Jazyková príloha 21

Zakladať sa, či zasadzovať? Aj v prílohe, ktorú uvádzame, budeme hovoriť o jazyku našom každodennom. Najmä v spätosti s jazykom väčšinového národa. Tentoraz nás zaujme spojenie zakladať sa za rýchle riešenie problému, v ktorom je zrejme nenáležite použité heslo zakladať sa pod vplyvom srbského založiti se. Aby sme sa presvedčili o správnosti povedaného, prečítajme si, čo sa píše v Srbochorvátsko-slovenskom a slovensko-srbochorvátskom slovníku Jozefa Horáka za srbským heslom založiti se – po druhé – sa uvádza význam: zastať sa, ujať sa (koho, čoho), vynaložiť úsilie. Porovnajme teraz význam tohto slovka s významom slovenského hesla založiť (dokonavé), ale zvratný tvar zakladať sa, čo znamená – mať základ, pôvod, byť založený: údaje sa zakladali na pravde; povera sa zakladá na nevedomosti; táto chyba má základ v nesprávnom východisku, ich pýcha vyplýva, vychádza, vychodí z majetku; jeho štýl bazíruje na ľudovej reči, opiera sa o ľudovú reč. Vidno, že význam slovenského zakladať sa sa nezhoduje so srbským založiti se. Ak nazrieme do Elektronického lexikónu slovenského jazyka Slex99 a pozrieme sa, čo sa píše pod heslom zasadiť sa, všimneme si, že má význam – vynaložiť úsilie na presadenie niekoho, niečoho, vynakladať úsilie na niečo, usilovať sa uskutočniť istý (konkrétny) cieľ: zasadiť sa o to, aby bol na pracovisku poriadok; zasadiť sa, či zasadzovať sa za rýchle riešenie problému, zasadzovať sa, stavať sa za práva menšiny... Vidno, že tento význam zodpovedá srbskému založiti se. Teda srbské slovko založiti se sa prekladá do slovenčiny ako zasadiť sa, či zasadzovať sa, usilovať sa. Spojenie zo začiatku textu zakladať sa za rýchle riešenie problému má správne znieť: zasadzovať sa za rýchle riešenie problému, usilovať sa o rýchle riešenie problému. ..........................J.Širka