Už v XIV. st. vládnuca dynastia Folkungových mala modrý štít s vlniacimi sa bielými pásami, na ktorých bol zlatý lev. Aj švédsky erb, tiež zo XIV. st. mal modré pole, modrý štít a tri zlaté koruny a preto vládne mienka, že do neskoršej národnej vlajky inkorporovali práve tieto farby, modrú a žltú. Najstaršia zaznamenaná vlajka tiež pochádza z druhej polovice XIV. st. Na modrom poli boli jednoduché žlté vodorovné pruhy. Na neskoršiu, súčasnú podobu vlajky, určite vplývala vlajka susedného Dánska, lebo Dánsko bolo odvekým rivalom Švédska. Od XVI. st. švédske lode plávali pod vlajkou, ktorá je teraz ich štátnym erbom. Vlajka v podobe „lastovičieho“ chvosta sa stáva populárnou len v XVII. st. a používalo ju švédske námorníctvo.
Rozhodnutím Viedenského kongresu (1815.) Švédsko a Nórsko i keď majú spoločného panovníka, predsa sú to dve samostatné kráľovstvá a aby to bolo viditeľné, na obe vlajky do ich horného kantónu sa prikladá znak „ zväzu“. Jeho najstaršia podoba bol biely kríž na červenom poli, čo neskoršie podľahlo ešte ďalším úpravám. Keď Nóri, v roku 1905. získali samostatnosť, Švédi sa rozhodujú za vlajku, ktorú majú aj dnes (22. júna 1906), ale vlajku „lastovičieho“ chvosta si tiež ponechávajú, ako a jedine vlajku ich ozbrojených síl.
Rozmer vlajky je 5:8.
………………………………….pripravil J.Kulik
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára