Víno, ten božský nápoj.

Asi všetci archeológovia a historici sa zhodujú, že víno bude druhým najstarším alkoholickým nápojom človeka. V Mezopotánsku sa ho bežne pilo a to hodne skorej, ako 3000 rokov p.n.l. Pivo je vraj najstarším alkoholickým nápojom, ale vraj víno nám zišlo „pod kožu“ už od prvého dňa. Víno, „živá krv hroznových bobuliek“ sa považovalo nie len za boží dar, ale aj „božský nápoj“. Víno bolo „božskou krvou“ a z tohoto dôvodu sa ho pôvodne konzumovalo len pri náboženských obradoch. S vínom do tela človeka vchádzal aj boh a pravda, kto sa pri takomto obrade poriadne aj spil, do toho vraj vošiel sám božský duch svätý. Najväčší pijani sa pokladali za najveriacejších v spoločnosti. (Pamiatku na to nachádzame aj pri gréckom Dionýzovi, či rímskom Bacchusovi.) Egypťania tie tmavé bobule hrozna pokladali za nič menej, ako za oči ich boha Horusa.

>>>viac<<<

Etymologický slovník: Bak-Balast

.

.

.

…autor Ján Kulík

Bak 1°

Bakoľa, škvrna, fľak, bakané = špinavé. Najskôr tu ide o podobu slova machuľa, machoľa = škvrna, ktorého podklad je v machliť, mazať, masť, ak uznáme, že došlo ku normálnej zmene m = b a ch = k.

Odtialto máme bakoľa, bakuľa, bákať a pod.

Bak 2°

Ľud. Sedadlo na koči, voze. (...sedieť na baku...sadnúť si na bak...) Pravdepodobne prevzaté z rus. bak = predná časť hornej paluby, ktoré si rus. jaz. vypožičal z hol. bakboord, nem. (námor.) Backbord = prístav, strana nachádzajúca sa za chrbtom kormidelníka, ang. back = chrbát.

Bakalár

Študent s prvým stupňom akademickej hodnoty na univerzite v starých časoch; dnes na evanjelickej teologickej fakulte. S podobným významom sa stretneme v rade jazykov Európy. Fr. baccalauréat, mod. lat. baccalaureatus, utvoreného spojením slov baca / bacca = bobuľa, bobka + laureatus = vavrín(ový), korunovaný vavrínovým vencom. Laurus / laureus = vavrín, "bobkový" list / strom.

Anglickým ekvivalentom je bachelor , za ktoré ox. et. slov. hovorí, že vychádza zo st.fr. bacheler, a pridáva "pôvod neistý".

Viď Báťa, Báči.

Bakaný

Príd. det. Zamazaný, špinavý, nečistý a pod. Vyskytuje sa aj bekaný. I keď slovo patrí k slovnej zásobe detí, predsa ho nemožno zaradi ku skupine slov vytvorených deťmi, ako mama, tata, teta atď. Toto slovo vytvorili rodičia, dospelý a ako základ im poslúžilo bak. (viď Bak 1°) Je protikladom ďalšieho detského slova, čačaný = pekný.

Bakelit

Syntetická živica na spracovávanie plastických látok. Názov vychádza z mena vynálezcu, američana belgického pôvodu, L.H. Baekeland. (1863 - 1944)

Bakchanálie

Slávnos v starom Ríme na počes boha Bakcha. Lat. bacchanalis, z Bacchus, gr. βάκχος. Gr. boh Bakchus mal na starosti dobrú úrodu a hlavne úrodu hrozna, vína.

Bakláva

Bakláva, závin z lístkového cesta plneného orechmi a zaliaty cukrovím nálevom. Prevzaté zo srbch. jaz. ktorý si ako sám závin, koláč, tak aj názov, prebral z tur. baklava = r/v. // * Znalci z oblasti eu. kuchyne tvrdia, že bakláva poslúžila ako východisko pre štrudlu, rejteš, okružník.

Baklažán

Rastlina ktorej plody sa používajú ako zelenina, bot. ľuľok, Solanum melongena. Slovo sa k nám dostalo cestou ruštiny, ktorá ho prevzala z tureckého jaz. kde baklažán = patlidžan / patlican, ktoré vychádza z arab. - perž. badinjan.

Bakšiš

Priepitné, obslužné, drobný peniaz. Per. - tur. bahšiš = dar, ktoré vychádza z arab. bachš = dar.

Baktéria

Jednobunkový rastlinný organizmus. Vychádza z mod. lat. / gr. baktérion, dem. z gr. bakteria = papek, palica,bakuľa, batina, trstina. Odtialto máme bakteriálny, baktericidný, bakteriofág, bakteriológia, bakteriolýza, bakterióza a pod. Viď Batina, Bakuľa.

Bakuľa

Hrubá palica s ohnutou rukoväťou, krivuľa. Podľa V. Macheka, slovo je prevzaté z lat. baculum = papek, palica. České bakule je výpožička zo slovenského jaz.

V češtine jestvuje ešte jedno bakule, ako ľudový výraz o čom koľvek, čo má zaokrúhlenú, guľatú podobu, napr. aj hrbol, kým na záp. Morave je aj bachela = hrča. Toto slovo V. Machek dáva do súvisu, či hľadá ho v slove bambula ovplyvnenom slovom guľa.

Ak sa v čase feudalizmu slovo bakuľa i prevzala z lat. baculum, už same paralelné jestvovanie ďalšej bakule / bachule, ako niečo zaoblené, zaokrúhlené, guľaté, len nasvedčuje, že náš jazyk už skorej disponoval s týmto slovom, ba ak sa uvážia i odvodené slová, bambula, bambolec, brmbolec ... až po bobuľu, jeho izolovanosť sa eliminuje.

V sans. bakula = strom z rodu Mimusops elengi, jeho kvet a i jeho plod. Ďalšie príbuzné sans. slovo je aj bhal = bublina, opuchlina. (Kor. Bhur, Bhul-.)

Viď Ideofónia a príbuzné Batina, Baták.

Bál

Tanečná zábava, ples. Nesk. lat. balláre, z gr. ballizein, ktoré poskytlo základ fr. bal, baller = tancovať, odkiaľ sa toto slovo prešírilo po svete. Príbuzné mu je aj balet.

Bala

Obyčajne guľatý balík, alebo v tomto prípade, veľký balík. Ang. bale = balík, batoh, hol. baal, st.fr. bale, mod.fr. balle, kde všetky varianty vychádzajú z ger. balluz. Viď Baliť. Ak ale uznáme, že slovo baliť je naším útvarom, tak i napriek radu cudzích jazykovedcov, bala nebude vypožičané z ger. jazykov, ale vlastným samostatným útvarom.

Balada

Lyrickoepická báseň. Medzinárodné. Pôvod je vo fr. ballade,( provensálsky balada = tanec) s významom tanečnica. Viď Bál.

Baláchať

Hovoriť nepravdy, šíriť falošné poplašné správy, robiť zmätok. Všeslovanské. Rus. balákať, ukr. balákati, poľ. balakać, srbch.(zastar.) balakati. Veľmi blízko má ku balamútiť, s ktorým i zdieľa rovnaký pôvod.

Viď Balamútiť.

Balalajka

Ruský strunový hudobný nástroj. Prevzaté je z rus. jazyka, kde etymológovia nie sú si istý o pôvode slova. Tiktin vidí súvis s rum. balalai, bananai = hojdať, kolísať, mávať a pod. ale etym. tohoto rum. slova nepodáva. Gorjajev balajku dáva do súvisu s tureckým jaz. ale nema tu oporu koreňa - nemôže ho ukázať, najsť. Zatiaľ sa väčšina zhoduje s Bernekerom, že východiskom balalajky bude asi rus. balabóliť /boltáť = švitorenie, štebotanie (význam v konkrétnom prípade), kým súvis s balákať (baláchať) je tiež otázny.

Balamútiť

Zavádzať, zvádzať, miasť, baláchať, šíriť nepravdivé zprávy, robiť zmätok, tárať. Zaujímavé slovo, ktorého etymológiu každý expert vysvetľuje inak (hlavne na podklade importu zo škály aj nepríbuzných jazykov). "Mýli" ich prvá časť bala. Ako vždy, je tu aj časť neslovanských expertov, čo sa pokúšajú vysvetliť to aj na podklade mongolského balamut = vrtošivý, nestály, alebo aj tureckého balamak = miešať. Nenapadlo im, že aj tieto slová sú možno importom práve z ie. jazykov (ako je tam rad aj iných) a tým pádom popierajú nám vlastný jazykový vývoj. V mnohých prípadoch aj majú úspech, lebo slovanskí etymológovia, pre nepodkovanosť v sanskrite, chetejskom a peržskom jazyku, často opakujú, citujú ich tendenčné uzávery.

Najbližšie ku podstati bude V. Machek, (i napriek nesúhlasu M.v.Vasmera) keď prvú časť, bala dáva do súvisu s gr. φαλος, ie. koreň bhalós = podvodný, klamlivý, falošný a pod.

V srbch. jestvuje slovo balavac = sopliak, mladý chlapec, ktoré je príbuzné ku sans. balá = mladý, sprostý, ktoré ako slovo prislúcha ku tkzv. defektnej skupine (Turner) Bhandá, odkiaľ, ako z iných defektných skupín, utvorený je rad slov na označenie dieťaťa, mladého chlapca, dievčaťa, jednoduchého / sprostého atď. Podoba sa vyskytuje aj v chet. jaz.kde bal = nemlúvňa.( V príbuzenstve je možno aj sans. bhálate = vysvetliť, opísať, hovoriť, porozprávať a bhull = pochybiť, zabudnúť, zvádzať.) Ak teda uvážime, súhlasíme, že prvá časť bala tiež prislúcha ku tejto defektnej skupine slov, tak sa nám okamžite vynára význam, ako detské, sprosté, nevážne, nespoľahlivé, (ktoré v latine reprezentuje baro = sprosták) kým druhá časť mutiť sa stáva samozrejmou. Je v súrodenstve s mútiť, miešať a pod. Sám význam, etymológia slova sa stáva jasnou. Balamutiť = detské, sprosté, naivné táranie, mútenie, zahlupovanie.

Balamutiť vo svojích regionálnych podobách je zastúpené v čes. poľ. rus. ukr. srbch. jazyku. U nás sú mu príbuzné baláchať, bulázniť atď. Viď Blázon, Mútiť, Miasť.

Balangóv

V neskoré leto a začiatkom jesene, skorej príchodu dažďov, po poliach Vojvodiny často vidieť, ako vietor naháňa veľké kotúče jedného druhu vysušenej buriny. Tento burinový krík (vedecké meno nepoznám) sa odlomí od koreňa a ako nejaká veľká lopta, okrúhly koš, kotúľa sa po poliach. Ľud to nazýva balangóv. Balangóv často vidieť aj vo filmoch z "Divého západu", keď sa chce divákovi dočariť pustú, zaprášenú osadu niekde na juhu Taxasa, Arizóny, či vôbec na juhu U.S.A. Aj tam vietor naháňa tieto suché kríky buriny.

Nikdy som sa nestretol s výskytom tohoto názvu v iných etnikách Vojvodiny, ale v peržskom jazyku, áno. Perž. Balan = rásť, zväčšovať sa, rozširovať sa, pohybovať sa, oscilovať, kotúľať a pod. Tieto významy udávajú vlastne aj sám charakter buriny balangov.

Balans

Rovnováha. Svetové slovo. Pôvod asi v rímskom bilancia, ktoré vychádza z nesk. lat. bilanx, utvorené z bi = dva + lanx = miska vážok, stupnica vážok, škála, rovnováha, stupnica.

Odtialto máme balansovať a aj bilancia.

Balast

Nepotrebná, zbytočná príťaž. Európske, až svetové slovo ktorého pôvod ox. et. slov. nemôže s určitosťou potvrdiť. Predpokladá, že vychádza z dolnej nemčiny, asi zo základu bar = holé, alebo barm = hruď, vnútro (lode) + last = záťaž.

Ukr. et. slov. podáva podobné vysvetlenie, s tým, že vedľa dolnonemeckého, pripúšťa i holandský pôvod bállast, ktoré vychádza z dánskeho, alebo švédskeho barlast = "holá" záťaž, kde st. dol. nem. bar prirovnáva ku praslov. bos = bosé a last = záťaž. V nov.h.n. Last = r/v odvádza z laden a príbuzenstva s lit. klóti = stlať, praslov klasti = klásť. (Šanskij, Vasmer, Kluge-Mitzke.)

Etymologický slovník: KL....

.

.

.

....pripravuje Ján Kulík

.

.

.

Klub: Združenie zaujemcov o nejakú činnosť; spoločenská miestnosť. Medzinárodné. Vzniklo v Anglicku, na podklade staronórskeho klubba (klumba) = klub, ktoré je v príbuznosti so súčasným ang. clump = skupina, hruda; poleno, ktoré v str.hol. klompe, súč. klomp = hrča, masa.

Kľúč: Kovový nástroj na zamykanie / odmykanie zámky; pomôcka na pochopenie nejakého problému, prostriedok na dosiahnutie, ovládnutie niečoho; nástroj na zaťahovanie a povoľovanie skrutiek; značka na začiatku hudobného riadku; niečo majúce základný (kľúčny) význam. Všeslovanské. Čes. klíč, rus. ukr. bul. srbch... ključ, praslov. kľučь, kde máme zastúpený koreň kleu- = zvierať, zavierať, stískať, tlačiť, ako máme v prípade slov klepeto, kliešte... lebo kľúč v prvom rade vykonával funkciu zavretie, „stisnutia“ niečoho, čo do vtedy bolo nezamykané, nezamknuté, otvorené, voľné.

Korene tohoto technologického vynálezu najskôr siahajú do antického Grécka, kde najdeme slovo kleís, kleidós / κλείς, κλειδός = tyč (na zahatanie), priečka, mreža; zatvárať, zatvoriť, uzavrieť, brániť, prekážať, zdržovať atď. ako aj kleío / κλείω = zamknúť, zatvoriť, izolovať... Od Grékov, slovo sa dostalo aj ku Peržanom, v podobe kalid, kilid = kľúč, z čoho sa význam posunul aj na jedno z predmestí Konštantinopola, kalidan = zámka, zápor, priehrada, zahatanie a pod.

Od Grékov, slovo a technologický vynález prechádza ku Rimanom. Celkom ľahko, lebo ich reč (latina) už disponovala s podobným slovom, claudo = zatvoriť, zamknúť, zakľúčiť (prejav), zamĺknuť... clausula = zatvorenie, konklúzia...

Kedy a či vôbec kľuč prichádza aj k nám, zatiaľ nevieme. Aj Slovania disponovali s blízkymi slovami na vyjadrenie niečoho zomknutého, zahradeného, ale u nás šlo viacej o duševný stav, ako o nástroj. napr. máme skľúčiť (sa) = zmeravieť, skľúčiť = sputnať, skľúčenosť = duševná tieseň atď. kľučkovať = robiť „výhybky“ atď. atď.

Kľúč, ako nástroj, keď sa dostal aj k nám, tu najskôr len posilnil už jestvujúce termíny a splynul s jestvujúcimi podobamy. Na to poukazujú hlavne mäkké spoluhlásky (ktoré nepoznala ani latina a ani gréčtina).

Grécky kľúč mal jednoduchú podobu, niečo, ako písmeno Z, s tým, že horná a dolná priamka boli dlhšie a priečka mala kolmú podobu. Tento kľúč sa do stredovekej latiny preložil, ako clavicula, čo zase nabáda na rozmýšľanie, ako sme ten kľúč dostali.

Podobný problém má aj angličtina. Po ang. kľúč = key, ku ktorému, ako príbuzné môžeme pripočítať aj starofrízijské kei, kay, kde oxfordov et. slov. má poznámku „prameň, pôvod, východisko, sú neznáme“. Po fr. clé = key (ang.) = kľúč. Prečo? Aj angličtina má podobné slová a ťažko je určiť, odkiaľ, s čím súvisí slovo key.

Slovenčina nema nejakú širokú škálu odvodených slov, ale srbch. to pozná. So slovom kľúč súvisia: uključiti= pripojiť sa, dať dospolu, urobiť uzáver, rasključiti = zrušiť, rozísť sa, odključiti = vzdialiť, oddeliť, vypnúť, isključiti = vypnúť, vzdialiť, oddeliť, priključak = prípoj, pripojenie, spojenie, zaključak = záver, uzáver, rozhodnutie, uznesenie, kljukast = nepriami, robí „kljuke“ = záhyby, odbočky a tieto termíny boli v jazyku hodne skorej, ako sám kľúč.

I keď sa naší jazykovedci zhodujú, že slovo kľúč máme, akože z gréčtiny, nie všetci s tým aj súhlasia. Jednotlivci ukazujú na slovo Kel 1°a Kel 2°, čo asi neprichádza do úvahy, ale môžeme uvážiť príbuznosť so sans. kila 1° = klin, kôl... z čoho v hindu vzniká kili = kľúč, skrutka. V jazyku marathi kili = kľúč. Sans. kili dalo východisko aj sans. kilati = spojiť, priviazať, pripnúť, zapnúť, pripevniť, spevniť... a keď sa podívame na srbch. termíny odvodené zo základného ključ, zjavuje sa jasná súvislosť.

Odtialto máme spústu slov, ako napr. kľúčna kosť, ktoré najdeme už aj Hómera, kde má podobu kleís / κληίς = kľúč, lebo má rovnakú podobu, ako starogrécky kľúč a toto bolo preložené do stredovekej latiny, ako clavicula.

V sanskrite nejaké príbuzenstvá nám unikajú, ale niečo v podobe upevnenia, schovania, pritlačenia, ohnutia,zahatania, prekážky, bariéry, potknutia atď. predsa najdeme. Skambh = upevni, zaisť, Sku = schovaj, pritlač, Skut = ohni, Skup = pritlač, daj dospolu (ie. sque-) a pod.

V ger. jazykoch odchylky nastali skorej. Ie. sque- sa posunulo na s(k)l-,(s)kl- ako ho najdeme v st.h.n. sliozhan = zamykávať, zamkýnať, sluzhzhil = kľúč, staré saské slutil = kľúč, z čoho súčasné nem je Schlüssel a odtialto zase máme naše nárečové „šloser“ = zámočník, alebo napr. ang. clam(p) = mušla; skoba, kramľa, svorka, kde ako príbuzné máme st.h.n. klamma, nem. nár. klamm, str.h.n. klemme, hol. klemme, klem... germanské * klam- = stlač, stisni dospolu.

Odtialto máme : kľučka, kľúčiar, kľúčiť = spínať, dávať si ruky dospolu k modlitbe, kľuka = sústav stroja prevádzanie posuvného pohybu piesta na otáčavý pohyb hriadeľa... okľuka, kľukato...

Kľúčiť 1°: Klíčiť. Viď.

Kľúčiť 2°: Spínať (ruky) k modlitbe, čiže dávať ruky dospolu. Staroslov. ključiti se = byť (z)hodné (v zhode). Viď Kľúč.

Kľučkovať: Meniť smer (v behu), meniť, premieňať smer diskusie, rozhovoru, „robiť kľuky“.

Viď Kľúč.

Kľud: Pokoj, ticho, kľudne = chladnokrvne, bez výkyvu napr. citov. V slovenčine ho máme bez rozvetvenosti, kým naopak, v češtine je veľmi rozvetvené. Čes. klid = pokoj, poriadok, st.čes. kľuditi = čistiť (roľu, záhradu...) od buriny, držať to čisté, v poriadku; kľuditi sěno = zhraboavať, odnášať ho z poľa domov. Kliditi, uklízeti (byt), pokliditi dobytek = vykydať stajňu od hnoja, vyčistiť ju... kliditi se = odchádzať, odsťahovať sa... atď.

Staroslov. kljuditi = prerušiť, zanechať, odsťahovať...byť v priateľstve, v spoločnosti, hovoriť... cirkevnoslov. kljuditi = hovoriť, rus. kljudь = poriadok, pokoj, poctivosť, peknota, krása, hl. kludźić = privádzať do poriadku.

V ďalšej analýze, časť etymológov poukazuje na príbuznosť s gót. hlutrs = čistý, jasný, priezračný, kým druhá časť to popiera, lebo v tom vidí príbuznosť ku gréckemu klýzo / κλύζω = umývať, špliechať, splachovať... Z germanských jazykov, len angličtina si zachovala slovo clean, v pôvodnom význame, ako čisté, udržiavať v čistote, dočista umyť, vyprať... V st.h.n. kleini = čistý, priezračný, jemný, malý, delikátny, z čoho nemčina si zachovala len klein = malý. Blízke tomuto je clear = jasný, čistý, ktorého pôvod je už v starofr. cler (súč. fr. clair) a východiskom tohoto je lat. clarus = jasný, čistý. Ak uznáme príbuznosť ang. clean, tak následne musíme uznať aj gr. κλύζω = umývať, špliechať, splachovať... lebo okamžite sa nám núka aj príbuznosť so sans. klid = mokré, močiť, namáčať, fŕkať atď.

Pravdepodobne s týmto súvisí aj írske glan = čisté, jasné, usporiadané, ktorého staršia podoba bola clan.

Kľukať 1°: Krčiť sa v kolenách, kľakať. Viď Kľakať.

Kľukať 2°: nár. Vojvodina. Prejedať sa, napchávať sa, „štopkať, pchať“ hus. Súvisí so srbch. kljun = zobák. Viď Kel 1°, 2°.

RES má tu iné vysvetlenie. Rus. kljúkať sa komparuje so srbch. kljukati = napchávať , slovín kljukati = tĺcť, štípať, hrýzť a toto sa zaraďuje ku zvukomalebnému pôvodu a prirovnáva sa ku nem. glucken, gluksen = kvokať, lebo Glucke = kvočka... lenže už či kvočka, alebo štípanie, hryzenie a pod. skorej bude súvisieť s klať, kôl, „kljun“ a podobnými slovami, ako so zvukomalebným pôvodom.

Klus: Mierny cval, beh. Čes. klusati = r/v, klisna = kobyla, žriebä, staropoľ. klusie = kone, poľ. klusować = klusať, hl. klusać, rus. kljusia = žriebä, ukr. klus = rezko bežať, slovín. kljús = rezko (bežať), srbch. kljuse = kôň, kljusati = klusať, praslov. klusajú, klusati, kъlsati, staroslov. kljusate. V príbuzenstve bude gót. hlaupan, z čoho aj nem. laufen = bežať, utekať, Läaufer = bežec (Vasmer, Machek) lenže následne je tu aj ang. loafer = darebák, pobehaj, povaľovač, ako aj colt = žrebec, kde sa ako východisko udáva šv. kult = prasa, sviňa.

Ako pravýchodisko, Berneker a P. Persson navrhujú kleups, klup- = chromý, krívajúci... s ktorým by potom súvisel už aj sans. koreň kunth = chromý, hlúpy, tupý, prakritové kumtha- = sprostý, pomalý a lat. claudeo > claudus = chromý, krivý, mrzák, chybný.

Odtialto máme: klusák = ušľachtilý jazdec, alebo kočiarový kôň a pod.

Kľuť sa, kľuvať sa: Pri liahnutí prerážať vajcovú škrupinu. Dem. kľučkať sa. Všeslovansé. Čes. klovati, staročes. kluj, klvati, poľ. kluje, klwać, novšie kluć, klwan, hl. kluwać, dl. (staré) kluju, nov. kluwaś, polab. k’l’ája, rus. kleváť, kljujú, ukr. kljováty, bul. kъlvá, srbch. slovín. kljuvati, staroslov. a praslov. klьvati = kľuť, kľuvať, kľučkať. // Zopár slovanských autorov zdieľa mienku, že toto slovo bude v príbuzenstve, ako s určitými balstoslovanskými, tak aj germanskými, hlavne nemeckými slovami, avšak väčšina odborníkov je mienky, že takéto špekulovanie je krajne otázne, ba až nepotrebné, lebo same východisko je úplne jasné. Nejde tu o žiadne „klepanie, vyklepávanie“, lež o prebíjanie škrupiny zobákom (srbch. kljun) a súvislosť si najdeme pri slovách Kel 1°, 2° atď.

Kľuvať, kľuť: Ďobať, zobať zobákom. Viď Kel 2°.

Klystír: Lekársky prístroj ktorý sa používa na vyprázdnenie čriev. Medzinárodné. Lat. clysterium na podklade gr. klystérion / κλύζω, κλυστήριον = umývať, splachovať, striekačka.

Kĺzať (sa): Šmíkaním sa pohybovať po hladkej ploche, šmýkať sa – po ľade, snehu, blate... Čes. klouzati, klouzavý, kluzký... poľ. kielzać, ukr. (s)kóvzaty, rus. kólzať, skolziť, skolznúť, slovín. kljizati, srbch. kljizati, skljiznuti, pokljiznuti, okljiznuti, kljizaljke, praslov. kъlzati, skъlzati, čo pôvodne znamenalo šmýkať sa po ľade, snehu, blate... kde všetci slovanskí etymológovia hovoria, že pôvodne sme pred slovom kĺzať, mali predponu „s-„ a že príbuzenstvo nejestvuje ani v jednej ie. reči. (?) Jestvuje, lebo v peržskom jaz. najdeme liz = mäkká a šmýkavá podloha (bez predpony „s-„); čokoľvek hladké a mäkké a toto slovo dalo základ pre lizidan = miešať, podhodiť, skĺznuť (niečo, niekomu), kĺzať (vo všetkých významoch) a blízke je ku lisiš = lízať, ba najdeme ho ukryté aj v slove lyže atď. Na túto konekciu poukazuje hlavne srbch. kljizav, kljizati, okljiznuti, pokljiznuti, kljizaljke (korčule) atď.

Toto peržské slovo priamo súvisí so sans. lih, lihati... = lízať, ba aj chetejským lehnan = lízať, ktorých príbuzenstvá nachádzame v rade germanských a romanských jazykov. Napr. lick = lízať, lat. lingua = jazyk, gr. leios / λειος = hladké, vyleštené, rovné, leíkho / λείχω = lízať...

Z ďalších príbuzných germanských slov môžeme sem kľudne zaradiť aj napr. nem. Schlitten = sánky, sánkovačka (tur. kizak = sánky, jasne poukazuje slovanský pôvod), ang. sled = sánky, sledge, sleigh = r/v, hol. slede, slee = r/v, východiskom je * slid- > slide = šmýkanie, kĺzanie, šmykľavka, kĺzačka... ktoré súvisí s ang. slight = uhladený, hladký, ulízaný, čo neskoršie, asi v XIII. st. nadobúda význam aj štihlý, tenký. Staronórsky lehtr, slettr = vyhladený (do roviny), str. hol. schlecht, slicht = jednoduchý, nedobrý, súč. hol. slecht = zlý, nem. schlecht = zlý, schlichten = vyrovnať (nedorozumenie), ba tu je aj slimák = ang. snail, ktorého staršie podoby boli snaegel, snegil, snegil, snigill, kde máme ger. koreň snagh, snegh, ktoré poukazuje na, ako slovanské, tak aj sanskritové, či vôbec ie. slovo pre sneh. Sans. snih = mokré, vlhké > sneh > snihacala = lavína (snehová), ie. sneigwh = sneh. Sneh je mokrý, na ňom sa človek pokĺzne...