Pýtate sa...Ako urobiť kurín.

Mnohí naši návštevníci opustili svoje dediny, prešli do miest, ale niečo im chýba. Chýba im dvor, kde by behali sliepky, kotkodákali a pravda, chýbajú im aj svieže vajíčka. Podobná situácia je aj v mestách Austrálie. Rodinné domy v predmestiach majú svoj dvor (pozemok je obyčajne ¼ akrový = 2 áre). Pred domom sú záhradky, vo dvore je tiež trávnik, nejaké ovocné stromky, šopa na záhradné náčinia a nejaký kútik aj pre sliepky. Tam si vystavajú menší kurín, kde majú niekoľko sliepočiek (počet určuje každá mestská rada zvlášť, ale obyčajne je to 6 sliepočiek, ale nie aj kohút). Plány na stavbu kurínov sa ľahko zoženú. Dostať ich cestou „Department-u of Primary Industry“, alebo aj v rozličných špecializovaných obchodoch.

Takýto kurín však je nákladný a nevyhovuje každému. Hlavne, ak rodina má len dve, tri sliepočky a ľudia sa vynachádzajú na svoj spôsob. Na to potrebujú len trochu drôtu, plechu a dobrú vôľu a čo je hlavné, kurín sa dá posúvať po dvore, po trávniku a sliepočka má vždy aj sviežu trávičku a to sa odrazí aj na kvalite žĺtka.

Tento kurín je robený „po domácky“, avšak situáciu využili už mnohé menšie podniky a začali ich vyrábať trochu úhľadnejšie, rozličnej kapacity, ba priložili tam aj menšie kolieska, aby sa kurín dal ľahšie posunúť z miesta, na miesto.

Posledne sa na trhu zjavili aj väčšie špecializované podniky a ako tvar, tak aj kapacita kurínov sa zmenila, ale princíp je rovnaký. Ľahko sa ich posúva po trávniku.

Tak, milí naši návštevníci. Plány kurínov sme vám dodali. Na vás je, aký si urobíte, alebo či sa náhodou nestanete aj výrobcami podobných. Hodia sa, ako pre dvor rodinného domu v predmestiach, tak aj pre víkendové záhradky, dedinský dvor a pod.

…píše Ján Kulík

Etymologický slovník: Grc…-Groteska

 

 

…autor Ján Kulík

 

Grcať

Nedok. Vulg. Dáviť, vracať. Čes. grcat, srbch. grljati = gracať (expr.), grcati = pridúšať sa, grkljan = hrtan. Indoeurópske slovo zastúpené v rade jazykov. Ang. gorge, s význomom hrdlo (zast.), obsah žalúdka, v spojení aj dvíha mi to žalúdok, napína ma na vracanie, rímsko lat. gurga, namiesto lat. gurges = vír, krútňava. V sans. galati = kvapkať, pretekať, vytiecť, presakovať, kde kor. je gal = kvapkať, ale aj prehltávať, hltať, ktorý je paralelný s gr = r/v. Ie. kor. gr, ktorý je zastúpený aj v germánskych slovách s významom špiny, kalu, nečistoty, žuvanec, prežuvané a v keltských (stroírsky, welšský…) s významom hnis, hnisať a pod.

Súvisí s nár. grg = krk, grgať = rihať. V dem. máme grckať. Viď Gágor.

Gréfa, griefa

Žrď, časť rebriny na voze, rebrinový drúk. Čes. grefa. Pôvod nejasný. (Machek)

Gregoriánsky

Odvodené z mena pápeža Gregora. Viď Gregor.

Grék

Obyvateľ Grécka. Lat. Graecus je názov, ktorý Rimania aplikovali na národ, čo sám seba nazýval Heléni (viď) – po grécky z toho máme Graikós. Etymológia mena je nejasná. Odvolávajúc sa na písanie Aristotela (1 Meteor), mnohí sa domnievajú, že Grék je odvodené z mena tam spomínanej osoby Graecus. Do úvahy však prichádza aj meno Grais, syn Echelatusa, potomok Orestesa, ktorý bol vodcom Aeolitov pri ich migrovaní na nové územie, do oblasti medzi Ioniou a Mysiou, neskoršie nazvanou Aeolia. Z tohoto, ako Graius, vzniká slovo, názov pre obyvateľov Grécka. (Strabo, Pausanius z Caesarei.) Z lat. názvu Graius, používaného hlavne v množnom čísle, ako poetický synonym, vznikol vraj názov Graecus.

Gremiálka

Admin. Slang. Pracovná porada, schôdza vedúcich oddelení, gremiálna schôdza. Vzťahuje sa na hruď, lono, ale historický sa tu chápe vnútorný, interný (člen, úd), kým v cirk.lat. zástera biskupského lona. Stred.lat. gremialis, na podklade lat. gremium = hruď, lono. Gremiálka je teda schôdza “vnútorných”, interných vedúcich.

Grenadín

Druh ľahkej priesvitnej látky. Fr. grenadine, skorej grenade = hodváb zrnkovej štruktúry. Východiskom je grain, lat. granum = zrno.

Grg

Nár. krk. Viď Krk.

Grgať

Expr. Nahlas ústami vypúšťať plyny zo žalúdka, rihať. Viď Grcať.

Grib

Viď Hríb.

Grif

Rozprávkový vták, ktorého sa zobzaruje kombináciou podoby leva a orla. Medzinárodné. Ang. griffin, griffon, gryphon, st.fr. grifoun, súč. fr. griffon atď. Všetko na podklade rímskej latiny, kde je grypho, ktoré predstavuje augm. nesk.lat. gryphus, kde základ je v gryps, gryph, ktorého pôvod je v gr. grúps, grupós / γρύψ, γρυπός = r/v.

Grifeľ, grifľa

Nástroj na písanie z bridlice, bridlicové “písalko”. Adaptácia gr. gráfo / γράφω = škriabať, ryť, písať, kresliť, maľovať, zapisovať a pod. Viď Graf.

Gril

U nás ešte nie úplne precizované slovo, pod ktorým sa občas chápe aj reštaurácia, príprava jedla (rezňa, fašírok atď.) na rošte, ba pod griláž aj cukrová hmota z páleného cukru a mandlí, alebo orechov (Slovník sl.jaz.). Slovo sme dostali cestou ang. grille = mriežky, rošt, ražeň, ktorá si ho prebrala z fr. jazyka, kde v st.fr. grille, skorej graille = r/v a východiskom mu je rímske graticula, či lat. craticula, čo predstavuje dem. z cratis = plot, ohrada, pletivo, košina, prekážka.

Grimasa

Neprirodzený, znetvorený výraz tváre. Medzinárodné slovo. Fr. grimace – šp. grimazo = karikatúra, znetvorenie, na podklade grima = strach, úžas, ktoré je ale ger. pôvodu, ghrimmaz, z čoho v ang. grim = tvrdý, krutý, ukrutný, strašný, hrozný, st.h.n. grim, nem. grimm atď. Ie. koreň *ghrem/, *ghrom- , ako aj v prípade slovanského hrom, grom a gr. χρεμετίζω /chremetízo = erdžanie, erdžať.

Gringo

Medzi po španielsky hovoriacimi Američanmi, zaužívaný názov pre po anglícky hovoriacich Američanov. Východiskom je šp. gringo = mrmlanie, táranie, hatlanina, brblanie.

Grís(a)

Hrubá krupičná múka, kaša. Slovo je zastúpené u všetkých Slovanov. Prevzaté z n.h.n. Grieß = hrubá múka, krupy, grís, piesok, hrubý piesok. Zodpovedá mu ang. grit = piesok, štrk, hrubý piesok. St.h.n. grioz, ktoré je v príbuznosti z praslov. gruda, slovenským hruda.

Grizeta

Ľahké dievča, ľahká žena žijúca v spoločnej domácnosti so študentom, alebo umelcom (hlavne vo Francúzsku). Pôvodne sa význam vzťahoval na francúzsku ženu z robotníckej triedy a medzi Francúzmi slovo znamenalo podradnú látku sivej farby, čo si kupovali ženy chudobnejšej spoločnosti. Východiskom je gris = sivé.

Grizly

Ursus horribilis = druh veľkého medveďa žijúceho v Amerike. Same ang. slovo grisly znamená strašný, hrozný, príšerný, avšak keď uvážime ang. grizzle s významom sivý, skorej aj šedivý starý človek, kde podľa ox.et.slovníka je aj východisko pre medveďa grizly, tak sa nám zjavuje súvis so st.fr. grisel, kor. gris = sivé, germanské ghrisian = r/v atď. kde sa udáva, že “pôvod neznámy”.

Grman

Znetvorený ovocný plod. V českom et. slovníku Machek podáva aj toto slovo, ako moravsko-slovácke, s rovnakým významom, ako je aj v slovenčine a napočituje známe varianty: ogrman, krman, krmelec, krmolec, krmolek. Sama etymológia slova je však hmlistá a možné je priradiť ho do skupiny výpožičiek z ger. jazyka ( viď Grimasa), dať ho do príbuzenstva s grňa/griňa (viď), poťažne uvážiť príbuzenstvo so srbch. grm, grmlje = ker, zakrpatený porast, alebo súhlasiť s Machekom a dať ho do súvisu s čes. nárečovým hrmolec, hrmola, grmol a pod. Veľmi špekulatívny uzáver.

Grňa

V SSJ najdeme vstup grňa / griňa s významom hlava. Význam slova je však hodne širší. V čes.et.slovníku pod vstupom grňavý (na Morave), najdeme, že tu ide o chromý, nemotorný, hlúpy, zakrpatený strom atď. V stredoslovenskom nárečí na Dolnej zemi (Vojvodina), pod grňa sa chápe ľavá ruka, ľavák. Medzi Slovanmi toto slovo, ako napr. v slovín. krn, cirk.slovan. krъnъ má význam skomolený. Vzťahuje sa na osobu ktorej odsekli ruku, nohu, nos, ucho, alebo iný úd, či pri statku je to zviera s odseknutým rohom, vyškopené a pod. Tento pôvodný význam určite bol aj u nás, lebo zachovalo sa nám krnáč = krivý, hrčovitý kus dreva, zakrpatený krivý strom, nevyvinutý strom, haluz, ktoré sa postupom času prenáša aj na duševnú zakrpatelosť.

V srbch. kriv, krivac = vinný, vinník, okriviti = obviniť, krivo = zle a pod. Všetko sa významovo približuje ku lat. sinistra, sinister = ľavo, zle, nesprávne, perverzne, nešťastne a pod.

Medzi Slovanmi nachádzame prítomnosť pôvodného koreňa kr, v sans. krt = odrezané, odseknuté, vyrezané, či priamejšie základ slova krájať.

Grnčiť

Nosiť, znášať, vláčiť ťažké bremená. Sem prislúcha aj detské expr. “Vezmi ma na grnce” = vezmi ma na chrbát. V srbch. grbača = expr. chrbát, hrbol. Grnčiť priamo súvisí so slovom chrbát, hrbol (viď).

Grobian

Hrubý, neuctivý, surový, drsný človek, chrapúň. Čes. grobián. Prevzaté z nem. Grobian, ktorého východiskom je grob = hrubý. // Nárečove, hlavne v slovenskej enkláve na Dolnej zemi zaužívané je grubian, ktoré hneď poukazuje na slovanský pôvod slova, na východisko zo slova hrubý, z čoho v srbch. je grub = hrubý.

Tu je východisko pre grobianiť, grobovatý a pod.

Gróf

Vyšší šľachtic za feudalizmu. Prevzaté z nem. Graf, ktorého východiskom je ger. grave = vážený, seriózny, dôležitý, či st.fr. grave, na podklade lat. gravis = ťažky, dôležitý a pod. V príbuznosti mu bude aj sans. gurú = ťažké, veľké, závažné, dôležité, vysoké atď. Viď Markgróf.

Grog

Podradný alkokoholický nápoj (liehový). Pôvodne, v anglíckom kráľovskom námorníctve, členom posádky sa podávala denná dávka liehu a vody. Údajne, v 1740. roku, určitý admirál Vernon dal rozkaz aby sa tieto denné dávky nepodávali separatáne, ale aby sa hneď pomiešalo rum s vodou. Námorníci tohoto admirála už skorej nazývali Grog, podľa jeho plášťa utkaného z podradného materiálu, nazývaného grogram = na hrubo spradené nite rozličného pôvodu, kde máme kombináciu slov gross + grain, čiže hrubé + zrno.

Odtialto máme groggy = nevládny, vyčerpaný, unavený, zničený, ktoré sa v ang. pôvodne vzťahovalo na opitého a neskoršie sa význam posunul aj na nohách neistého, tackajúceho sa, či v športe, hlavne v boxe, aj na omráčeného zápasníka.

Gros

Výsl. gro. Hlavná časť niečoho, podstata, jadro množstva. Pôvod v st.fr. gros, fem. grosse, kde východiskom je nesk.lat. grossus.

Groš

Dnes sa pod týmto pojmom chápe minca malej hodnoty, ktorá sa používala v Rakúsku, Poľsku atď. Pod groše už chápeme aj peniaze. Čes. groš, neraz aj kroš, poľ. grosz, odkiaľ je ukr. hriš, rus. groš. V srbch. slovín. bul. mac. groš = r/v. Údajne (Machek) aj nem. grosh je prevzaté z češtiny.

Východiskom všetkého je lat. denarius grossus, svojho času bežný názov pre denarius, ktorý pôvodne predstavoval pevný, „ťažký“ peniaz, ale jeho hodnota postupne klesala, (viď Dinár) nuž časom groš nadobudol aj význam drobnej, maličkej mince, či hodnoty. (Drevený groš.)

Odtialto máme grošovaný kôň = kôň bledej farby s tmavými okrúhlymi škvrnami.

Grota

Jaskyňa. Fr. grotte, tal. grotta, st.fr. cro(u)te, na podklade rím.lat. crupta, grupta, ktoré sa vyvinulo z lat. crypta, kde východiskom je gr. krupté / κρυπτή = krypta, prikryť, jaskyňa, pivnica a pod.

Groteska

Literárne, dramatické, hudobné, alebo vôbec výtvarné dielo v ktorom sa komickými, alebo karikatúrnymi prostriedkami napodobňujú a zosmiešňujú vlastnosti, alebo činy ľudí, zvierat. Druh tlačiarského písma. Smiešny, výsmešný, komický. Pôvodne sa termín vzťahoval na dekoratívne maľby a sošky s elementami fantastickosti, neskoršie sa posúva na fantastické extravagantné, až na smiešnosproste nepriliehavé, neprimerané, nezhodné. Fr. crotesque, tal. grottesco, kde východiskom je grotta. (Viď Grota.) Údajne ku aplikovaniu tohoto slova došlo preto, lebo pri vykopávkach starých rímskych domov, ako po chodbách, tak aj v izbách nachádzali sa múrové maľby tohoto charakteru.

Pýtate sa....Hložany

Osamostatnenie sa cirkevného zboru v Hložanoch (v Rakúsko – Uhorsku).

Hložany, slovenská dedina ležiaca trochu južnejšie od Petrovca, podľa mne prístupných dát, bola založená, ako slovenská osada, v roku 1756. Najviacej Slovákov však prichádza v roku 1770. a to z Novohradu, z Hontu a Peštianskej stolice, avšak prišli sem aj zo Zvolena, z Békešskej čaby, ba aj z Nitry.

Cirkevné dejiny sú zachytené v knihe „Slovenská evanjelická kresťanská cirkev a.v. v kráľovstve Juhoslovanskom“ (A. Vereš – Kníhtlačiareň úč. spol. Petrovec – 1930).

Ako spomína vtedajší ich kňaz, Sámuel Širka, Hložany (ako aj iné slovenské evanjelické osady na panstve Čarnojevićovcov) , patrili pod správu futockej ríimsko-katolíckej fary, avšak snažili sa o zriadenie si vlastnej fary, o výstavbu chrámu, škôl atď. takže už za života Márie – Terézie, v roku 1780. vysielajú svojich predstaviteľov do Viedne, no nepochodili.

Nástupca trónu, Jozef II. však v 1781. roku vydáva tzv. Tolerančný patent, takže v 1782. roku do Viedne vysielajú ďalšiu deputáciu a teraz pochodili trochu lepšie, takže cestovali ďalšie deputácie a v 1786. r. už dostali aj ústne povolenie a v 1793. obdržali aj písomné povolenie. Rozbehli sa krajinou a hľadali si kňaza. Našli ho v osobe Petra Jesenského, ktorý bol za kňaza vysvätený 13. mája 1786. v B. Bystrici a do Hložian ho priviedli už 24. mája.

Menšiu modlitebnicu si postavili v 1787. roku, kedy cirkev počítala 105 manželských párov a dospolu 512 dúš. V 1791. roku už si zháňajú materiál na výstavbu chrámu Božieho a základný kameň kladú 5. júla 1792. roku, avšak posviacka sa konala len v 1797. roku

V 1788. roku zriaďujú si aj prvú školu (po čom prišli ďalšie).

Matkocirkev hložianska mala aj dve fílie a to v Begeči a v Číbe (teraz Čelarevo).

V ďalšej knihe o tejto osade „Hložany 1756 – 1986“ dozvieme sa mnoho ďalších vecí o Hložanoch, ako pohyb obyvateľstva, migrácie Hložančanov, natalita a mortalita, kroj, zvyky, nárečie... (a je tu aj časť o vzniku pomenovania osady, čo vonkoncom nezodpovedá neskoršej publikácie, že Hložany sú na kopcovitom Balkáne, že názov je odvodený z názvu nejakej osady v Srbsku atď. atď.).

Všimni si polohu osady. Okolo sú: Petrovec, Kulpín, Kysáč, Nový Sad, Begeč, Futog, Čelarevo, Báč. Palánka, Silbaš, Pivnica... všetko osady s väčším, alebo menším počtom Slovákov.

V priestore, kde sú teraz Hložany, už v čase Rimanov, jestvovalo pôvodne sarmatské opevnenie Onagrium, ako ho nazývali neskorší páni, Rimania. V tureckých daňových súpisoch v Báčskej nachiji z roku 1553. osada sa spomína pod menom Galožan. Neskoršie, po podpísaní Karloveckého mieru, Hložany sa spomínajú (daňový súpis z roku 1699) ako dedina slabo obývaná, skorej pustatina. V súpise z roku 1729, Hložany sa už nespomínajú. Maďarské listiny túto osadu spomínajú, ako Glozsán. V čase II. sv. vojny (možno aj skorej), maďarská mapa túto slovenskú osadu spomína, ako Dunagáloš.

Počet obyvateľstva v rokoch 1924 – 1981.

Ako vidno z priloženej tabuľky, počet obyvateľov Hložian akoby stagnoval, či až klesal. Príčin je viacej, ako napr. mnohí Hložančania sa vysťahovali do Sriemu, nejeden aj do zámoria, ale je tu aj gravitačná sila Petrovca, Palánky a hlavne Nového Sadu, ako aj pomerne nízka natalita Slovákov, avšak ešte vždy je tu vyše 90% Slovákov.

V knihe „Hložany 1756 – 1986“ je tabuľka aj zaniknutých priezvisk a tých je veru až 126. „Živých“ priezvisk je 177 a najfrekventovanejšie sú: Kukučka, Dudok, Čipkár, Murtin, Molnár, Chlpka, Macko, Uram, Pagáč, Galamboš, Parkáni, Stupavský, Srnka, Baláž, Fekete, Hrubík, Takáč, Korčok, Záhorec ...

Nuž vážený krajan, ak Ťa zaujímajú dejiny Hložian, môžem Ti odporučiť hlavne tieto dve knihy. Na koho sa obrátiť? Tak v prvom rade obráť sa na farský úrad v Hložanoch, alebo aj na Miestnu kanceláriu obce, či na redakčnú radu (Hložany 1756 – 1986), menovite na Mr. S. Fekete, J. Adámek, P. Báďonský, K. Feldyová, M. Marčok a S. Miškovic. Títo Ti pomôžu. Mimochodom, aj na Slovensku si asi ešte vždy zoženieš knihu Dr. J. Siráckeho (MS 1985) „Dlhé hľadanie domova“. Aj tam je spústa dát a to o všetkých slovenských dedinách a mestách vo Vojvodine, ba aj širšie – Maďarsko, Rumunsko, Chorvátsko....

……………………………………….JK