.pripravuje Ján Kulík
Znak, písmeno pre hlásku G, g, sa vyvinulo priamo zo znaku pre hlásku C. Viď C.
V staroslovienskej hlaholike a v cyrilike, i keď je po rade štvrtý symbol, predsa dostal hodnotu čísla 3, tak ako je to v gréckej alfabete. Starý slovanský názov mu je glagol.
Hud. Na hudobnej stupnici predstavuje piatu celú notu, sol.
Medzinárodná skratka pre gram.
Gaba
Nár. Hromada, kopa, hŕba peňazí. Súvisí s hrabať, hŕba.
Gabardén
Druh tkaniny z česanej vlnenej priadze. Ang. gabardine, gaberdine sa pôvodne vzťahovalo na hornú časť obleku, letmo prehodenú cez telo. Staršia podoba slova bola gawbardine, vypožičané zo starofr. gauvardine, gallevardine, ktorého pôvod bude najskôr v str.h.n. wallevart = púť, putovanie. Španielska podoba gabardina bude asi najbližšia ku súčasnej, ktorá sa v podobe gabardine, gabardén, posunula na označenie špecifického druhu tkaniny. (Oxford)
Gabať 1°
Čistiť, dávať do poriadku, obriaďovať. Súvisí s hrabať, habať (viď).
Odtiaľto máme ogabať sa, vygabať sa, gabať sa, ogabaný, nagabaný a pod. Viď Habať.
Gabať 2°
Expr. Spať. Nejasné slovo. Možné je, že tu bude súvis s chrápať, alebo ako sa domnieva Machek, aj s lit. kvépti = dýchať.
Gabuzina
Viď Gebuzina.
Gad
Nár. špina, hnus, ošklivosť. Všeslovanské. V jednotlivých jazykoch gad si zachoval význam špiny, ošklivosti, hnusu (napr. srboch. nár. gad = hydina, gadan = hnusný, ošklivý) a v niektorých jazykoch sa posunul na význam hada, zmije. U nás ho máme zastúpené s gad = špina, hnus, ošklivosť, a had = zmija.
Praslov. gadъ = hnusné, odporné, ošklivé (zviera). Príbuzné je ku lit. gёda = hanba, stud, staroprus. gidan = stud, hanba, str.h.n. quat = zlý, hol. kwaad = zlý, nový h.n. Kot = hrôza, nečistota, špina, exkrécia, hindu, pehlavi gand, av. gainti = vôňa, smrad, zápach, špina, hnus, gr. stugnós / στυγνός = nenávidený, odporný, strašný, ošklivý a pod.
Staročes. haditi = haniť, tupiť, zavrhovať, slovín. gaditi = uvádzať do pokušenia, kárať, srbch. gaditi = ošklivieť sa, hnusiť sa, gadiť sa, bul. gadja = špiniť, mazať, rus. gadiť = špiniť, kaziť atď.
Príbuzné je aj sans. gadda- = kal, usadlina, špina, prakrit. gedda = bahno, perž. gil = špina, hnus a podoby slova sa vyskytujú v celej škále indických jazykov. Stojí v blízkosti so sans. karda- = bahno, močiar, ku ktorému prislúcha aj peržské čardeh = počerné, „černejúce“. Viď Had. Odtiaľto máme gadiť sa, gadúch, častý nár. oxymorón gado peknô – vzťahuje sa na malé dieťa, nemlúvňa vo vozíku, keď sa tetky chcú pekne prihovoriť decku, ale hlavne mladej mame, tak použijú gado peknô.
Gádor
Pri Petrovci, keď počas Rak.-Uh. kopali kanál, aby nezničili prírodný tok potoka Begej, tento potrubím previedli popod koryto kanála a tak ho zachránili. Toto potrubie, v tom času vymurované z tehál, ľud nazýval gádor. V sans. gadda- = diera, jama, v rade indických jazykov sa vyvinulo v gador s významom rieka, potok, prúd, jarok, podzemný priestor na úschov vody, podzemný priestor na prietok vody a pod. (Turner. * F. Steingass perzské gharaq = ponoriť, zatopiť priraďuje ku arabskému pôvodu, ale etymológiu v arabskom jaz. neudáva, čiže nie je vykľúčené, že perzské slovo predsa bude len v príbuznosti so sans. a Arabi si ho vypožičali. ) Tesne súvisí so slovom garád = jarok, priekopa.
Gáfor
Chem. Aromatická, veľmi prchavá látka, vyťažená z gáfrovníka. V iných rečiach sa vyskytuje ako camphor, kamfor atď. Pomerne kolísavé dvoj, až trojslabičné slovo. Fr. camphre, st.fr. camphore, str.lat. camphora, asi na podklade španielského alcanfor, ktorého východiskom je arabské kafur, prevzaté najskôr z nejakého indického jazyka, lebo v sans. je zachytené ako karpúra, ale aj tu sa predpokladá, že jeho pôvod bude v nejakom východoázijskom jazyku.
Gágá
Vyjadruje husí gagot. Zvukomalebné.
Gagát
Čierny jantár. Čes. gagát, rus.ukr.srbch.poľ. gagat. Latinsko – grécky gagates, utvorené z názvu riečky a mesta Γάγας / Gágas v Lýkii.
Gágať
Vydávať zvuk podobný gá,gá, gagotať. Zvukomalebné, s príbuzenstvom v str.h.n. gagen, gagern, nem. gagágen, gackern, hol. gaggelen, st.nór. gagl = húsa.
* Za uváženie stojí i možné príbuzenstvo so slovom gágor, v ktorom prípade sa vymaňuje zo zvukomalebnosti. Viď Gágor.
Gágor
Pažerák, hltan u hydiny (husí); hrdlo, hltan u ľudí. Ukr. gágor = hrdlo a podľa ukr.et.slovníka, predstavuje výpožičku zo slovenčiny, kde údajne ako východisko poslúžilo slovenské zvukomalebné gágať (husie gáganie). Machek, Bevzenko.
Jedno z radu možných vysvetlení, keby v sans. nejestvovalo gr, gará- = hltať, prehltávať, prežierať, ktoré sa v prakrite posúva aj na význam jedu, otravy. V hindu, na podklade peržského, vzniká gulu, galu s významom krk, hrdlo, gágor, prieduška. Av. garanh, kor. gar tesne súvisí so sans. gr, gará-. Považujem, že slovenské gágor priamo súvisí so sans. gr, gará- a spomenutými podobamy. V príbuzenstve bude mať aj starofr. gorge = krk, hrdlo, gágor, rímske gurga, na podklade lat. gurges = vír (krútňava) a ang. gorge = hrdlo, hltať, pažerák, úžľabina, priepasť a zast. obsah žalúdka. Viď Grcať.
Odtialto vychádza aj názov po domácky robenej závarky, makarónov, gágorce, ktoré ženy formovali na tkáčskom brde, za pomoci ihlice, takže sa podobali gágorčeku hydiny. Niekde túto závarku nazývali aj brdovce.
Gajdať
Najčastejšie je rozgajdaný = neporiadne oblečený, gajdaňa = neporiadne oblečená a upravená žena. Podľa Šmilauera, tu máme výpožičku z maď. gajdol, ktorého etymológia je však nejasná.
Gajdy
Hudobný nástroj skladajúci sa z piskora a koženého mecha. V čes. et. Slovníku, Machek pod vstupom gajdy, kajdy, mor. kejdy, napočituje: poľ. ukr. bul. gajda, srbch. gajde, ako aj tur. gayda = r/v a všetky podoby vraj majú iberský pôvod. Ukrajinský et.slov. tu pripúšťa ešte aj arabský pôvod. (Machek, Slawski, Vrabie Romanoslavica, Skok, Lokotsch.)
Takéto vysvetlenie bude nepresné, až chybné, lebo v sans. jestvuje rad podobných slov s podobným význam. Kanthá = hrdlo, hlas, zvuk. Gátha = pieseň, z čoho v sinhalese jazyku je gaya = pieseň. Gáyati = spievať, gitá = spievať. Všetky podoby vychádzajú z kor. gai = spievať. S týmto súvisí aj gr. kithára / κιθάρα = lýra, ktoré je východiskom pre citaru a gitaru. Gitaru sme dostali cestou šp. guitarra (východiskom je gr. kithára, čo asi dalo podnet, že gajdy sa priradili ku „iberskému“ pôvodu, i keď v oboch prípadoch ide o súvis so sans. podobamy pre hlas, spev, hrdlo atď.). Prirovnaj aj lat. gaudeo = tešiť sa, veselosť, radosť, nadšenie a pod.
Prirovnanie s tur. alebo aj arabským jazykom, už len pre široké rozvetvenie v sanskrite ( kde slovo nie je izolované), neprichádza do úvahy. Skorej tu ide o ich výpožičku z nejakého ie. jazyka subkontinentu.
Ak by sme uvážili iberský pôvod, v tom prípade slovo gajdy by sme stretali aj v priestore medzi Slovanmi a Španielskom, a tu chýba. Výskyt rum. gaida už len z toho dôvodu nemožno priblížiť ku iberskému, lež slovanskému vplyvu. Gajdy sú starým hudobným nástrojom, rozšíreným medzi všetkými Indoeurópanmi, ale pod rôznymi názvami, nuž aj medzi Slovanmi máme jeden, ktorý musíme považovať za vlastný.
Odtialto máme gajdoš, gajdovať a pod.
……pokračovanie nasleduje…
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára