Austrálska flóra

Bottle brush - fľašková kefa. ........................................
Áno, tak sa tu ľudove nazýva asi najkraší krík, ba až strom. Najdete ho hádam v každej záhrade. Všimne si ho každý nový prisťahovalec, lebo jeho kvety sú naozaj nevídané a veľmi atraktívne. Sfarbenie je od mliečne bielého, cez žltý a po všetky možné odtienky červenej farby. Najkrajšie sú „burgundovo červené“.

Paulownia................................

Prekrásny, rýchlorastúci strom, ale nejakých informácií o ňom ťažko najsť. Hlavne nie v literatúre z obdobia „chladnej vojny“, lebo má „nešikovné“, ruské meno. Sotva o ňom, aspoň poznámku najdete v „Golier Encyclopedia“ (americká), „Encyclopedia Britanica“ (novšie vydania, ktoré už vydáva Amerika), ale predsa niečo sa najde v starých encyklopedických vydaniach a všeobecnej lieratúre. Málo, ale stačí na utvorenia si obrazu. Konečne, ten obraz ani nepotrebujem, lebo tento prekrásny strom poznám „z prvej ruky“. Neviem však, kto ho tak nazval a prečo, ale bol to určite nejaký Rus.
Pravlasťou „Paulownie“ je Čína. Tu mali obyčaj, že ak do rodiny pribudla dcéra, otec hneď posadil tento strom, ktorý má vynikajúce vlastnosti. V prvom rade, rýchlo rastie a kým dcéra dorastie na vydaj, už je to aj do 15 m. Vysoký strom. Robili si z neho nábytok (do výbavy), ale aj hudobné nástroje, ako ich druh husieľ, cytaru, píšťalky..., ba v Japonsku mníchovia ich šintu náboženstva mohli si obuť sandále, cokule, dreváky, len z tohoto dreva, ktoré sa ofarbilo čiernou farbou. Ináč drevo môže byť rozličnej jemnej farby, čo závisí od zloženia pôdy. Môže byť žlté, sivé, ružovkavé... V Austrálii, asi pred 20. rokmi bola pravá horúčka vysádzania týchto stromov. V tom čase sa ho považovalo za niečo, ako zázračný strom. Hodí sa na nábytok, hudobné nástroje a hlavne, počas života krásne kvitne a má až omamnú vôňu.
Paulownia je nazvaná podľa ruskej princezny, Anny Pavlovny (umrela v 1863. r.). Kvitne prekrásnou fialovou farbou a kvety sa podobajú orgovánu (ale hodne väčšie). Pre svoje vlastnosti, ako je krása, rýchly rast, široké využitie v stolárstve a vo výrobe hud. nástrojov, začalo sa ho kultivpvať aj v Amerike, kde sa dopestoval kultivár vhodný aj pre chladnejšie pásmo, lebo predsa, toto je listopadný strom. Možno by prosperoval aj v našom, stredoeurópskom pásme

Jacaranda (Džakaranda).................................

Väčšina obyvateľstva ani nevie, že tento krásne kvitnúci strom vôbec nie je domácim, ale privezený bol z Južnej Ameriky - Brazília, Argentína. Najdete ho v každom kúte Austrálie, v skoro každej záhrade, v skoro každom dvore. Kvitne hlavne teraz, v novembri, tesne pred začiatkom letných horúčav. Kvety sú modro-fialové poháriky, zvončeky, asi 5 cm. veľké. Keď začína kvitnúť, vtedy strom ešte nema listy. Len pučí. Listy sa mu podobajú nášmu ag´tu, lenže sú drobnejšie, takže vypadajú, ako by boli papraďové.

Silky Oak - Hodvabný dub......................

Tunajší strom, ktorý dosahuje výšku od 30 - 40 m. Pestuje sa hlavne, ako okrasný, lebo krásne kvitne. Kvety sa podobajú akoby nejakej kefe a zafarbenie im je žlto-červené, či ako sa bežne povie, "cadmium Yellow". Drevo je vzácne. Má nejakú "hodvabnú" tkaň. Listy sú mu v podobe paprade.

Červený céder..............................

Tunajšia, austrálska odroda cédra. Do dvora sa nejak nehodí, narastie veľký, košatý, ale v parkoch a po farmách je bežný. Kvietky má drobné, ale príjemnej vône. V ojedinelých prípadoch, strom dosahuje výšku až 70 m. a objem pňa dosiahne hrúbku aj 3. m. Drevo má mäkké, vôňavé, ale trváce. Využíva sa hlavne v nábytkárstve.

Paper bark (papierová kôra)....................

Počas roka, toto je nič zvláštne, či skorej by človek povedal, až podradný strom. Kôra sa mu neustále driape, takže vypadá akoby roztrhaný, neupravený strom, avšak keď kvitne (začiatkom leta), vtedy si ho každý všimne. Je rozkošný. V domácich záhradách, v parkoch, po uliciach... trochu kuľhá, avšak vo voľnej prírode narastie aj do 14 m. vysoko. Drevo má tvrdé a využíva sa hlavne vo vlhkom pásme. Nezhnije len tak ľahko.

...............................................text a foto J.Kulík