Paris – trójsky princ - únosca krásnej Heleny.
„Na kom vláda, na tom pravda“, zvykneme hovoriť a preto, pri spoznávaní Parisa, všetko musíme brať s určitou rezervou. Veď kto nám zanechal pamiatku na Parisa? Ich nepriatelia, Gréci a tí veru vedeli tú pravdu poprekrúcať. Vôbec by sa nezahanbili ani dnes. Ešte vždy sa pravda prekrúca a dejiny píšu víťazi.
Kto bol Paris? Trójsky princ, syn kráľa Priama a Hecuby, ktorého nazývali aj Alexander. Vraj ešte nebol ani svete a rodičom bolo zvestované proroctvo, že tento ich syn prinesie záhubu celej krajine.
Nastráchal sa Priam a veru sa nastráchala Hecuba. Otec Priam, aby zachránil mesto a krajinu, rozkázal sluhovi Archelausovi, aby dieťa skántril hneď pri rodení. Či tento sluha mal jemnejšie srdce, alebo podľahol prosbe matky, ale dieťa neskántril podľa príkazu. Konečne, ešte aj počas rímskej impérie, nežiadúce novorodeniatká sa odnášali na pusté miesta v horách a tam sa ich nechalo na pospas prírody – drsnému vetru, chladu, hladu, divej zveri a pod. Sluha Archelaus zaniesol novorodeniatko na horu Ida a tam ho nechal. Našli ho nejakí pastieri oviec a vzali so sebou. Vychovávali ho, ako vlastného syna. Dorastal, vyrastal a každému bolo jasné, že je to neobyčajný chlap. Určite z nejakého aristokratického rodu. Ničoho sa nebál. Ani lesných dravcov. Vždy si vedel ochrániť zverené mu stádo a práve z toho aj dostal meno Alexander = ochranca. Medzi pastiermi vynikal a všimla si ho aj tamojšia lokálna nymfa Oenone a bola svadba. Manželstvo bolo vynikajúce, ale prišlo nešťastie. Svadba Peleusa, kráľa Phthie, obyčajného smrtelníka a Thetis, bohyne, dcéry Nereusa a Doris, ktorá bola dcérou Okeanusa.
Svadba bola veselá a bohovia v najlepšej nálade, avšak medzi nimi chýbala bohyňa nesváru. Nepozvali ju, nuž vymyslela si, ako pokaziť toto božské veselie. Hodila medzi nich zlaté jablko (Jablko nesváru), kde bolo napísané „Detur pulchriori“ – pre najkrajšiu. Začala sa hádka. Bohyne sa vadili, dokazovali svoju krásu, ale sa nemohli uzhodnúť. Poprosili tam prítomných bohov, aby riešili prípad. Ktorá je z nich najkrajšia. Bohovia sa nechceli púšťať do hádky a úlohu zverili Parisovi. Ujal sa jej, ale pod podmienkou, že so seba zvlečú všetko svoje rúcho a zhodia všetky šperky. Poslúchli a defilovali tam pred Parisom. Strhli si rúcho, strhli si šperky, ale predsa nejak chceli to Parisovo rozhodnutie aj ovplyvniť. Aténa mu sľubovala múdrosť a vojenskú slávu. Hera /Juno mu sľubovala kráľovstvo a Afrodita /Venuša mu sľúbila najkrajšiu ženu na svete, čo sa ukázalo, že sľúbila mu Helenu. Vyhrala Afrodita.
Po čase, výhrou na zápase v Tróji, Paris sa vrátil do mesta a zaujal svoje patričné miesto, ako syn kráľa Priama. Po tomto, ako mu sľúbila Afrodita, išiel po Helenu (viď vstup Helena) a bola z toho trójska vojna. Počas vojny, Paris sa preslávil výhrou nad Achilesom, ale aj sám, tesne pri konci vojny hynie. Zabil ho Philoctetes.
Paríž, hlavné mesto Francúzska nema súvis s legendárnym Parisom. Názov Paríža sa odvádza z mena jedného keltského plemena.
================
Peleus – kráľ Tesalie, manžel Thetis, jednej z nereidiek a otec Achillesa.
Peleus bol jediný zo smrtelníkov, čo sa oženil s nesmrtelníčkou. Aj jeho život bol poznačený vraždami atď. ako život každého junáka tej doby. Oženil sa najprv s Antigónou, dcérou Eurytusa, ktorého pri poľovačke na diviakov, náhodou zabil. Odišiel z tejto krajiny a prístrešie našiel u kráľa Acastusa, ale ani tu nebol dlho. Údajne sa do neho zaľúbila pani kráľovna a že on na jej lásku neodpovedal, obvinila ona jeho, že ju chce zviesť. Kráľ aj trochu veril, ale aj nie, lebo si ženu dobre poznal, nuž namiesto normálneho trestu smrti rozhodol sa pre iné. Svojim vojakom rozkázal, aby Peleusa zavolali na poľovačku a tu ho priviazali o strom a nechali na pospas divej zveri. Vojaci vykonali, ako mali naložené, lenže teraz už ani Zeus nemohol byť ľahojstaný. Veď je toto jeho vnuk a je nevinný. Rozkázal Vulkánovi, aby vyslobodil Peleusa. Akonáhle bol na slobode, hneď zorganizoval priateľov a pomstil sa za nepravdu. Zmocnil sa celého kráľovstva.
Keď mu umrela manželka Antigona, (mal s ňou dcéru Polydoru), hneď sa začal zaliečať samej Thetis, do ktorej sa tajne zamiloval aj sám Zeus. Táto krasavica však od neho utekala, ako len vládala. Ona, nereidka, ba hlavná nereidka, nesmrtelná, dcéra Nereusa a Doris, vnučka Okeanosa... obyčajného smrtelníka nechcela ani vidieť. Bohovia si však poradili. Keď im priniesol obeť na oltár, Proteus, syn Okeanosa a Thetis staršej (stará mať), poradil Peleusovi, čo má robiť. Vyčkať na chvíľu, keď Thetis bude doma spať a tu ju prekvapiť. Teraz mu nebude môcť utiecť. Tak aj urobil a bola svadba.
Z tohoto manželstva na svet prišiel aj Achiles, ten čo bol zranitelný jedine do päty, junák trójskej vojny. Tam aj zahynul. Peleus nesmierne túžil za synom, takže Thetis sa zmilovala a sľubila mu nesmrtelnosť.
=============
Pelops – grécky junák – zakladateľ olympijských hier.
Pelops bol synom Tantalusa, kráľa Frýgie a Euryanassy. Chlapcove dobrodružstvá sa začali hneď od narodenia. Tantalus nebol najpoctivejší a dobiedal do bohov. Aj teraz, zabil si syna, rozsekal ho na kúsky a uvaril z neho guláš, ktorý zaniesol pred bohov. Všetci ho dobre poznali a vedeli, že im zase ide niečo podhodiť. Všetci, okrem Demeter, ktorá mala starostí vyše hlavy. Hľadala si dcéru Persefónu, ktorá ako keby sa pod zem prepadla. Bola z tohoto aj poriadne vyhladnela, nuž nehľadela čo je a zjedla plece, lopatku z Pelopsa.
Toto bohov dopálilo, keď hľa tu nejaký smrtelník si robí z nich žarty a vzkriesili chlapca. Chýbalo mu však rameno. Aj toto zriadili. Urobili mu ho zo slonovej kosti.
Pelops vyrástol na krásneho mládenca, ktorého si obľúbil najmä Poseidon /Neptún. Pozval si ho do svojho nebeského paláca, kde mu zveril úlohu posluhovať ho vínom a nektárom. Bol boží čašník. Tantalus uvidel, že sa synovi dobre vodí a zase si chcel s bohmi urobiť žart. Nadal Pelopsa, aby ukradol trochu nektáru a ambrózii, s ktorými chcel počastovať smrtelníkov. Krádež rýchlo odhalili a Pelopsa z Olympu vyhnali. Pelopsa na zem a Tanlus sa dostal do pekla, kde mu na plecia zavalili obrovský kameň.
Pelops sa zaľúbil do Hippodamie, dcéry Oenomausa a chcel sa ženiť. Aj tu mal ťažkosti, lebo Oenomausa dávna veštba varovala, že bude zavraždený vlastným zaťom, nuž robil prekážky každému potenciálnemu ženíchovi. Museli sa s nim závodiť v dostihoch na voze. Vedel on dobre, že nikto nebude lepší od neho. Sám boh Ares mu daroval dostihový voz a vždy zvíťazil Dcéra zostala pri ňom a každý potenciálny ženích bol zavraždený. Takto už zabil dvanástich.
Teraz to však bolo trochu inak. Hippodamia sa zaľúbila do Pelopsa a nadala otcovho sluhu, Myrtilusa, aby na voze vymenil drevené kliny s voskovými. Dostihy sa začali, ale na slnku sa tie voskové kliny roztopili, kolesá popadali, voz sa rozpadol a Oenomaus zahynul.
Kto vie, či by vôbec tie dostihy aj vyhral nebohý Oenomaus, lebo Pelops mal okrídlené kone, dar od boha Poseidona /Neptúna. Bola svadba a po svadbe, na pamiatku tých dostihov, Pelops zakladá olympijské hry.
*****************************
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára