07 mája 2011

Pýtate sa...

Sneží v Austrálii?  Áno, aj Austrália má sneh. Cez zimu občas zasneží aj v samom Melbourne, ale len na krátko. Sneh sa hneď aj stopí. Okolo mesta, na Mt. Macedone, v Dandenong Ranges... prikrývka trvá aj dlhšie, avšak v horách, od Melbourneu, až skoro po Brisbane, býva pravá zasnežená zima. V tunajších Alpách, vo Victorii a v N.S.W. je počet vynikajúcich lyžiarskych stredísk, lenže sezóna nie je dlhá. Od júna, do októbra. Na Tasmánii, ktorá je južnejšie od nás, kde je pravda aj chladnejšie, sneh trvá dlhšie, ba občas, neďaleko Hobartu, na hore Mt. Wellington občas zasneží aj v lete, v čase Vianoc.

                    Na snehu, na Mt. Bulla, čo je trochu severnejšie od Melbourne.


Nadprirodzená sila u Melanéžanov. Naprirodzenú silu, ak také niečo vôbec jestvuje, najdeme iba v náboženstvách a to každého prifarbenia, alebo u cirkusových kúzelníkoch. Ako po pravidle, kúzelníci nikdy netvrdia, že majú takú silu, ale len zručnosť na vyvolania dojmu.
            S „nadprirodzenou silou“ Melanéžanov a Polynéžanov vedci sa zaoberali ešte v XIX. st. a nazvali to mana. Mana môže byť dobrá, alebo zlá, osožná, alebo škodlivá a „môže“ ju mať buď nejaká osoba, nejaký duch, alebo aj nejaký predmet. Zjavuje sa v náboženstvách a to od najprimitívnejších, až po komplexné. Na akom stupni je nejaké náboženstvo, „povera“, na takom stupni je aj mana, ktorá vo vyspelejších náboženstvách prechádza v personifikované sily božstva.
            Najnovšia mienka vedcov je, že Mana chýba najprimitívnejším plemenám Melanéžanov. Zjavuje sa len v organizovanejších spoločenstvách. Predstavuje symbolický atribút na vyjadrenie schopností jednotlivcov, schválenie ich „prezieravosti“, autority v spoločnosti, ale s ňou sa vysvetľujú aj neúspechy.
            * Na dovažok, ak by Melanéžania mali nejakú nadprirodzenú silu, schopnosť... tieto krajiny by boli vyvinuté a nie sú. Už nie verejne, ale ešte vždy stretnete sa aj s ľudožrútsvom. Hlavne na N. Guiney, kde ich je najviacej.

Kôň v erbe Anglicka.  V erbe Anglicka (v erbe kráľovny) kôň nie je. Je tam však jednorožec, lat. unicorn, či po grécky monokeros. To je mytologické zviera, podobajúce sa koňovi, ale s jedným rohom na hlave. „Zjavuje“ sa v Mezopotámsku, ale korene mu siahajú do Indie a Číny. Do Európy sa dostáva cestou opisu  gréckeho historika Ctesiasa (Ktesias), okolo roka 400 p.n.l. ktorý ho prirovnal ku indickému divému somárovi veľkosti koňa a dal mu biele zafarbenie tela, purpúrovú hlavu a modré oči.  Na čelo mu nasadil jeden dlhý roh, ktorý pri koreni bol biely, v strede čierny a špic mal červený. Kto sa napil z jeho roha (vtedy sa pilo z roha), nebude trpieť žalúdočnými boľastami, epilepsiou a jed v nápoji (vtedy sa vraždy konali na takýto spôsob) nebude mať žiadny účinok. Problém bol len v tom, že jednorožec bol strašne rýchly a nedalo sa ho zloviť.  Podľa všetkého, toto bol asi opis indického nosorožca.
            Jednorožca spomína aj Biblia, Stará zmluva, v starších prekladoch je to heb. re`em, kým v novších prekladoch sa preferuje aurochs = divý vôl, byvol. Jeden z najstarších zápisov sa zjavuje aj v gréckej „zoologii“, kde sa ho spomína, ako „Fyziologus“, čo by znamenalo silný, dravý, nespútavý... ktorého sa môže chytiť len tak, ak sa ako vnadidlo použije panna. Vtedy jednorožec skočí do jej lona, ktorá ho jemne pohladká po hlave a takto ho odvedie do dvora kráľa. V stedoveku sa jednorožcovi pripisoval aj charakter Ježiša... kým iné legendy zase spomínali jeho boj so slonom, jeho výhru a následne aj očistenie vôd od jedu, aby zvieratá nepomreli...
            Zo stredoveku poznáme opisy, maľby... kde namiesto pohárov, používali roh. Z toho pili nie len Vikingovia, Germani... ale aj Slovania. Roh bol šikovnou náhradou pohárov aj v čase pohanstva a len neskoršie, s prijatím kresťanstva, začali sa mu pripisovať „nadprirodzené“ vlastnosti. Neutralizovanie jedu v nápoji.
            Teda, čo je to za koňa v erbe Anglicka? Je to jednorožec.

             Erb kráľovny Elizabethy II. Sám štít je štvrtený. Na ňom vidíme troch leopardov (niekto aj levov), čo predstavuje Anglicko. Lev (rampantný) predstavuje Škótsko a harfa, predstavuje Írsko. (Viď vlajku Írska.) Táto štvrtená podoba vznikla v čase kráľovny Victorie (1837). Okolo štítu je stuha s mottom: „Honi soit qui mal y pense“ = zlo ide na toho, kto zle zmýšľa. Suportom štítu (štít podopiera) korunovaný „lev strážca“ a jednorožec, so zlatým rohom, zlatými kopytami, zlatou korunkou a zlatou reťazou. Tieto dve figúry reprezentujú Anglicko a Škótsko. Nad štítom je kráľovská koruna a na nej, s korunou na hlave je lev, strážca koruny. Motto: „Dieu et mon droit“ (Boh a moje právo). Takýto štít, ako prvý použil Richard I. Pole pod erbom je vystlané florálnymi symbolmi, ako ruža = Anglicko, bodliak = Škótsko, ďatelinkový trojlístok = Írsko a pór = Wales. * V súčasnosti, ako kvietok Walesu, chápe sa narcis (daffodil). Pôvodný pór asi prešiel transformáciou.
            Nechýbajú nám ani dotazy o pôvode erbu Kanady. Hneď pri prvom pohľade vidíme, že sa až veľmi podobá na erb Anglicka. Je tam lev (v inej polohe), jednorožec, koruna....
   
             V erbe je však aj javorový list a „fleur-de-lis“ = kvet ľalie, čo sa podľa expertov vyvinulo z podoby žaby. Tento symbol je spiaty s Francúzskom a keďže (mimo iného) aj oblasi súčasnej Kanady svojho času boli pod správou Francúzska, vidno to aj v erbe.
            Tri listy javora (dnes červené), pôvodne boli zelenej farby, avšak v 1965. roku sa „prispôsobili“ ku národnej vlajke. Mottom je: A mari usque ad mare“ = od mora, k moru.

            Otázok o erbe Austrálie nám vôbec nechýba. Neraz tu máme článok, reportáž z tohto „exotického“ konca sveta a návštevnći blogu sú zvedaví.
            Aj náš úradný štátny erb je v podstati len variáciou anglického erbu.
           

            V erbe máme namiesto leva a jednorožca, kengúru a vtáka emu (tunajší variant pštrosa). V tradičnej heraldike je to unikátom, avšak „otcovia federácie“, ba aj skorej, bola snaha vyjadriť sa „realitou“. Nikde na svete nenajdete kengúru a emu. Len tu. Nad erbom je sedemcípová hviezda, ktorá predstavuje 6 štátov federácie bývalých kolónií, kým 7. cíp predstavuje „teritórie“, ako Northern Teritory, Canberru, ostrovy (Norfolk...). Tento erb nám „udelil“ kráľ Edward VII. v 1908. roku. (Federácia vznikla v 1901. roku.) Aj táto podoba erba podľahla zmene, lebo ešte skorej boli tu „neúradné, neschválené“ podoby.

Postupom času, ako kengúra, tak aj emu zostávajú suportom erbu, len ich poloha sa mení a aj sám štít, po „zlúčení“ sa kolónií v jednu krajinu, federáciu, nadobúda inú podobu. Dnešný štít má 6 „kantónov“, kde vidíme: N.S.W. Victoriu, Queensland, Južnú Austráliu, Západnú Austráliu a Tasmániu. Ozdobou štítu je rozkvitnutý „Golden wattle“ = tunajší kvet akácie (je ich vyše 600 druhov).

Nový Zealand. V čase horúčky robenia nejakého „južného cípu Británie“, robili sa rokovania medzi do vtedy samostatnými kolóniami britskej ríše a bola nádej, že sa ku federácii prikloní aj Nový Zealand. Nepripojil sa. Zostal sám. Delegácia neprišla, i keď sa aj na nich čakalo. Od vtedy, toto je samostaná krajina, i keď aj dnes sa ju chápe len za nejaký chvostik Austrálie.

            

            Dejiny tejto krajiny sú odlišné od dejín Austrálie. Domorodé obyvateľstvo bolo na inom stupni, kolonizovanie prebiehalo inak atď. avšak aj dnes, radový občan Austrálie ich chápe len, ako prívesok Austrálie. Ako čo Nemnci chápu Rakúsko.
            Erb krajiny vznikol v 1911. roku a adaptoval sa v 1956. roku. Hneď z erbu vidno, že toto je bikulturálna krajina. Suportom štítu je Európanka, so zástavou N. Zealandu a domorodec, Maor „rangatira“ = náčelník plemena. V štíte vidno lode (zámorská krajina), ovcu, pšenicu (narážku na zdroj bohatstva, poľnohospodárstvo), mlat = priemysel a baníctvo, hviezdičky (viď národnú vlajku), kým koruna predstavuje príslušnosť ku „Britskému spoločenstvu národov“, či príslušnosť ku britskej monarchii.

Zástava domorodcov Austrálie. V rozličných šampionátoch, ba aj na olympijských hrách ste videli, že nejaký reprezentant Austrálie prebehne štadiónom s touto vlajkou.



            Toto je vlajka austrálskych domorodcov kontinentu. Ostrovania majú inú. Jej štátus je poloúradný, aspoň vo svete, ale doma veje hneď vedľa úradnej štátnej vlajky. Údajne ju vymyslel určitý Harold Joseph Thomas (nar. 1947. roku), z plemena Luritja v centrálnej Austrálii, ako „národný“ symbol v boji o práva na tradičné územia domorodcov. Vlajka sa zjavuje v 1971. roku, lenže aj dnes sú tu polemiky, súdne spory... lebo sa ujala a sú tu „copyrights“.
            Centrálna Austrália, či dnešné „Norther Teritory“ bola oblasťou Južnej Austrálie a tu boli aktívni najmä evanjelickí misionári, nemeckého pôvodu. Rad misijných staníc a osád do I. sv. vojny mal nemecké názvy, ba aj dosiaľ táto oblasť gravituje ku Adelaide.
            Keď sa „vymýšľala“ vlajka pre domorodcov, do procesu sa zapojila aj univerzita v Adelaide a pravda, navrhli sa farby nemeckej vlajky. Čierno-červeno-žltá, lenže tieto farby majú svoju inú symboliku (viď vlajku Nemecka). Podarilo sa presvedčiť domorodcov a „vysvetliť“ im farby na prijateľný spôsob. Červená farba predstavuje červenú zem, zem slnkom spálenú, čierna predstavuje čierného domorodca, čo po tej zemi kráča a žltá, v podobe kruhu, predstavuje horúce, pálivé slnko. Táto vlajka je teraz „národným“ symbolom domorodcov. Hlavne tých, čo žijú v mestách, vykrižovaných, viacej bielych, ako čiernych, ale „ohnivých“. Čím majú menaj čiernej farby, tým sú ohnivejší.
..........................................autor príspevku Ján Kulík

.................................
.....................................


Žiadne komentáre:

V tomto module gadget sa vyskytla chyba

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com