Škandinávsko je oblasť, odkiaľ prichádzali draví Germani a týto sa veru prali. Nevadilo s kým. Medzi sebou, alebo proti Keltom, Rimanom... a neskoršie aj proti Slovanom, avšak asi najlepšie im chutili pračky medzi sebou. Kraj mali chladný, na potraviny chudobný, nuž čo si počnú? Na dovažok, ako tvrdia súčasní vedci, planéta Zem mala aj vtedy nejakú klimatickú zmenu. Postupne sa chladilo. Tí, čo sa posunuli na juh skorej, začali si zaujímať svoje „tradičné“ územia. Presunuli sa aj na Britské ostrovy atď. atď. a tí, čo zostali v starom kraji, začali s rabovačkami. Poznáme ich, ako Vikingov. Darilo sa im. Najkrajšie, najvýnosnejšie rabovačky boli tam, kde žili ich, už pokrstení bývalí spolubratia. Áno najlepšie sa rabovali kresťanské kláštori, lenže s týmto si sami kopali jamu. Začali sa pokresťančovať, ale dravosť ich neopúšťala. Teraz, už pod krížom, išli rúbať neveriacich. Nevadilo, či to budú moslimovia, alebo ešte nepokresťančení severania, ako napr. Baltoslovania, Ugrofíni a pod.
Práve počas takejto výpravy proti Estóncom, podľa tradíčného podania Dánov, ich budúca národná vlajka padla medzi nich rovno z neba a to presne 15. júna 1219. roku, počas bitky pri Lyndanisse (neďaleko mesta Tallinn – Estónsko) a to bol znak rovno od Boha, ktorý si zastal na stranu „svojho“ vojska, čo viedol ich kráľ Valdemar II. ale toto im už veriť nemôžeme. Prečo? Tak, prvý zánam o ich vlajke je o sto rokov mladší a historické dáta ukazujú, že táto ich vlajka, ani nie je výlučne len ich. Mnohé kniežatstvá, „štátiky“ tzv. Svätej rímskej ríše mali podobné, až rovnaké vlajky, či aj tie štátiky pozdĺž ich hraníc používali rovnaké (a Dánsko bolo práve tam). Všimnite si vlajku Švajčiarska, ba aj Savojska, ba aj ríšska vojnová vlajka bola na vlas rovnaká. Červená farba vraj predstavuje boj, bitky pre vieru a ten biely kríž je tam preto, aby každému bolo jasné, že tie bitky sa konajú pre „svätú“ vec.
Dánska verzia vojnovej vlajky má podobu „lastovičieho chvosta“ z čoho sa dostala škandinávska podoba kríža, ktorý nie je rovno v strede, ale kolmé rameno je v prvej tretine poľa. Táto podoba vlajky je aj dnes len „vojenskou“, či vojnovou. Radoví občania nikdy nesiahali po „Dannebrog“ (úradný názov dánskej vlajky). Stredom XIX. st. (1849) , ako po celej Európe, tak aj v Dánsku vzplanuli nepokoje a ľud sa po prvýraz postavil pod svoju národnú zástavu, lenže nie v tej „lastovičej“, lež vo svete bežnej, obdĺžnikovej podobe. Od toho času, Dáni majú aj svoju národnú vlajku. Jej dimenzie sú však aj dnes pohyblivé, neustálené. Normálne sa chápe, že to má byť v pomere (šírka x dĺžka) 28 : 34, ale povoľuje sa aj 28 : 37.
*Podoba dánskej zástavy ovplynila aj ďalšie škandinávske krajiny.
……………………….pripravil J. Kulík
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára