Spory o dodavky, nie spory o dodávkach

 

Vážení čitatelia, po malej prestávke pokračujeme v poukazovaní na gramatické chyby, s tým že nás tentoraz zaujme chybné spojenie zo slovenskej tlače zo Slovenska spory o dodávkach zemného plynu.

  Či naozaj ide o chybné spojenie, preveríme si v Krátkom slovníku slovenského jazyka 4. Uvedieme vám, čo sa píše za heslom spor. Po prvé stretnutie sa nezhodných názorov, nezhoda, konflikt, napríklad: rodinné spory, spor o majetok, spor o trón, riešiť spor, urovnať spor, vyhrať spor. Hneď v prvom význame sme našli, čo nás zaujímalo, takže nebudeme preberať ďalšie významy.

V príkladoch na ilustráciu sme našli spor o majetok a spor o trón. Ak ste si všimli, v týchto príkladoch a v tomto význame spor o majetok či spor o trón, si spojenie spor o vyžaduje objekt v štvrtom páde či v akuzatíve, a nie v lokáli, ako je to chybne uvedené na začiatku textu.

Ku chybe prišlo iste z neistoty, nepozornosti a z faktu, že predložka o sa podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka môže spájať s dvoma pádmi akuzatívom (4. – /o/koho? /o/čo?) a lokálom (6. – /o/kom? /o/čom?).

Na záver už len prečítame, ako má znieť problémové spojenie zo začiatku textu: spory o dodávky zemného plynu.

…………………………………………………………píše Ján Širka

Z receptára pani Božky.

Pečené prasiatko. Chutný názov, nie? Ale prasiatko bude ešte chutnejšie. Len ho dobre pripraviť a ešte lepšie spraviť, upiecť.

Hneď musím poznamenať, že pečené prasiatko sa bežne nerobilo, lebo naši hovorievali, že je to škoda. Radšej si ho dochovaj a klobásky, slaninka... budú ešte chutnejšie, ale predsa, aspoň pri nejakej väčšej slávnosti, na stôl prišlo aj pečené prasiatko a predstavte si, nikto mu nezaspieval hymnu (ako sme to zažili v Srieme).

Slováci v Báčke a v Banáte tie prasiatká si len občas upiekli, avšak sriemski Slováci, čo žili okľúčení srbským etnikom, veru sa tešili na prasiatko, jahniatko na ražni. So surovinou ich zásobovali hlavne Srbi spoza Sávy (zo Srbska) a môžen povedať, že tie ich prasiatká druhu mangulica / mangalica sa na túto špecialitu najlepšie hodili. Novšie druhy, ako „najlonky“ (yorkshire), berkshírky... sa na to už toľko nehodili, no predsa chutili.

Naší pra-, pra-... po príchode na Dolnú zem prasiatká si nevypekali, takže nejaký akože náš autentický recept na to nezoženiete. Dolnozemský recept je nejakou fúziou srbského, francúzskeho... atď. spôsobu priprávania tejto pochúťky. Na vypekanie sa najlepšie hodila „sedliacka“ pec, alebo už pripravené prasiatko, uložené na ťapši, nosili k pekárovi a tento sa postaral, aby to dopadlo na výbornú.

Vypekanie na ražni už nebolo takým bežným javom. Vlastne ražeň sa sotva použil aj pri vypekaní už či jahniatka, alebo kozliatka. Radšej sme si to robili vo vlastnej „sedliackej“ peci.

Ako pripravíme, najlepšie, to „od cecka“ prasiatko?

Vo svete je rad receptov, niektoré vám podáme v ich pôvodnej podobe, avšak stredobodom nám budú kuchárske recepty na to „naše“, slovenské, dolnozemské prasiatko.

Dolnozemské prasiatko.

Ak je možné, zožeňte si prasiatko druhu mangulica. Ak nie, tak asi najlepšou náhradou bude „berkshire“ (čierne, s krátkym rypákom) a ak vám nevyjde ani to, nuž stačí aj „yorkshire“, ale keďže je to pomerne „suchší“ druh, musíte dbať pri pečení a neustále ho podlievať šťavou, masťou, ktorá sa nazbierala v ťapši.

Teda zožeňte asi 5 kg. prasiatko (ak je väčšie, pečenie potrvá dlhšie). Umyte ho (až niekoľkoraz) v chladnej vode a po tomto, vechtíkom ho strite, aby bolo čím suchšie. Vnútro, dutinu prasiatka potrite posekaným cesnakom, pomletou rascou a navlhčite ho nejakým „brandy“, koňakom, možno aj whiskey... a nechajte ho stranou, lebo teraz treba urobiť plnku. (Ak plnku nechcete, tak do dutiny vložte nejakú fľašu, ktorá sa v peci rozohreje a to prasiatko sa bude piecť aj z „vnútra“.)

Plnka. Asi tri šálky omrviniek (závisí od veľkosti prasiatka) nasiaknite jablkovým muštom (apple cider) a masu dobre vyžmíkajte. Do tejto, akože polosuchej masy pridajte asi dve lyžice posekaného petržlenu, asi 2 lyžice jemne posekanej pažítky, jemne posekaný menší strúčik cesnaku, 3 lyžice jemne posekanej cibule a asi tri menšie svinské klobásky, čo podľa našej mierky dĺžke klobás, bude to asi 30 – 50 cm. ktoré sme si skorej uvarili, strhli z nich „kožu“ a ku tomuto, podľa chuti, pridáme soľ, papriku, korenie, možno aj zopár lístkov materisnej dúšky, ale dbajte, aby ste nezabudli na štipku muškátového orieška (pomletého) a štipku pomletých kranských klinčekov. Všetkú túto zmes dobre vymiešajte a do nej pridajte vyšľahané tri vajíčka.

Vrátime sa ku prasiatku. S touto zmesou vyplníme dutinu, ale tak, že do stredu vložíme tie tri klobásky (pri rozkrojení prasiatka, to mu pridá ďalšiu atrakciu) a otvor zašijeme. Vlastne robí sa to na spôsob, že bruško prasiatka sa pospája s priečnými kovovými ihlamy a tieto sa zväzujú motúzom, striedavo, aby sa dutina pri pečení neroztvorila.

Predné a zadné nožičky sa vystrú, priamo vedľa tela a do úst sa vloží nejaké drevené „zubadlo“ – po čom tam príde pekné červené jabĺčko.

Pri tomto procese, prasiatko zase zvlhlo, nuž zase si ho utrieme a natrieme ho (štedre) s roztopeným maslom, masťou. Končitým nožíkom, po chrbte prasiatka prepichávame kožičku, aby pri pečení nevznikali mechúriky, ale masť kľudne vytekala (ktorá nám bude potrebná pri neskoršom upravovaní).

Prasacie ušká a chôstik sa najkôr upečú, nuž dbajme. Obaľme ich s pergamentovým papierom (súčasná technológia nám dala aj „baking paper“, čiže papier vhodný na temperatúru pečenia v rúre) a ťapšu, pekáč s prasiatkom vložíme do rúry a pečieme pri „strednej“ temperatúre. Asi 3 hodiny, alebo aj dlhšie, lebo všetko závisí od veľkosti prasiatka, takže musíme dozerať a odhadnúť, kedy je to hotové. Ak nám je pečenie „rýchle“, prasiatko dostáva „zlatú“ farbu skorej, ako si to želáme, či skorej, ako sa upečie aj plnka,, prikryjeme ho pečivovým papierom a občas ho polejeme šťavou, ktorú si pustilo. Ak jej nemame dosť, prilejeme si tam trochu horúcej vody. Keď sme už spokojní s pečením, upečením, v záverečnej fáze prasiatku dávame aj atraktívny výzor. Tu je viacej vyskúšaným metód. Napr. v teplej vode rozpustíme asi 1 lyžicu medu a z potrieme ho. V trochu teplej vody rozpustíme asi 1 lyžicu marhuľového lekváru, alebo do teplej vody pridáme trochu pomarančovej, mandarínkovej... šťavy atď.

Ako si urobíme polevu, omáčku? Ešte kým sa prasiatko pečie, varíme si jeho srdiečko. Keď je už skoro mäkké, pridáme tam jeho pečeň, 2 lyžice jemnúško posekanej cibule a 1 lyžicu jemne posekaného petržlenu a jemno posekanej zelenej „babury“ (paprika) a všetko si ďalej varíme. Keď odhadneme, že je všetko už mäkušké, zmes vyberieme, srdiečko a pečeň posekáme na drobno a do všetkého pridáme šťavu z ťapše a trochu toho odvaru – kvôli „tekutosti“ omáčke. Do tejto zmesy pridáme asi 2 lyžice múky a asi 2 lyžice masla. Povaríme, odstavíme a odložíme.

o O o

Prasiatko na ražni – po anglícky.

Angličania tvrdia, že tu sa najlepšie hodí prasiatko druhu yorkshire (biele).

Pripravené, umyté a čisté prasiatko, pravda trochu aj posolené, vypchajte plnkou a zašite mu bruško. Položte si ho na ražeň, dobre si ho natrite olejom a ražníkujete na obvyklý spôsob.

Kým sa prasiatko ražníkuje, pripravte si zemiakovú kašu do ktorej ste primiešali trochu čierného ríbezlia (dobre umytého) a môžete tam pridať aj trochu suchých hrozienok (dobre umytých a nasiaknutých).

Upečenú prasacinku, zemiakovú kašu a po možnosti aj trochu jablkového čatny podávate zvlášť. Každý si naberá podľa toho, aké má veľké oči.

Plnka: V rúre si upečiete asi 1 kg. neočistenej veľkej cibule (aj so šúpkami) a nechajte to vychladnúť. Vychladnutú cibuľu si očistíte, posekáte na veľmi drobno a zmes si zamiešate do vlhkých vyžmýkaných omrviniek. Teraz tam pridáte jemne posekanú pečeň prasiatka (ak vám nevadí, aj dobre vyumývané, drobno posekané obličky), soľ podľa potreby, trochu pomletého čierného korenia, štipku zomletého muškátového orieška, asi pol šálky „blanšovanej“ (vriacou vodou poliatej a hneď s chladnou vodou obliatej) posekanej šalvie a dve vajíčka. Všetko si dobre vyniešajte a naplňte dutinu prasiatka.

* Táto plnka sa hodí aj na hus, kačku a pod.

o O o

Prasiatko na ražni – po chorvátsky.

Každý vie, kde sa dobre papká, takže na túto špecialitu potrebujeme „až“ 12 – 15 kg. prasiatko, trochu soli, niekoľko pásov vyúdenej slaninky, asi jednu malú fľašku piva a asi aj toľko vody.

Prasiatko si posolíme z oboch stán (dutinu a aj vonkajšiu kožičku) a necháme to aby odstalo. Najmenej niekoľko hodín, ale praktikuje sa, že prasiatko si má odstať celú noc.

Takto pripravené prasiatko si položíme na ražeň, kde pod nim máme už dobre pripravené horúce uhlíky. Tu si ho okrúcame asi tri hodiny. Počas pečenia, občas si ho pretrieme slaninkou, ktorú si namáčame do piva. Keď sa nám zdá, že prasiatko je už hotové, odstavíme ho a necháme, aby trochu vychladlo. Po tomto ho rozkúskujeme a kúsky pekne poukladáme na tacňu.

* Ak podávame už vychladnuté prasiatko, prasacinku, odporúča sa na mäsko vyžmýkať trochu citrónu.

S touto špecialitou môžeme podávať každý druh šalátu, alebo zeleniny. Napr. môžeme tam podať postrúhanú kyslú kapustu, zemiakový šalát a pod. Najšikovnejší je však šalát z postrúhanej sviežej kapusty, ktorý si pripravíme nasledovne: Asi polovicu hlávky si jemne postrúhame, porežeme. Do tohoto pridáme trochu soli, máličko čierného mletého korenia, máličko kryštáľového cukra (všetko podľa chuti) a trochu octa a vody.

** hodí sa aj šalát z postrúhaného hlávkového zeleru. Ako ho pripraviť? Rovnako, ako aj šalát zo sviežej kapusty. Očistíme si hlávku zelera, rozkrájame si ju na pásy v hrúbke asi 2 cm. a tieto pásiky teraz krájame, sekáme na jemné placky. Zarobíme si ho rovnako, ako aj kapustový.

o O o

Prasiatko – na kaši.

Túto prasacinku nám, či svetu vôbec, dodali Rusi.

Zaobstarajte si asi 3 – 4 kg. prasiatko, ktoré potrebujete rozseknúť po dĺžke, na dve polovice. Rozseknuté polovice, ako vždy, potrebujete trochu osoliť a potrieť s maslom. Obe polovice položte na ťapšu (pekáč) a vložte do horúcej pece, alebo rúry. (Asi 200 – 230 °C) Nechajte ho v rúre asi 20 minút, alebo zatiaľ, kým mu koža nepričervenie. Teraz do pekáča pridajte asi pol šálky teplej vody a temperatúru znížte na asi 160 – 170 °C a pokračujte s pečením. Asi ďalšie dve hodiny. Občas sa podívajte, ako vám to ide a zároveň si ho polievajte so šťavou, čo sa v pekáči nazbierala. Keď sa rozhodnete, keď uvidíte, že to prasiatko je upečené, vyberte ho von, vyberte ho z pekáča, ale nedovoľte mu ochladnúť.

Do tej šťavy v perkáči pridajte asi 1 väčšiu lyžicu múky, preložte si to na „oheň“, platňu a neustále miešajte, kým nedostanete jemnú hnedú farbu. Teraz, za neustáleho miešania, postupne pridajte asi jednu šálku vody, pozorne zoškrabte aj dno pekáča a dbajte, aby sa vám rozpustili všetky zoškrabané hrčky.

Kaša: Na kašu potrebujete primerané množstvo pohanky (tatárky), či v angličtine je to „buckwheat“. (V prípade, že vám nevyjde zohnať si toto zrno, môžete použiť aj kukuričnú kašu.) Kašu si uvarte, osoľte, pridajte jej koreniny… a preložte na väčšiu tacňu. Teraz si ju polejete s tou šťavou, čo ste si pripravili a na vrch, zase vedľa seba, položte polovice prasiatka. Podáva sa hneď, čiže kým je ešte teplé.

Čo ešte pridať? Máte na výber, ale najlepšie bude chutiť niečo kyselkavé, či sladkokyslé, ako jablkový pretlak, jablkové čatny a pod.

Prezentovanie.

     Prasiatko, po upečení, preložíme na prihriatu väčšiu misu, tacňu, z úst mu vyberieme ten kus dreva a vložíme tam jablko a zase si ho jemne pretrieme s jemnou dávkou masla. Na misu, okolo prasiatka môžeme naskladáme možno pripečené jablká, marhule, broskyne, ale najchutnejšie bude, ak tam dáme pripečené prstene ananásu.

  

  ………………………………………Dobrú chuť vám praje Boženka.

Prisnil sa mi krásny sen...

  O tom, čo a prečo človek sníva, nebudeme hovoriť. S touto záhadou sa vedci (psychológovia, psychoanalytici...) zaoberali už dávno a zaoberajú sa aj dnes. My sa na sen pozrieme z iného uhla. Toho ľudového, veď človek sa od nepamäti snažil ten svoj sen si aj nejak interpretovať. …………………………………………píše Ján Kulík

Považoval ho za nejaké znamenie, náznak budúcnosti, budúceho osudu a veru sa tu hodne toho nazbieralo. Už v starom Egypte jestvovala aj profesia interprétov sna a vôbec ich nebolo málo a aj slušne si žili. Dobre zarábali. Tí najlepší sa zdržiavali okolo chrámov, lebo sem, do chrámov ľudia chodievali aj spať a čakali na sen. Vraj taký sen, čo budeš mať v chráme sa určite splní, lenže cez noc sa toho „natáralo“. Obyčajnému smrtelníkovi, laikovi nič nebolo jasné. Musel si zaobstarať vysvetlenie od expertov a týto, už nad ránom sa pousádzali na strategické miesta a čakali na zákazníkov. Z tejto doby, niečo vyše 3 tisíc rokov, zachovali sa nám zvitky papírusa, kde určitý interprét si pedantne

značil nie len sen zákazníkov, ale aj jeho interpretáciu. (Ordinoval v Karnaku.) Pre súčasných „jasnovidcov“ je to pravý skôst. Aj každý faraón mal svojich vlastných expertov na sny a  kým sa ich interpretácie ako, tak „spĺňali“, dobre sa im žilo, lenže, no ak „prestrelili“, neraz prišli aj o hlavu.

Aj tam, na druhom konci sveta, v Číne, ľudia tiež snívali a hlavne sníval ich panovník. Každé ráno sa šiel vyspovedať svojmu expertovi a tento, sa snažil všetko to vysvetliť v pozitívnom svetle – a aj tak, nejeden z nich utratil hlavu. Ich vysvetlenia obyčajne boli „dvojsmerné“. „ Podľa sna, to bude takto, ak budeš konať takto, ale ak inak, bude to takto.“ Zadné dvere sa vždy nechávali otvorené.Podobnú metódu uplatňovali a aj dnes uplatňujú všetci „experti“.  

Ilustrácia je z knihy „Tong Sing“ – čínska kniha múdrostí, kde však tiež vidíme, že tu nejde o vyložene starobylé, ale súčasné vysvetlenie. Hlavne, je tu fľaška vína, v súčasnej podobe, kľuč, v súčasnej podobe a loď (džunka), ktorej podoba je tiež hodne mladšieho dátumu, ako je „expertíza“ jasnovidcov.

      Čo tu vidíme a aká je interpretácia?

1/ Mesiačik – „romance“ = romantika. 2/ „Džunka“ = cestovanie. 3/ „Duch“ = „ sadness“ = smútok, zármutok. 4/ Kvietok = Illness = choroba. 5/ Spevavý vtáčik = dobrá zvesť. 6/ Ryba (kapor) = narodenie, ale neraz aj bohatstvo, blahobyt. 7/ Oheň = zvada, nepokoj... 8/ Fľaška vína = bohatstvo, blahobyt. 9/ Hviezdy, konštalácia = manželstvo. 10/ Had = nešťastie. 11/ Mačka = pôžitok, šťastie. 12/ Kľúč = starosti, nepokoj, súženie, trápenie, pech, hryzovisko...

Starý Babylón a Assýria v tomto vôbec nezaostávali. Aj tu, ako sám ľud, tak aj panovníci, veľký dôraz dávali na svoje sny. Veď od sna neraz závisel aj výsledok vojenskej výpravy a takéto niečo sa nesmelo brať len ako nejakú nevýznamnú udalosť. Od sna závisel život krajiny, ríše, vlastný život a aj životy tých, čo boli na opozitnej strane.

Biblia, hlavne Stará zmluva je plná snov a ich interpretácií. Tomu, onému „prorokovi“ sa prisnilo to, alebo ono a „splnilo“ sa. Zapísané je v Biblii. Všetkých pospomínať ani nejde, lebo skoro „všetci sú v jednom vreci.“ Možno sa tu hodí aj sám, akože prvý kresťanský imperátor, lebo aj jemu sa prisnilo, že s krížom vyhrá vojnu. A vyhral. Šikovne využil pôverčivosť, vtedajšiu situáciu, ani nie toľko medzi vojakmi svojej armády, ale pôverčivosť tých, čo mali chrániť Rím. Stal sa imperátorom, akože kresťanským, lenže sám aj ďalej bol len pohanom. Nastala doba balancovania medzi prúdmi ustáleného poriadku a novej sekty kresťanov. V spravovaní ríšou nikdy však nekonal zhovievavo, „kresťansky“, ale kruto. Na klát si priviedol švagra, manželku, deti.... a tisíce iných. „Krstili“ ho už len na „smrtelnej posteli“. Môžeme mu zazlievať? Ani nie. Snažil sa zachovať si svoje kreslo a na dovažok, možno ste ani nevedeli, pochádzal z balkánskej provincie a to rovno z Niscie, či súčasného Nišu, v Srbsku.

V čase týchto udalostí, Slovania ešte vždy si žili v rodovej spoločnosti, ale určite mali svojích jasnovidcov, šamánov a snívali. Tieto svoje sny sa snažili nejak si aj vysvetliť a určite aj konali podľa snov svojích rodových vodcov. O tomto máme náznaky aj v samom charaktere naších božstiev, bohov. Jednalo sa podľa ich „náklonnosti“ a tá sa určovala podľa sna nejakého, či určitého pohlavára.

Keď sa Európania dostali, či zaujímali územia v Ázii, v Amerike... stretli sa zoči-vôči s tamojšími šamánmi a veru bolo tu roboty. Sami ešte verili v sny, ale táto viera domorodých ich prekvapovala. Vlastnú sprostosť nevideli, ale priam žasli pred poveramy domorodcov. „Kto a pri zdravom rozume môže veriť v tieto čara-mačara?“ „Naša viera je podporená „Písmom“ a to je jediné správne pojímanie. Jediný správny svetonáhľad.“ Jeho evolúciu nepoznali.

Rím, jeho impérium, nepriniesli nič nové. V sny a vo veštby z pečene a čriev zvierat sa aj ďalej verilo. Život, osud národov Európy aj ďalej závisel od pečene holuba, kohúta, kozy... avšak renesancia, jej podprúd prináša nám aj kryštáľovú guľu, „tarotové“ karty („cigánske“) a pravda, čoraz viacej akože „osvietencov“ začína veriť v celestrálny horoskop. Fíha. Dnešné TV  noviny... sú plné ponúk služieb „pravých a osvedčených“. Len zaplať a dajú ti aj výherné čísla nasledovného ťahu „lotta“ a pod. Veril by im, keby svoje služby poskytovali zdarma. Keď to vedia, prečo si tam nepodajú tie „šťastné“ čísla a pokoj. Iným, nám radovým občanom (idiotes) potom to dodajú aj zdarma a všetci zbohatneme.

Aj dnes, hlavne tí najrovnejší medzi rovnakými, ako bol napr. Hitler, Ronald Reagan (ale sú tu aj ďalší) mali a majú aj vlastných veštcov, jasnovidcov, astrológov..., lebo všetko je „vo hviezdach“. „Proti Bohu, nic nemohú“... a to i napriek skutočnosti, že astrólogia aj dnes ten mesiačik chápe, ako planétu, kým zase nepozná všetky (planéty) a ak ste nevedeli, stará astrológia poznala nie 12, ale 13 znakov zodiaka. Na ten, trinásty znak sa „zabudlo“. Trinástka nezodpovedala.

Dívanie sa na nočnú oblohu siaha ďaleko do minulosti. Do „času snenia“, „Zep Tepi“, ba ešte aj hlbšie a všade vo svete tie krásne hviezdičky človeka priam fascinovali. Dávali mu možnosť imaginácie, záhady a pod.

 Priložená ilustrácia, známa pod názvom „Sterren“ je dielo surealistu M.C. Escher, ktorá našla miesto v múzeu mesta Haag, Gemmentemuseum a predstavuje vykrívený náhľad na realitu. Všimnite si peršpektívu, alebo inkorporovanie plazov do „reálnej“ vízie skutočnosti. Vonia to na víziu skutočnosti nejakého narkomana, i keď tento maliar svoju inšpiráciu dostal cele z iného prameňa, z celkom seriózneho a autorom tohoto je Giordano Bruno.     

Ako koľvek, ale chápte, že toto, čo vám podávame je len pre zábavu, pobavenie sa a pre nás neznamená nič, hlavne nie nejaké veštenie budúcnosti. Ak by som poznal vlastnú budúcnosť, život by stratil svoj pôvab.

„Kozmická geometria“ je názov tejto kresby, ktorá asi bola inšpiráciou predošlej, zvanej „Sterren“, (M.C. Escher) ktorá je v múzeu v Haagu. Na túto „kozmickú geometriu“ vznikol počet variácií, ba občas tam pribudne aj nejaká „nová“.

........................................... 

  Podobné „diela“, maľby súčasných akože umelcov máme neúrekom. Dajú si dózu hašišu, morfeínu.... a maľujú „skutočnosť“. Maľujú ich mátajúcich duchov. Dajsamisvete, omámených „jasnovidcov“ mali aj starí Gréci a nič sa nestalo. Veštili, ľud ich poslúchal, ale Grécko im zaniklo. Sen a realita sa nedajú porovnať, či porovnávať. Z hviezd a sov málo „vyčítali“ a veru na to mali opravdivých odborníkov. 

  „Figura Inllectualis“ je stredoveká mandala, ktorú vyhotovil Giordano Bruno v 1588. roku, v snahe znázorniť permutácie slnka, avšak po tomto siahli astrológovia a ich interpretácia serióznosti jeho náhľadu sa posúva na inú koľaj.

 ..........................  * Táto kolekcia nebola robená úmyselne, k vôli sebe. Nazbieralo sa mi tu hodne materiálov, lebo pri študovaní etymológie siahal som do rôznych oblastí a robil si aj mimochodné poznámky o určitých veciach, prúdoch, smeroch... až som toho hodne zozbieral. Niečo som našiel v literatúre starého Egyptu, Mezopotámie, Babylónu, Indie, Číny, ako aj z obdobia starovekej a stredovekej Európy... Všetko som už potom len doplnil s výkladmi súčasných „poradcov“, atrológov a pod. Ak vám toto poslúži len ako nejaké zábavné čítanie, nuž práca nebola zbytočná. V žiadnom prípade sa tu nemienim baviť s remeslom starých vykladačov snov.

** Keď si všimnete, výklady snov, tieto majú až nápadné obchodnícke prifarbenie, z čoho môžeme uzavrieť, že tieto naše explanovania vznikali pri ohňoch karavánov, na relácii „Silk road“ (Hodvabná cesta), na relácii medzi starovekou Čínou a Európou, hlavne Konštantinopolom (Istambul, Carihrad) ale tu sa nezrodili. Ich zrod je hodne starší, lenže zachytené výklady máme len z času zrodu písma a vtedy, najrušnejšou svetovou magistrálou bola práve táto cesta. Všade sa nám strieda „úspech v obchode“, bohatstvo, „strata“, nevera, zrada, zbojníci, púšť, hlas z ďaleka, podkrádanie, neverní priatelia, manželská nevera, zdravie, choroba... atď. atď. Všetko to, čo na ceste videli, čo sprevádzalo karavány a trápilo obchodníkov.

Snár (náš každodenný).

Čo nám „veští“  sen?