K R U H Y

Tlmočník, tlmočiť: Zaujímavé slovo s významom prekladateľ, prekladať, vykladať... ktoré v našej vojvodinskej enkláve postupne sa tratí a nahrádza ho srbh. tumač = r/v. Ináč tu ide o všeslovanské slovo, s ktorým si naši etymológovia nevedia dať rady. Nie je prehliadné, lebo je zastúpené aj v rade iných nepríbuzných jazykoch. Čes. zastaralé tlumač, súčasné tlumočník, tlumočiti, poľ. tlumacz, rus. tolmač, srbh. slovín. tumač, tolmač, bul. talmač, ukr. tovkmačyty = prekladať atď. Vo všetkých slovníkoch najdeme, že tu asi ide o pôvodne „východné“ slovo, lebo v kumánskom je tylmač, turecký dilmač, ujgurský tilmadž atď. ba tu je aj maďarské tolmács a buď z maďarskej, alebo slovanskej podoby, preniklo aj do nemčiny, ako Dolmetsch. Všade najdeme aj poznámku, že etymológia, pôvod slova sa „stráca v temnotách dejín“. Ani tu nejde o nejakú veľkú záhadu, ak si na pomoc pozveme jeden z „menších“ slovanských jazykov (srbochorvatský), sanskrit, hindu a srbské slengové, výpožičku z tureckého slengového dubasija = tlmočník. (Viď Dubasia) V sanskrite slovo du = ísť a bhas = hovoriť, rozprávať, besedovať s prešírenejším významom aj reč, jazyk, slovo a pod. Bhasati = hovoriť, rozprávať. Z tohoto, v hindu vzniklo dubhasiya = tlmočník, čiže človek, ktorý bol vyslaný nejakou skupinou, dedinčanmi, hovoriť v ich mene, tlmočiť požiadavky skupiny. Ku tomuto už blízko stojí aj srbch. tumačiti. Z pôvodného du = ísť, vyvinulo sa tu = ísť. V slove bhas, celkom podľa pravidiel ie. jazykov, vzniká mas (b > m), až je tu konečne tumas, v ktorom sa -s posúva na -č. Konečná podoba je tumač. V srbskom jazyku je bežné, že po spoluhláske nikdy nenasleduje –l-, čo vidno v slovách, ako vuk, stup, kubasica, jabuka, dužina … kým u nás a u iných Slovanov by tam bolo vlk, stĺp, klbása, jablko, dĺžka… Že na konci slova je – (a)č, zase aj tu nastal proces zmeny, podľa pravidla, ako čo máme v slovách na označenie zamestnania, povolania, oráč, kopáč, kováč, tkáč atď. Že podoby tohoto slova sú zastúpené aj v rade ázijských jazykov, neprekvapuje. Sanskrit, cestou budistickéj podoby náboženstva, dlhé časy bol prítomný aj v oblastiach strednej Ázie a podobu slova nachádzame aj v tochárskom jazyku, kde vibhas = dôkladné vysvetlenie, komentár a pod. Aj tu nastal určitý posun. Pôvodné du > vi. Ázijské národy stáročiami dochádzali do kontaktu s Indoeurópanmi a aby nejak prekonali jazykovú bariéru, museli mať na to nejakých t(l)(u)močníkov. Sanskrit a i následné jazyky už mali svoje písmo, gramatiku, etymológiu, nuž vo vzájomnom vzťahu, siahli po už hotovom, formovanom slove. Kto a z ktorého jazyka si to prevzal, ťažko určiť. Tvrdiť môžeme len toľko, že slovo je indoeurópske. Jedine tu má svoju etymológiu. .......................................................píše J. Kulík