Grécko-rímski hrdinovia 3

Midas - kráľ Frygie – časť starovekých piscov ho pokladá aj za kráľa Lýdie. Midas bol synom Gordiusa (toho, čo urobil ten chýrečný "uzol"). Kým bol ešte deckom, raz vraj pri spaní, vliezli mu do úst mravce a tu si uschovali svoje báječné poklady. Toto sa pokladalo za dobrý predznak jeho budúcej prosperity a naozaj, aj sa potvrdilo, keď náhodou našiel veľký poklad. V najznámejšej legende sa hovorí: Dionýz (Bakchus) mal učiteľa, pootčina, určitého Silenusa, ktorý sa občas toľko spil, že nepohodil ani domov. Tak sa stalo aj teraz. Stratil sa. Našli ho tam nejakí sedliaci a odviedli ho ku Midasovi, ktorý ho však hneď spoznal a u seba, na neustálej hostine, držal ho až 10 dní. V jedenásty deň priviedol Silenusa domov, ku Bakchusovi. Tu ho čakala odmena. Boh ho chcel nejak odmeniť, nuž dal mu, aby si rozmyslel, čo si najviacej želá. Midas si vyžiadal, aby ho boh odmenil tým, že čohokoľvek by sa dotkol, aby sa to menilo v zlato. Boh ho napomenul, že to nie je najmúdrejšie, ale keďže sľúbil dar, sľub splnil. Cestou domov, skúšal Midas svoj dar. Odlomil halúzku a táto sa hneď zmenila v zlatú. Odtrhol si jablko a človek by si myslel, že je rovno zo záhrady v Hesperídach. Aj kameň sa menil v zlato. Celý natešený prišiel domov a sluhom rozkázal priniesť mu to najlepšie a najchutnejšie jedlo a nápoje, ale beda. Nič nemohol zjesť. Každý kúsok jedla akonáhle ho dotkol, menil sa v zlato. Aj víno sa zmenilo v tekuté zlato a on bol tak ukrutne hladný a smädný. Hrozilo mu, že umrie od hladu a smädu. Oľutoval svoju chamtivosť a znenávidel tento svoj dar. Zdvihol svoje zlaté ruky k nebesiam a najkrajšou modlitbou čo vedel, prosil Bakchusa, aby ho zbavil daru. Aby ho uchránil od určitej záhuby. Bakchus bol milostivý boh a rozhodol sa, že Midasa uchráni. „Choď“ hovoril boh „ku rieke Paktolus, sleduj ju proti prúdu, rovno ku prameňu. Tu si do prameňa ponor svoju hlavu, celé telo a zmy zo seba všetky svoje nedostatky, hriechy a aj pokutu.“ Midas vykonal, ako mu boh rozkázal. Čím sa dotkol tej vody, hneď sa tu riečny piesok potoka menil v zlato. A tak je to až do dnešného dňa. Piesok tejto rieky je zlatý. Zanevrel Midas na každé bohatstvo. Zanechal ho. Prešiel do hôr, do hustých lesov a tu sa začal klaňat bohovi Panovi. Bohovi lesov a polí. Pan sa neraz chválil, že jeho hudba je krajšia od tej, čo boh Apolón vie vylúdiť z jeho lýry a vyzval Apolóna na súťaž. Arbitrom bol Tmolus, kráľ Lýdie (podľa niektorých je to otec Tantalusa), ktorého za trest, že pri oltáre Diany zneuctil nymfu Arrife, zabil býk. Pochovaný je na hore, ktorá teraz nosí jeho meno a z toho počet autorov v ňom vidí aj nejakého boha hôr. Rozfúkal Pan svoje gajdy a každý prizná, že jeho hudba bola pekná, ale keď si Apolón vzal lýru do ľavej ruky a prstamy pravej prešiel po jej strunách, bolo to očarujúce. Tmolus nemusel váhať. Rozsúdil, že Apolónova hudba je krajšia. Na súťaž týchto bohov, díval sa aj Midas a s rozhodnutím Tmolusa nesúhlasil. Začal dokazovať svoju „pravdu“. Apolón už nemohol zniesť sprostosti Midasa, lebo uši tohoto i keď na vonok boli ľudské, predsa nepoznali krásu hudby. Predĺžil uši Midasa. Ba nie len to, ale mu tie dlhé uši aj ochlpateli a začali sa hýbať rovno pri samom koreni. V krátkosti, Midas dostal somáracie uši. Minos – grécky junák a „vynálezca“ péderizmu. Nejeden historik robí závažnú chybu, keď Minosa „vidí“ ako jednu osobu. Pod týmto menom však poznáme dvoch Minosov. Minosa I. starého otca Minosa II. Obaja boli králi na Kréte. Minos I. bol vlastne prvým kráľom Kréty. O tomto najlepšie svedčia písané pamiatky po Homerovi, Plutarchovi a Diodorusovi. Čo nám hovoria legendy? V prvej verzii, kde to máme zmiešané (z Minosa I. a II. je iba jeden Minos), najdeme, že Minos je synom Zeusa, ktorý si tentoraz prevzal podobu býka, aby oplodnil Európu. Minosa od detstva vychovával Asterius, kráľ Kréty. Oženil sa s určitou Pasiphaё a bratia mu boli Sarpedon a Rhadamanthys. Phaedra mu bola dcéra. Minos bol pekný, urastený a silný muž, takže ženy sa mu núkali same a tu sa spomína Scylla, dcéra kráľa Megary, Periboa, potom je tu nejaká aténčanka, ktorú osud predurčil aby bola obetovaná bohom atď. Jeho však zaujímali aj chlapci. Bol aj pedofíliakom a aj homosexuálom, či chápe sa ho ako osobu, ktorá „vymyslela“ péderizmus. Pravda, manželku to strašne hnevalo, takže uvarhla na neho kliatbu. Od toho dňa, všetky jeho lásky budú sprevádzané škorpiamy a hadmi, ktoré vyjdu z jeho semena. Keď Asterius umrel, Minos si vyhnal bratov a sám zaujal trón, tvrdiac, že to je jeho predurčený osud. Tak rozhodli bohovia, lebo aj dosiaľ mu vyhoveli každej modlitbe. Modlil sa aj Poseidonovi, aby mu tento z morských hlbín poslal býka, toho najkrajšieho. Tohto býka potom vraj obetuje na jeho oltári. Poseidon hneď toho býka aj poslal a od vtedy symbolom Kréty sa stáva býk. Tento, Poseidonom poslaný býk bol však prekrásny a Minos nemal v úmysle len tak sa ho zriecť. Pustil ho medzi vlastné stádo a na oltár priniesol podradného býka, zo svojho stáda. Toto Poseidona rozhnevalo a pomstil sa. Toho krásneho býka „požehnal“ ukrutnou divokosťou a dopustil, aby sa Minosova manželka Pasiphaё šialene zamilovala práve do tohoto býka. Teraz aj ona mala svoj problém. Ako sa dať tomu býku? Požiadala Daedalusa, kráľovho architektu a vedca, otca Ikarusa, aby jej pomohol. Tento z dreva urobil kravu, pod ňu umiestnil kožené ležisko, kam sa umiestnila manželka Minosa a mala neprirodzený vzťah s býkom. Z tohoto sa narodil Minotaur, poločlovek, polobýk. Minos sa prestrašil, keď uvidel, akože svojho potomka a hneď pozval Deadalusa, aby urobil, vybudoval veličánsky palác, s množstvom izieb a spájajúcich chodieb, žeby sa odtiaľ nikto nemohol vytárať. Proste, aby to bol dokonalý labyrint. Pánom tohoto paláca sa stal Minotaur. On bol jediný, čo poznal všetky chodbičky a tu si vládol. Každý rok mu Minos sem priviedol 7. mládencov a 7 nepoškvrnených dievok, a tento mal nie len zábavu, ale aj čo jesť. Konečne, jeden z týchto obetovaných mládencov, Theseus urobil koniec Minotaurusovej krutovláde. Zabil ho. Minos vraj bol dobrým a spravodlivým kráľom. Ľud si ho vážil, ale sa ho aj bál. Jeho rozhodnutia boli konečné a neodvolatelné a jeho zákony sa uplatňovali v rade krajín, lebo pochádzali priamo od Zeusa, s ktorým sa Minos pravidelne konzultoval. Priamo v jasykni, na hore Ida, kde svojho času vyrastal tento pán Olympu. Moc Minosa bola bohmi poženhaná. Skorej Minosa, v okolitých moriach si nerušene vyčíňali piráti, nuž prvoradou úlohou mu bolo tieto moria vyčistiť. Na to mal silnú armádu, ako aj bohmi a ľudom uznávanú autoritu, nuž svoju moc, zákony a mier (Pax Minosa) rozšíril na mnohé ostrovy a krajiny, čím vlastne exportoval civilizáciu Kréty ďaleko za jej hranice. Jeho vládu charakterizovali mnohé vojenské výpravy. Pomstil sa za vraždu svojho syna Androgeusa, kedy zaujal aj mesto Megara a krute potlačil aj Atény, ktoré práve bol zastihol neslýchaný mor. Rozkázal Aténčanom, že mu každý rok musia dodať po sedem mládencov a 7 nepoškvrnených dievčať, aby Minotaur mal zábavu a potravu. Medzičasom ten geniálny staviteľ Daedalus utiekol od neho a schovával sa na Sicílii, u kráľa Cocalusa. Vydal sa tam aj on. S veľkou armádou. Stretol sa s Cocalusom, ale Daedalusa tam nenašiel, nuž siahol po nekaždodennom triku. Vraj u nich na Kréte je množstvo múdrych ľudí a rád by si prevereril, či sú takýto ľudia aj na Sicílii. Vzal špiralovú mušľu a vyzval všetkých, či niekto dokáže obyčajnú nitku pretiahnúť cez tú mušlu. Nikto nedokázal. Len jeden. Daedalus. Chytil jedného mravca, priviazal mu na telo tú nitku a pustil ho do tej mušľovej špirály. Bol odhalený. Aby sa nejak vyhol Minosovmu hnevu, kráľovým dcéram navrhol, aby pripravili kúpeľ pre Minosa a utopili ho vo vani. Súhlasili a tak aj vykonali. Hľa takto umrel prvý kráľ Kréty. Utopil sa vo vani. Toto je verzia, akú najdeme v legendách. Historická skutočnosť je trochu inšia. Minos I. kráľ Kréty, bol synom Zeusa (Jupitera) a Európy. Tento kráľ, okolo roku 1406 p.n.l. prináša prvé zákony, ktoré boli v platnosti ešte aj v čase filozofa Plata. Jeho zmysel pre pravdu, spravodlivosť, ale aj skromnosť získali mu úctu v každom gréckom meste / štáte a podľa podania básnikov a pevcov tej doby, získali mu aj priazeň bohov, čo sa preukazuje hlavne po jeho smrti, kedy mu bohovia udeľujú miesto najvyššieho sudcu v ríši zosnulých. Zosnulí idú priamo pred neho a tu argumentujú svoje konania a najvyšší sudca potrasie urnou, v ktorej sú osudy všetkých ľudí na svete. Midas I. sa oženil s určitou Ithonou, s ktorou splodil Lycastusa, ktorý bude otcom neskoršieho Minosa II. (Homer, Virgil, Ovidius, Apollodorus atď.) Minos II. vnuk Minosa I. bol synom Lycastusa. Oženil sa s Pasiohaeou, dcérou Sol-a a Perseis a spolu splodili až niekoľko detí. Tento kráľ Kréty rozšíril svoje kráľovstvo potláčaním susedných ostrovných kráľovstiev. Bol nesmierne krutý, čo sa prejavilo hlavne vo vojne s Aténou, kde bol popravený jeho syn Androgeusa. Lsťou zaujal mesto Megara (tu mu zradou pomohla Scylla) a na aténčanov uvalil trest, že každý rok mu museli dodať po 7 dievčat a chlapcov, s ktorými „kŕmil“ Minotaurusa. (Vypadá, že tu vlastne ide o pedifiliazmus a homosexualitu.) U neho slúžil aj Daedalus (aj jeho syn Ikarus- pôvodom aténčania). Daedalus vraj bol výborným architektom a práve jemu, aj súčasná archeológia pripisuje stavbu labyrintu. Áno, labyrintu, ale nie toho mytologického, kde býval Minotaurus, lež obrovského kráľovského paláca pre Minosa II. Kým Semíti, hlavne Egypťania, boli preokupovaní priprávaním sa na život po smrti, zatiaľ praktickí Inodoeurópania (Gréci) svoje úsilie usmerňovali v lepší život v časnosti. Daedalus dostal za úlohu vystavať monumentálny palác, pre potreby živých. Mal to byť taký palác, aký vo svete ešte nebol. Vystaval. Vyše tisícizbový , kde sa nešlo nejakou ústrednou chodbou, ale z izby, do izby. Všetky boli nejak pospájané a uprostred paláca bol trón Minosa II. (O tomto nasvedčujú archeologické pamiatky z Knossosa.) V tomto paláci vraj bola aj "tajná" izba pre Minosovu manželku, kde mohla ukojiť svoju neprirodzenú, či vykrívenú pohlavnú túžbu. Keď sa o tom dozvedel Minos, Daedalus musel zutekať. O samej Kréte a jej dejinách, dozvedáme sa len z "druhej ruky", zo zápisou, čo zanechali "nepriatelia" Kréty, lebo i vedľa počtu písaných pamiatok, nálezov, ani dosiaľ sa nikomu nepodarilo rozlúštiť ich písmo. Nepísali ani po grécky a ani po egyptský. Ich hieroglyfy sa zanášajú na egyptské, ale sú cele iné. Asi tu ide o slabikové pictogramy, nuž ani dosiaľ nevieme, čo si sami Kréťania o sebe mysleli a zapísali. Jedno sa však črtá. Kráľovna nepodvádzala manžela s nejakým býkom, ale milencom zvaným Taurus (býk) a asi sa stretávali v príbytku Daedalusa. Taurus, ako osobné meno, bolo asi vznešené, meno osoby z vyššieho spoločenského rebríčka. Z tohoto styku sa narodil "malý" Taurus, či Minotaurus, ktorý bol pravdepodobne duševne "nevyvinutý", nuž museli ho držať "izolovaného". Keď chlapec pohlavne dozrel, museli ho nejak mierniť, najmä jeho neprirodzený popud, nuž Atény mali na zodpovednosti (nanútenej), zásobovať ho s dievčatami a chlapcami. Tento, Minos II. umrel asi 35 rokov skorej trójskej vojny. Po sebe zanechal synov: Androgeusa (popravený v Aténach), Glaucusa a Deucaliona a dve dcéry: Phaedra a Ariadna (ktorá pomohla Theseusovi, aby sa za pomoci klbka vytáral z toho labyrintu). Narcis – osoba gréckej mytológie, symbol samolúbosti. Bol to prekrásny mládenec, syn boha rieky, Cephisusa a nymfy Leiriope, ktorý sa narodil v Thespise, v Boeotii. Už pri narodení, jasnovidec Teiresias predpovedal, že toto decko sa dožije hlbokej starosti, ale len ak si nikdy neuzrie vlastný obraz, reflekciu. Narcis bol najkrajší mládenec a za nim pozerali nie len všetky dievky, ale aj mládenci. Ani netušil prečo a najväčšiu čast voľného času trávil v hustých lesoch, na poľovačke. Nedbal o nič a nikoho. Nevedomky zranil srdcia mnohých. Neodpovedal na ich lásku. Ba aj nymfa Echo sa musela v žiali potiahnúť. Mnohí kovali plány, ako sa mu pomstia. Zbytočne, lebo raz tak zastal v lese pri čistom jazierku prameňa, keď sa nahol, že sa napije vody a uvidel tam vlastnú reflekciu. Hneď sa zaľúbil, lebo sa domnieval, že tam vidí tú najkrajšiu nymfu. On sa usmial, usmiala sa „nymfa“. On sa načiahol, že jej podá ruku, načiahla sa aj ona, ale beda. Ako sa jeho ruka dotkla vody, ako sa hladina čo len trochu zvlnila, „nymfa“ unikla. Nemohol ju chytiť. Nemohol jej podať ruku. Počkal, hladina sa ukľudnila a „nymfa“ zase prišla. Aby ju lepšie videl, lebo naozaj zahorel láskou, nahýnal sa nad hladinu, až padol do vody a utopil sa. Jeho krv sa hneď zmenila v krásne kvietky, ktoré aj dnes nosia jeho meno. Nymfy sa rozhodli, že mu urobia vznešený pohreb. Vtedy sa ešte mŕtvych nepochovávalo, lež podľa starého indoeurópskeho zvyku, mŕtve telá sa spaľovali, nuž nazbierali hodne suchého dreva, urobili hranicu, ale márne hľadali mŕtve telo. Nebolo ho. Všade vôkol len samé krásne kvietky. (Takýto opis zanechal Ovid.) Toto by bol základný opis udalosti, avšak časom sa historka zdobila, dopĺňala, prispôsobovala dobe, takže Pausanias už hovorí, že Narcis mal aj prekrásnu sestru. Ukrutne sa do nej zamiloval. Chodieval s ňou na poľovačky, avšak jeho láska bola prerušená. Sestra umrela a aby si na ňu neustále pamätal, navštevoval všetky tie miesta, kde spolu poľovali. Aj ten pramienok čistej vody a tu v reflekcii vlastnej podoby, myslel si, že vidí sestru a podával jej ruku. To vraj bolo príčinou jeho utopenia sa. Nestor – grécky junák. „... len keby som mohol žiť Nestorovým životom...“ V gréckej mytológii pod týmto menom poznáme najmaldšieho syna Neleusa a Chloris, synovca Peleusa a vnuka boha Neptúna. Nestor mal ešte 11. bratov, ktorých spolu aj s otcom, pobil sám Herkules. Len jemu ušetril život. Neskoršie sa stáva aj kráľom Pylosa, ba aj Messenie. Od mladi bol sľubným človekom, ba údajne bral priamu účasť aj v prvej gréckej plavbe do sveta. Bol jeden z argonautov a neskoršie, už v pokročilom veku, berie aj priamu účasť v trójskej vojne. Kráľ kráľov, Agamemnon sa vždy radil so skúseným, rozvažným a spravodlivým generálom Nestorom, lebo už vtedy, pri Tróji, bol to starec. Údajne sa vraj dožil až 90 rokov, čiže prežil tri generácie. Po páde Tróje, Nestor sa bez problému vracia domov, do Pylosa, kde často víta syna Odyseusa, Telemachosa, ktorý chodí za nim a vyzvedá sa na svojho otca. * Nestora najdete aj pri časti „Etymológia mien“. Viď. .....................................píše J.Kulík