Nóri, ktorí sa považovali za samostatný národ, dlhé roky boli pod domináciou Švédov, ba mali aj spoločného kráľa, lenže... no s týmto stavom neboli najspokojnejší a trucovali, ako sa dalo. Namiesto švédskej, vyvesovali dánsku vlajku a pod.
Vo februári 1814. roku, korunný princ Christian Frederick vytvoril novú samostatnú vlajku Nórska, lebo nespokojnosť s vládou švédskej koruny vždy bola pod povrchom. Rozhodol sa pre vlajku Dánska, ktorú Nóri už tradične používali, s tým, že na ten dánsky biely kríž priložil aj tmavomodrý kríž, akože nórsky a do horného kantónu vsunul nórsky erb. Zlatého leva s korunou, ktorý drží bojovú sekeru. V 1821. roku, nórsky parlament schválil podobu súčasnej vlajky, ktorú navrhol Frederick Meltzer, lenže trvalo to ešte 77 rokov boja, zápasu, kým ju schválilo aj Švédsko. Švédsky kráľ dlho odmietal uznať im vlajku. Len v 1838. bolo im povolené vyvesiť si ju aj na lode a aj vtedy, ak tam nemali aj tú „spoločnú“ vlajku, nemohli dostať ochranu švédskej koruny.
v 1844. roku, nový švédsky kráľ Oscar I. vytvoril nový symbol „zväzu“, keď urobil kombináciu švédskeho a nórskeho kríža, ale aj ďalej, obe vlajky museli v kantóne mať znak únie. Takto sa urobil aj ďalší krok na púti osamostatnenia sa Nórska. Bolo to lepšie, ale Nóri túto novú vlajku nazývali „špinavou“, „herringovým šalátom“ a pod. Chceli mať „čistú“ vlajku. Bez toho znaku v kantóne, takže boj o vlajku trval aj ďalej. V rokoch 1893, 1896 a znovu v 1898. nórsky parlament hlasoval a aj odhlasoval, že ten symbol z kantónu sa má odstrániť. Pri tom treťom odhlasovaní, aj kráľ musel cúvnuť. Musel dať svoj podpis, musel aj zákonom schváliť novú, „čistú“ vlajku. Táto podoba, ktorá trvá aj dnes, po prvýraz zaviala 15. decembra 1899. a šesť rokov neskoršie, Nórsko sa konečne aj osamostatňuje.
……………………………pripravil J. Kulik
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára