Jazykové okienko,Nie vodotok, ale vodný tok...

   ........................Ján Širka

Tentoraz nás v jazykovom okienku zaujalo podstatné meno vodotok. To preto, že ide o zastaraný výraz, ktorý sa v spisovnom jazyku nemá používať. Predsa sme ho prednedávnom zachytili vo vete Veľký báčsky kanál je najsilnejšie znečisteným vodotokom v Európe.

         Už v predchádzajúcej vete sme povedali, že vodotok je zastaraný výraz, ktorý sa z hľadiska súčasného jazyka hodnotí ako nespisovné slovko. Potvrdenie povedaného vyhľadáme v kodifikačnom Krátkom slovníku slovenského jazyka 4, a prečítame, čo sa v ňom píše za heslom vodotok. Nič. Pokračujeme v hľadaní v staršom už nekodifikačnom šesťzväzkovom Slovníku slovenského jazyka, piaty diel. A čítame vodotok, vodotok-u mužský rod  knižné slovo zastaraný výraz – vodný tok: spenený vodotok; odborný termín plavebný vodotok, regulácia vodotokov....

Teda heslo vodotok ako zastarané slovko sa nemá používať, ale jeho náhrada vodný tok. Správnosť spojenia slov vodný tok môžeme skontrolovať v už uvedenom Krátkom slovníku slovenského jazyka. Heslo vodný sa týka vody; vznikajúci z vody, pôsobením vody; obsahujúci vodu, napríklad: vodný tok, vodný zdroj, vodná hladina a tak ďalej... Za druhým slovkom tohto spojenia tok tok-u mužský rod sa píše po prvé pohyb, prúdenie vody, prúd: bystrý tok rieky a najmä nás zaujíma po druhé, odborný termín rieka a pod. prúdiaca korytom; jej úsek: znečistenie vodných tokov; dolný tok Váhu...

         Teraz by sme do problémovej vety zo začiatku textu mohli dosadiť namiesto hesla vodotok spojenie vodný tok. Veta by správne znela: Veľký báčsky kanál je najsilnejšie znečisteným vodným tokom v Európe. Alebo ak pomenovanie Veľký báčsky kanál vystriedame pomenovaním Veľký báčsky prieplav, ako to urobil Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky – konečná verzia vety by potom mohla znieť: Veľký báčsky prieplav je najsilnejšie znečisteným vodným tokom v Európe.    

................................................................

............................                                                           

Jazykové okienko,Nie muftija, muftiju, ale mufti, muftiho

     

    ...autor Ján Širka

 

     

Tentoraz nás v jazykovom okienku zaujme cudzie slovko muftija vo vete: Zápalistá rétorika muftiju... odoženie každého investora... To preto, že arabské či turecké heslo – v závislosti od zdroja – prekladateľ prebral rovno zo srbčiny. Vôbec ho neupravil pre slovenčinu.  Originálna veta, z ktorej prekladal, znela: Zapaljiva retorika muftije...  će oterati svakog investitora... Prekladateľ pritom neprihliadal na skutočnosť, že aj slovenčina pozná toto cudzie slovko, a to v tvare mufti či bez koncovky -ja.

Najprv si prečítame, čo sa o tomto hesle píše v (akademickom) Slovníku cudzích slov, SPN 2005. Mufti, mufti-ho mužský rod, slovo arabského pôvodu (u moslimov) najvyšší duchovný rozhodujúci o nábožensko-právnych otázkach a vykladajúci šariát.

         A teraz, keď vieme slovenský tvar za srbské muftija (mufti), potrebný nám je tvar genitívu jednotného čísla, lebo je aj v problémovej vete v genitíve jednotného čísla. Dostaneme ho skloňovaním. Avšak podľa ktorého vzoru? Keďže je mufti životné podstatné meno mužského rodu, očakávali by sme, že sa bude skloňovať podľa jedného zo vzorov chlap či hrdina. Avšak ani jeden z nich sa v nominatíve jednotného čísla nekončí na -i. Preto musíme nájsť vzor pre osobitné skloňovanie mužských životných podstatných mien, tu cudzieho pôvodu, ktorý sa v písme konči na samohláskové písmeno a vyslovuje sa (v slovenskej výslovnosti) s prednou samohláskou i (ale i: í, e, é, ä). Je to vzor kuli.

Tento sa skloňuje takto:

Jednotné číslo: nominatív kuli, genitív kuli-ho, datív kuli-mu, akuzatív kuli-ho, lokál (o) kuli-m, inštrumentál kuli-m. 

Množné číslo: nominatív kuli-ovia, genitív kuli-ov, datív kuli-om, akuzatív kuli-ov, lokál (o) kuli-och, inštrumentál kuli-ami.

Genitív jedn. čísla tohto vzoru bude kuliho (kuli-ho).

Vyskloňujeme teraz mufti podľa vzoru kuli:: mufti, mufti-ho, mufti-mu, mufti-ho, (o) mufti-m, (s) mufti-m. Množné číslo: mufti-ovia, mufti-ov, mufti-om, mufti-ov, (o) mufti-och a (s) mufti-ami.

Genitív jedn. čísla podstatného mena mufti, ktoré sa skloňuje podľa vzoru kuli, bude muftiho (mufti-ho).

Nakoniec dosadíme do problémovej vety správny tvar genitívu, a to je muftiho a vetu prečítame: Zápalistá rétorika muftiho... odoženie každého investora...    

........................................

......................................................                                                             

Tentoraz, nie tentokrát ani tentokráť

 

 

Jazykovú prílohu pripravuje prof. Ján Širka

 

 

Prednedávnom upútala našu pozornosť, a to až niekoľko ráz, zastaraná príslovka tentokrát, posledne vo vete: Tentokrát sa o program postarali najmladší matičiari. Keďže sme spomenuli, že ide o zastaranú príslovku, z toho vyvodíme, že ju v slovenskom spisovnom jazyku nemáme používať.

Toto heslo sa ešte používalo v starom, už nekodifikačnom šesťzväzkovom Slovníku slovenského jazyka, v ktorom sa za tentokrát uvádza – príslovka tentoraz, napríklad: Vyhriakol strmo a tentokrát v hneve. Tiež nárečová podoba tentokráť, čo tiež svedčí o jej nespisovnom ráze. Napríklad: Odpustite mi ešte tentokráť.

V pokračovaní výkladu o príslovke tentokrát zo začiatku textu musíme spomenúť aj skutočnosť, že patrí tiež do českého spisovného jazyka spolu s podobou tentokráte. No to je len na informáciu.

Nás teraz zaujíma praktická otázka, vlastne odpoveď, ktorá príslovka sa má používať namiesto nespisovnej a českej tentokrát.

Nazrieme do platného, kodifikačného Krátkeho slovníka slovenského jazyka 4, čo píše za príslovkou tentokrát. Nič. Vôbec sa neuvádza. Neexistuje. Teda tentokrát sa nemá používať.

Prečítame v Krátkom slovníku, čo sa píše za príslovkou tentoraz, ktorú spomína šesťzväzkový slovník ako náhradu za tentokrát – a čítame – tentoraz príslovka v tomto prípade, teraz, napríklad: tentoraz ti to ešte odpustím; tentoraz mu to neprejde...

Nakoniec môžeme iba zopakovať, že zastaraná, tiež česká príslovka tentokrát sa má vystriedať správnou tentoraz. A aby sme nezabudli; problémová veta zo začiatku výkladu má správne znieť: Tentoraz sa o program postarali najmladší matičiari.

Dovŕšil vek 18 rokov, nie navŕšil

 

 

 

 

 

Autor Ján Širka

Dovŕšil, nie navŕšil

O heslách navŕšiť a dovŕšiť sa perom zmieni Ján Širka. Prednedávnom sme v tomto našom multinacionálnom prostredí počuli takúto vetu: Včera som navŕšil päťdesiaty rok života. Očividne s chybne použitým heslom navŕšiť pod vplyvom srbského navršiti. Po srbsky by veta znela: Juče sam navršio pedeset godina života.

Avšak po slovensky sloveso navŕšiť nemá tento význam. Podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka 4 navŕšiť znamená – po prvé naklásť do výšky, nakopiť, napríklad: navŕšiť drevo (na hŕbu), navŕšiť skália, po druhé – tak vytvoriť, napríklad: navŕšiť kopec hliny.

Ako vidno, v uvedenej problémovej vete nejde ani o prvý, ani o druhý význam hesla navŕšiť. Ide tu vlastne o význam dokončiť, skončiť, zavŕšiť – dovŕšiť, napríklad: dovŕšiť skladbu, dovŕšiť prácu, víťazstvo, dovŕšiť päťdesiaty rok života... Posledný príklad dovŕšiť päťdesiaty rok života... je vlastne význam, ktorý sme hľadali. Ešte niekoľko viet na ilustráciu: –Gitarista Slash nedávno dovŕšil 43 rokov. – Žiadosť vyplní zákonný zástupca klienta alebo klient, ktorý dovŕšil 18. rok veku.

Na potvrdenie uvedeného prečítame, čo sa podľa Srbochorvátsko-slovenského a slovensko-srbochorvátskeho slovníka Emila Horáka píše za srbským heslom navršiti: po prvé (a tento prvý význam nás aj zaujíma) dosiahnuť, dovŕšiť.

Teda srbské sloveso navršiti, keď ide o roky, máme preložiť ako dovŕšiť.

Slovenské navŕšiť zasa znamená nakopiť, a tak vytvoriť, a preto sa vo vete zo začiatku výkladu nehodí.

Aby sme nezabudli, problémová veta zo začiatku textu bude správne znieť: Včera som dovŕšil päťdesiaty rok života.

Jazyková príloha na tému: Nie Ohradil sa od jeho konania, ale proti jeho konaniu

 

 

 

 

 

…autor Ján širka

Nie Ohradil sa od jeho konania, ale proti jeho konaniu

Aj v aktuálnom jazykovom okienku sa budeme snažiť poukázať na nedopatrenia v našom spisovnom jazyku sťažujúce každodennú komunikáciu. A ako to u nás najčastejšie býva, budeme sa zaoberať negatívnym vplyvom srbčiny na slovenčinu. Zachytili sme takúto vetu: Ohradil sa od jeho konania. Je to doslovný preklad zo srbčiny Ogradio se od njegovog postupka. Ale nie celkom presný.

Prečítajme si, čo sa o slovese ohradiť sa píše v Krátkom slovníku slovenského jazyka 4. 1. oddeliť sa (ohradou), napr.: ohradiť sa železnými mrežami; ohradili sa, aby im nik nevidel do dvora. 2. prejaviť nesúhlas, protestovať, napr.: ohradiť sa proti klamstvu, zlostne sa ohradiť...

Tento druhý význam – prejaviť nesúhlas, protestovať nás zaujíma, keďže vo vete zo začiatku textu ide, ako sme si iste všimli, o nesúhlas s konaním niekoho, o dištancovanie sa od jeho počínania, ba o protest proti jeho konaniu. Takže by sme mohli povedať aj: – Dištancoval sa od jeho konania, – Protestoval proti jeho konaniu a ako priamu odpoveď na problémovú vetu zo začiatku uvádzame – Ohradil sa proti jeho konaniu.

Iste ste si všimli, že sme v uvedenej vete srbskú predložku od, ktorá sa ináč aj v srbčine, aj v slovenčine spája s genitívom, vystriedali slovenskou predložkou proti s datívom, používanú na väzbu pri slovesách a menách s významom nepriateľskej alebo obrannej činnosti. A tu aj ide o dištancovanie, ba protest proti konaniu niekoho. Teda ešte raz: Ohradiť sa proti niečomu, tu konaniu.

Chodec či peší, nie pešiak

Aj v novom roku pokračujeme v poukazovaní na chyby v jazyku našom každodennom. Vždy s cieľom zbaviť sa ich a kultivovať vyjadrovanie. Tentoraz sa budeme venovať heslu pešiak vo vete: Pri dopravnej nehode utrpel zranenia pešiak. To preto, že máme výhrady voči tomuto heslu, keďže je tu pod vplyvom srbčiny nenáležite či nesprávne použité.

Najprv nazrieme do Krátkeho slovníka slovenského jazyka 4, čo sa píše o hesle pešiak. Po prvé vojak pechoty, po druhé najnižšia šachová figúrka. Ako sme videli, podľa uvedeného slovníka pešiak je príslušník pešieho vojska či pechoty a šachová figúrka. Musíme hneď reagovať, že hoci by významovo mohlo ísť o vojaka pechoty, nejde o neho, tým menej o šachovú figúrku. Vieme však, že pešiak je po srbsky pešak. Kto teda utrpel zranenia pri dopravnej nehode?

Odpoveď nájdeme v Srbochorvátsko-slovenskom a slovensko-srbochorvátskom slovníku profesora Emila Horáka, v ktorom sa srbské pešak prekladá po prvé ako chodec, po druhé ako pešiak či vojak pechoty a po tretie pešiak či šachová figúrka. Prvý význam – chodec je vlastne hľadaný termín.

Čo sa v Krátkom slovníku slovenského jazyka 4 píše o hesle chodec? Človek idúci, chodiaci pešo, napríklad: disciplinovaný chodec. Namiesto hesla chodec môžeme použiť aj prídavné meno peší, o ktorom sa v krátkom slovníku píše – človek pohybujúci sa pešo, napríklad: peší človek či jednoducho spodstatnené prídavné meno peší, napríklad: chodník pre peších, priechod pre peších či priechod pre chodcov.

Teda pešiak je vojak slúžiaci v pechote tiež šachová figúrka. Tí, čo chodia pešo, sú chodci či peší. Problémová veta zo začiatku textu má upravená znieť: Pri dopravnej nehode utrpel zranenia chodec alebo Pri dopravnej nehode utrpel zranenia peší, alebo Pri dopravnej nehode utrpel zranenia peší človek.

…autor Ján Širka

Nie častokrát, ale často

Aj v nasledujúcej prílohe Kruhov sa snažíme poukazovaním na jazykové nedostatky zabrániť ich šíreniu…. píše Ján Širka.        

                              Uvedieme vetu z teraz už nekodifikačného šesťdielneho Slovníka slovenského jazyka: Častokrát na prvom stretnutí záleží. Všimnite si slovko častokrát. Čo vo vete označuje? Podľa všetkého množstvo. Na prvé čítanie by sme povedali, že ide o číslovku, a to násobnú podľa druhej časti slovka -krát. Inak povedané, zastupuje neurčité násobné číslovky mnohokrát, mnoho ráz.              

Ak si to -krát budeme chcieť overiť v súčasnom kodifikačnom Krátkom slovníku slovenského jazyka 4, zbadáme, že vôbec nejde o číslovku, ale o nesamostatnú časticu vo význame – opakovanie. Avšak aj prvá časť slovka – je to časová príslovka často označuje opakovanie. Teda uvedené zložené heslo, slovko častokrát opakovanie deja vyjadruje aj prvou časťou slova, ktorou je príslovka často, aj druhou časťou, nesamostatnou časticou -krát. Každá časť zloženiny vyjadruje to isté – opakovanie. Tiež spoločne, a to niekoľko ráz viac. Práve pre túto veľkú opakovanosť by sme takto neprimerane vytvorené slovo častokrát nemali používať. Tento fakt potvrdzuje aj údaj, že sa do nového Krátkeho slovníka slovenského jazyka 4 heslo častokrát ani nezaradilo.

Veď načo aj hovoriť Častokrát chodiť do divadla, keď sa to môže povedať oveľa jednoduchšie príslovkou často, napríklad: Často chodiť do divadla. A aby sme nezabudli ani na problémovú vetu zo začiatku textu – teraz upravená bude znieť: Často na prvom stretnutí záleží.

Jazyková príloha, Zakročiť a vykročiť

V aktuálnom jazykovom okienku sa pokúsime poukázať na významový rozdiel medzi heslami zakročiť a vykročiť. Prečítajme si vetu: Dnes ráno sme zakročili do druhej polovice novembra. Iste ste si hneď všimli slovko či sloveso s nezodpovedajúcim významom –zakročiť, či tu zakročili.

Aby sme neplytvali časom, nazrieme do Krátkeho slovníka slovenského jazyka 4, čo sa píše o hesle zakročiť, totiž či význam tohto hesla v problémovej vete sa zhoduje s významom v slovníku. A čítame: vykonať akciu v prospech či neprospech niekoho, niečoho, urobiť zákrok, zasiahnuť, napríklad: bili ho, kým nezakročil učiteľ; chirurgicky zakročiť, či uskutočniť operáciu; zakročiť proti demonštrantom... Podľa uvedeného významu a príkladov zo slovníka vidno, že sa problematické heslo zo začiatku textu zakročiť vonkoncom nevzťahuje na žiaden zákrok. Teda použité je zle.

Podľa uvedenej problémovej vety sa heslom zakročili mylne pod vplyvom srbčiny chcelo povedať, že sa urobil prvý krok chôdze, že sa vykročilo, tu v prenesenom význame, čo je aj správne – Dnes ráno sme vykročili do druhej polovice novembra. Ďalšie príklady na správne použité heslo vykročiť v podobnom kontexte Dnes sme vykročili do nového týždňa. A ako vykročiť do nového tisícročia? . Na záver nám treba povedať, že v pravom význame slovesom zakročiť sa myslí urobiť zákrok, opatrenie, intervenciu, pokým hľadané heslo vykročiť sa vzťahuje na vykročenie do nového roka, do sezóny, do života, do sveta dospelých...

…píše Ján Širka

Jazyková príloha,Zúčastniť sa na voľbách, nie volieb.

Tentoraz nás zaujme spojenie zúčastniť sa volieb či sloveso zúčastniť sa s genitívom. Na toto spojenie ešte občas narazíme, hoci sme sa o ňom takmer pred troma rokmi negatívne zmienili v jazykovej prílohe.

 

A teraz nazrieme do Krátkeho slovníka slovenského jazyka 4, čo sa píše o hesle zúčastniť sa. Mať účasť, byť prítomný, napríklad: zúčastniť sa na schôdzke, zasadnutí, rokovaní, konferencii, zúčastniť sa na súťaži, zúčastniť sa v boji; zúčastniť sa v, na povstaní, povstania. Ak sme si pozorne prečítali príklady, zistili sme, že sa takmer pri každom spojení – príklade uvádza sloveso zúčastniť sa s predložkou na a v so 6.-tym pádom či lokálom: zúčastniť sa na schôdzke, zasadnutí, rokovaní, konferencii, zúčastniť sa na súťaži, zúčastniť sa v boji; zúčastniť sa v, na povstaní, v jednom sa uvádza spojenie zúčastniť sa povstania – či väzba s genitívom.

Prečítajme si, čo v súvislosti s týmto okrem iného napísal prednedávnom jazykovedec Martin Považaj: „Sloveso zúčastniť sa je utvorené zo slovného spojenia mať účasť, pri ktorom je väzba s predložkou na a s lokálom, mať účasť na niečom. Podľa toho je vhodné aj pri slovese zúčastniť sa používať väzbu s predložkou na a s lokálom, teda väzbu zúčastniť sa na niečom...“ Znamená, odporúča za zúčastniť sa písať predložku na a s lokálom, nie väzbu s genitívom.

Pred niekoľkými rokmi z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied nám taktiež odporúčali používať väzbu slovesa zúčastniť sa s predložkou na a s lokálom namiesto s genitívom.

Aby sme nezabudli, problémové spojenie zo začiatku textu má (vhodnejšie) znieť – zúčastniť sa na voľbách………………píše Ján Širka

 

Spory o dodavky, nie spory o dodávkach

 

Vážení čitatelia, po malej prestávke pokračujeme v poukazovaní na gramatické chyby, s tým že nás tentoraz zaujme chybné spojenie zo slovenskej tlače zo Slovenska spory o dodávkach zemného plynu.

  Či naozaj ide o chybné spojenie, preveríme si v Krátkom slovníku slovenského jazyka 4. Uvedieme vám, čo sa píše za heslom spor. Po prvé stretnutie sa nezhodných názorov, nezhoda, konflikt, napríklad: rodinné spory, spor o majetok, spor o trón, riešiť spor, urovnať spor, vyhrať spor. Hneď v prvom význame sme našli, čo nás zaujímalo, takže nebudeme preberať ďalšie významy.

V príkladoch na ilustráciu sme našli spor o majetok a spor o trón. Ak ste si všimli, v týchto príkladoch a v tomto význame spor o majetok či spor o trón, si spojenie spor o vyžaduje objekt v štvrtom páde či v akuzatíve, a nie v lokáli, ako je to chybne uvedené na začiatku textu.

Ku chybe prišlo iste z neistoty, nepozornosti a z faktu, že predložka o sa podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka môže spájať s dvoma pádmi akuzatívom (4. – /o/koho? /o/čo?) a lokálom (6. – /o/kom? /o/čom?).

Na záver už len prečítame, ako má znieť problémové spojenie zo začiatku textu: spory o dodávky zemného plynu.

…………………………………………………………píše Ján Širka

Pred príchodom, nie pred príchod

 

V tomto príspevku sa budeme zaoberať predložkou pred v časovom význame. To preto, že sme zachytili vo vete Aká je situácia pred pravidelný príchod misie chybné spojenie pred príchod.

Podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka 4 predložka pred, predo sa spája s dvoma pádmi, akuzatívom a inštrumentálom. S akuzatívom vyjadruje po prvé smerovanie na prednú stranu niečoho, niekoho, op. za: postaviť sa pred katedru, pred žiakov, vyjsť predo dvere, pozerať pred seba, po druhé účel, cieľ: postaviť pred súd, predvolať pred komisiu, pred výbor.

Keď ide o spojenie s inštrumentálom, toto vyjadruje po prvé miesto na prednej strane, spredu niečoho, niekoho, op. za: stáť pred bránou, pred domom, pred žiakmi; zaiskrilo sa mu pred očami, po druhé predchádzanie v čase alebo v poradí, op. po, za: pred chvíľou, pred rokom, pred príchodom; byť pred svadbou, pred skúškou; stáť pred niekým (v rade), po tretie zreteľ: obstáť pred rodičmi, ostať pekný pred vrchnosťou, mať rešpekt pred vedúcim, po štvrté príčinu, dôvod: unikať pred spravodlivosťou, klaňať sa pred mocou, kapitulovať pred nepriateľom a po piate väzbu pri slovesách a menách: tajiť pred kamarátom, ponosovať sa pred synom, chrániť (sa) pred nebezpečenstvom; obrana pred útočníkom.

Teraz sa vrátime k nášmu problematickému spojeniu zo začiatku textu pred príchod. Iste sme si ešte na počiatku textu všimli, že ide o predložku pred v časovom význame. A predložka pred v časovom význame, ako sme uviedli – predchádzanie v čase alebo v poradí – sa spája s inštrumentálom. Takže veta zo začiatku textu bude znieť Aká je situácia pred pravidelným príchodom misie a správne spojenie pred príchodom. Ešte príklad, ktorý si tí starší zapamätajú iste: Pred svadbou mi bolo hej!

……………….Píše Ján Širka

Magister, magistra a magisterka

 

Prednedávnom sme zachytili vetu  Pani magisterka Levárska pracuje v lekárni Galenika s chybným spojením... magisterka pracuje v lekárni... 

Aby sme si ujasnili chybu, nazrieme do Krátkeho slovníka slovenského jazyka 4, čo sa píše za heslom magister. Po prvé – v stredoveku najvyšší akademický titul na filozofickej fakulte, majster, po druhé – akademický titul na súčasných univerzitných, bohosloveckých vysokých školách (skratka Mgr.) a na umeleckých vysokých školách (skratka Mgr. art.): magister filozofie, magister umenia, po tretie magister farmácie, starší akademický titul lekárnikov, farmaceutov (náreč.„apatiekarov“).

Z toho sa magisterka ujala vo význame jeden a dva; či v stredoveku najvyšší akademický titul na filozofickej fakulte, majster, po druhé – akademický titul na súčasných univerzitných, bohosloveckých vysokých školách (skratka Mgr.) a na umeleckých vysokých školách (skratka Mgr. art.), napríklad: magisterka filozofie, magisterka umenia.

Magistra sa zasa ujala taktiež pri prvom význame, ako aj magisterka, teda v stredoveku najvyšší akademický titul na filozofickej fakulte, majster, a v súčasnosti vo význame tri magistra farmácie aj ako vysokoškolská pracovníčka farmácie, lekárne.

Veta zo začiatku textu má správne znieť: Pani magistra Levárska pracuje v lekárni Galenika.

……………………………………………………………………….Ján Širka

(V Silbaši 4. októbra 2004)

Jeden zo spôsobov skracovania viet

V tomto príspevku nás zaujme štylistická chyba v súvetí – zbytočné opakovanie vzťažného zámena ktorý. Prečítajme si vetu: – Popoludňajšie vysielanie začneme hodinkou, ktorá pravidelne prináša informácie, ktoré budú zaujímavé pre všetkých našich poslucháčov.

Ako ste si iste všimli, uvedené súvetie pozostáva z troch viet, v ktorých sa dve začínajú vzťažným zámenom ktorý. Aby sme sa tejto štylistickej ťarbavosti zbavili, v jednej vete sa má väzba so zámenom ktorý zameniť inou väzbou. Urobíme to príčastím. Tým aj súvetie skrátime a väzby zhustíme. Namiesto Popoludňajšie vysielanie začneme hodinkou, ktorá pravidelne prináša informácie, povieme Popoludňajšie vysielanie začneme hodinkou, pravidelne prinášajúcou informácie. Celé súvetie potom bude znieť: Popoludňajšie vysielanie začneme hodinkou, pravidelne prinášajúcou informácie, ktoré budú zaujímavé pre všetkých našich poslucháčov.

Uvedieme aj ďalší príklad na túto štylistickú chybu: Už niekoľko mesiacov policajti sledovali podozrivého, ktorý lúpil na území sídelného mesta, ktorého včera zatkli. Keď v druhej vete ktorý lúpil na území sídelného mesta dosadíme namiesto ktorý lúpil príčastie lúpiaci (lúpiaceho), budeme mať oveľa upravenejšie a zrozumiteľnejšie súvetie: Už niekoľko mesiacov policajti sledovali podozrivého, lúpiaceho na území sídelného mesta, ktorého včera zatkli.

Nakoniec uzavrieme, že súvetia zhusťujeme či skracujeme, ako sme počuli aj pomocou príčastia, čím sa súvetia stávajú zrozumiteľnejšie a menej ťarbavé.

..................Ján Širka

Nie oboznámiť o niečom, ale oboznámiť s niečím

Vážení čitatelia, aj v tomto jazykovom okienku pokračujeme v upozorňovaní na jazykové prehrešky či chyby so zámerom predísť im. Tentoraz nás zaujme chybné spojenie oboznámiť o vo vete Oboznámiť o spôsobe života predkov Slovákov.

Aby sme videli, v čom je chyba v uvedenom spojení, nazrieme do Krátkeho slovníka slovenského jazyka 4. Za heslom oboznámiť sa píše: dať bližšie poučenie o niečom, informovať, napríklad: oboznámiť prítomných s programom; byť oboznámený so situáciou... Uvedieme aj zvratný tvar – oboznámiť sa – bližšie sa poučiť o niečom, zoznámiť sa, informovať sa: oboznámiť sa s prácou, oboznámiť sa s terénom... Teda spojenie slovesa oboznámiť a predložky o v lokáli, ako sme sa presvedčili, je chybné a správne má znieť oboznámiť s (so)... či sloveso oboznámiť sa spája s predložkou s (v inštrumentáli). Chybná veta zo začiatku textu – teraz opravená – má podľa tohto znieť: Oboznámiť so spôsobom života predkov Slovákov.

Zaujme nás tiež, ako k tejto chybe došlo. Zoberme sloveso informovať, ktoré má ten istý význam ako oboznámiť. V uvedenom slovníku sa za heslom informovať píše: pod(áv)ať informácie, oboznamovať, oboznámiť: informovať verejnosť, informovať o situácii // informovať sa získ(av)ať informácie, oboznamovať sa, oboznámiť sa: informovať sa o možnostiach rekreácie... Videli sme, že sloveso informovať sa viaže s predložkou o. Rovnako ako chybné spojenie zo začiatku textu oboznámiť o. Teda tu je kľúč chybného používania spojenia zo začiatku textu. Správnu slovesnú väzbu pri nepozornom vyjadrovaní nahradiť inou, chybnou pri významovo príbuznom slovese: oboznámiť s (so) pod vplyvom informovať o sa nahradilo chybnou väzbou oboznámiť o. Jazykovedci tento jav, chybu nazývajú skríženie väzieb či kontaminácia.

Nakoniec zhrnieme. Sloveso oboznámiť sa spája s predložkou s (so) v inštrumentáli. Oboznámili nás s aktivitami v škole. Významovo príbuzné sloveso informovať sa viaže s predložkou o (v lokáli). Informovali nás o aktivitách v škole.

Píše Ján Širka