Tambura: Balkánsky ľudový brnkací hudobný nástroj podobný gitare. V tamburášskom orchestri (Chorvatov, Srbov) zastúpené sú: príma, baspríma, kontra, čelo a basa. Prevzali sme si ako samé slovo, tak aj tento inštrument priamo od Srbov – Chorvatov, kde ako inštrument, tak aj slovo patrí do ich predslovanskej kultúre. Mimo týchto dvoch jazykov, ako slovo, tak aj inštrument najdeme v peržskej kultúre, kde dumbara = tambura, gitara. Peržské slovo súvisí s taburak = bubon, tamburína, tambur = lutna, lýra, gitara, bubon.
Taraba: Plot, ohrada. V SSJ nie je. Prevzaté zo srbch. taraba = r/v. Odkiaľ sa slovo dostalo do srbch. môžeme len hádať, lebo v tureckom jazyku som sa s podobným slovom, podobného významu nestretol, avšak je tu peržské tarab, ako názov dediny neďaleko mesta Bokhara, tar ako slovo s významom vysoké, najvyššie, vrchol, končiar a blízke mu je slovo tara = vysoké (múr, ako ten, ktorý je okolo paláca, kaštieľa - tak to udáva slovník), múr z hliny a blata atď. Údajne toto slovo súvisí s turabi = zo zeme, z hliny, zemové... a na podklade tohoto, F. Steingass to zaraďuje ku arabskému pôvodu. Asi tento uzáver obstojí, s poznámkou, že slovo medzi Indoeurópanov preniklo pomerne dávno, lebo aj sanskrit zachytáva ako fonetický, tak aj významovo podobné slová o ktorých R.L.Turner má poznámku, že budú neárijského pôvodu. Srbské a chorvatské taraba pravdepodobne sú ich jazykovým fosílom.
Tarajček, tarajčok 1°, 2°: Koliesko na ostrohe, ostrôžka, nástroj na krájanie cesta (piroh, heróvky) so zubovaným okrajom. S podobným slovom som sa zatiaľ nestretol ani v jednom slov. jazyku, avšak príbuzné bude sans. tark = točiť, otáčať sa, vrtieť sa, kde má východisko sans. tarkú- = vreteno, oska na vretene, hrot, bodec končiaci sa guľočkou a peržské tar = špic, končiar, vrchol. Vypadá, že v slovenčine máme dva rozdielne tarajčoky. Tarajčok 1° ako ostroha, kde východiskovým slovom by bolo krutiť, (sans. tark = točiť, krutiť), podobne ako je to v sans. kor. krt 1° = krutiť, točiť, otáčať, vrtieť, kým v prípade tarajčok 2° = nástroj na krájanie cesta, ako východisko by sme mali krájanie, kde v sans. funguje kor. krt 2° = krájať, rezať, či tu by bol (k)rájajčok.
Taraska: Ďalšie slovo, čo Slovník slov. jazyka nepozná. Najdete tam tarasiť, tarasnica, tárať, ale nie aj tarasku, burinu, čo naším sedliakom bola asi nepriateľom číslo 1. Kde sa rozmnožila, tam „dusila“ každú plodinu. Okopávaním sa preriedila, ale ak ju človek nespálil, hneď hnala aj ďalej a ako nejaký koberec, prekážala atmosferickej vlahy preniknúť do pôdy, ba vycicala všetkú povrchovú vlahu. Pravá pliaga na poliach.
Súvisí so slovom tarasiť = prekážať, taras = násyp z hliny, hrádza, val, ba aj s naším tárať = popletene, nerozumne rozprávať. Ťažko je rozhraničiť, určiť, kde sa končí slovanské napr. trstina (smädná), srbh. trska, trenie a nem. Tarras, ktoré je vlastne výpožičkou z rímskeho terraceus = zemné, súvisiace so zemou, odkiaľ vyšlo aj francúzske terrasse = teraco atď. Taraska je „zemná“ burina, plaziaca sa po zemi, ale zároveň aj „smädná“, lebo kultúrnym rastlinám nedopraje vody. Všetkú ju vycicá.
Tatamáta: Slengové, s významom : expert, odborník, znalec v niečom. V Slovníku slov. jaz. nejestvuje. Pravdepodobne predstavuje výpožičku zo srbh. jazyka. Príbuzné ku hindu uttamata = výborné, nadmieru výborné, superiórne, hodnotné, vynikajúce a pod.
Torba: Vak z kože, plátna, alebo iného materiálu s nosnými remeňmi, slúžiaci na uschovanie rozličných predmetov a nosený na pleci, chrbte, alebo boku; kapsa; plecniak. Minister bez torby = minister bez rezortu, bez portefeuille. Všeslovanské, ba stretneme sa s nim aj u Maďarov a neslovanských národov na Balkáne. Naší etymológovia ho chápu, ako slovo prevzaté z tur. torba = vrece, vak. Asi chybný uzáver, lebo medzi Slovanmi má ako význam vreca, vaku, tak aj tašky, aktovky, kabely, kapsy, plecniaka atď.
Turecký, krimo-tatarský, azerbejdžánsky torba = vrece, vak, avšak chýba mu etymológia. Tú najdeme v sanskrite. V prvom rade je tu toba = vrece, vak, z čoho je peržské paštúnske tobra, tubra = vak, hindu tobra, bihárske tobra, gudžerati tobrä = vak atď. kým v rade jazykov sa význam posúva aj na peňaženku, mešec (na úschov peňazí), kožený vak, kožený mešec a pod. Slovo toba sa zjavuje aj ako toppa = košíkarstvo, koš, a príbuzné toppa (2°) = prikrývka na hlavu, klobúk, z čoho neskoršie topika = turban, v prakrite topia = prilba, z čoho v rade jazykov vznikajú slová s významom klobúk, prilba, prikrývka na hlavu, pokrývka, pokrov (strecha), pokrývať (dom) atď. Ako príbuzné slovo sa pokladá dhotta = plátno, súkno na zavitie si okolo pása (svojdruh sukne, gatí), čiže aj tu sa jedná o prikrývku, ale aj špecifickú, z textílu.
Trtľa: V SSJ ho nieto. U nás je zaužívané, ako posmešné slovo pre omáčku. Východiskom mu je slovo Trtlať (sa), lebo aj omáčka prenikne všade do jedla, dtrtle sa a "zašpiní" ho. Viď Trtlať.
Trtlať (sa): Násilne sa niekam, niekde pchať, tlačiť. V SSJ nejestvuje. U nás je to bežným slovom. Súvisí s trtošiť a vintrt. Viď Vintrt.
Trtošiť: Rýchlo kráčať, utekať, bežať, ísť ako s "posoleným zadkom". V SSJ ho nenajdete. Sú tam však príbuzné slová, s rovnakým významom, ako trtúňať, trtúľať, trtúliť.
Bližšie vysvetlenie pod Vintrt.
**************************
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára