Žať: Kosiť, zberať obilie – žať kosou, kosákom. Blízke ku sekať. Všeslovanské. Čes. žíti, žnouti, poľ. źać, hl. žeć, dl. žeś, polab. zana, srbch. žeti, žnjeti, slovín. žeti, rus. žať, ukr. žáti, staroslov. žati, praslov. žeti, žetva. V príbuzenstve je lit. geniu, geneti = osekávať konáriky zo stromu, lot. dzenet = r/v, ír. scealp = trieska, íver, scean = sekať, krajáť, rezať, lat. caedo = sekať, ťať, biť, zabiť, seco = sekať, trhať, av. jainti = sekať, rúbať, zabíjať, gr. theíno / θείνω = biť, udierať, sekať, zabíjať, ba aj názov ger. národa Sas (Saxon), ktorého meno sa odvádza zo *sachsam = nôž, obľúbený druh ich sečnej zbrane, ktorého východiskom je ie. sok-, sek- = sekať, rúbať, krájať.
Slovo žať poskytlo východisko aj pre žatvu, žnec, žnivo...
Žena: Dospelá osoba žen. pohlavia, už dospelá dievka. Všeslovanské. Prínuzné ku staroprus. genno = r/v, sans. jáni- = žena, manželka, východiskom je sans. jan = narodiť (sa), z čoho v následnych jazykoch Indie vzniká aj kašmírske züńü = žena, v assamézskom zani = r/v, gná = žena, bohyňa. V av. gena = žena, manželka, gr. guné / γυνή = žena, manželka, pani, vdova, slúžka, staroír. ben, súč. bean = žena, manželka, toch.B śana = žena, manželka, arm. kin = r/v, ang. vo včasnom stredoveku quean = žena, kde ako východisko máme ger. kwenon = žena, z ktorého sa vyvinulo aj gót. qino = žena, st.h.n. quena, quina = r/v, staronór. kona, ale aj holandské kween = jalovica, neplodná krava. Spoločným východiskom je PIE gwen-, gwn, gweneh-a = žena.
# Tu je aj východisko takých slov, ako gény, genetika, generácia, generátor, ale aj ang. queen = kráľovna.
Žinka: Kratší povrázok používaný na vedenie, alebo uväzovanie dobytka. Svojdruh ohlavka. Slovo najdeme aj v českom jazyku, kde v starom českom bolo žíně = hrubšia niť, šňúra, povrázok urobený zo zvieracej srsti, čo sa v novom českom posunulo na vlas z konskej hrivy, alebo chvosta. Odtialto vychádza i žinenka = knižne, zastarale matrac, ale aj podložka poduškovitého tvaru vyplnená vlasmy, srsťou, alebo trávou a obalená do kože, alebo plátna. (Mali sme ich v gymnaziálnej telovični.) Prvoradý význam žinky v slovenčine, je proste povraz, povrázok. Podobne, ako to nachádzame v hindu jazyku, kde ćhinka = povrázky na kvačkanie, uväzovanie všeličoho (potravín, hrncov atď.), ale aj povrazový most ponad riavu, priepasť, z povrazov urobené sedadlo, ktorým sa cestujúci prevážali ponad rievu, priepasť a konečne je tu aj význam našej žinky, ako ohlavka pre hovädzí dobytok.
Žír: Mastnota, masť, tuk, z čoho v slovenčine je žír aj pastva svíň na opadanom žaludí, čes. žír = r/v, kým v ruskom, ukr. srbch. atď. žir = masť, tuk, žaluď. Maďarské zsir a rum. jir = žaluď, sú zo slovanských jazykov. Potialto jestvuje zhoda medzi vedcami, avšak od tohoto bodu, začínajú sa rozchádzať.
A/ V príbuzenstve bude arménske ger = žírny, plodný a grécke xilós / χιλός = tráva, zelená paša, pasienok vôbec.
B/ Udáva sa príbuzenstvo ku lit. gyrá = „kvas“, gýle = žaluď, gýre = slávnosti, oslava semeňa (žatvy) a je tu ešte rad akože príbuzenstiev.
C/ Žír bude nejak súvisieť so slovom žiť.
D/ Žír bude súvisieť so slovom žrať.
Osobne sa prikláňam ku tejto štvrtej (i keď nie aj správne vysvetlenej) hypotéze. Prečo? Nuž analyzujúc sanskritové príbuzenstvá, jedine tu môže byť správny pôvod. Nie je celkom viditelný, lebo aj v sanskrite jestvujú až tri korene Gr, či tri vonkoncom odlišné významy.
Gr 1°= kvapkať, GR 2°= hltať, prehltávať a GR 3°= vyhlasovať, chváliť, oslavovať, vzdávať vďaku. Tieto fonetický blízke, ale významovo rodielne korene, pomýlili naších etymológov.
Žiť so žírom nemôže súvisieť. V sans. žiť, živé = jiv. Kým j ako spoluhláska je pohyblivá a v rozličných jazykoch nadobúda inú podobu, zatiaľ –v je stabílne a svoju podobu si zachováva. Napr. slovanské žiť je príbuzné ku ger. (ang.) live, nem. leben (prirodzený posun v = f = b ) , v latine vivo, vivus atď. kým v gréckom βιόω. Žír teda nebude súvisieť so životom. V tom mu prekáža spoluhláska –r.
Lit. gýle , bude súvisieť so žírom, ale len v jeho podobe, ako žaluď.
Žír môže súvisieť jedine so slovom žrať, či sans. koreňom Gr 2°= hltať, prehltávať. Toto je ale nestála podoba tohoto koreňa a neraz sa zjavuje aj ako Jr, či najdeme ho v slove ajrta- = nestrávené, nezožrané, nezjedené, alebo v jémati = jesť, prejedať sa, hostiť sa, jémana = jedlo, jedenie, kde sa už posúva ku koreňu jam = jesť. Z koreňa Gr 2° vychádza rad slov s významom jesť, žrať , ako je gará = hltať, piť, giráti = hltať, žrať, z čoho v jazyku pali je aj garar = ožran, ba je tu ešte celý rad odvodených a i kombinovaných slov, kde všade máme význam hltania, pitia, žrania a pod. S týmto už bude súvisieť aj arménske ger = žírne, plodné a i grécke χιλός = tráva, zelená paša, pasienok.
Keďže tie svine z radosti jedli žír (žaluď), na jeho etymológiu vplýval práve tento fakt. Žrať < žír.
U nás slovo žír pretrváva vo význame masť, tuk, pastva svíň na žaludí – vypasené svine dávali tuk, masť, stravu, boli tučné, ale aj v žírne polia = úrodné, bohaté polia (ktoré dodajú dostatok stravy a nebudeme chudí, lež tuční, lebo na žírnych poliach sú aj klasy tučné...) a v kartách. Často počuť namiesto žaluď (farba v kartách), aj žira.
.
.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára