Etymologický slovník Ga

 

 

 

…pripravuje Ján Kulík

 

Gamba

Pera a v pl. aj ústa, ich vonkajšia časť. O tomto slove Machek poznamenáva, že nie je z poľského geba = huba, ústa, ale je domácim expresívnym útvarom. Staročes. bolo kabelka = ústa, huba a toto (gamba) je zhrubnuté kamba (zosilnené hláskou -m- ), až konečne sa aj spoluhláska k(amba) posúva na expresívnejšiu g- a vzniká gamba. (?) (Jungman – Koníř)

Podľa vlastného náhľadu, tu ide o pôvodne keltské slovo, ír. gob = zobák, ústa, pysk, pyštek, zobať, galské gob = r/v, z čoho v st.fr. go(u)be = plné ústa, nádor, napuchlina. Viď Gobec. Všetko súvisí aj so slovami Huba 1°, Huba 2°, Hýbať – lebo aj zobák môže, či je ohnutý, kým gamba zase predstavuje aj určité napuchnutie, nádor.

Gambit

Šach. Výhodné obetovanie figúry pri šachovej hre. Medzinárodné. Pôvod v tal. gambetto = cupkanie, drobčenie, potkýnanie, kor. gamba = noha.

Gamblovať

Hrať hazardné hry, riskantné hry, riskantné podujatie, špekulácia. Prevzaté z ang. gamble = r/v, kde východiskom je slovo game = hra, šport, zábava, avšak etymológia tohoto slova je „neznámeho pôvodu“. (Ox.et.slov.)

Gambo

Druh pikantného jedla, podobného gulášu, alebo indickému curry (kary), kde hlavnou surovinou je slepačie mäso a zelenina okra (Abelmuschus esculentus). V jazykoch záp. Afriky okra v jaz. Twi = ngkuruma, v jaz. Igbo = okuro, avšak gambo ako slovo, tak aj druh jedla má svoj pôvod medzi americkými černochmi, takže jeho etymológia sa podáva len, ako záp.africký pôvod.

Gaméta

Biol. Zárodočná pohlavná bunka. Mod.lat. gameta, na podklade gr. γαμετή = žena, manželka, γαμέτης = muž, manžel, γάμος = manželstvo.

Gambrínus

Častý názov druhu piva. Názvom sa naráža na meno mýtického kráľa Flamánska, ktorý vraj vynašiel recept na pivo.

Gáňať sa

Námahou ísť, vliecť sa, trmácať sa, ale aj hnať sa (za niečím). Machek poznamenáva, že tu ide o nejasné slovo, ktoré asi nebude súvisieť s nagáňať (Kyjov na Mor.) s významom napršať mnoho, nadrobiť si (chleba do kávy).

Pred sebou máme expresívne slovo odvodené z hnať (sa), kde neznelé h sa posunulo v znelé g čím sme dostali gáňať (sa), ktoré počuť aj v stredoslovenskom nárečí vo Vojvodine. Tu sa zachovalo najskôr pod vplyvom srbch. goniti (se) = hnať (sa).

Medzi deťmi často počuť gáňali sme sa = obhaňali, nahaňali sme sa.... alebo gáňa sa za robotou = ženie sa za robotou. Viď Hnať.

Gance

Druh sedliackeho jedla z cestoviny v podobe malých knedličiek, buchtičiek, väčších halušiek. Cesto sa robilo zo pšeničnej, alebo kukuričnej múky, s pridaním zemiakov a vyváralo sa. Po uvarení, gance sa posypali  makom, medom a pod. Typické sedliacke jedlo na Dolnej zemi.

V príbuzenstve bude tal. gnocchi = gance.

Slovenské ganec, gance súvisí s gniaviť, so srbch. gnječiti, gnjaviti = gniaviť, o ktorých rad starších etymológov predpokladá výpožičku z ger. jazyka, čo je úplne chybné, lebo sans. ghacc = tlačiť, stláčať, tlačenica, gacu = kúsok chleba, v hindu gijolna = tlačiť, stláčať rukou, gniaviť, ghat = formovať, dávať mu podobu, súvisí ako s ger. tak aj slovanskými podobami. Sans. ghacc je celkom blízko ku nášmu tlač.

So všetkým súvisí aj toch. B kante = chlieb, kde D.Q.Adams predpokladá PIE koreň gnedh = tlačiť do jednej masy, stláčať, prešovať, gniaviť a toto následne dáva do súvisu so staroanglickým cnedan = súčasnému kneed = miesiť, ktoré už súvisí aj so slovanským gnesti = tlačiť, stláčať, gniaviť a staropruským gnode = koryto na miesenie chleba.

Všetko dospolu súvisí aj s knedlík, kde (a správne), Machek predpokladá výpožičku z juhonemeckého Knödel.

Srbch. dialekt vo Vojvodine pozná gomboce = gance, kde máme očitú výpožičku z maď. gombóc = knédľa. Viď Huba – etymológia je ie.

Gang, gong

Ľud. zastar. Chodba. Prevzaté z nem. Gang = r/v.

Gangať

Nár. Skackať, poskakovať. Adaptované nem. Gang = chod, chodník, pohyb.

Ganglion

Anat. Nervová uzlina, zväzok nervových buniek. Gr. γάγγλιον.

Gangréna

Z lat. gangraena, ktorého východiskom je gr. γάγγραινα = gangréna, rakovina.

Gániť

Nepriateľský, zlostne sa dívať, zazerať, byť zamračený, neprívetivo sa tváriť, rúhať. Nejasné. Môžeme uvážiť až niekoľko východísk.

A/ Predstavuje adaptáciu lat. paganus, ktorého pôvodný význam bol dedinčan, vidiečan, občan, civil. V kresťanskej latine význam sa posúva na nekresťan, nežid, čiže neveriaci. U nás z toho vzniká pohan = r/v.

Kresťanstvo, ako ideológia sa začalo šíriť hlavne v mestách, kým vidiek tomu odolával. Ľud na vidieku sa aj ďalej pevne držal starých bohov, starého náboženstva. Ako všetci vidiečania (aj dnes), keď takýto ľudia prídu do mesta, tak sa nevedia vynadívať na neznáme veci. Vypúčajú oči na všetko. Všetko im je nové, neznáme a tomu neznámemu neveria. Tvária sa ku nemu nepriateľský, neprívetivo, až zlostne.

Lat. paganus vychádza z koreňa pagus = vidiek, oblasť vidieka, vnútrozemie, kraj, ktoré vzniklo z pôvodného pango, pegi, pactum = zriadiť, ustáliť, zistiť, lokalizovať, vtlačiť (vtisnúť, zabiť) kôl, znak do zeme, s čím sa určila už či parcela pôdy, alebo aj hranica kraja. Podľa ox.et.slovníka, význam lat. paganus = pohan, neveriaci je „neistého“ pôvodu.

B/ Núka sa aj uváženie nemeckého Auge = oko, lebo gániť sa týka zazerania, pozerania, dívania sa a ako slovo zjavuje sa len v slovenčine, na Morave a v srbch. nár. galiti = vypúčať, vytriešťať oči. V takomto prípade, nem. Auge by muselo prejsť dlhším procesom adaptovania.

C/ Môže súvisieť aj so slovom karhať v zmysle karhania nie slovom, ale očami. (Viď)

D/ Za uváženie stojí aj sans. ganáyati = počítať, s ktorým súvisí gunáyati = radiť, ktoré sa v následných jazykoch Indie vyvinulo aj v kalkulovať, rozmýšľať, zvažovať, uvažovať, dumať, meditovať.

Zasluhuje si dôkladnejšie štúdium.

Garád

Priekopa na odvod zvyšnej povrchovej vody, alebo dovod vody ku navodňovacím parcelám. Tesne súvisí so slovom gádor. Príbuzné ku sans. gadda = jama, priekopa, z čoho v jazyku gujarati (gudžerati) je tiež garad = jama, priekopa, v záp. pahlavi gadd, gaddri, gador = jarok, potok, rieka. Blízko mu stojí aj sans. gada = obrobené, kultivované polia. Viď Gádor.

Garafia

Nár. Klinček, karafia(t), Dianthus caryophyllus. Tal. gariofilata, súč. garofano, na podklade gr. καρυόφυλλον, ktoré preniklo do peržského ako qaranful, odtiaľ do tureckého, ako karanfil a odtiaľ do srbch. karanfil. Podľa ox.et.slovníka, pôvod je „neistý“.

Garancia

Záruka, zabezpečenie. St.fr. garantie, varianta slova warantie, pôvodne franské *werend = st.h.n. werent, kor. giweren, nem. gewähren, s významom ručenie, záruka, istenie, blízke ku Wehr = ochrana, obrana, vojenská služba.

Garazda

Krik, výtržnosť, vystrájanie. Stará výpožička z gótskeho jazyka, kde *garazds = rozumne hovoriť, ktoré je kombináciu ga + razda = jazyk, st.ang. reord = hlas, jazyk, st.h.n. rarta = hlas. V cirk.slovanskom toto slovo máme zaznamená, ako gorazdъ = šikovný, zbehlý (viď meno Gorazd).

Starý gótsky význam slova prenikol medzi Slovanov a stretávame sa s ním v rus. gorázd, ukr. garázd, poľ. gorazd, v čes. horázditi, ba preniklo i do str.gréckeho, ako γαρασδοειδής. Starší etymológovia predpokladali, že pôvod slova bude v maďarskom jazyku, lebo aj tam jestvuje garázda, garázdálkodik = výtržník, krikľún, šarapatiť, robiť výtržnosti, avšak toto slovo do maďarčiny preniklo cestou slovenčiny, ktorá ho poznala od skorej. Tiež sa ho pokúšalo vysvetliť i na podklade hornolužického hrono = reč, jazyk, alebo aj na podklade slovanského hrdý, gordьij, či aj praslov. gor- = hovoriť, govoriti. Toto posledné prirovnanie, hovoriť, govoriti je už celkom blízko, avšak fonetický nezodpovedá, nuž súčasní etymológovia sa prikláňajú ku mienky, že tu ide o výpožičku z gótskeho jazyka.

S týmto súvisí aj (ne)horázny a pod.

Garáž

Miesto na úschovu automobilov. Medzinárodné slovo. Prevzaté z fr. garage, utvorené na podklade starého severofrancúzskeho warer, súč. garer = postarať sa, ktoré je germánskeho pôvodu. St.h.n. biwaron, z čoho je aj ang. beware = chrániť, vystríhať, dávať pozor, varovať.

Garbiar

Kožiar, odborník na spracúvanie surových koží, kušniar. Poľ. garbarz, ukr. garbár, slovín. garbati = spracúvať kožu. Všetko má svoj pôvod v st.h.n. gerwen, garwen, gerben = robiť, vyrábať, gerwer = garbiar.

Garda

Stráž, ochrana, osobná stráž panovníkov, oddiel ochrancov, strážcov. St.fr. garde, kor. garder, z rímskej latiny wardare, ktorého pôvod je vo franskom wardon, st.h.n. warten = strážiť, chrániť, ochraňovať. Viď Garancia, Garnírovať.

Garderóba

Zásoba šiat, šatňa. Medzinárodné. Pôvod vo fr. garderobe = r/v. Fr. garde, z franského wardon = trhový tovar (ale pôvodný význam bol niečo, ako vzácna vec, vec k ošetrovaniu, stráženiu) + robe, ktoré v rím.lat. predstavuje rauba a toto je ger. pôvodu, s významom rúcho, avšak toto je už len sekundárny význam. Primárny mu je krádež, lup, lebo pekné a kvalitné rúcho si germánske plemená získavali krádežou, lúpením po rímskych provinciách.

Gargarizovať

Vyplachovať si ústa, kloktať. V príbuzenstve bude ang. gargle = r/v, fr. gargouille = r/v, ale aj starofr. gargouille = hrdlo, gágor, krk a z toho, chrlič vody na gotickej stavbe. Podľa ox.et.slovníka, všetko je zvukomalebného pôvodu. *Porovnaj slovenské Gágor.

Garíčka

Krúžok, obruč, prsteň. Viď Karička.

Garnírovať

Ozdobovať, obkladať. Prevzaté z nem. garnieren, ktoré vychádza z fr. garnir. V súčasnosti, ako u nás, tak aj v ger. jazykoch a vo fr. význam sa posunul hlavne na ozdobovanie, obkladanie , prezentovanie jedla, napr.misy s mäsom. Pôvod samého slova je však v ger. *warnjan, ktoré je príbuzné ku warnejan = byť si vedomý (z čoho vzniká slovo pre gardu = stráženie, ochranu // viď Garda).

Odtialto, ako prevzaté, máme: garnír, garnitúra, garnizóna, garsoniéra atď.

Gás

Ľud. Plyn, petrolej. Medzinárodné. V úzadí slova je jeden zo základných princípov okultizmu, že v každej bytosti sa nachádza úplne elastický fluid, z čoho Holanďan J.B.van Helmont (1577 – 1644) vymýšľa slovo gás, hol. gas, pre ktoré, ako východisko použil grécke cháos / χάος = chaos, zmätok, neporiadok... (Oxford)

Gastronóm

Milovník dobrého jedla, labužník, gurman, gurmand. Východiskom je gr. gastér, gástra / γαστήρ, γάστρα = brucho, žalúdok, „pupok“.

Odtiaľto vychádza aj gastrický, gastritída, gastrológ atď.

Gaštan

Druh listnatého stromu a jeho plod. Čes. kaštan, srbch. kesten... lat. castanea – gr. κάστανον, peržský qustul = r/v. V príbuznosti bude aj sans. kasthá- = kus dreva, z čoho v prakrite katthá = drevo, cig. (India) kušt = drevo na oheň, cig.(eur.) kašt = drevo.

Gaštan sme si prebrali najskôr z latiny, (Čes.et.slov.) avšak nemožné je neuvážiť aj príbuznosť ku peržskému gustul = gaštan.

Gate

Mužské a ženské spodky; nohavice vôbec; časť ľudového odevu – široké dvanásť polové gate. Všeslovanské. Rus. gáči, ukr. gáči, rus.cirk.slov. gašči, bul. gášči, srbch. gaće, staročes. háce, poľ. gacie, chorvatské hlače = nohavice. Praslov. gatia, prešlo do fínskeho ako kaatio a maď. gatya.

Etymológiou tohto slova sa bavili Bruckner, Trautman, Slawski, Bulič, Skok a rad ďalších, ale záhadu neriešili. Časť ich vychádzala (chybne), zo sans. gárbha- = maternica, zárodok, potomok, ktoré v RV dostáva význam aj v strede, vo vnútri. Odtialto je aj garbhíni- = tehotná. Tu je veľmi ľahko urobiť chybu, lebo v sans. medzi týmito slovami stojí aj gardabhá- = somár, osol, avšak slúžiac sa ang. literatúrou, toto slovo sa v ang. píše ako ass = somár, osol, kým arse = zadok, riť a tu mnohí robia chybu. Namiesto arse, napíšu ass, alebo opačne. Upodozrievam, že práve tu prišlo ku chybe, lebo vo vysvetľovaní gate, prechádza sa na komparáciu ie. slova pre zadok, riť, vulvu, „feminum pars interior“ a pod. Časť slovanských etymológov videla, že toto vysvetlenie je absurdné, ale to pravé nevedeli najsť, nuž aj Max von Vasmer napísal „Trudnoje slovo“ = ťažké slovo.

Riešenie záhady však predsa bude len v sanskrite. Tu máme slovo granth = zviazať, uzol, či jeho odvodenú podobu grantháyati = zväzovať, uväzovať, uzol (Turnerov slovník pod číslom 4353). Z tohoto v rade indických jazykov vznikol počet variácií, ako napr. nepálske gathnu, assaméske gathiba, paštúnske gath atď. Všade tu ide o význam viazania, zväzovania, uzol.

Hindu gati = kus látky do ktorej sa zavije osoba (hlavne žena) a jeden koniec tejto látky sa prehodí cez plece a popod ruky, kým na prsiach sa to zviaže do uzla.

Ďalšie zaujímavé sans. slovo je kati- = bedra, stehná (ktorého ie. koreňom je *(s)ql-to-. (U Turnera radové číslo 2639.) Z tohoto slova vzniká v jazyku pali, kati-= bedra, pás, driek, v prakrite kadi-, v hindu kati- = r/v, ale už katibandhani = látka čo sa obvije okolo pása, bedier, čiže druh gatí.

Sans. granth, grantháyati, ako fonetický, tak aj významovo stojí blízko kati, ktoré vo svojom význame bedry, stehna... predstavuje tiež „uzol“ na tele človeka, čiže môžeme predpokladať, že tu v podstate ide o rovnaké pravýchodisko.

Ako čo dnes v Indii, ale aj v ďalších krajinách východu, ľudia, hlavne sedliaci si okolo pása, na bedry pášu kus látky, katibandhani, podobne to asi robili aj naši predkovia. Ku zošitiu tej látky do tvaru nohavíc, dochádza neskoršie, ale same slovo pretrváva. Viď Galôn /Galvon, Galoty.

Gáter

Mechanická píla na rezanie dosák. Prevzaté z nem. Gatter.

Gauč

Staršia podoba dnešného kauč = čalúnená pohovka, ktorá sa dá upraviť aj ako posteľ. Medzinárodné. Ang. couch, starofr. couche, východisko coucher (ľahni si, zavaľ sa), na podklade lat. collocare = ulož na miesto.

Gaučo

U nás pod týmto názvom chápeme pastiera dobytka na pampách Argentíny. Skorej sa pod týmto chápalo potomkov so zmiešanou európskou a indiánskou krvou v Južnej Ameriky. Slovo sme dostali cestou španielčiny, avšak pôvod slova je v niektorom indiánskom jazyku.

Gavalier

Muž uhladeného chovania, zdvorilý, úslužný, švihák, štedrý, veľkomyseľný, galantný. Čes. kavalír. Prevzaté z nem. Kavalier a toto z fr. cavalier, alebo tal. cavaliere, ktoré vychádza z rimsko -latínskeho caballus = kôň, čiže gavalier by bol jazdec. Viď Galantný.

Gáza

Jemná priesvitná látka, používaná hlavne na obväzy. Prevzaté z fr. gaze, ktorého východiskom bude pravdepodobne názov palestínskeho mesta Gaza. Jestvuje však aj iné vysvetlenie. Slovo sme dostali cestou španielskeho gasa = jemná priesvitná tenká látka a východiskom tohto je arabské qazz = švík, ktoré je zastúpené aj v perzskom käž = r/v.

Gazda

Roľník, sedliak, hospodár, majiteľ, pán niečoho, správca hosp. majetku. Čes. nár. gazda, slovín. srbch. a poľ. v oblasti Tatier, je tiež gazda, ukr. gázda. Prevzaté je z maďarského gazda = r/v, avšak tu sa vyvinulo na podklade plurálu slovanského gospod(a) = hospodár. Pod týmto pojmom Slovania rozumeli manželský pár, ktorý vládol, spravoval nad majetkom. (Machek, Lizanec, Bevzenko, Slawski, Bruckner, Holub – Lyer, Mladenov, Bárczi.)

Odtialto máme gazdiná, gazdovať, gazdovstvo a pod.

Gazela

Rýchle plaché zviera žijúce na stepiach. Rus. ukr. gazéľ, poľ. čes. mac. srbch. slovín. gazela. Prevzaté z fr. gazelle = r/v, ktorá si ho prevzala z arab. gazal / gazel = r/v.

Gazeta

Medzinárodné a pod ním sa chápu noviny. V súčasnosti sa skorej vyskytuje už len v názvoch novín; úradný vládny žurnál, kde sa zverejňujú hlavne zmeny, vymenovania na jednotlivé funkcie. Fr. gazette, prevzaté z tal. gazzetta, ktorého východiskom je názov benátskej drobnej mince, čo bola cena výtlačku pamfleta. Benátske gaza = meno mince v podstate vychádza z gréckeho gáza / γάζα = pokladnica (štátna), odkiaľ sme dostali aj slovo kasa.

Gaziť

Zaužívané vo Vojvodine, kde má význam: stúpať, namáhavo ísť, brodiť sa, šliapať, ale aj zagazilo ho auto = prešlo ho auto, kohút gazí sliepku = dlapčí sliepku a pod. Preniklo tam zo srbch. gaziti = r/v. V tur. jestvuje gezi = výlet, túra, prechádzka, gezinti = ísť, chodiť, vyjsť na prechádzku, gezmen = turista, pocestný. Turci si toto slovo prebrali najskôr z hindu, kde máme gail, gayal, ktorého východiskom je sans. (dialekt) gas = cesta, chodník, cestovať, spolucestujúci a pod. Srbi si toto slovo prebrali buď z tureckého jazyka, avšak keď je frekventované aj v chorvátskom jaz. tak tu najskôr ide o ich jazykový fosíl z pravlasti . Konečne, podoba slova jestvuje aj v úeržsko, ghazi = junák, podmaniteľ, výbojca, vojak... za ktoré sa F. Steingass chybne domnieva, že bude arabského pôvodu.

Gazolín

Americký termín pre benzín. (V Anglícku, Austrálii, N. Zealande, Indii atď. zaužívané je petrol.) Gazolín, či v am. podobe písania gasoline predstavuje kombináciu slov gas + ol + -ine. Viď Gas = plyn, Ol = olej, -ine = koncovka zaužívaná v chem. terminológii, ako je napr. bromine, chlorine, fluorine, iodine.