Klobása, či klbása.
Petrovec bez klobás a klobásy bez Petrovca, to nejde. Vo svete je tých druhov klobás až neúrekom, ale len jedna je tá pravá, petrovská. Ešte som sa nestretol s človekom, aby ohrdil touto klobásou. Mnohí sa pokúsili napodobniť ju, ale to nejde. Svoje klobásy robia všetky národy, regióny, kultúry a v obchodoch sa stretnete s Kielbasou poľskou, kalabrázskou salámou, čabajkou, debrecínkou, kranjskou... kým v čínskych reštavráciach sa môžete aj oklamať a namiesto pikantnej, dostanete klobásu s cukrom a sójou. Všetky som ochutnal. Aj také, čo do nich dali „onajs“, oregano a celý rad „divých“ príchutí. Nie, to nie je klobása. Aspoň nie po našej chuti. Možno im to tam chutí, ale petrovská im určite bude chutiť a to bez ohľadu na akej klobásky vyrástli.
Klobása, či nárečove aj klbása a kubása, je všeslovanským slovom. U Čechov je to klobása, ale aj koblása, v srbh. jazyku kobasica, kubasica, rus. kolbasá, ukr. kovbasá atď. Všade ju robia a všade ju aj podobne nazývajú, len ani jeden etymológ nevie uhádnuť, ako sme my, Slovania, prišli ku tomuto slovu, názvu a predbehávajú sa, kto tu najde najexotickejší pôvod.
Keď si vedec, etymológ, nejde to len tak jednoducho vysvetliť pôvod nejakého slova. Tým nedosiahneš údiv: Ako len na to prišiel? Ozaj, dal si záležať. V rozličných etymologických slovníkoch sa stretneme až s udivujúcimi nezmyslami. Stopa po slove klobása sa hľadá od Číny, cez turkické a arabské jazyky, až po hebrejský, ale nikde nič. Všade sa ju hľadá, len doma nie.
Všetci, pri tvrdení svojej a popieraní cudzej správnosti, pri konci výkladu priložia, že tu ide ako o temné slovo, slovo bez uspokojivej etymológie, alebo o import z neznámeho prameňa.
V ruskom et. slovníku najdeme aj tvrdenia, že tu ide o príbuznosť s klobúkom (kólob, kolobók), alebo pôvod môže byť aj turecký, külbasty = mäso žiarené na rošte, na rošte pečené kotléty, ktoré asi bude siahať do starého hebrejského kölbaśar = mäso, každý druh mäsa, prirovnáva sa i ku francúzskemu calebasse = druh tekvíc, ba nechýbajú ani komparácie s rozličnými tatarskými dialektami, štrkom, sekaním zubov atď. atď.
U Germanov si to už dávno vyjasnili. Ich wurst bude súvisieť ako so slovom pre červa, ale najmä so slovami pre miešanie, miešaninu, zmes a toto zase následne i s vojnou. (Aj tam je poriadna miešanina, zmes, keď sa na poli bije, tlčie.)
U nás si zase zatiaľ nikto nevšimol, že v slovenčine máme aj klbása a v srbh. jazyku aj kubas(ica). Tu sa jasne vidí ten posun L = U, ako to máme pri slovách stĺp = stup, vlk = vuk, jablko = jabuka atď. Jedna polovica záhady bude teda tu „prihrabaná“. Kde? Nuž v slovách, ako máme klb, klbko, či v srbh. kub, kupko, ba širšie príbuzenstvo bude aj so slovami, ako sú kolo, okrúhle atď. Toto základné indoeurópske slovo nachádzame zastúpené v celej škále ie. jazykov. V latine je napr. globus, či grécky ekvivalent praslovanského klbъ = klb, znel kloubós / κλουβός = krčiažok, malý džbán.
Ak slovo klbása pochopíme, ako zložené, tak v druhej časti, -bása jasne sa udáva, že tu ide o slovo mäso. Posun spoluhlásky M > B nastal celkom podľa jazykových pravidiel, či Grimmovho zákona o spodobňovaní sa spoluhlások v indoeurópskej jaz. skupine. Toto pravidlo platí ako v germanských, tak aj romanských jazykoch a i u nás. Predstavte si, že máte nádchu a potrebuje vysloviť mäso. Vypadne vám z toho bäso.
Kto už videl klobásu, ten vie, že je okrúhla a kto nadieval, ten vie, že to črevo sa neustále zamotáva akoby do nejakej špirály, nejak sa „klbčí“.
Keby teda naší etymológovia vyrástli v Petrovci, kde sa v každom dome zabíjalo a nadievali sa klobásy, vedeli by prísť na stopu „záhady“. Klbása, klobása je rýdzim slovanským slovom, ktoré sa vyvinulo na ie. podstati a predstavuje nič iné, ako okrúhle, zmotané, zklbčené mäso.
Záhadu slova sme tedy vyriešili my, petrovčania, ale tajomstvo dobrej klobásy im neprezradíme. Recept je náš. Konečne, ak by sme im ho aj poskytli, oni by tú klobásu hneď „sprplali“ a tým by sme aj my utratili na dobrom chýre.
Keď si teda na stôl dáte krumple na ťapši s hrubou klobásou, veďte že pred sebou nemate niečo, čo sme si odkukali od iných. Ako slovo, klobása je slovanská a ako petrovská špecialita, je jedinečná.
Len ako poznámka „pod čiarou“. V hindu jazyku jestvuje tiež podobné slovo, kulma s významom strava nadiata do zvieracieho čreva, každý druh klobásy, ako napr. hurka, krvavička atď. Toto ale bude skorej súvisieť s naším kulen.
......................................................................... JK
Pokračovanie nasleduje...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára