia. Obnovila sa i práca "Sládkoviča« a založili sa i iné krúžky a náhle sa mimoriadne rozprúdila in­tenzívna divadelná činnosť žiakov, hlavne zásluhou profesora Michala Filipa, ako i obnovenej Matice slovenskej v Juhoslávii, ktorá v rámci svojich po­riadaní často mala vyspelé žiacke ta­nečné, estrádne a divadelné súbory. Znova sa formovali i žiacke pracovné skupiny a brigády, ktoré najprv operatívne zasahovali v samej obci a na zriaďovaní a zásobovaní gymnázia a internátu, potom sa zúčastnili na výs­tavbe Kultúrneho domu »28 október« v Petrovci, preslávili sa (brigáda »Já­nošík«) na výstavbe trate Doboj-Banja Luka a hydroelektrárne Zvornik-Dri­njača, čo všetko oživovalo spoločenský a pracovný ruch na gymnáziu. Z tohto ústavu roku 1951 vychádza i prvá ge­nerácia slovenských učiteľov (Učiteľská škola pri gymnáziu založená bola r. 1947), takže sa na ústave ešte väčšmi dostávajú do popredia osvetové a kul­túrne otázky. V dôsledku toho, ako i veľkého počtu žiakov (600 do 700) ro­ku 1950 sa pri žiackom samovzdelávacom krúžku »Sládkovič« zakladá i osobitná skupina tzv. »dorastu«, vy­pisujú sa literárne súbehy, na ktoré prichádzajú desiatky nových prá,c a tak sa na pozitívnych predvojnových tra­díciách "Sládkoviča« buduje ďalej a širšie. V tom rušnom období na ústave sa zakladajú i početné odborné aktívy, ktoré zoskupujú nielen profesorov toh­to ústavu, ale i zo širšieho slovenského okolia a v rámci odborového združenia profesorov vyvíja sa čulá politická i spo­ločenská aktivita, takže petrovské gym­názium v svojom základnom a kom­pletnom usmernení trvá i naďalej ako Úplné a koedukačné i vtedy, keď sa v polovici päťdesiatych rokov iné po­dobné ústavy u nás už reorganizujú .

Roku 1958 i petrovské gymnázium sa znova ustanovuj,e v zmysle platného školského systému, takže sa z neho vydel'ujú nižšie triedy do základnej školy, čím sa gymnáziu umožňuje viacej sa koncentrovať na opravdovú gymnaziál­nu prácu. Všetky predmety na petrov­skom gymnáziu zastúpené sú už odbor­ne, a to profesormi, ktorí vyučujú v slo­venskej reči. Zvláštna pozornosť sa ve­núva gymnaziálnej službe profesionál­nej orientácie, ktorá nadväzuje styky sa základnými školami vo viacerých slovenských osadách vo Vojvodine, čím sa i v nových podmienkach maximál­ne zachováva niekdajšia funkcia petrov­ského gymnázia, jeho úroveň a dobré meno. Vynikajúcu činnosť preukazujú i niektoré nové krúžky, ako biologic­ký a dejepisný, a formujú sa zdatné žiacke súbory v jednotlivých disciplí­nach fyzickej kultúry. V rokoch 1965 a 1966 situácia čo do vybavenia školy kabinetmi, zbierkami a knižnicami sa značne zlepšuje v dôsledku osobitnej finančnej pomoci petrovskej obce, čím sa na gymnáziu prechádza na moder­nejšie laboratórne spôsoby práce, zvlášť vo výučbe prírodných vied. Žiaci taktiež častejšie cestujú na informativne a študijné výlety po Juhoslávii a na poriadania do Nového Sadu, gymná­zium častejšie navštevujú rôzni dejatelia z Juhoslávie i zo zahraničia a v marci roku 1967 petrovské gymná­zium nadväzuje všestrannú družbu s gymnáziom v Martine (ČSSR).

Tieto plodné styky, ako i nové styky s Československom, obnovujú niekdaj­šiu tradíciu petrovského gymnázia, tak­že sa jeho terajšia fyziognómia čoraz viacej ustaľuje na pevných pilieroch jeho už dlhodobej tradície. V tamto období viacerí bývalí maturanti petrov­ského gymnázia usporadujú svoje vý­ročné stretnutia (na 10, 15, aleba 20 rokov od matúry), roku 1967 uskutočňuje sa i jubilárna schôdzka prvých maturantov petrovskéha gymnázia (z ra­ku 1927), nezadlho patom je i malá slávnosť tisícteho maturanta petrovské­ha gymnázia, čo všetko spolu s prí­pravami na oslavy päťdesiatročnoce znamená ďalšie aktualizovanie tradície a upevňovanie dobrého mena tohto náš­ho jedinečného ústavu.

…..DR. JÁN KMEŤ (Článok napísaný pri príležitosti 50. výročia založenia Slovenského gymnázia v Petrovci. Prebrané z Ľudového kalendára na rok 1969)

Rastliny a počasie

Rastliny predpovedajú počasie

Agát:

Obsah medoviny v agátovom kvete sa mení podľa tlaku i vlhkosti vzdu­chu. Pred dažďom je obsah medoviny najväčší. Je len pochopiteľné; že v tom­to čase bude aj najviac navštívený vče­lami, ktoré sa na ňom zdržia oveľa dlhšie ako po iné dni.

Mimoriadne veľký ruch včiel na agá­tovom kvete a ich neskorý odlet do úľov znamená, že na druhý deň bude pršať.

Jelša čierna:

Pomocou jelše môžeme predpovedať nielen dážď, ale aj mráz a oteplenie. Keď sú listy silne lepkavé, to zname­ná, že zanedlho príde dážď. Keď kmeň i konáre obelejú, možno očakávať tuhý mráz. Naopak, keď stmavnú, dôjde k otepleniu.

Smrek:

Pri peknom suchom počasí sa zrelé šišky otvárajú, keď je vzduch vlhký, tak sa zatvárajú.

Breza:

Keď breza v kvete silne vonia, že už z diaľky zacítime jej vôňu, môžeme naisto očakávať dážď.

Štiav:

Pri peknom počasí má listy i ich okraje rovné, vztýčené hore. Keď spo­zorujeme, že došlo k zmene, že sa listy začnú skrúcať, príde k zmene počasia.

Ovos:

Podobne ako šťaveľ aj ovos reaguje na zmenu počasia vonkajšími zmena­mi, ktoré sa dajú rozoznať bez dlhého pozorovania. Pri peknom počasí stoja osiny ovsa pevne, za vlhkého počasia sa začnú ohýbať a skrúcať.

Blatúch-záružlie:

Keď začne blatúch zatvárať svoje dužnaté listy, to je predzvesť dažďa.

Podbeľ:

Otvára svoje kvety len za pekného a trvalého počasia. Keď začína svoj kvet zatvárať, to znamená, že zanedlho bude pršať. Naopak, keď po daždivom počasí podbeľ roztvorí svoj kvet, to znamená, že daždivé obdobie vystrieda teplé a slnečné počasie.

Slovenské gymnázium v Petrovci

 

 

 

 

Slávnosť kladenia základného kameňa budovy Slovenského gymnázia v Pe­trovci. Slávnosť bola 5. VI. 1922 roku.

Ako určili lokáciu

Slovenského gymnázia v Petrovci

Budova bývalej štát­nej školy v Petrovci, v ktorej v jeseň 1919 začalo s prácou reálne gymnázium, bola primalá, aby v nej mohla pre­biehať výučba viactried­nej školy. Len čo zača­la táto škola pôsobiť, po­čítalo sa s tým, že jej umiestnenie v tejto bu­dove je len dočasné rie­šenie, že bude potrebná väčšia budova. A tak sa už v prvom školskom roku 1919/20 plánovalo vystavať novú, potre­bám školy zodpovedajú­cu budovu. Naskytla sa otázka lokácie (kde po­staviť túto školu). Bolo potrebné primerané miesto, rozsiahlejšie a podľa možností v strede osady. A tu akoby sa samy núkali »Staré hro­by«. Kuratórium sloven­ského reálneho gymná­zia sa preto obrátilo s prosbou, aby zborový petrovský evanjelický cirkevný konvent odhlasoval, že dovolí na tomto pozem­ku stavať gymnázium. Túto vec mohol riešiť a riešil ju aj celocirkevný konvent. Konvent bol zvolaný' na deň 25. I. 1920. O vážnosti a naliehavosti tejto veci svedčí už aj tá skutočnosť, že zvolali mimoriadny všeobecný konvent a to 3 týždne po riadnom v­ýročnom konvente. Konventu predsedal Samuel Štarke, farár a Ján Chorvát, cirkevný dozorca. Boli tu prítom­ní všetci presbyteri zvolení na predošlom kon­vente, ako aj početní členovia (údovia) zboru.

Duchovný predseda už pri otváraní konventu upozornil prítomných na vážnosť predmetov kan­ventu. Prosí preto, aby »každý na konvente prí­tomný vážne a dôstojne sa choval, a svoju mien­ku určite s odôvodne­ním prednášal«.

Prvým bodom a iste aj hlavným z navrhnutých 8 bodov konventu bolo pojednávanie o spome­nutej žiadosti. Žiadosť predniesol S. Štarke, fa­rár, ktorý bol súčasne aj predsedom kuratória. Ako predseda kuratória podporil túto žiadosť a to - ako zapisovateľ po­značil - "predovšetkým z toho dôvodu, že spo­menutý pozemok svojou polohou a rozsiahlosťou najlepšie zodpovedá bu­dove, "o ktorej chceme, aby bola nielen majet­kom a chlúbou všetkých nás Slovákov, ale aby bola pomerne v stredisku našej obce“. Na druhej strane však ako farár tohto zboru musel brať do ohľadu tú sku­točnosť, že išlo a voľa­kedajší cintorín. Aká to bude ozvena u veriacich, či nebudú urazené ich city? Preto' v ďalšej svo­jej reči - ako zapisova­teľ uvádza - povedal: „Spomenutý pozemok skrýva v sebe kosti na­šich otcov a matiek, ktoré sotva dospeli k úpl­nému porušeniu. Pilne treba povážiť tú otázku, či by stavanie gymnázia na tom mieste neurážala city pozostaIých.“

Ako vidieť zo zápisni­ce, v tejto veci sa vyvinula živšia debata. Okrem už uvedeného návrhu na lokáciu gymnázia padli tu ešte dva návrhy. Jeden návrh totiž podal Tomáš Kováč, vtedajší richtár obce. Spomenutý odporúčal pozemok zvaný Staré jarnočisko. Svoj návrh odôvodnil tým, že ten po­zemok "svojou priestrannosťou a polohou pri premávkovej ceste sa ku stavbe gymnázia akoby sám odporúčal.“ Ten druhý návrh predniesol konventuál Ondrej Sni­da. Odvolávajúc sa na mienku miestneho stavi­teľa Michala Plavca, spomenutý odporúča postaviť túto budovu nad Begejom a to na pries­tore medzi štátnou školou a domom Michala Labátha.

Proti týmto dvom ná­vrhom zaujal stanovisko Július Kubány. Podľa neho návrh Ondreja Sni­du neobstojí už aj z to­ho dôvodu, že toto mies­to je jedno z najnižších miest v našej obci, nuž »stavba na ňom by bola obtiažna, nákladná a ne­zdravá«. Návrh p. rich­tára Kováča je podľa neho zase neprijateľný preto, »lebo gymnázium má stáť na mieste, ktoré je dľa možnosti z kaž­dej strany jednako prí­stupné«. K veci preho­voril i Pavel Mandáč, člen kuratória a priateľ Štarkeho. On iste pod vplyvom spomenutého berie vec z hľadiska ná­rodno-citového a zasa­dzuje sa za Staré hro­by. Povedal doslovne tieto veľmi závažné slo­vá: »Budova národnej slovenskej osvety nemô­že urážať miesta odpo­činku tých, ktorí v pá­de potreby na živom tele by boli hotoví budovu túto držať.« Mienky teda boli rozdielne. Vec dali na hlasovanie. Pri hla­sovaní návrh O. Snidu nevzali do úvahy. Hla­sovalo sa teda len a dvoch návrhoch: a) o návrhu kuratória - po­staviť tento' kultúrny stánok na Starom jarmo­čisku alebo b) na Starých hroboch. Výsledok hlaso­vania bal ten, že kon­vent veľkou väčšinou odhlasoval, že sa gymnázium vystavia na po­zemku Staré hroby.

A však popri evanjelic­kých Starých hroboch tunajšia izraelská náboženská obec vlastnila kúsok (155 štv. siah) starého cintorína. Kura­tórium sa preto obrátilo (1. Xl. 1921) s prosbou na majiteľa, aby sledo­val príklad miestnej e­vanj. cirkvi a daroval tento kúsok gymnaziál­nemu pozemku. V žia­dosti sa hovori, že tento kúsok pozemku so svojou polohou skutočne sa žiada ku pozemku gym­naziálnemu a „skrze jeho darovania odpadne zo strany cirkvi Vašej jeho ohrádzanie“.

Ešte toho istého dňa, keď prosba bola doru­čená, bolo zvolané g­enerálne zhromaždenie izr. náb. obce, ktoré žia­dosti kuratória vyhovelo, ale s jednou výhradou. Kuratórium má dať pí­somný záväzok, že na tom pozemku nesmú byť kopané základy, poťaž­ne, že tento kúsok pozemku bude na také cie­le použitý, kde sa nebu­de musieť kopať, lebo ako je spomenuté, ich zákony zakazujú vykopávať telesné pozostatky. (Prípis izr. náb. obce zo dňa 3. Xl. 1921.) V da­rovanej zmluve, ktorá bola podpísaná (13. III. 1922) zo strany spomenutej cirkvi ako aj zo strany predstaviteľov kuratória v 4. bode bola v tom zmysle vnesená klauzu­la, že sa na tomto darovanom území »ne­smie hlbšie kopať ako tridsať centimetrov," ale ba že sa »na ňom ne­smie postaviť nijaká bu­dova«.

Takto otázka lokácie gymnázia bola vyrieše­ná. Už 5. VI. 1922 mohli byť slávnostne položené základy tejto budovy s tým želaním a snahou, aby táto stredná škola čím skôr pracovala vo vlastnej budove.

....ev.farar Pavel Škantík

(Článok napísaný pri príležitosti 50. výročia založenia Slovenského gymnázia v Petrovci. Prebrané z Ľudového kalendára na rok 1969)

O počasí...

Aké bude počasie?

Vedecká meteorológia má svoje začiatky v roku 1607 keď Galilej vynašiel teplo­mer. Prirodzene, že od vtedy bol urobený netuše­ný krok dopredu a na zá­klade rôznych moderných meteorologických prístrojov dnes už možno s naj­väčšou presnosťou hovoriť o budúcom počasí. Avšak i v minulosti, ale i dnes,. jesto hodne, ľudí, hlavne na dedine, ktorí na základe rozličných prírodných ja­vov, už či v súvise so sln­kom, hviezdami, oblakmi· alebo podla správania sa zvierat, a tiež i na základe niektorých javov z rastlin­nej ríše, vedia s veľkým úspechom predpovedať aké bude počasie.

Tak napríklad zistili, že pred dažďom rozličné zvie­ratá majú zvláštne správa­nie. Zajace sa pri jedení tlačia jeden k druhému,. vtáky si ošipujú perie, las­tovičky lietajú nízko, mor­ské vtáky letia smerom ku pobrežiu, spevavé vtáky prestanú spievať a ryby sa vyhadzujú' z vody.

Predznakmi pekného počasia je dlhé lietanie ne­topierov pri súmraku, morské vtáky letia smerom na more, lastovičky sa vznášajú vo výšinách a motýle,(obyčajne belások) prele­tujú z kveta na kvet. Keď sa zdá, že príde zmena počasia; že sa toto zhorší, mušky lietajú v kolónach a pavúky pletú dlhé nite.

. Ale to nie je všetko. Pred ,dažďom, psi hrabú zem a ­mačky sí umývájú uší. Ža­by vychádzajú von z vody, kravy sa zoskupujú na pa­:sienkoch dovedna a osol strihá ušami. Pred búrkou muchy strašne štípu, včely sa nevzdialujú od úlov.

Ak bude pekne, tak šalát za­tvára listy naopak, ak sa chystá spŕška, tak ich otvára.

Nakoľko sa chystá vietor, ďatelina. zatvára svoje lístky.

Pekné počasie býva spravidla vtedy, keď sa ranné hmly zdvihnú, ,keď je nebo ráno bledé, bez obláčkov, keď sa oblaky po daždi spúštajú k zemi a keď je slnko pri západe okrúžené malými červenými pruhmi.

Ak je nebo v noci plné hviezd, ak je mliečna cesta jasne viditeľná a počasie pokojné, možno bezpečne tvrdiť, že idúci deň bude pekný.

Pekné počasie bude i vtedy, ked je pla­meň na ohnisku jasný a dvíha sa vysoko.

To je jedna čast prízna­kov, dľa ktorých sa ešte aj dnes mnohí ľudia, hlavne sedliaci orientujú pri vy­beraní práce pre nasledujúci deň.

Zrejmé, že naj­istejšu predpoveď počasi može dať moderná mete­orologia.

Z a u j í m a v é...

Príslovia o počasí

Lepšie keď ťa zima chveje, než mar­cové slnce hreje.

Kol'ko je v marci rosy, tol'ko je v máji mrazu.

Keď v marci hrmí, bude úrodný rok ..

Pekný Jozef - dobrý rok.

Akže marec orie, apríl je studený; mno­hé vetry nesú máj krásny, zelený.

Dlho sneh na roliach alebo mnohé vody, málo do stodoly naženú úrody.

Marcový prach, vravia, že je to prach zlatý, naopak, že spŕšky požehnanie platí.

Jestli kukučka včasne zakuká, oby­čajne teplú jar nám privoláva.  

Poučné...aj pre deti.

 

Prikázané pôsty.

Píše: Slovenský Roľník. Kalendár pre poučenie, zábavu a osoh našich roľníkov. (Rok 1935.)

*****************

Prísne pôsty, kedy neslobodno požívať mäsité pokrmy a dovoľuje sa raz za deň, ale nie predpoludním, do sýtosti najesť, sú:

1. Popoľná streda. 2. Piatky a soboty štyricaťdenného pôstu. 3. Dni pred Turícami, pred sviatkom nanebevzatia P. Marie, pred sviatkom Všech svätých a pred Vianocami. Jestli tieto svätovečery (vigilie) pripadnú na nedeľu, odpadá pôst. 4. Veľký piatok a sobota pred Veľkou nocou do 12. hodiny predpoludním po 12. hodine odpadne pôst úplne. Zelený štvrtok je len dňom újmy. Dni prísneho pôstu sú tiež stredy, piatky a soboty štyroch kántrových týždňov.

Tieto dni sú označené v kalendári: červenou tlačou.

Dni zdržanlivosti sú piatky celého roku a zakazuje sa v tieto požívať mäsité jedlá.  Sú označené v kalendári červeným krížikom +.

Dni ujmy sú pôstné dni, v ktoré dovolené je požívat mäsité pokrmy, ale do sýtosti sa slobodno najesť len raz denne a nie predpoludním. To sú všetky dni štyricaťdenného pôstu, vyjmúc nedele. (Piatky a soboty sú zároveň prísne pôsty.) Tieto dni sú v kalendári označené červenou *.

,Zvláštne úľavy (dišpenzácie) poskytnuté sv. stolicou jednotlivým biskupstvám, platia aj naďalej.

Tieto prikázané pôsty sú platné ako všeobecné pre celý cirkevný rok. Ale v našich krajoch sú mnohé uľavenia, ktoré sa môžu z pôstnych prikázaní vyňať a ktoré sa každoročne na začiatku veľkého pôstu s biskupským listom prečíta. Podľa toho sa má každý katolík riadiť. Do tohoto uľavenia padnú aj všetky soboty 40-denného pôstu, ktoré sú nie prísnymi pôstnymi dňami.

*********************************

Chrípka

Píše: Slovenský Roľník. Kalendár pre poučenie, zábavu a osoh našich roľníkov. (Rok 1935.)

Ako sa máme chrániť chrípky .

1. Nepľuj na zem, áni vonku ani doma, ani na verejnom mieste. K tomu cieľu treba vždy použit pľuvatko alebo vreckovku. Pľuvatka treba naplniť 5% roz­tokom Odoritu a často čistiť

2. Pri dráždeni ku kašľu alebo kych­nutiu, bárs kdekoľvek si, drž vždy vrec­kovku pred ústami a nosom. 3. Upotrebené vreckovky nikdy ne­daj druhému,ale odovzdaj ich hneď do prania v horúcej vode s mydlom a sódou.

4. Ku chorým na chripku doma ne­pripušťajte, krem ošetrovatdov nikoho za celý čas choroby.

5. Osoby zotavujuce sa po chrípke nech nenavštevuju verejné miestnosti a úrady, pokial maju kašeľ.

6. Vetrajte denne obytné iestnosti. Vzduch nech ma primeranú teplotu.

7. Častejšie treba čistiť podlahu a steny ..

8. Vôbec dbajte na čistotu tela a zvlášť rúk.

Trefná odpoveď... zo žartu?

       Istý advokát cestujúc vlakom s jedným kňazom pýtal sa ho uštipačne: "Keby sa tak kňazi pustili do boja s čertami, kto by vyhral?"

"Diabli, bo majú všetkých advokátov na svojej strane." Odvetil kňaz.

Zo žartu ale naozaj...

Vyznamenanie ...

V istej obci zomrel richtár a na jeho miesto, prirodzene, zasadol iný, nový. Aby uctili, ako sa patrí, pamiatku zo­snulého starostu, rozhodli sa obecní tatíci, že vyvesia jeho podobizeň v za­sadacej sieni na význačnom mieste. Sišla sa teda slávna obecná rada, aby vyko­nala slávnostný akt. Stalo sa a nový pán richtár mal veľkú reč o zásluhách svojho zvečneného predchodcu a nako­nec povedal: "On zasluhoval už dávno, aby visel, ale za svojho života  sa tomu bránil."

Majstrovsko-učňovské ...

Obuvnícky majster napísal učňovej matke, ktorá bola na vidieku: - Váš syn bol dnes opitý ...

Učeň napísal pani majstrovej, ktorá bola tiež na vidieku: - Pán majster bol dnes triezvy ...