Begej 
............................................................. píše Ján Kulík
Petrovec a jeho Begej idú ruka, v ruke. Begej bol na príčine, prečo na jeho pravej strane vyrástol Rácky kraj a prečo na ľavej stane vznikla Fukara. Begej dirigoval ako vzrast Petrovca, tak aj jeho život. Neraz sa „rozhneval“ a osadu rozdelil na polovicu. Len na člnoch sa dalo prejsť na druhú stranu. Posledne si pamätám, že tak bolo keď som bol vo štvrtej triede základnej školy. Chodil som do „štátnej“ školy (1955). Na druhú stranu ulice, i vedľa mostov, ťažko sa dostalo. Pravá riava, ale aj hodne rýb. Keď sme v úseku na Delodefii pretiahli sieť, to sa len iskrilo. Čo meter, to plná sieť. Samé karase a balatónky. Áno balatónky, či správnejšie, ryby čo sa vyskytovali v Balatónskom (Blatnom) jazere v Maďarsku. Krásne sfarbené. Ako keby boli niekde z oblasti korálových útesov. A aj boli. Boli živými fosílami po Panonskom mori. V také roky, aj jamy okolo Petrovca sa hemžili rybami. Chytali sme ich aj na špendlík (gombačku). V takých rokoch aj SŠK (slovenský športový klub), či následná „Mladosť“, do lopty kopali nie vi Vrbare, tá bola pod vodou, ale na Áláši / Járáši, tam na Novom Šore. Aj tam cvrčkalo, ale predsa futbal bol. Občas sa aj jarmok presťahoval na Áláš / Járáš, lebo jarmočisko bolo pod vodou. Na také jarmoky sa tiež dobre pamätám, lebo po presťahovaní sa z Bečkereku, na Nový Šor, jarmok som mal „pod nosom“.
Pre našich lokálnych básnikov a spisovateľov, Begej bol aj romantickým miestom. Pod jeho vŕbami sa vyznávali lásky, miešali gény a to nie len medzi Slovákmi, ale aj “bágeristami“, čo prišli sem vo viere progresu, zničiť ekológiu roviny. Vystavať DTD kanál (stal viacej ako Suezský prieplav) a zničiť Begej. Podarilo sa im to. Begej sa zničil. Gény sa zmiešali a z kanálu, veľké nič. „Kurtavá bara“ zmizla, góle (bociany) nevidieť, divé kačice, či vôbec vodné vtáctvo zmizlo, zmizli srstenkáre, kolesáre, „karačice“... atď. Úder pre ekológiu. Zostali len komáre. Kanál, ako dopravná tepna, či systém na zavlažovanie a i odvodňovanie zvyšných vôd sa dosiaľ neosvedčil. Na sprievodnú sieť (pavučinu) menších kanálov, garádov atď. už nebolo ani peňazí a ani snahy, či aj vedomostí, ako to má vypadať. Socialistická katastrofa.
Keď sa kopal „starý“ kanál, mnohí ho nazývali aj kanálom Ferencz Jozsku, viacej sa dbalo na ekológiu. Tí, v dnešnom ponímaní „zelených“, nedbanliví ľudia, dbali na zjemnenie zásahu do prírody. Popod kanál, tam na konci Kanálskej ulice, vastavali aj „gádor“, tunel na nerušený tok Begeja. Tu sa Begej ponoril, vyšiel z tunelu a tiekol si do Jegričky. Ako potok, bol romantický. Ako riava, bol škodcom, ale to je príroda. Prírodná zákonitosť tohoto kraja.
Všetky rieky, riečky, potoky Európy, na výnimku západnej Európy (názvy sa pripisujú k praeurópskemu pôvodu), vo svojom mene ukrývajú svoj charakter. Morava zamorí okolo ležiace kraje. Don do svojho toku prijme veľa prítok. Volga je veľká rieka. Dunaj je veľký potok, veľká riečka, príbuzný ku názvu Don. Váh je tok, rieka na vozenie, prevážanie (pltí), Strumica za svoj názov vďačí prúdu, „strúji“, ang. stream = prúd, gr. rhein = tiecť, sanskritovému (starý indický jazyk) srávati = tiecť, srbský strúja.
Begej tiekol, keď sa mu chcelo. Obyčajne sa podobal stojacej vode. Okolo bolo dosť stojacích vôd. Drágovská bara, Kurtavá bara, Guľajáraš atď. Jedine Begej tiekol a z toho je aj jeho pomenovanie. Beh, Bežať, či rýchlo sa pohybovať, tiecť. Pri vysvetľovaní jeho etymológie, často sa stretneme s tureckým bej, významovo hlavné, ale to tu neplatí. Keby bol Begej „hlavnou“ artériou na odvádzanie vôd, keby sa do neho vlievali aj ďalšie, vedľajšie potoky, mohli by sme uvážiť aj túto alternatívu, avšak Begej nema prítoky. Je sám. Sám si beží južnou Báčkou. Teda Begej bude nič iné, ako názov toku, ktorý na rozdiel od okolitých stojacích vôd, barín, tiekol, bežal. Na etymológiu tohoto názvu máme hodne príkladov a to ako v slovanských jazykoch, tak aj v jazykoch Indie a i v Gréckom. Begej proste znamená bežať, po srbský begati a indoeurópskeho bhegwe = bežať.
............................................................. píše Ján Kulík
Petrovec a jeho Begej idú ruka, v ruke. Begej bol na príčine, prečo na jeho pravej strane vyrástol Rácky kraj a prečo na ľavej stane vznikla Fukara. Begej dirigoval ako vzrast Petrovca, tak aj jeho život. Neraz sa „rozhneval“ a osadu rozdelil na polovicu. Len na člnoch sa dalo prejsť na druhú stranu. Posledne si pamätám, že tak bolo keď som bol vo štvrtej triede základnej školy. Chodil som do „štátnej“ školy (1955). Na druhú stranu ulice, i vedľa mostov, ťažko sa dostalo. Pravá riava, ale aj hodne rýb. Keď sme v úseku na Delodefii pretiahli sieť, to sa len iskrilo. Čo meter, to plná sieť. Samé karase a balatónky. Áno balatónky, či správnejšie, ryby čo sa vyskytovali v Balatónskom (Blatnom) jazere v Maďarsku. Krásne sfarbené. Ako keby boli niekde z oblasti korálových útesov. A aj boli. Boli živými fosílami po Panonskom mori. V také roky, aj jamy okolo Petrovca sa hemžili rybami. Chytali sme ich aj na špendlík (gombačku). V takých rokoch aj SŠK (slovenský športový klub), či následná „Mladosť“, do lopty kopali nie vi Vrbare, tá bola pod vodou, ale na Áláši / Járáši, tam na Novom Šore. Aj tam cvrčkalo, ale predsa futbal bol. Občas sa aj jarmok presťahoval na Áláš / Járáš, lebo jarmočisko bolo pod vodou. Na také jarmoky sa tiež dobre pamätám, lebo po presťahovaní sa z Bečkereku, na Nový Šor, jarmok som mal „pod nosom“.
Pre našich lokálnych básnikov a spisovateľov, Begej bol aj romantickým miestom. Pod jeho vŕbami sa vyznávali lásky, miešali gény a to nie len medzi Slovákmi, ale aj “bágeristami“, čo prišli sem vo viere progresu, zničiť ekológiu roviny. Vystavať DTD kanál (stal viacej ako Suezský prieplav) a zničiť Begej. Podarilo sa im to. Begej sa zničil. Gény sa zmiešali a z kanálu, veľké nič. „Kurtavá bara“ zmizla, góle (bociany) nevidieť, divé kačice, či vôbec vodné vtáctvo zmizlo, zmizli srstenkáre, kolesáre, „karačice“... atď. Úder pre ekológiu. Zostali len komáre. Kanál, ako dopravná tepna, či systém na zavlažovanie a i odvodňovanie zvyšných vôd sa dosiaľ neosvedčil. Na sprievodnú sieť (pavučinu) menších kanálov, garádov atď. už nebolo ani peňazí a ani snahy, či aj vedomostí, ako to má vypadať. Socialistická katastrofa.
Keď sa kopal „starý“ kanál, mnohí ho nazývali aj kanálom Ferencz Jozsku, viacej sa dbalo na ekológiu. Tí, v dnešnom ponímaní „zelených“, nedbanliví ľudia, dbali na zjemnenie zásahu do prírody. Popod kanál, tam na konci Kanálskej ulice, vastavali aj „gádor“, tunel na nerušený tok Begeja. Tu sa Begej ponoril, vyšiel z tunelu a tiekol si do Jegričky. Ako potok, bol romantický. Ako riava, bol škodcom, ale to je príroda. Prírodná zákonitosť tohoto kraja.
Všetky rieky, riečky, potoky Európy, na výnimku západnej Európy (názvy sa pripisujú k praeurópskemu pôvodu), vo svojom mene ukrývajú svoj charakter. Morava zamorí okolo ležiace kraje. Don do svojho toku prijme veľa prítok. Volga je veľká rieka. Dunaj je veľký potok, veľká riečka, príbuzný ku názvu Don. Váh je tok, rieka na vozenie, prevážanie (pltí), Strumica za svoj názov vďačí prúdu, „strúji“, ang. stream = prúd, gr. rhein = tiecť, sanskritovému (starý indický jazyk) srávati = tiecť, srbský strúja.
Begej tiekol, keď sa mu chcelo. Obyčajne sa podobal stojacej vode. Okolo bolo dosť stojacích vôd. Drágovská bara, Kurtavá bara, Guľajáraš atď. Jedine Begej tiekol a z toho je aj jeho pomenovanie. Beh, Bežať, či rýchlo sa pohybovať, tiecť. Pri vysvetľovaní jeho etymológie, často sa stretneme s tureckým bej, významovo hlavné, ale to tu neplatí. Keby bol Begej „hlavnou“ artériou na odvádzanie vôd, keby sa do neho vlievali aj ďalšie, vedľajšie potoky, mohli by sme uvážiť aj túto alternatívu, avšak Begej nema prítoky. Je sám. Sám si beží južnou Báčkou. Teda Begej bude nič iné, ako názov toku, ktorý na rozdiel od okolitých stojacích vôd, barín, tiekol, bežal. Na etymológiu tohoto názvu máme hodne príkladov a to ako v slovanských jazykoch, tak aj v jazykoch Indie a i v Gréckom. Begej proste znamená bežať, po srbský begati a indoeurópskeho bhegwe = bežať.
...........................................................................
Pokračovanie nasleduje...
.........................................................
2 komentáre:
pecaros aj nadalej "peca" ale sietov v noci, dovena s pomocnikami prvo upecali dve prikolice a potom jich naplnili "rybetinou", teraz peca u penzionerov ale nizavela
Super, super, super...
Zverejnenie komentára