Jazykové okienko, Zákos, nie odkos

...pripravuje Ján Širka

Zákos, nie odkos

Pokračujeme v poukazovaní na (v tomto prípade dlhodobý) vplyv srbčiny na slovenčinu v nádeji, že objasnením chyby sa táto nebude opakovať. Tentoraz nás zaujalo heslo odkos vo vete Padol aj posledný odkos (pšenice) v chotári. Starším poľnohospodárom ho netreba vysvetľovať, veríme, že ani väčšine mladých. Pre každý prípad povieme, že je to vlastne záber kosou, novšie kombajnom, či riadok skosenej trávy, obilia (pšenice, jačmeňa, ovsa, raže), radok, lenže po srbsky. Slovko odkos sme v slovenskom slovníku nenašli, iba ak by sme sem počítali tvar slovesa odkosiť – 2. osobu jednotného čísla rozkazovacieho spôsobu odkos.

Zaujíma nás, ktoré slovenské slovko má nahradiť srbské otkos. Nazrieme najprv do už nekodifikačného šesťdielneho Slovníka slovenského jazyka (1959 – 1968), čo sa píše za heslom pokos – po prvé riadok skosenej trávy, skoseného obilia, napríklad: sušiť seno na pokose, nechať obilie na pokose. Potom do kodifikačného Krátkeho slovníka slovenského jazyka 4, čo sa píše o hesle zákos: Po prvé záber kosou, napríklad: široký zákos, po druhé riadok skosenej trávy, obilia, radok, napríklad: hrubé, slabé zákosy. V súčasnosti sa, ako vieme, už takmer kosou nekosí, iba ak na koseckých súťažiach alebo na strmých svahoch tráva. Preto sa aj pri kombajne záber jeho kosou nazýva zákos.

Nakoniec zhrnieme. Slováci vo Vojvodine používajú chybne namiesto spisovného slovenského slovka zákos srbské otkos. Zákos je po prvé záber kosou, po druhé riadok skosenej trávy, obilia, radok. Zákos sa vzťahuje aj na záber kombajnovou kosou. Teda hovorme a píšme spisovne zákos.

A problémová veta zo začiatku okienka teraz už upravená bude znieť: Padol aj posledný zákos (pšenice) v chotári.

Jazyková príloha.Nie z psíkov, ale zo psíkov.

Nie z psíkov, ale zo psíkov

V súčasnom jazykovom okienku nás zaujme predložka z vo vete: Jednému z psíkov sa podarilo ujsť. Iste ste zachytili chybu. Chyba je v zlej podobe predložky z. Nemala sa použiť neslabičná predložka z, ale jej vokalizovaná podoba zo. Prečo?

Ako vieme, slovenská výslovnosť je splývavá, a tak je aj pri predložke z s pádom podstatného mena, v ktorých sa kvôli lepšej výslovnosti mení predložková spoluhláska na znelú alebo neznelú podľa zásad spodobovania. Predložkový pád z povaly sa píše z povaly, ale pod vplyvom neznelého nasledujúceho p v podstatnom mene povala predložka z sa zmení na svoj neznelý pár s. Spojenie bude v prúde reči znieť: spovaly.

Ďalšie spojenie z vody sa v prúde reči vysloví ako jedno slovko zvody, keďže je začiatočná spoluhláska vody  v znelá, a aj predložka z pred ním je tiež znelá, nič sa nemení .

Iný prípad bude, keď po neslabičnej znelej predložke z nasleduje slovo začínajúce sa na skupinu spoluhlások, v ktorej na druhom alebo treťom mieste je taká istá spoluhláska alebo párová čo do znelosti i čo do ostrosti, napríklad: z vzdialenosti, z všeličoho, z vstupného, z vzduchu, z psíkov. Keďže by sa uvedené spojenia predložky z a mena ťažko vyslovili, lebo za predložkou z nasledujú spoluhlásková skupina vz- v slovku vzdialenosti, v druhom prípade spoluhlásková skupina vš- v slovku všeličoho a v treťom ps- v slovku psíkov za neslabičné z sa vkladá samohláska či vokál -o, či vokalizuje sa. Spojenie predložky a mena sa tak ľahšie a bez problémov vysloví, napríklad: zo vzdialenosti, zo všeličoho, zo vstupného, zo vzduchu, zo psíkov ...

Jednou vetou zhrnieme: vokalizáciou predložiek ľahšie vyslovíme spojenie predložiek s menom, čo tiež dopomôže k splývavej výslovnosti a k zrozumiteľnosti viet. A problémová veta zo začiatku jazykového okienka bude upravená znieť: Jednému zo psíkov sa podarilo ujsť.

…autor Ján Širka

Jazykové okienko, Obyčaj – ženský rod

Zase vám chceme poukázať na jazykový problém. Zaujať vás a podnietiť k náprave.

Píše Ján Širka.

Dnes nás zaujme heslo obyčaj. To preto, že sme si pri ňom nie celkom istí rodom. Prečítajme si prednedávnom zachytenú vetu: Súčasťou veľkonočných obyčajov bolo pohostenie mládencov... Ak pozorne čítate, zachytili ste v tejto vete podstatné meno obyčaj v mužskom rode. Hneď musíme povedať: Je to nespisovný a nesprávny tvar!!! No hneď si preveríme, čo sa o tomto hesle píše v Krátkom slovníku slovenského jazyka 4: Obyčaj, druhý pád jednotného čísla obyčaje, ženský rod. Ustálený spôsob, zvyk: domáca obyčaj, národná obyčaj; podľa starej obyčaje; mať obyčaj, v obyčaji (hlasno hovoriť). Teda v kodifikačnom slovníku sme našli potvrdenie, že podstatné meno obyčaj je ženského rodu.

Bude nás však zaujímať, prečo prichádza k rodovej kolísavosti pri používaní hesla obyčaj. Nazrieme do už nekodifikačného šesťzväzkového Slovníka slovenského jazyka z roku 1960, čo sa uvádza za heslom obyčaj. Obyčaj, druhý pád jednotného čísla obyčaje, ženský rod. Teda tiež ženský rod. Napríklad: Obyčaj to bola.

Avšak tento už zastaraný slovník okrem obyčaje v ženskom rode uvádzal možnosť použiť aj obyčaj, obyčaja, obyčajov v mužskom rode. Napríklad: Taký je obyčaj medzi priateľmi. Oba rody pripúšťal aj Abecedný pravopisný slovník z roku 1931.

Ďalšia podpora chyby či obyčaja v mužskom rode môže prichádzať aj zo srbčiny, keďže je heslo običaj v tomto bratskom jazyku tiež v mužskom rode. Profesor Horák uvádza príklady: ući u običaj..., nije mi običaj da... druga zemlja, drugi običaji.

Nakoniec môžeme zhrnúť: Podstatné meno obyčaj je v spisovnej slovenčine v ženskom rode. A problémová veta zo začiatku výkladu by mala správne znieť: Súčasťou veľkonočných obyčají bolo pohostenie mládencov... Na dôvažok pridáme aj názov starodávnej piesne U nás taká obyčaj, sekeru si požičaj.

Jazykové okienko, Festivalová jury, nie festivalový jury

V snahe pomôcť krôčik za krôčikom vylepšiť našu spisovnú slovenčinu aj ďalej sa vám prihovárame v jazykovom okienku. A ako to v poslednom čase najčastejšie býva, aj teraz sa budeme zaoberať negatívnym vplyvom srbčiny na slovenčinu.

Píše Ján Širka.

Dnes nás zaujme slovko jury (vyslov žüri). To preto, že naši vojvodinskí Slováci pri používaní uvedeného slova majú pochybnosti, keď ide o jeho rod a aj cudzie slovo, preberajú prostredníctvom srbčiny, a tak ho v bežnej komunikácii používajú v mužskom rode a skloňujú. Rovnako ako príslušníci väčšinového národa!

Len malé odbočenie – keď ide o výber slovka (jury či porota) nemajú dilemu. Zvolia si jury, lebo aj v srbčine sa žiri používa asi trikrát častejšie ako porota.

Uvedieme (skrátenú) vetu, ktorú sme prednedávnom zachytili: Festivalový jury dnes oznámil víťazov. Je to „doslova a do rodu“ preklad srbskej vety: Festivalski žiri je danas objavio pobednike.

Aj v Horákovom Srbochorvátsko-slovenskom a slovensko-srbochorvátskom slovníku sa na strane 375 za heslom žiri píše genitiv jednine žirija, nominativ množine žiriji, muški rod: porota, jury.

A teraz si prečítame, čo sa o hesle jury píše v kodifikačnom Krátkom slovníku slovenského jazyka 4. Jury, slovo anglického pôvodu*, nesklonné podstatné meno ženského rodu:

1. zbor odborníkov posudzujúcich umelecké diela na súťažiach alebo výstavách, napríklad: jury klavírnej súťaže

2. rozhodcovský zbor na súťažiach, napríklad: jury rieši protest

3. porota v anglickom a americkom trestnom práve.

Na ilustráciu uvedieme tri vety: – Do Medzinárodnej jury zasadli zbormajstri zvučných mien. – Všetci členovia medzinárodnej jury už mohli filmy zhliadnuť doma a z domu aj hlasovali. – O víťazovi a poradí na ďalších miestach rozhodovala medzinárodná jury...

Na základe napísaného môžeme uzavrieť, že vojvodinskí Slováci preberajú nielen srbské slová, ale aj cudzie prostredníctvom srbčiny. Na záver už len toľko, že v slovenčine je heslo jury v ženskom rode, nesklonné, v srbčine zasa v mužskom a skloňuje sa. Upravená problémová veta zo začiatku okienka bude správne znieť: Festivalová jury dnes oznámila víťazov. Alebo aj Festivalová porota dnes oznámila víťazov.

.........................................

* Podľa pána Kulíka jury k nám a do srbch. jazyka neprišlo prostredníctvom angličtiny, lež francúzštiny, a preto ho aj čítame "ŽIRY". Ak by prišlo z ang., tak by sme ho čítali "DŽURY".

Aj ang. to má zo starofr. jazyka, kde bolo "jureé" = prísaha, vyšetrovanie...

Fr. jazyk to dostal cestou latiny, kde bolo "iuro" = prisahať, zložiť prísahu... utvorené zo slova "ius, iuris" = právo, správne, pravda, privilégium, autorita, súdna sieň... "iustitia" = pravda, rovnosť.

Staré lat. "I" sa v stredoveku zmenilo v "J".

..................................................................................

* Absolútne sa zhodujem s p. Kulíkom a je mi tento fakt známy, avšak musím pripomenúť, že ja som len citoval Krátky slovník slovenského jazyka 4, ktorý uvádza: „jury [žüri] neskl. ž. (angl.)“. Pritom mne šlo o poukázanie na postupujúcu jazykovú asimiláciu. Totiž, že okrem srbských slov do slovenčiny naši Slováci prostredníctvom srbčiny preberajú aj cudzie slová so srbskými gramatickými kategóriami (tu rodom). Heslo jury tu bolo na ilustráciu a veta bola naozaj použitá.

Ďakujem p. Kulíkovi za pripomienku a vám za pozornosť. .......................................................... Ján Širka

Jazyková príloha, Násilie páchané na ženách, nie nad ženami

Píše Ján Širka

Násilie páchané na ženách, nie nad ženami

Aj v tomto jazykovom okienku sa budeme snažiť poukázať na nedopatrenia, čo sťažujú každodenné dorozumievanie v našom spisovnom jazyku. Tentoraz nás zaujme nesprávne spojenie páchané nad (ženami) zo zle preloženej srbskej vety (či výzvy) do slovenčiny: Zastavme násilie páchané nad ženami. Je to doslovný preklad zo srbčiny Zaustavimo nasilje (vršeno) nad ženama. Ale nevydarený! Lebo je v spojení páchané nad (ženami) použitá chybná predložka (pod vplyvom srbčiny) nad namiesto slovenskej na. Toto si ozrejmíme v pokračovaní výkladu.

Nazrieme do kodifikačného Krátkeho slovníka slovenského jazyka 4, čo sa v ňom píše za heslom páchať. Konať niečo zlé, napríklad: páchať násilie, páchať trestnú činnosť, páchať krivdu na niekom, páchať hriech. Zo slovníka a z príkladov vidno, že za slovesom páchať (vo vete v tvare páchané) je a má byť predložka na s lokálom (6. pádom), ktorá vyjadruje zásahový predmet. Na ilustráciu uvedieme dve vety: – Väčšinu násilia páchajú muži na ženách. – Pri páchaní násilia na deťoch v rodinách sú porušované ich ľudské práva.

Pozrime sa teraz na spojenie v chybnom, zlom preklade zo srbčiny, akého sa občas dopustíme – páchané nad (ženami). Ide o väzbu páchať s predložkou nad s inštrumentálom, ktorej sa čím ďalej – tým menej vieme vyhnúť pod silným náporom srbského jazyka a z ktorého čoraz viac preberáme jazykové prostriedky. Na druhej strane upúšťame od slovenských. A to je pre slovenčinu zle!

Nakoniec zhrnieme: správna väzba páchať/páchané s predložkou na s lokálom mena vyjadruje zásahový predmet pri slovesách s významom páchať niečo na niekom. Problémová veta zo začiatku textu má upravená a opravená znieť: Zastavme násilie páchané na ženách.

Jazyková príloha, Premiérovo uvedú predstavenie, nie premiérne

Premiérovo uvedú predstavenie, nie premiérne

Ani teraz neminieme boľavú jazykovú skutočnosť – negatívny vplyv srbčiny na slovenčinu. V snahe pomôcť aspoň trochu spomaliť tento proces tým, že poukážeme na jav, aj dnes sa vám prihovárame v jazykovom okienku. Už sme natoľko opantaní srbčinou, že aj pôvodne cudzie slová preberáme prostredníctvom srbčiny.

O tomto viac Ján Širka.

Vypočujte si vetu: Premiérne uvedú predstavenie profesionálneho divadla. Chceli by sme veriť, že ste si hneď všimli v slovenčine nenáležite (nesprávne) použitú príslovku premiérne. Ak nie, my vám hneď prezradíme, že ide o zlý preklad srbskej príslovky premijerno už skôr prebratej z francúzštiny. Na potvrdenie povedaného skúsime heslo premiérne nájsť v Krátkom slovníku slovenského jazyka 4. Nemrhajme čas. Nenašli sme ho v žiadnom slovenskom slovníku.

Nazreli sme do Leksikona stranih reči i izraza, ktorý uvádza, že heslo premijera (z francúzskeho premiére) je prvo prikazivanje pozorišnog komada, muzičkog dela, filma i dr. Príslovka z podstatného mena premijera bude premijerno. Teda mali sme pravdu, keď sme tvrdili, že premiérne je preklad zo srbčiny, pravda, zlý.

V pokračovaní okienka uvedieme, čo sa v Krátkom slovníku slovenského jazyka 4 píše za heslom premiéra: Prvé verejné predstavenie umeleckého diela, napríklad: premiéra opery, premiéra hry, premiéra filmu. Prídavné meno z premiéra je premiérový a príslovka premiérovo, napríklad: premiérovo uviesť skladbu. V (Akademickom) Slovníku cudzích slov, SPN 2005, sú aj ďalšie príklady: premiérovo uvádzaná skladba; zúčastniť sa premiérovo v prestížnej európskej súťaži.

Problémová veta zo začiatku okienka Premiérne uvedú predstavenie profesionálneho divadla bude správne znieť: Premiérovo uvedú predstavenie profesionálneho divadla.

Nakoniec len zopakujeme, že príslovku zo srbčiny premijerno prekladáme do slovenčiny ako premiérovo.

Na ilustráciu uvedieme ešte niekoľko viet s heslom premiérovo: Činohra Slovenského národného divadla premiérovo uvedie Valčík náhody. – Mladí divadelníci pred niekoľkými dňami premiérovo uviedli paródiu Dlhý nos. – Prvýkrát v histórii premiérovo uviedli veľkofilm Jánošík.

........................... ...pripravuje Ján Širka

Jazyková príloha: Nie predsedať Európskou úniou, ale Európskej únii

Pripravuje Ján širka.

V aktuálnom jazykovom okienku vám chceme poukázať na chybné slovenské spojenie (či väzbu) predsedať úniou. To preto, že ho občas zachytíme vo vetách, čo vznikajú, ako iste viete alebo aspoň tušíte, pod vplyvom srbčiny. Prečítajme si vetu: Španielsko predsedá Európskou úniou. Je to doslovný preklad srbskej vety: Španija predsedava Evropskom unijom.

Všimnite si, s ktorým pádom sa viažu slovesá predsedať (či predsedavati) v oboch vetách? Odpovedáme za vás. S inštrumentálom či 7.-mym pádom. Predsedať kým, čím – Európskou úniou. V srbčine je to v poriadku. Lenže v slovenskej vete väzba slovesa predsedať s menom v inštrumentáli je zlá. Žiaľbohu, niektorí to už pod náporom srbčiny ani necítime. A to je zle!

Prečítajme si teraz, čo sa píše za heslom predsedať v Krátkom slovníku slovenského jazyka 4. Viesť schôdzku, rokovanie a podobne, napríklad: predsedať medzinárodnému zjazdu, predsedať zasadnutiu správnej rady nadácie... Teraz si všimnime na príkladoch správnu väzbu slovesa s menom v slovenčine, lebo nás vlastne iba to zaujíma, keďže slovesá predsedať/predsedavati majú rovnaký význam: predsedať zjazdu. Predsedať čomu? komu? Týmito otázkami sa pýtame na tretí pád. Teda sloveso predsedať viaže meno v treťom páde či v datíve. Uvedieme ďalšie vety so správnym slovenským spojením predsedať plus meno v datíve: Odbornej porote predsedal minuloročný víťaz. Komu predsedal? Odbornej porote. Ďalšie vety. Fóru predsedala švédska ministerka sociálnych vecí. V tom čase v Pivnici Anna predsedala mládežníckej organizácii.

Nakoniec môžeme zopakovať, že pokým si sloveso predsedavati v srbčine vyžaduje meno v inštrumentáli, v slovenčine predsedať vyžaduje meno v treťom páde či datíve. Predsedať komu? A problémová slovenská veta zo začiatku textu bude správne znieť: Španielsko predsedá Európskej únii.

jš

Jazyková príloha - Ugjenokop nie je uhľokop, ale uhoľná baňa

…pripravuje Ján Širka

V aktuálnom jazykovom okienku budeme pátrať po slovenskom hesle, ktoré by nahradilo srbské ugljenokop. To preto, že sme prednedávnom zachytili vetu: – Vzácni hostia navštívili uhľokop koncernu Farmakom.

Iste ste si hneď všimli nenáležite použité heslo uhľokop. Predpokladáme, že ste ako bilingvisti hneď prišli na to, že ide o zlý, nevydarený kalk zo srbčiny. Ale aj o staré slovenské slovko, ktoré vypadlo z používania v slovenčine.

Keďže tvrdíme, že je heslo uhľokop v problémovej vete zlá náhrada za ugljenokop, skúsime to podoprieť dôkazmi. Nazrieme do Krátkeho slovníka slovenského jazyka 4, čo sa píše o hesle uhľokop. Tento slovník, a je to kodifikačný, toto slovko vôbec neuvádza. Uvádza ho iba starý už nekodifikačný šesťzväzkový výkladový Slovník slovenského jazyka ako knižné a zriedkavé slovko s významom baník. Keby sme namiesto uhľokopa do problémovej vety dosadili heslo baník, zasa by sme nedostali správny hľadaný význam v problémovej vete, ale by aspoň na prvý pohľad bolo zjavné, že baník a uhľokop nie sú hľadané slovká.

Pri riešení problému pomôže originálna srbská veta: – Visoki gosti su posetili ugljenokop koncerna Farmakom. Ako sme správne uvádzali, celý čas sme srbské ugljenokop nahrádzali chybným uhľokop. Rovnako ako aj novinár, ktorý pri rýchlom prekladaní do slovenčiny nepoužil zodpovedajúce slovenské slovko, ani si ho pritom neuvedomil ako zle preložené. Srbčina nás už natoľko ovládla, že často ani nebadáme používanie srbského slovka namiesto slovenského. Už takmer ani nepočujeme zvonenie na poplach!

Teraz nazrieme do Horákovho Srbochorvátsko-slovenského slovníka, čo sa píše za heslom ugljenokop: uhoľná baňa. Problémovú vetu zo začiatku textu teraz so správnou slovenskou náhradou ľahko upravíme: – Vzácni hostia navštívili uhoľnú baňu (či baňu na uhlie) koncernu Farmakom. Nakoniec zopakujeme. Srbské ugljenokop je po slovensky uhoľná baňa (či baňa na uhlie).

Nie Južnobáčsky obvod, ale Juhobáčsky

 

…píše Ján Širka

Aj v tomto jazykovom okienku sa pokúsime bojovať proti jazykovým chybám poukazovaním na ne a ich objasňovaním. Prečítame si problémovú vetu: Sídlom Južnobáčskeho obvodu je Nový Sad. Vo vete nás zaujme zložené slovo južnobáčsky, tu v tvare genitívu jednotného čísla ako chybne utvorené. Ak by sme si chceli preveriť, ako a pod čím vplyvom vzniklo, preložíme si celú vetu do srbčiny: Sedište Južnobačskog okruga je Novi Sad a hneď sa nám ukáže, že sme si slovko južnobáčsky ako kalk prebrali zo srbčiny.

Teraz sa budeme snažiť odhaliť, prečo je zložené prídavné meno južnobáčsky v slovenčine nesprávne. Veď sme si ho vytvorili spájaním dvoch prídavných mien južný a báčsky. No a práve v tom väzí problém, že sme prvú časť zloženiny tvorili z prídavného mena južný. Nedodržali sme pravidlo, že sa pri tvorbe prídavných mien, v ktorých sa bližšie určuje miesto pomocou svetových strán, vychádza z podstatných mien, čo označujú jednotlivé svetové strany: sever, juh, východ, západ. K týmto podstatným menám sa pridáva samohláska o, čím dostaneme tvary severo-, juho-, východo- západo-. K takýmto tvarom sa potom pripájajú ďalšie prídavné mená, v našom prípade báčsky, a tak dostávame tvary – a samým tým aj vojvodinské obvody: severo- plus báčsky – severobáčsky, západo- plus báčsky – západobáčsky a juho- plus báčsky – juhobáčsky.

Problémová veta zo začiatku textu bude správne znieť: Sídlom Juhobáčskeho obvodu je Nový Sad.

…

Nie spotrebiteľský košík, ale spotrebný kôš

V tomto jazykovom okienku sa venujeme ekonomickému pojmu spotrebný kôš. To preto, že sme sa stretli so spojením spotrebiteľský košík, ktoré nepovažujeme za vhodné. Prečítajme si vetu: Ani jedna zložka spotrebiteľského košíka nezaznamenala výraznejší pohyb, iba ceny potravín vzrástli o polovicu percenta.

Spotrebiteľ podľa elektronického Lexikónu slovenského jazyka či Slexu99 je ten, čo kupuje, spotrebúva tovar, odberateľ, konzument: požiadavky spotrebiteľov...

Prídavné meno zo spotrebiteľ je spotrebiteľský, napríklad: spotrebiteľská verejnosť spotrebitelia; spotrebiteľské ceny maloobchodné... Spojenie spotrebiteľský košík sme nenašli.

Podľa Slexu99 uvedené spojenie má správne znieť: spotrebný kôš. No najprv sa pozrieme do Výkladového slovníka ekonomických pojmov, SPN Bratislava 2002, str. 181, čo sa píše za heslom spotreba. Spotreba znamená reálne uspokojovanie našich potrieb. Podľa Slexu99 je to spotrebovanie, spotrebúvanie; ďalej spotrebované produkty, množstvo, napríklad: vysoká spotreba (elektriny); spotreba mlieka stúpa konzum; predmety osobnej spotreby; ročná spotreba na obyvateľa.

Ako príklad na prídavné meno spotrebný sa uvádza, napr.: spotrebný tovar; spotrebná spoločnosť či konzumná; spotrebný kôš, a to je súbor prostriedkov na hmotné uspokojovanie životných potrieb.

Tiež podľa uvedeného Výkladového slovníka ekonomických pojmov pojmom spotrebný kôš sa označuje suma výdavkov na nákup tovarov a služieb, ktorú vynaloží za určité obdobie (napríklad za rok) priemerný spotrebiteľ, respektíve priemerná domácnosť či rodina.

Problémová veta zo začiatku textu má znieť: Ani jedna zložka spotrebného koša nezaznamenala výraznejší pohyb, iba ceny potravín vzrástli o polovicu percenta. Odvodené je, ako sme sa presvedčili, nie zo spotrebiteľ, ale spotreba. Teda ešte raz – spotrebný kôš.

…pripráva J. Širka

Hrať na gitare, nie hrať na gitaru

 

 

 

…autor Ján Širka

 

Tentoraz nás zaujme chybné slovné spojenie hrať na gitaru, ktoré sme prednedávnom zachytili v názve slovenskej knihy Učíme sa hrať na akustickú a elektrickú gitaru. Pripomíname, že nám táto chybná väzba nie je cudzia, keďže sme na ňu už narážali v našej praxi pri apretúrach textov s odborníkmi, ktorí študovali na Slovensku či v Česku.

Hneď musíme povedať, že uvedené chybné spojenie hrať na gitaru, tiež hrať na klavír, na husle, na organ a podobne je prebrané z češtiny, v ktorej sú bežné spojenia: hrát na kytaru, hrát na klavír, hrát na housle, na varhany (organ) .

A teraz nazrieme do Krátkeho slovníka slovenského jazyka 4, význam tri, čo sa píše v tejto súvislosti: vyludzovať tóny na hudobnom nástroji; predvádzať hudobnú skladbu, napríklad: hrať na klavíri; hrať valčík; hrať Bacha či Bachovu skladbu; hrať prvé husle i frazeologicky byť prvým, viesť...

Nás tu bude zaujímať iba spojenie hrať na klavíri, na ktorom môžeme poukázať, že pokým si čeština k slovesu žiada predložkový akuzatív – hrát na klavír, v slovenčine je vedľa slovesa hrať predložkový lokál či šiesty pád na klavíri, tak aj hrať na elektrickej gitare. Takto uvádza aj starý, už nekodifikačný šesťzväzkový Slovník slovenského jazyka z rokov 1959 – 1968: hrať na husliach, na klavíri, na harmonike, na cimbale, na fujare, na organe, na hrebeni...

Nakoniec môžeme zopakovať, že po slovensky je správne spojenie hrať na gitare, tiež hrať na husliach, na klavíri, lebo je vedľa slovesa predložkový lokál.

Problémová veta zo začiatku textu či titulok knihy, o ktorej kvalite nepochybujeme, vyloženej vo výklade bratislavského kníhkupectva má správne znieť: Učíme sa hrať na akustickej a elektrickej gitare.

Pondelok – pondelka, nie pondelok – pondelku

V pokračovaní seriálu jazykových okienok či jazykových príloh sa aj naďalej v krátkosti venujeme jazyku nášmu každodennému a snažíme sa objasniť niektoré jazykové chyby a tým ich, máme nádej, napraviť.

…píše Ján Širka 

Prednedávnom sme počuli takúto vetu: Od minulého pondelku do piatku sme v podniku robili denne 10 hodín. Nás nebude zaujímať obsah vety, ale sa budeme venovať tvarom podstatných mien pondelok a piatok, ktoré sú mužského rodu neživotné a skloňujú sa podľa vzoru dub. Tvary pondelok a piatok – tu v genitíve jednotného čísla – pondelku a piatku sú s nesprávnymi koncovkami -u.

Podľa kodifikačnej príručky Krátkeho slovníka slovenského jazyka 4 genitív jednotného čísla pri týchto heslách má mať koncovku -a: pondelok, pondelka; piatok, piatka; tak aj utorok, utorka a štvrtok, štvrtka.

Pri tomto však musíme pripomenúť, že v šesťzväzkovom Slovníku slovenského jazyka (v III. a IV. zväzku z rokov 1963 a 1964), ktorý už nie je kodifikačnou príručkou, genitív týchto podstatných mien má 2 koncovky -a, a -u: pondelka, pondelku; utorka, utorku; štvrtka, štvrtku; piatka, piatku, čo je už nesprávne. Je to len dôkaz, že sa jazyk vyvíja, ako aj spoločnosť; od zložitého k jednoduchému.

Nakoniec zhrnieme. Názvy dní: pondelok, utorok, štvrtok a piatok majú v genitíve jednotného čísla koncovku -a. A problémová veta zo začiatku textu má znieť: Od minulého pondelka do piatka sme v podniku robili denne 10 hodín.

V Užici, nie v Užiciach

Prvý týždeň v septembri sme v smutnej súvislosti spomínali naše „srbské mesto Užice, keďže silné výbuchy, ktoré vo štvrtok večer otriasli továrňou na muníciu, usmrtili sedem ľudí... Munícia v Užiciach vybuchla aj 21. novembra 1941, keď zahynulo okolo sto ľudí.“

 

………………………………… píše Ján Širka.

    V tejto spojitosti sa žiada z jazykovej stránky poukázať na chybný lokálový tvar podstatného mena Užice – v Užiciach v druhej vete zo slovenskej tlače.

Užice je, predpokladáme, že viete, podstatné meno stredného rodu jednotného čísla. Aby sme vyvrátili pochybnosti, či naozaj ide o jednotné číslo, pripomeňme si, že počas Tita sa aj toto mesto premenovalo na Titovo Užice. Teda Užice je (Ako udáva privlastňovacie prídavné meno Titovo.) zemepisný názov stredného rodu v jednotnom čísle. Takzvané singularia tantum (tvar, ktorý nemá množné číslo). Inak povedané – ide tu o názov, ktorý má iba jednotné číslo. Takže uvedený lokál a ani iné pády nemôžu byť v množnom čísle. Môžeme ho skloňovať iba v jednotnom čísle a podľa jedného zo vzorov podstatných mien stredného rodu: mesto, srdce, vysvedčenie a dievča.

Keďže sa Užice končí na -e ako aj vzor srdce, malo by sa skloňovať podľa tohto vzoru. No predsa keďže ide o cudzie slovko, preveríme si to v Morfológii slovenského jazyka. Na strane 127 sa dočítame: „Inoslovanské miestne mená stredného rodu zakončené na -e sa skloňujú podľa vzoru srdce; napr.: Uherské Hradiště — Uherského Hradišťa, Gorodišče — Gorodišča.“ Tak budeme skloňovať aj: Užice, (z) Užica, Užicu, Užice, (o) Užici, (s) Užicom. Žiadne Užiciach tu nemáme, ba ani množné číslo. Lokál znie (v) Užici.

Zhrnieme – zemepisný názov Užice ako singularia tantum je podstatné meno stredného rodu (iba) jednotného čísla, samým tým – nemôže mať množné číslo – skloňuje sa iba v jednotnom čísle. Problémová veta zo začiatku textu bude správne znieť: „Munícia v Užici vybuchla aj 21. novembra 1941, keď zahynulo okolo sto ľudí.“

Jazyková príloha:Basescu, Basesca, Basescovi...

 

……………………………………………pripravil Ján Širka  

 

V aktuálnej prílohe sa zameriame na skloňovanie rumunských, tureckých, gréckych a albánskych osobných mien mužského rodu zakončených v prvom páde jednotného čísla na -u. To preto, že sa s nimi častejšie stretáme, veď napr. Rumunsko nám je v tesnom susedstve, oficiálne osobnosti často navštevujú Srbsko a aj príslušníci rumunskej menšiny žijú s nami vo Vojvodine. Neraz sa ich meno či priezvisko končí na -u: Radu, Ursulesku, Enesku, Stanku, Čaučesku.

Takéto zakončenie mnohým spôsobuje problémy pri skloňovaní, lebo naše životné podstatné mená mužského rodu sa nekončia na -u. Napríklad vo vete zo slovenskej tlače Rumunskému prezidentovi Traianovi Basescu (čítaj Trajanovi Basesku) prinieslo referendum veľké víťazstvo, priezvisko Traiana Basesca je nie v páde, čo je chyba, lebo v Morfológii slovenského jazyka sa o tomto probléme na strane 125 doslovne píše: „Pri skloňovaní tureckých, gréckych, rumunských a albánskych osobných mien na -u koncová samohláska vypadáva; napr.: Saradžoglu – Saradžogla, Papandreu – Papandrea, Enesku – Eneska, Eftimiu –Eftimia, Stanku – Stanka, Spahehu – Spaheha.“

        Znamená to, že uvedené podstatné mená sa budú skloňovať podľa slovenského vzoru chlap, s tým, že iba v prvom páde bude koncovka -u. V ostatných pádoch koncová samohláska u vypadáva. Vyskloňujme hociktoré heslo zo spomenutých, napríklad: 1.-vý pád: Enesku. Iba v tomto páde koncové u zostáva. 2.-hý pád Enesk-a (vypadne u a normálne ako vo vzore chlap sa pridá -a. 3. pád Enesk-ovi, 4.-tý Enesk-a, 6.-ty (o) Enesk-ovi a 7.-my Enesk-om. Tak aj Basescu (čítaj Basesku), Basesca, Basescovi, Basesca, Basescovi, Basescom. Znamená, pri skloňovaní tureckých, gréckych, rumunských a albánskych mužských osobných mien na -u koncová samohláska vypadáva a meno sa skloňuje normálne podľa vzoru chlap. Problémová veta bude znieť Rumunskému prezidentovi Traianovi Basescovi (čítaj Trajanovi Baseskovi) prinieslo referendum veľké víťazstvo.

Jazyková príloha Pavle, Pavleho, Pavlemu, iné je Pavel, Pavla, Pavlovi

 

 

…pripráva Ján Širka

 

Pokračujeme v poukazovaní na jazykové chyby, čo – máme nádej – prispeje k ich náprave. V tomto príspevku sa venujeme srbskému vlastnému menu Pavle a jeho skloňovaniu. Najprv jeho chybný tvar vo vete zo 7. februára 2008: Jeho Blaženosť Kryštof, arcibiskup pražský a metropolita Pravoslávnej cirkvi v Českých krajinách a na Slovensku, poslal Jeho Svätosti patriarchovi srbskému Pavlovi list podpory...

Iste ste si hneď všimli chybný tvar mena Pavle, hlavy Srbskej pravoslávnej cirkvi, v datíve – Pavlovi, ktoré sa tu skloňovalo ako slovenské podstatné meno Pavel podľa vzoru chlap. (Ináč tento chybný tvar je zo slovenskej tlače zo Slovenska, ale ani u nás nebol ojedinelý, ba naopak. No nechajme to, nechceme kritizovať, ale naprávať.) Avšak meno Pavle sa končí na samohlásku -e, ktorá je nie príznačná pre slovenské podstatné mená (vlastné mená), ale pre cudzie, takže sa nemôže skloňovať podľa vzoru chlap. Morfológia slovenského jazyka, keď ide o vzor chlap, uvádza, že sa podľa neho skloňujú mužské osobné podstatné mená zakončené v nominatíve jednotného čísla na hocakú spoluhlásku, na samohlásku o, zvieracie a cudzie, najmä grécke a latinské osobné zakončené na -as, -es, -os, -us.

Keďže je Pavle cudzie vlastné meno a nekončí sa ani na as, -es, -os, -us, nazrieme do Morfológie slovenského jazyka, aby sme vedeli určiť, podľa ktorého vzoru sa bude skloňovať. Hľadáme vzor mužských životných podstatných mien cudzieho pôvodu, ktoré sa v písme končia na samohláskové písmená a vyslovujú sa s prednými samohláskami i, í, e, é, ä. Bude to vzor kuli, ktorý sa skloňuje takto: jednotné číslo: kuli, kuli-ho, kuli-mu, kuli-ho, (kuli), (o) kuli-m, (s) kuli-m. V množnom čísle: kuli-ovia, kuli-ov, kuli-om, kuli-ov, (kuli-ovia), (o) kuli-och, kuli-ami. Keďže sa Pavle končí na -e, môžeme ho vyskloňovať podľa tohto vzoru; Pavle (-ø), Pavleho, Pavlemu, Pavle-ho, (Pavle), (o) Pavlem, (s) Pavlem...

Iste ste hneď zachytili správny hľadaný tvar datívu pre Pavle, a to je Pavlemu. Problematická veta zo začiatku textu bude teda znieť: Jeho Blaženosť Kryštof, arcibiskup pražský a metropolita Pravoslávnej cirkvi v Českých krajinách a na Slovensku, poslal Jeho Svätosti patriarchovi srbskému Pavlemu list podpory...

Jazyková príloha: dve spojenia s predložkami proti…

 

…píše Ján Širka

Tentoraz nás zaujmú dve spojenia s predložkami proti vo vete: Partizán zahrá zápas proti Žiliny a Červená Hviezda proti Slávie. Ako ste si všimli, obe spojenia s predložkami proti sú chybné, lebo sa vedľa nich nachádza meno (namiesto v datíve) v genitíve.

Nazrieme do Krátkeho slovníka slovenského jazyka 4, čo sa v ňom píše o predložke proti. Tu nás bude zaujímať iba fakt, že sa predložka proti spája s datívom či tretím pádom. To slovník aj uvádza: proti – predložka s D (datívom). Významy nás v tomto prípade nebudú zaujímať, iba príklady: proti sebe, proti slnku, proti mysli, proti chrípke, proti vôli...

Uvedieme niekoľko príkladov z dennej tlače na spojenie hrať proti + datív: Nová tvár Spartaka Michel Cury Neto môže hrať už proti Žiline. – Beckhama trápi chrbát, proti Barcelone chce hrať. – Slovan chce hrať proti Olympiakosu. Zápas proti Slávii je ešte ďaleko... – Prvý zápas sme hrali proti skúsenému tímu ATU Košice. Ako sme sa presvedčili v uvedených vetách, vedľa každej predložky proti bolo meno v treťom páde či v datíve.

Ako teda prišlo k chybe v problémovej vete zo začiatku – spojeniu predložky proti s druhým pádom či genitívom? Podľa všetkého pod vplyvom nárečia. Lebo v Morfológii slovenského jazyka sa o tomto píše: V niektorých nárečiach (NIE V SPISOVNOM JAZYKU) sa predložka naproti viaže aj s genitívom – táto väzba nie je spisovná. Uvedieme príklad: Vyhráva v parku naproti hotela do tanca. Teda chyby v problémovej vete sa môžu vysvetliť na základe nárečia – nespisovných väzieb.

Nakoniec zhrňme – Predložka proti sa v spisovnom jazyku spája s menom (zámenom) v treťom páde. Problémová veta zo začiatku textu má správne znieť: Partizán zahrá zápas proti Žiline a Červená Hviezda proti Slávii.

Spory o dodavky, nie spory o dodávkach

 

Vážení čitatelia, po malej prestávke pokračujeme v poukazovaní na gramatické chyby, s tým že nás tentoraz zaujme chybné spojenie zo slovenskej tlače zo Slovenska spory o dodávkach zemného plynu.

  Či naozaj ide o chybné spojenie, preveríme si v Krátkom slovníku slovenského jazyka 4. Uvedieme vám, čo sa píše za heslom spor. Po prvé stretnutie sa nezhodných názorov, nezhoda, konflikt, napríklad: rodinné spory, spor o majetok, spor o trón, riešiť spor, urovnať spor, vyhrať spor. Hneď v prvom význame sme našli, čo nás zaujímalo, takže nebudeme preberať ďalšie významy.

V príkladoch na ilustráciu sme našli spor o majetok a spor o trón. Ak ste si všimli, v týchto príkladoch a v tomto význame spor o majetok či spor o trón, si spojenie spor o vyžaduje objekt v štvrtom páde či v akuzatíve, a nie v lokáli, ako je to chybne uvedené na začiatku textu.

Ku chybe prišlo iste z neistoty, nepozornosti a z faktu, že predložka o sa podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka môže spájať s dvoma pádmi akuzatívom (4. – /o/koho? /o/čo?) a lokálom (6. – /o/kom? /o/čom?).

Na záver už len prečítame, ako má znieť problémové spojenie zo začiatku textu: spory o dodávky zemného plynu.

…………………………………………………………píše Ján Širka

Nie nemožno ani zamyslieť, ale nemožno si ani predstaviť

 Aj v tejto jazykovej prílohe Vás upozorníme na ďalšiu chybu zo zoznamu jazykových nedopatrení, ktoré vznikajú v slovenčine pod vplyvom jazyka, u nás, väčšinového národa – srbčiny.

………………………………………..píše Ján Širka

Na podporu tohto tvrdenia nazrieme do Krátkeho slovníka slovenského jazyka 4, čo sa píše za heslom zamyslieť sa – zahĺbiť sa do myšlienok, zadumať sa, napríklad: zamyslieť sa nad problémom; trocha sa zamyslieť; prebrať sa zo zamyslenia.

Ako sme videli, heslo zamyslieť sa v slovenčine nemá hľadaný význam srbského zamisliti se v problémovej vete, čo by po slovensky asi malo byť predstaviť si, lebo ide podľa vety o predstavu niečoho, tu – takej krásy. Preto pozrieme zasa do toho istého slovníka, čo sa píše o hesle predstaviť si. Podľa slovníka sloveso predstaviť si má význam urobiť si o niekom alebo niečom predstavu, napríklad: predstavil si ho ako malého chlapca; nevedel si predstaviť, ako sa to skončí. Toľko zo slovníka.

A teraz heslo predstaviť si vložíme do problémovej vety namiesto zamyslieť. Veta bude znieť: Takú krásu si nemožno ani predstaviť. Teraz jej porozumejú všetci, aj na Slovensku.

Skrátka zhrnieme: srbské heslo zamisliti sa prekladá ako zamyslieť sa, zadumať sa a predstaviť si, či urobiť si o niekom alebo niečom predstavu.

Najmä tento druhý význam sme sa pokúsili v tomto okienku ozrejmiť…

Nie zdieľať názor, ale prijímať názor

Mať rovnaký názor, či súhlasiť s názorom…                                                  

Na náš spisovný či celoslovenský jazyk, vplýva napríklad aj čeština, ktorej slovká prebrali a ešte preberajú na Slovensku slovenskí novinári, spisovatelia, čitatelia, poslucháči médií a potom zo slovenských médií české slovká preberáme aj my, alebo sa ich po príchode naspäť na Dolnú zem naši dolnozemskí Slováci snažia „odovzdať“ aj nám.

......................................................................................................píše Ján Širka

  Z tohto dôvodu nás zaujme sloveso zdieľať, keďže sme ho prednedávnom zachytili v spojení zdieľať názor.

Hneď musíme povedať, ľahko uhádnete prečo, že uvedené heslo zdieľať v kodifikačnom Slovníku slovenského jazyka 4 nenájdete, keďže nepatrí do slovnej zásoby slovenského jazyka, ale do českej. V Česko-slovenskom slovníku, ktorý vyšiel vo vydavateľstve Veda Slovenskej akadémie vied roku 1981, na strane 486 sa za českým slovkom sdílet udáva význam: po prvé oznamovať, dávať na vedomie, po druhé šírenie, napríklad: šírenie svetla a po tretie deliť s kým, deliť sa o čo, napríklad: sdílet s rodiči společnou domácnost, či mať s rodičmi spoločnú domácnosť; nesdílím tvé názory, či neprijímam tvoje názory, nesúhlasím s tvojimi názormi; sdílet s někým těžký osud, či znášať s dakým ťažký osud. Uvedené chybné spojenie zo začiatku textu zdieľať názor by malo po slovensky znieť: mať rovnaký názor či súhlasiť s názorom.

Ako ste si iste všimli, české slovko sdílet sa tvarom prispôsobilo slovenčine ako zdieľať, ba v rokoch 1959 – 1968 bolo prevzaté do slovnej zásoby slovenského jazyka prostredníctvom Slovníka slovenského jazyka vo vydavateľstve Slovenskej akadémie vied, hoci na jeho neprimeranosť sa upozorňovalo už začiatkom minulého storočia. Muselo uplynúť takmer pol storočia, aby vypadlo zo slovenskej slovnej zásoby. Takže ho teraz, ako sme spomenuli už skôr, v Slovníku slovenského jazyka 4 nenájdete.

Nakoniec zhrnieme. Sloveso zdieľať, upravené české sdílet, nepatrí do slovnej zásoby slovenského jazyka. V slovenčine máme namiesto neho najmä: oznamovať, dávať na vedomie, šíriť, deliť, prijímať, súhlasiť, znášať...

Ministerstvo zdravotníctva, nie zdravia

……………………………………………….píše Ján Širka           

Nedávno sme zachytili spojenia ministerstvo zdravia a minister zdravia – predpokladáme pod vplyvom srbského ministarstvo zdravlja a ministar zdravlja. Po slovensky by mali znieť ministerstvo zdravotníctva a minister zdravotníctva.

Aby sme sa presvedčili, či je toto naše tvrdenie správne, nazrieme do Krátkeho slovníka slovenského jazyka 4, čo sa píše za heslom zdravie. Čítame: „Stav organizmu bez narušenia telesnej alebo duševnej činnosti.“ Teda stav organizmu bez choroby.

Keď ide o zdravotníctvo, v slovníku sa píše – oblasť činnosti zameraná na starostlivosť o zdravie, napríklad: vyspelé zdravotníctvo; Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky atď.

Nás zaujíma najvyšší správny úrad poverený starostlivosťou o zdravie, a to je ministerstvo zdravotníctva. Ako sme videli, aj v  ilustrácii k heslu zdravotníctvo v Krátkom slovníku slovenského jazyka 4 sa uvádza ministerstvo zdravotníctva. Teda aj podľa slovníka sú ministerstvo zdravotníctva a minister zdravotníctva poverení oblasťou činnosti zameranej na starostlivosť o zdravie.

Spojenia zo začiatku príspevku majú znieť, opakujeme, ministerstvo zdravotníctva a minister zdravotníctva.

=====================================

Ako športovanie súvisí s predošlou prílohou? Asi tak ako dobrá kondícia so sdravotným stavom človeka, alebo inak?

Veteráni si skrížili rakety aj v tento piatok, predvečerom. Zvyknú hrávať na čerstvo pokosenom trávniku ale tentoraz, na +30C, sa rozhodli na rekreáciu v garáži. Najmä, zo všetkých strán sa nad Petrovec hrnuli oblaky. Len pre istotu aby ich neprekvapil dážď. Dvaja Mirovia bojovali (akože navážne) o každú loptičku.