14 júla 2007

Jazykredaktor Ján Širka



Jazyková príloha
5. decembra 2003

............................Ján Širka
V jazykovej prílohe budeme zaoberať časovou jednotkou hodinou
a termínmi s ňou súvisiacimi.
Veľmi často u nás, vo viacrečovom prostredí, pod vplyvom srbčiny počuť takéto spojenia: rýchlosť 100 kilometrov na hodinu; je pol deväť alebo aj pod vplyvom nárečia: fertáľ šesť, a tomu podobne.
Avšak v slovníkoch slovenského jazyka, tiež v Slexe99 – elektronickom lexikóne slovenského jazyka, tieto spojenia sa uvádzajú správne takto: rýchlosť 100 kilometrov za hodinu, prídem o hodinu, to jest po uplynutí jednej hodiny, príde za hodinu, to jest skôr ako uplynie hodina...
Ďalej, keď ide o číslovku pol, v spisovnej slovenčine si táto vyžaduje radovú číslovku po nej, napríklad: je pol deviatej, bolo pol štvrtej, pol dvanástej a podobne.
Keď hovoríme o číslovke štvrť, spisovná slovenčina si po nej vyžaduje predložku na plus základnú číslovku, napríklad: je štvrť na šesť, štvrť na deväť... tiež pri číslovke trištvrte (písané spolu, ale aj oddelene): o tri štvrte na šesť, prídem o trištvrte na deväť... Nárečovo fertáľ je štvrť, tri fertále tri štvrte.

Jazyková príloha ..........................Ján Širka
Vážení, aj v dnešnej jazykovej prílohe sa budeme zaoberať jazykovými chybami, čo sa vyskytujú v našom viacrečovom prostredí pod vplyvom srbského jazyka. Budú to slovká kriminál a kriminalita.
Tak srbskú vetu: „Privredni kriminal raste“ prekladáme ako: „Hospodársky kriminál stúpa.“ Je to však chyba, lebo v srbčine slovko kriminal znamená páchanie trestných činov: zločinnosť či kriminalitu, kým v slovenčine kriminál znamená väzenie, väznicu, žalár. Uvedená srbská veta v slovenskom preklade by teda mala znieť, keďže v nej ide o zločinnosť či kriminalitu: „Hospodárska kriminalita stúpa.“ alebo „Hospodárska zločinnosť stúpa.“
Teda ak zhrnieme uvedené, môžeme povedať: kriminál v slovenčine znamená väzenie, väznicu, žalár, a kriminalita páchanie trestných činov: zločinnosť. Srbské heslo kriminal prekladáme ako zločinnosť či kriminalitu.

Jazyková príloha ..............................J. Širka
V dnešnej prílohe si povieme skrátka o slovku vďaka.
Slovo vďaka sa používa nielen ako podstatné meno s významom vďačnosť, napríklad: „Vyslovil vďaku za uznanie“, ale aj ako predložka, napríklad: „Vďaka dobrému výkonu vyhrali“.
Predložku vďaka však nie je vhodné používať vo vetách, v ktorých informujeme o negatívnom jave. Preto napríklad vo vete: „Vďaka nepríjemným zážitkom sa tam už nikdy nevráti“ namiesto predložky vďaka načim použiť inú predložku, napríklad predložku pre, teda táto druhá veta má správne znieť: „Pre nepríjemné zážitky sa tam už nikdy nevráti“.
Zhrňme teraz uvedené. Heslo vďaka sa používa nielen ako podstatné meno s významom vďačnosť, ale aj ako predložka. Vo funkcii predložky sa však nepoužíva vo vetách informujúcich o negatívnych javoch. Na to sú iné predložky ako napríklad pre.
....................................................................

Jazykové okienko ................J. Širka
V nasledujúcom príspevku budeme hovoriť o slovku vlasť pri nenáležitom prekladaní srbského vlast. Napríklad: „Vlast će ispisati izbore“ a v slovenskom nenáležitom preklade: „Vlasť vypíše voľby“. V šesťzväzkovom Slovníku slovenského jazyka pod heslom vlasť sa uvádza krajina, v ktorej sa niekto narodil, z ktorej niekto pochádza, rodná zem, domovina, otčina a po druhé miesto, krajina odkiaľ niečo pochádza, kde niečo vzniklo, kde má svoj pôvod. Ináč, v prekladovom Srbochorvátsko-slovenskom a slovensko-srbochorvátskom slovníku Emila Horáka sa pod srbským heslom vlast uvádzajú slovenské významy: moc, vláda, vrchnosť, úrady. Slovenský slovník píše o slovku moc, že je to vláda a nadvláda. Napríklad: politická, štátna moc, zápasiť o moc. Pod slovkom vláda sa píše ústredný orgán vládnej a výkonnej moci v štáte, zložený z ministrov s predsedom na čele. Napríklad, zostaviť, ustanoviť novú vládu, vláda padla, bábková vláda a tomu podobne. Slovko vrchnosť sa používalo v minulosti pre úrady alebo osoby poverené vykonávaním zvrchovanej štátnej alebo verejnej moci.
Ako vidno z uvedeného, namiesto srbského slovka vlast načim uprednostniť slovenské moc a vláda. Tak veta zo začiatku príspevku by po slovensky mala znieť: Moc vypíše voľby či Vláda vypíše voľby.
........................................................................................

Jazykové okienko ............................Ján Širka
V ďalšom jazykovom okienku sa budeme zaoberať slovkom nepravda, ktoré sa v našom bilingválnom prostredí z väčšinového srbského jazyka nenáležite prenáša i do slovenčiny, a to s významom, ktorý má v srbčine. Napríklad srbskú vetu – „Predlogom zakona bi se trebali odstraniti ranije počinjene nepravde“– prekladateľ chybne preložil „Návrhom zákona by sa mali odstrániť skôr spáchané nepravdy.“
Ako vidno, chybne je preložené, či nepreložené slovko nepravda, lebo podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka nepravda -y -rávd ž. znamená klamstvo, lož, výmysel, nepravdivosť, napríklad: šíriť nepravdy; klameš“ – nepravda!
Avšak v tejto vete nejde o lož, ale o neprávosť –i ž. či krivdu, nespravodlivosť, bezprávie, napríklad: bojovať proti neprávosti, robiť neprávosti; dopustiť sa nespravodlivosti, napraviť nespravodlivosť. Sociálna krivda, pocit krivdy, spáchať, odčiniť, napraviť krivdu, páchať, robiť krivdu, krivdiť; páchať bezprávie, búriť sa proti bezpráviu.
Teda uvedená srbská veta: „Predlogom zakona bi se trebali odstraniti ranije počinjene nepravde“ by po slovensky mala znieť: Návrhom zákona by sa mali odstrániť (či odčiniť) skôr spáchané neprávosti, nespravodlivosti, krivdy, či bezprávnosti.

............................Ján Širka
V seriáli venovanom jazyku nášmu každodennému budeme pokračovať jazykovou prílohou o časovej jednotke hodina a termínoch s ňou súvisiacimi.
Veľmi často u nás, vo viacrečovom prostredí, pod vplyvom srbčiny počuť takéto spojenia: rýchlosť 100 kilometrov na hodinu: je pol deväť alebo aj pod vplyvom nárečia: fertáľ šesť a tomu podobne.
Avšak v slovníkoch slovenského jazyka, tiež v Slexe99 – elektronickom slovníku slovenského jazyka, tieto spojenia a iné sa uvádzajú správne takto:
Rýchlosť 100 kilometrov za hodinu, prídem o hodinu, to jest po uplynutí jednej hodiny, príde za hodinu, to jest skôr ako uplynie hodina...
Ďalej, keď ide o číslovku pol, v spisovnej slovenčine si táto vyžaduje radovú číslovku po nej, napríklad: je pol deviatej, bolo pol štvrtej, pol dvanástej a podobne.
Keď hovoríme o číslovke štvrť, spisovná slovenčina si po nej vyžaduje predložku na plus základnú číslovku, napríklad: je štvrť na šesť, štvrť na deväť... tiež pri číslovke trištvrte (písané spolu, ale aj oddelene): o tri štvrte na šesť, prídem o trištvrte na deväť... Nárečovo fertáľ je štvrť, tri fertále tri štvrte.

Jazyková príloha ..........................Ján Širka

Uvádzame ďalšiu jazykovú prílohu, v ktorej sa budeme zaoberať jazykovými chybami, čo sa vyskytujú v našom viacrečovom prostredí pod vplyvom srbského jazyka. Budú to slovká kriminál a kriminalita.
Tak srbskú vetu: „Privredni kriminal raste“ prekladáme ako: „Hospodársky kriminál stúpa.“ Je to však chyba, lebo v srbčine slovko kriminal znamená páchanie trestných činov: zločinnosť či kriminalitu, kým v slovenčine kriminál znamená väzenie, väznicu, žalár. Uvedená srbská veta v slovenskom preklade by teda mala znieť, keďže v nej ide o zločinnosť či kriminalitu: „Hospodárska kriminalita stúpa“ alebo „Hospodárska zločinnosť stúpa.“
Teda ak zhrnieme uvedené, môžeme povedať: kriminál v slovenčine znamená väzenie, väznicu, žalár, a kriminalita páchanie trestných činov: zločinnosť. Srbské heslo kriminal prekladáme ako zločinnosť či kriminalitu.

Jazyková príloha..............................Ján Širka
V uvedenej prílohe si povieme skrátka o slovku vďaka.
Slovo vďaka sa používa nielen ako podstatné meno s významom vďačnosť, napríklad: „Vyslovil vďaku za uznanie,“ ale aj ako predložka, napríklad: „Vďaka dobrému výkonu vyhrali.“
Predložku vďaka však nie je vhodné používať vo vetách, v ktorých informujeme o negatívnom jave. Preto napríklad vo vete: „Vďaka nepríjemným zážitkom sa tam už nikdy nevráti“ namiesto predložky vďaka načim použiť inú predložku, napríklad predložku pre, teda táto druhá veta má správne znieť: „Pre nepríjemné zážitky sa tam už nikdy nevráti.“
Zhrňme teraz uvedené. Heslo vďaka sa používa nielen ako podstatné meno s významom vďačnosť, ale aj ako predložka. Vo funkcii predložky sa však nepoužíva vo vetách informujúcich o negatívnych javoch. Na to sú iné predložky ako napríklad pre.

Jazyková príloha.................................J Širka

V uvedenej jazykovej prílohe sa podľa Slexu99 či Elektronického slovníka slovenského jazyka zmienime o predložke pre s akuzatívom, keď vyjadruje:
po prvé, príčinu, dôvod: nepricestoval pre chorobu; nevidí pre tmu; trestaný pre krádež; nahnevať sa pre maličkosť,
po druhé, zreteľ: typický pre Slovanov; mať zmysel pre humor; byť pre niekoho vzorom,
po tretie, prospech: žiť pre deti, pre rodinu; ubytovanie pre zamestnancov; literatúra pre mládež,
po štvrté, (iba v ustálených prípadoch) účel, cieľ: chovať pre krásu, pre kožušinu; potreby pre domácnosť; poistiť pre prípad poškodenia; umenie pre umenie (samoúčelné): tu načim vyzdvihnúť, že účel, cieľ sa pravidelne vyjadruje predložkou na, takže nie modely pre budúcu sezónu, ale správne modely na budúcu sezónu.
Po piate väzbu pri slovesách a menách: nechať si pre seba, zašomrať pre seba, rozhodnúť sa pre prvý variant, otázka pre odborníka
Znamená, predložka pre s akuzatívom vyjadruje: príčinu, dôvod, zreteľ, prospech, väzbu pri slovesách a menách, a iba v ustálených prípadoch účel, cieľ: ináč účel, cieľ sa pravidelne správne vyjadruje predložkou na.

Jazyková príloha ..........................................Ján Širka
Naši ľudia prichádzajú často do pomykova pri používaní slov: rodák, rodina, krajan, príbuzný. V tomto príspevku sa budeme snažiť ozrejmiť tieto heslá zo stránky významovej.
V našom nárečí a v spisovnom jazyku pri nepozornej reči sa často stáva, že namiesto hesla príbuzný používame rodák, napríklad: Mišo je môj rodák z otcovej strany. Je to nesprávne, lebo slovko rodák znamená to čo krajan, napríklad: naši krajania či rodáci v Amerike; či ľudia pochádzajúci z toho istého mesta, kraja, štátu...
Príbuzný zasa znamená to isté čo rodina, spojený rodom alebo sobášom... Mišo je mojím príbuzným, rodina.
Nakoniec zhrňme, slovká rodina a príbuzný sa vzťahujú na príbuzenstvo, na tých, čo sú spojení rodom, či sobášom, a rodák a krajan na tých, čo sú z toho istého mesta, kraja, štátu...

Jazyková príloha ...............................J. Širka

Presvedčiť, presvedčiť sa v opak? Nie.
Prednedávnom sme prečítali v tlači takúto vetu. „...v opak sa presvedčiť nenechajú.“ Avšak spojenie presvedčiť sa v opak je spisovne nesprávne. Iste ide o kalk zo srbčiny: „...uveriti se u suprotno neće dozvoliti“, kde je srbské u suprotno preložené chybne ako v opak.
Načim povedať, že sloveso presvedčiť, presvedčiť sa sa v spisovnej slovenčine viaže s lokálom, napríklad presvedčiť koho, koho o čom, sám sa o tom presvedčil, presvedčiť sa o pravde...
Nakoniec môžeme povedať, že syntagma zo začiatku textu
„v opak sa presvedčiť nenechajú“ sa má správne preložiť:
„...o opaku sa presvedčiť nenechajú“, lebo sloveso presvedčiť – opakujeme – sa viaže so spojkou o v lokáli.

Jazyková príloha.............................. J. Širka
V tomto našom multinacionálnom prostredí sa často robia jazykové chyby pod vplyvom najčastejšie väčšinového jazyka. Tentoraz sa zmienime o heslách: prózny a prozaický.
S týmito heslami sa v našej praxi stretáme často.
Prózu po prvé Slex99, elektronický slovník slovenského jazyka, vysvetľuje ako neveršovaný literárny útvar, či takto napísané literárne dielo, napríklad: písať prózu, umelecká, náučná próza, uverejňovať drobné prózy, po druhé ako hovorové slovko znamená všednosť (každodennosť), napríklad próza života.
Ďalšie heslo – tvar prídavného mena prózny sme prebrali zo srbčiny, ale v spisovnej slovenčine sa nemá používať, ale slovenské prozaický, čo znamená, po prvé napísaný prózou, napríklad: prozaické dielo, po druhé obyčajný, všedný, bežný: prozaický život, prozaické starosti.
Na záver môžeme povedať, že heslo próza sa v oboch kontaktových jazykoch používa rovnako aj v rovnakom význame. Keď ide o tvar prídavného mena prózny, je zo srbského spisovného jazyka, a znamená to isté čo v slovenčine prozaický.

Jazyková príloha............................ J. Širka

Vyhradiť a vyhraniť
Aj v pokračovaní seriálu vyhradenom pre jazykové otázky sa budeme zaoberať objasňovaním u nás nie veľmi častých slov. Zmienime sa o heslách vyhradiť a vyhraniť, vyhraniť sa, keďže sa stáva, že sa pre svoju takmer totožnú výslovnosť často zamieňajú.
Podľa šesťzväzkového slovníka slovenského jazyka heslo vyhradiť znamená po prvé: dopredu zaistiť právo, nárok na niečo, napríklad: dostala sa mu horná izba, ktorú si už pri stavbe vyhradil pre seba..., vyhradiť právo či zmluvne zaistiť, zmena programu vyhradená, všetky práva vyhradené... a podobne, po druhé: vopred zaistiť, stanoviť, vymieniť, určiť, napríklad: Speváckemu zboru vyhradili miesto pri slávobráne.
Sloveso vyhraniť podľa už uvedeného slovníka znamená dať niečomu určitú, pevnú podobu: vyhraniť svoje stanovisko, svoju mienku, tiež jeho zvratná podoba vyhraniť sa znamená nadobudnúť určitú pevnú podobu, vykryštalizovať, ustáliť sa, napríklad: Mladí ľudia sa konečne vyhranili na užitočných ľudí.
Nakoniec zhrňme: Keď povieme, že si niečo vyhradíme, to znamená, že si vopred zaistíme alebo vopred rezervujeme a keď si vyhraníme, to znamená, že si vykryštalizujeme, dáme presnú podobu.

..........................................................................
Pokračovanie nasleduje...


2 komentáre:

Anonymný povedal(a)...

KAKO si Sirka, jesi vredan, pozdrav tebi i tvojima
Jaca

Oki povedal(a)...

Jano, kedy prides do Josipovca ?
Oki

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com