Bežne, medzi krajiny Škandinávska, zaraďuje sa aj Fínsko. O pôvode tamojšieho obyvateľa vieme toľko, že súčasní Fíni sa považujú za vetvu Ugro-fínskej jazykovej skupiny, ale kompozícia obyvateľstva, jeho pôvod nám je zahalený do temna dejín. Archeologické pamiatky ukazujú, že človek tu žil už v čase asi 6 tisíc rokov p.n.l. Neskoršie sem prichádzajú mnohé ďalšie skupiny a obyvateľstvo sa mieša. Konečne, zatiaľ nevieme rozlúštiť ani etymológiu názvu Škandinávia. Vlastne nepoznáme prvý element, kým koncovka –avia, podľa jazykovedcov vraj má ie. pôvod a význam „ostrov“.
Obyvateľov tejto krajiny poznáme, ako Fínov, lenže oni seba nazývajú Suomi. Krajinu si nazývajú Suomen Tasavalta, kým pre nás je to jednoducho Fínsko a na podiv, aspoň v ang. príručkách, etymologických slovníkoch atď. o tomto mene, názve sa dozvieme len toľko, že etymológia je neznáma.
V ruskom et. slovníku pod vstupom Finn najdeme, že názov pochádza (súčasnú ruský), zo švédskeho jazyka, Finne a východiskom tohoto je staroškan. Finnar = Fíni, ktorého lat. je Fenni (Tacitus), gr. Φίννοι (Ptolomej) a všetko sa vraj zvádza, či môže sa dať do súvisu s gótskym findhar = sliediť, ktorého prvoradý význam je lovci, poľovníci. Niektorí vedci to dávajú aj do súvisu so starým h.n. fenna, fenni = blato, močarisko... čo však Vasmer a aj ďalší považujú za „nespoľahlivé“ vysvetlenie.
Trochu skorej od dánskeho šírenia slova Božieho medzi Estóncami, Švédi s ohňom a mečom usilovne pracovali medzi Fínmi. V jednej ruke Biblia, v druhej meč. Tak sa im darilo, že už v XII. st. mali Fínov vo vrecku, vlastne v laviciach. Zotrvali tam do 1809. roku, do času, kedy ich odtiaľto vytláčajú Rusi, takže aj dnes Fíni sú z väčšej časti evanjelici, ale majú aj hodne pravoslávnych. V rusku zotrvali do „októbrovej“ revolúcie, čiže do 6. XII. 1917. kedy vyhlasujú vlastnú samostatnosť. Ako už samostatní potrebovali aj vlastné identifikačné symboli a mali kam siahnuť.
V XVI. st. veľké kniežatstvo Fínska získalo svoj národný štít. Na červenom štíte bol zlatý lev s obrnenou ľudskou rukou, v ktorej drží meč. Všade okolo neho sú roztrúsené biele ruže. Prechod spod švédskej, pod imperiálnu ruskú korunu, nebol každému podľa chuti a že v tom čase po celej Európe začínali duť nové vetríky, či vtedy ešte len vánok, ako všetci, tak aj Fíni sa „prebúdzajú“ a hľadajú si nejaké celonárodné identifikačné znaky. (Pamätaj, európske „meruôsme“ roky potriasli svetom!) Zjavuje sa aj nová „národná“ vlajka, v ktorej sú zastúpené farby štítu: červená, žltá a biela. Významný spisovateľ Zacharius Topelius, v lete 1862. roku navrhuje novú vlajku a tento jeho návrh ľud prijal s ochotou.
Na biele pole, ktoré reprezentuje zasneženú krajinu, umiestňuje modrý „škandinávsky“ kríž. Táto modrá farba im reprezentuje množstvo jazier (údajne ich majú vyše 55 tisíc), no a preto je to „nordický“ kríž, aby každý vedel, že aj oni sú krajinou Škandinávie. Po vyhlásení samostatnosti, ešte nejakú dobu polemizovali o farbách vlajky, ale konečne, 29. mája 1918. roku táto biela vlajka bola schválená, ako štátna. Od vtedy boli len maličké úpravy a týkali sa jedine odtienku modrej. Posledne o tom debatovali v januári 1995.
*Na štátnych budovách veje takáto vlajka. V strede kríža je erb, štít, lev, kým občianska vlajka toho leva nema. Obe varianty sú úradné.
………………………pripravil J. Kulik
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára