29 januára 2010

Zvony a Zvonivá cimbalovka. Jus.

Prajem Vám všetko dobré a nech Vám po celý rok 2010 spievajú Zvony a hrá Zvonivá cimbalovka. Jus.

 

zvony 12

Etymologický slovník Ga

JKulik,obrazok2

 

 

 

…pripravuje Ján Kulík

 

Gamba

Pera a v pl. aj ústa, ich vonkajšia časť. O tomto slove Machek poznamenáva, že nie je z poľského geba = huba, ústa, ale je domácim expresívnym útvarom. Staročes. bolo kabelka = ústa, huba a toto (gamba) je zhrubnuté kamba (zosilnené hláskou -m- ), až konečne sa aj spoluhláska k(amba) posúva na expresívnejšiu g- a vzniká gamba. (?) (Jungman – Koníř)

Podľa vlastného náhľadu, tu ide o pôvodne keltské slovo, ír. gob = zobák, ústa, pysk, pyštek, zobať, galské gob = r/v, z čoho v st.fr. go(u)be = plné ústa, nádor, napuchlina. Viď Gobec. Všetko súvisí aj so slovami Huba 1°, Huba 2°, Hýbať – lebo aj zobák môže, či je ohnutý, kým gamba zase predstavuje aj určité napuchnutie, nádor.

Gambit

Šach. Výhodné obetovanie figúry pri šachovej hre. Medzinárodné. Pôvod v tal. gambetto = cupkanie, drobčenie, potkýnanie, kor. gamba = noha.

Gamblovať

Hrať hazardné hry, riskantné hry, riskantné podujatie, špekulácia. Prevzaté z ang. gamble = r/v, kde východiskom je slovo game = hra, šport, zábava, avšak etymológia tohoto slova je „neznámeho pôvodu“. (Ox.et.slov.)

Gambo

Druh pikantného jedla, podobného gulášu, alebo indickému curry (kary), kde hlavnou surovinou je slepačie mäso a zelenina okra (Abelmuschus esculentus). V jazykoch záp. Afriky okra v jaz. Twi = ngkuruma, v jaz. Igbo = okuro, avšak gambo ako slovo, tak aj druh jedla má svoj pôvod medzi americkými černochmi, takže jeho etymológia sa podáva len, ako záp.africký pôvod.

Gaméta

Biol. Zárodočná pohlavná bunka. Mod.lat. gameta, na podklade gr. γαμετή = žena, manželka, γαμέτης = muž, manžel, γάμος = manželstvo.

Gambrínus

Častý názov druhu piva. Názvom sa naráža na meno mýtického kráľa Flamánska, ktorý vraj vynašiel recept na pivo.

Gáňať sa

Námahou ísť, vliecť sa, trmácať sa, ale aj hnať sa (za niečím). Machek poznamenáva, že tu ide o nejasné slovo, ktoré asi nebude súvisieť s nagáňať (Kyjov na Mor.) s významom napršať mnoho, nadrobiť si (chleba do kávy).

Pred sebou máme expresívne slovo odvodené z hnať (sa), kde neznelé h sa posunulo v znelé g čím sme dostali gáňať (sa), ktoré počuť aj v stredoslovenskom nárečí vo Vojvodine. Tu sa zachovalo najskôr pod vplyvom srbch. goniti (se) = hnať (sa).

Medzi deťmi často počuť gáňali sme sa = obhaňali, nahaňali sme sa.... alebo gáňa sa za robotou = ženie sa za robotou. Viď Hnať.

Gance

Druh sedliackeho jedla z cestoviny v podobe malých knedličiek, buchtičiek, väčších halušiek. Cesto sa robilo zo pšeničnej, alebo kukuričnej múky, s pridaním zemiakov a vyváralo sa. Po uvarení, gance sa posypali  makom, medom a pod. Typické sedliacke jedlo na Dolnej zemi.

V príbuzenstve bude tal. gnocchi = gance.

Slovenské ganec, gance súvisí s gniaviť, so srbch. gnječiti, gnjaviti = gniaviť, o ktorých rad starších etymológov predpokladá výpožičku z ger. jazyka, čo je úplne chybné, lebo sans. ghacc = tlačiť, stláčať, tlačenica, gacu = kúsok chleba, v hindu gijolna = tlačiť, stláčať rukou, gniaviť, ghat = formovať, dávať mu podobu, súvisí ako s ger. tak aj slovanskými podobami. Sans. ghacc je celkom blízko ku nášmu tlač.

So všetkým súvisí aj toch. B kante = chlieb, kde D.Q.Adams predpokladá PIE koreň gnedh = tlačiť do jednej masy, stláčať, prešovať, gniaviť a toto následne dáva do súvisu so staroanglickým cnedan = súčasnému kneed = miesiť, ktoré už súvisí aj so slovanským gnesti = tlačiť, stláčať, gniaviť a staropruským gnode = koryto na miesenie chleba.

Všetko dospolu súvisí aj s knedlík, kde (a správne), Machek predpokladá výpožičku z juhonemeckého Knödel.

Srbch. dialekt vo Vojvodine pozná gomboce = gance, kde máme očitú výpožičku z maď. gombóc = knédľa. Viď Huba – etymológia je ie.

Gang, gong

Ľud. zastar. Chodba. Prevzaté z nem. Gang = r/v.

Gangať

Nár. Skackať, poskakovať. Adaptované nem. Gang = chod, chodník, pohyb.

Ganglion

Anat. Nervová uzlina, zväzok nervových buniek. Gr. γάγγλιον.

Gangréna

Z lat. gangraena, ktorého východiskom je gr. γάγγραινα = gangréna, rakovina.

Gániť

Nepriateľský, zlostne sa dívať, zazerať, byť zamračený, neprívetivo sa tváriť, rúhať. Nejasné. Môžeme uvážiť až niekoľko východísk.

A/ Predstavuje adaptáciu lat. paganus, ktorého pôvodný význam bol dedinčan, vidiečan, občan, civil. V kresťanskej latine význam sa posúva na nekresťan, nežid, čiže neveriaci. U nás z toho vzniká pohan = r/v.

Kresťanstvo, ako ideológia sa začalo šíriť hlavne v mestách, kým vidiek tomu odolával. Ľud na vidieku sa aj ďalej pevne držal starých bohov, starého náboženstva. Ako všetci vidiečania (aj dnes), keď takýto ľudia prídu do mesta, tak sa nevedia vynadívať na neznáme veci. Vypúčajú oči na všetko. Všetko im je nové, neznáme a tomu neznámemu neveria. Tvária sa ku nemu nepriateľský, neprívetivo, až zlostne.

Lat. paganus vychádza z koreňa pagus = vidiek, oblasť vidieka, vnútrozemie, kraj, ktoré vzniklo z pôvodného pango, pegi, pactum = zriadiť, ustáliť, zistiť, lokalizovať, vtlačiť (vtisnúť, zabiť) kôl, znak do zeme, s čím sa určila už či parcela pôdy, alebo aj hranica kraja. Podľa ox.et.slovníka, význam lat. paganus = pohan, neveriaci je „neistého“ pôvodu.

B/ Núka sa aj uváženie nemeckého Auge = oko, lebo gániť sa týka zazerania, pozerania, dívania sa a ako slovo zjavuje sa len v slovenčine, na Morave a v srbch. nár. galiti = vypúčať, vytriešťať oči. V takomto prípade, nem. Auge by muselo prejsť dlhším procesom adaptovania.

C/ Môže súvisieť aj so slovom karhať v zmysle karhania nie slovom, ale očami. (Viď)

D/ Za uváženie stojí aj sans. ganáyati = počítať, s ktorým súvisí gunáyati = radiť, ktoré sa v následných jazykoch Indie vyvinulo aj v kalkulovať, rozmýšľať, zvažovať, uvažovať, dumať, meditovať.

Zasluhuje si dôkladnejšie štúdium.

Garád

Priekopa na odvod zvyšnej povrchovej vody, alebo dovod vody ku navodňovacím parcelám. Tesne súvisí so slovom gádor. Príbuzné ku sans. gadda = jama, priekopa, z čoho v jazyku gujarati (gudžerati) je tiež garad = jama, priekopa, v záp. pahlavi gadd, gaddri, gador = jarok, potok, rieka. Blízko mu stojí aj sans. gada = obrobené, kultivované polia. Viď Gádor.

Garafia

Nár. Klinček, karafia(t), Dianthus caryophyllus. Tal. gariofilata, súč. garofano, na podklade gr. καρυόφυλλον, ktoré preniklo do peržského ako qaranful, odtiaľ do tureckého, ako karanfil a odtiaľ do srbch. karanfil. Podľa ox.et.slovníka, pôvod je „neistý“.

Garancia

Záruka, zabezpečenie. St.fr. garantie, varianta slova warantie, pôvodne franské *werend = st.h.n. werent, kor. giweren, nem. gewähren, s významom ručenie, záruka, istenie, blízke ku Wehr = ochrana, obrana, vojenská služba.

Garazda

Krik, výtržnosť, vystrájanie. Stará výpožička z gótskeho jazyka, kde *garazds = rozumne hovoriť, ktoré je kombináciu ga + razda = jazyk, st.ang. reord = hlas, jazyk, st.h.n. rarta = hlas. V cirk.slovanskom toto slovo máme zaznamená, ako gorazdъ = šikovný, zbehlý (viď meno Gorazd).

Starý gótsky význam slova prenikol medzi Slovanov a stretávame sa s ním v rus. gorázd, ukr. garázd, poľ. gorazd, v čes. horázditi, ba preniklo i do str.gréckeho, ako γαρασδοειδής. Starší etymológovia predpokladali, že pôvod slova bude v maďarskom jazyku, lebo aj tam jestvuje garázda, garázdálkodik = výtržník, krikľún, šarapatiť, robiť výtržnosti, avšak toto slovo do maďarčiny preniklo cestou slovenčiny, ktorá ho poznala od skorej. Tiež sa ho pokúšalo vysvetliť i na podklade hornolužického hrono = reč, jazyk, alebo aj na podklade slovanského hrdý, gordьij, či aj praslov. gor- = hovoriť, govoriti. Toto posledné prirovnanie, hovoriť, govoriti je už celkom blízko, avšak fonetický nezodpovedá, nuž súčasní etymológovia sa prikláňajú ku mienky, že tu ide o výpožičku z gótskeho jazyka.

S týmto súvisí aj (ne)horázny a pod.

Garáž

Miesto na úschovu automobilov. Medzinárodné slovo. Prevzaté z fr. garage, utvorené na podklade starého severofrancúzskeho warer, súč. garer = postarať sa, ktoré je germánskeho pôvodu. St.h.n. biwaron, z čoho je aj ang. beware = chrániť, vystríhať, dávať pozor, varovať.

Garbiar

Kožiar, odborník na spracúvanie surových koží, kušniar. Poľ. garbarz, ukr. garbár, slovín. garbati = spracúvať kožu. Všetko má svoj pôvod v st.h.n. gerwen, garwen, gerben = robiť, vyrábať, gerwer = garbiar.

Garda

Stráž, ochrana, osobná stráž panovníkov, oddiel ochrancov, strážcov. St.fr. garde, kor. garder, z rímskej latiny wardare, ktorého pôvod je vo franskom wardon, st.h.n. warten = strážiť, chrániť, ochraňovať. Viď Garancia, Garnírovať.

Garderóba

Zásoba šiat, šatňa. Medzinárodné. Pôvod vo fr. garderobe = r/v. Fr. garde, z franského wardon = trhový tovar (ale pôvodný význam bol niečo, ako vzácna vec, vec k ošetrovaniu, stráženiu) + robe, ktoré v rím.lat. predstavuje rauba a toto je ger. pôvodu, s významom rúcho, avšak toto je už len sekundárny význam. Primárny mu je krádež, lup, lebo pekné a kvalitné rúcho si germánske plemená získavali krádežou, lúpením po rímskych provinciách.

Gargarizovať

Vyplachovať si ústa, kloktať. V príbuzenstve bude ang. gargle = r/v, fr. gargouille = r/v, ale aj starofr. gargouille = hrdlo, gágor, krk a z toho, chrlič vody na gotickej stavbe. Podľa ox.et.slovníka, všetko je zvukomalebného pôvodu. *Porovnaj slovenské Gágor.

Garíčka

Krúžok, obruč, prsteň. Viď Karička.

Garnírovať

Ozdobovať, obkladať. Prevzaté z nem. garnieren, ktoré vychádza z fr. garnir. V súčasnosti, ako u nás, tak aj v ger. jazykoch a vo fr. význam sa posunul hlavne na ozdobovanie, obkladanie , prezentovanie jedla, napr.misy s mäsom. Pôvod samého slova je však v ger. *warnjan, ktoré je príbuzné ku warnejan = byť si vedomý (z čoho vzniká slovo pre gardu = stráženie, ochranu // viď Garda).

Odtialto, ako prevzaté, máme: garnír, garnitúra, garnizóna, garsoniéra atď.

Gás

Ľud. Plyn, petrolej. Medzinárodné. V úzadí slova je jeden zo základných princípov okultizmu, že v každej bytosti sa nachádza úplne elastický fluid, z čoho Holanďan J.B.van Helmont (1577 – 1644) vymýšľa slovo gás, hol. gas, pre ktoré, ako východisko použil grécke cháos / χάος = chaos, zmätok, neporiadok... (Oxford)

Gastronóm

Milovník dobrého jedla, labužník, gurman, gurmand. Východiskom je gr. gastér, gástra / γαστήρ, γάστρα = brucho, žalúdok, „pupok“.

Odtiaľto vychádza aj gastrický, gastritída, gastrológ atď.

Gaštan

Druh listnatého stromu a jeho plod. Čes. kaštan, srbch. kesten... lat. castanea – gr. κάστανον, peržský qustul = r/v. V príbuznosti bude aj sans. kasthá- = kus dreva, z čoho v prakrite katthá = drevo, cig. (India) kušt = drevo na oheň, cig.(eur.) kašt = drevo.

Gaštan sme si prebrali najskôr z latiny, (Čes.et.slov.) avšak nemožné je neuvážiť aj príbuznosť ku peržskému gustul = gaštan.

Gate

Mužské a ženské spodky; nohavice vôbec; časť ľudového odevu – široké dvanásť polové gate. Všeslovanské. Rus. gáči, ukr. gáči, rus.cirk.slov. gašči, bul. gášči, srbch. gaće, staročes. háce, poľ. gacie, chorvatské hlače = nohavice. Praslov. gatia, prešlo do fínskeho ako kaatio a maď. gatya.

Etymológiou tohto slova sa bavili Bruckner, Trautman, Slawski, Bulič, Skok a rad ďalších, ale záhadu neriešili. Časť ich vychádzala (chybne), zo sans. gárbha- = maternica, zárodok, potomok, ktoré v RV dostáva význam aj v strede, vo vnútri. Odtialto je aj garbhíni- = tehotná. Tu je veľmi ľahko urobiť chybu, lebo v sans. medzi týmito slovami stojí aj gardabhá- = somár, osol, avšak slúžiac sa ang. literatúrou, toto slovo sa v ang. píše ako ass = somár, osol, kým arse = zadok, riť a tu mnohí robia chybu. Namiesto arse, napíšu ass, alebo opačne. Upodozrievam, že práve tu prišlo ku chybe, lebo vo vysvetľovaní gate, prechádza sa na komparáciu ie. slova pre zadok, riť, vulvu, „feminum pars interior“ a pod. Časť slovanských etymológov videla, že toto vysvetlenie je absurdné, ale to pravé nevedeli najsť, nuž aj Max von Vasmer napísal „Trudnoje slovo“ = ťažké slovo.

Riešenie záhady však predsa bude len v sanskrite. Tu máme slovo granth = zviazať, uzol, či jeho odvodenú podobu grantháyati = zväzovať, uväzovať, uzol (Turnerov slovník pod číslom 4353). Z tohoto v rade indických jazykov vznikol počet variácií, ako napr. nepálske gathnu, assaméske gathiba, paštúnske gath atď. Všade tu ide o význam viazania, zväzovania, uzol.

Hindu gati = kus látky do ktorej sa zavije osoba (hlavne žena) a jeden koniec tejto látky sa prehodí cez plece a popod ruky, kým na prsiach sa to zviaže do uzla.

Ďalšie zaujímavé sans. slovo je kati- = bedra, stehná (ktorého ie. koreňom je *(s)ql-to-. (U Turnera radové číslo 2639.) Z tohoto slova vzniká v jazyku pali, kati-= bedra, pás, driek, v prakrite kadi-, v hindu kati- = r/v, ale už katibandhani = látka čo sa obvije okolo pása, bedier, čiže druh gatí.

Sans. granth, grantháyati, ako fonetický, tak aj významovo stojí blízko kati, ktoré vo svojom význame bedry, stehna... predstavuje tiež „uzol“ na tele človeka, čiže môžeme predpokladať, že tu v podstate ide o rovnaké pravýchodisko.

Ako čo dnes v Indii, ale aj v ďalších krajinách východu, ľudia, hlavne sedliaci si okolo pása, na bedry pášu kus látky, katibandhani, podobne to asi robili aj naši predkovia. Ku zošitiu tej látky do tvaru nohavíc, dochádza neskoršie, ale same slovo pretrváva. Viď Galôn /Galvon, Galoty.

Gáter

Mechanická píla na rezanie dosák. Prevzaté z nem. Gatter.

Gauč

Staršia podoba dnešného kauč = čalúnená pohovka, ktorá sa dá upraviť aj ako posteľ. Medzinárodné. Ang. couch, starofr. couche, východisko coucher (ľahni si, zavaľ sa), na podklade lat. collocare = ulož na miesto.

Gaučo

U nás pod týmto názvom chápeme pastiera dobytka na pampách Argentíny. Skorej sa pod týmto chápalo potomkov so zmiešanou európskou a indiánskou krvou v Južnej Ameriky. Slovo sme dostali cestou španielčiny, avšak pôvod slova je v niektorom indiánskom jazyku.

Gavalier

Muž uhladeného chovania, zdvorilý, úslužný, švihák, štedrý, veľkomyseľný, galantný. Čes. kavalír. Prevzaté z nem. Kavalier a toto z fr. cavalier, alebo tal. cavaliere, ktoré vychádza z rimsko -latínskeho caballus = kôň, čiže gavalier by bol jazdec. Viď Galantný.

Gáza

Jemná priesvitná látka, používaná hlavne na obväzy. Prevzaté z fr. gaze, ktorého východiskom bude pravdepodobne názov palestínskeho mesta Gaza. Jestvuje však aj iné vysvetlenie. Slovo sme dostali cestou španielskeho gasa = jemná priesvitná tenká látka a východiskom tohto je arabské qazz = švík, ktoré je zastúpené aj v perzskom käž = r/v.

Gazda

Roľník, sedliak, hospodár, majiteľ, pán niečoho, správca hosp. majetku. Čes. nár. gazda, slovín. srbch. a poľ. v oblasti Tatier, je tiež gazda, ukr. gázda. Prevzaté je z maďarského gazda = r/v, avšak tu sa vyvinulo na podklade plurálu slovanského gospod(a) = hospodár. Pod týmto pojmom Slovania rozumeli manželský pár, ktorý vládol, spravoval nad majetkom. (Machek, Lizanec, Bevzenko, Slawski, Bruckner, Holub – Lyer, Mladenov, Bárczi.)

Odtialto máme gazdiná, gazdovať, gazdovstvo a pod.

Gazela

Rýchle plaché zviera žijúce na stepiach. Rus. ukr. gazéľ, poľ. čes. mac. srbch. slovín. gazela. Prevzaté z fr. gazelle = r/v, ktorá si ho prevzala z arab. gazal / gazel = r/v.

Gazeta

Medzinárodné a pod ním sa chápu noviny. V súčasnosti sa skorej vyskytuje už len v názvoch novín; úradný vládny žurnál, kde sa zverejňujú hlavne zmeny, vymenovania na jednotlivé funkcie. Fr. gazette, prevzaté z tal. gazzetta, ktorého východiskom je názov benátskej drobnej mince, čo bola cena výtlačku pamfleta. Benátske gaza = meno mince v podstate vychádza z gréckeho gáza / γάζα = pokladnica (štátna), odkiaľ sme dostali aj slovo kasa.

Gaziť

Zaužívané vo Vojvodine, kde má význam: stúpať, namáhavo ísť, brodiť sa, šliapať, ale aj zagazilo ho auto = prešlo ho auto, kohút gazí sliepku = dlapčí sliepku a pod. Preniklo tam zo srbch. gaziti = r/v. V tur. jestvuje gezi = výlet, túra, prechádzka, gezinti = ísť, chodiť, vyjsť na prechádzku, gezmen = turista, pocestný. Turci si toto slovo prebrali najskôr z hindu, kde máme gail, gayal, ktorého východiskom je sans. (dialekt) gas = cesta, chodník, cestovať, spolucestujúci a pod. Srbi si toto slovo prebrali buď z tureckého jazyka, avšak keď je frekventované aj v chorvátskom jaz. tak tu najskôr ide o ich jazykový fosíl z pravlasti . Konečne, podoba slova jestvuje aj v úeržsko, ghazi = junák, podmaniteľ, výbojca, vojak... za ktoré sa F. Steingass chybne domnieva, že bude arabského pôvodu.

Gazolín

Americký termín pre benzín. (V Anglícku, Austrálii, N. Zealande, Indii atď. zaužívané je petrol.) Gazolín, či v am. podobe písania gasoline predstavuje kombináciu slov gas + ol + -ine. Viď Gas = plyn, Ol = olej, -ine = koncovka zaužívaná v chem. terminológii, ako je napr. bromine, chlorine, fluorine, iodine.

27 januára 2010

„Firecrackers“ – prskavky – Lonicera.

clip_image002

Krásna popínavá rastlina, ktorá nám kvitne v záhradách už tretí mesiac. Patrí do skupiny zemolez, kozí list. Domovom jej je mierne pásmo severnej pologule. Na fotke je kultivár lonicera X heckrottii, ktorá sa populárne nazýva „Firecrackers“, či „Prskavka“. Kvitne nám v Melbourne a posledne som ju posadil aj na farme. Tu je trochu drsnejšie podnebie, letá sú horúcejšie a zimy sú mrazivé. Niekedy nám to clip_image004padne aj na mínus 5 °C, ale tejto rastline to vôbec neškodí, takže si myslím, že nejaký kultivár bude prosperovať aj v kraji kde ste. Veď práve to jej je domovom. Skúste ju pestovať. Hodí sa hlavne na „maskovanie“ starých plotov a pod.

Rod Lonicera počíta aspoň 180 variant a koľko je hybrídov, to nikto nevie. Záhradníci ich neustále krížia, zdokonaľujú, prispôsobujú svojmu kraju... takže určite niečo najdete aj u vášho lokálneho kvetinára.

 

 

Ináč krásne vonia. Rozvonia  celú záhradu a priláka, ako včely, tak aj vtáčikov.

clip_image005

 

 

 

 

…text a foto Ján Kulík

Etymologický slovník Gal…

Kulik.obr4

 

 

 

…autor Ján Kulík

Gal

Obyvateľ Gálie, oblasti v priestore dnešného Francúzska, sev. Talianska, Belgicka, Nemecka (západne od Rýnu) a južného Holandska. Lat. Gallia. Pôvodný jazyk Galov bol keltský, vlastne za dvojnázov Gal, alebo Kelt vďačíme rímskemu impériu. Keltov žijúcich v priestore záp. Európy, Rimania nazývali Galmi, kým tých v oblasti strednej Európy, Gréci (Byzantia) nazývali Keltmi. Galovia za svoje pomenovanie najskôr vďačia guľatej podobe ich prilby. Viď Guľa. Lat. gallus = kohút a gallina = sliepka svoje pomenovanie čerpajú z rovnakého prameňa – porovnaj peržské ghucha = kohútov hrebeň a guľa (viď).

Gala / gála

Slávnostný, veľkolepý, slávnostný oblek. Fr. gala z tal. gala. Šp. – starofr. gale = oslavovať, sláviť. Koreň galer = oslavovať, tešiť sa, jasať, pôvodne germanské slovo, príbuzné ku sans. gai = spev, spievať. Viď Gajdy.

Odtialto máme galán, galánka, galantný, galantéria a pod.

Galaktický

Týkajúci sa mliečnej dráhy. Viď Galaxia.

Galamuta

Zmätok, neporiadok, trma-vrma, balamuta. Viď Galimatiáš.

Galantný

Zdôrilý, úslužný, pozorný k ženám, dvorný a pod. St.fr. galant, na podklade galer = oslavovať, sláviť, tešiť atď. Viď Gala/gála, Gavalier.

Galaxia

Atsron. Mliečná dráha, hmlovina. Str.lat. galaxia, nesk.lat. galaxias, z gr. galaxias , kor. γάλα = mlieko. (Oxford)

Galbavý

Nešikovný. Výskyt aj v čes. galbavý. V čes.et.slovníku Machek sa opiera na Šmilauera, ktorý poznamenáva, že: „ Z maď. balog = r/v; pěkný příklad přesmyku.“

Osobne sa domnievam, že toto slovo bude súvisieť s galiba (viď).

Galeja

Starobylá loď ktorú veslami poháňali otroci. Ang. galleon, str.hol. galjoen, st.fr. galion, šp. galeon, str.lat. galea, str.gr. galaia, γαλαια. (Oxford)

Galenit

Leštenec olovnatý, kryštál používaný v rádiotechnike. Východiskom je lat. slovo pre rudu olova.

Galéria

Krytá otvorená chodba, kolonáda, vo verejných sálach balkón pre obecentsvo, miestnosť, alebo budova pre úschov, alebo vystavovanie umeleckých diel. Tal. galleria = r/v ale aj so zastaralým významom krytý vchod, chodba do chrámu, str.lat. galeria, asi predstavuje adaptáciu slova galilaea = krytý vchod, alebo kaplnka pri vchode do chrámu, ktorého východiskom je názov provincie v Palestíne. (Oxford)

Galéta

Kukla húsenice hodvabníka. (Viď Bub.) Pestovatelia hodvabníkov zbierali galéty a tieto odpredávali na ďalšie spracovanie, natápanie a rozpletanie galét, aby sa získali tenučké vlákna hodvábu. Lat. galeatus, z galea = prilba. Viď aj Guľa.

Galgan

Lapaj, pobehaj, nezbedník, ničomník, šibenec, samopašník. Čes. poľ. galgan, ukr. galgán. Predpokladá sa, že tu ide o výpožičku z nem. jazyka, kde Galgen = šibenice.

Galiba

Nehoda, trápenie, mrzutosť, nepríjemnosť, pech, „smola“, uviaznutie do „smoly“. Vyskytuje sa aj v českom, ukrajinskom a srbochorvátskom jazyku, ako aj v maďarskom a preto sa etymológovia domnievajú, že je prevzaté práve z maďarčiny, avšak toto slovo tu nema spoľahlivú etymológiu. (Ukr.et.slovník.)

Ak by sme sa na slovo podívali ako slovanské, vynára sa možné vysvetlenie. V srbch. zaglibiti = zaviaznúť, uviaznúť, zabŕdnuť, glib = bahno, blato. Podobne je aj v ukrajinskom glíbati = brodiť sa po daždi, srbch. glib = blato, bul. glibam = brodím sa blatom, bahnom. Všade ide o blato, bahno, uviaznutie. Praslov. glibati, kor. gli-bъ = blato, bahno, močarisko a tesne súvisí so slovami hlina, gľuj, glej, hlboké. Ie. koreň *gloi-, glei-, gli-, ktorý nachádzame ako v slovanskom hlina / glina, tak aj v ang. clay, str.d.nem. a hol. klei, gr. glía, gline, lat. glus, gluten atď. Viď Hlina, Glej.

Gálik

Nárečove vo Vojvodine. Význam: pyštek, žliabok na hrdle píšťalky, ktorým vchádza vzduch, aby vydal zvuk; gerega (melón), dyňa sa gálikuje, aby sa zistilo, či sú zrelé; zemiak sa krája na gáliky, okrúhle platky – nie križky, krížalky, ktoré predstavujú krájanie po dĺžke; mrkva sa krája na gáliky, seká sa ju na platky okrúhlej podoby a nie po dĺžke. Gálik niečoho predstavuje vzorku (niečoho: syra, jablka atď.) odrezané, vyrezané v guľatej podobe(mimo melónu a dyne, kde má hranatú podobu – z praktických dôvodov). Východiskom je guľa (viď).

Galimatiáš

Niečo popletené, zmotané, motanica, zmätok, chaos. Medzinárodné. Má ho aj ang. ako galimatias, o čom ox.et.slovník poznamenáva, že tu ide o výpožičku z fr.jazyka, ale sám pôvod zostáva neznámy.

V čes.et.slovníku, Machek sa tiež odvoláva na francúzsky pôvod slova a pridáva, že podľa A. Nelsona (1922), slovo vzniklo zlúčením Galli mathia = Gallovo vedenie, z dišputácie na parížskej univerzite v 16.st.

Gálium

Chem. Jeden zo vzácnych prvkov (značka Ga). Slovo modernej latiny a ako východisko sa udáva lat. gallus = kohút, čím sa zároveň naznačuje, že ho objavil Lecoq de Boisbaudran.

Galón

Anglosaská dutá miera (4.5 l.). Pôvod slova je v rímskom *gallone, vychádzajúceho zo str.lat. galleta, galletum, za ktoré sa predpokladá keltský pôvod.

Galôn /Galvon

Šňúra, stuha (galôn / galvon na gatách ). V srbch. gajtan = r/v. Anglický galloon, fr. galon = r/v. Ox.et.slov. poznamenáva, že „pôvod neznámy“. . . V príbuzenstve však bude sans. granth = zviazať, uzol, z ktorého je assamézske (India) gathan = zviazať, opásať, sans. gandhu = zväzok, spoj(enie) atď. Tesne sívisí so slovom gate, gaty. Viď Gate.

Galop

Cval, rýchle tempo pri jazde na koni; druh rýchleho spoločenského tanca. Medzinárodné. Najdeme ho v tal. galoppo, fr. galop, nem. Galopp, rus. galóp, ang. gallop. Starofr. galop sa vyvinulo z pôvodného walop, ktorému sa pripisuje franský pôvod a ako východisko *walh hlaup, čo by predstavovalo „keltský krok“ (pri jazde koní). (F. Kluge – A. Götze, E. Gamillscheg, Oxford et.slov.)

Galoša

Kaloše, gumová obuv chrániaca od blata, premoknutia; prezúvky. Európske slovo. Čes. galoše, kaloše, poľ. kalosz, rus. galóša, kalóša, všetko prevzaté cestou nem. Galosche, ktoré je z fr. galoche. Ang. galosh, golosh = zastar. dreváky, súč. „nad“obuv, čiže galoše. Aj do ang. preniklo zo starofr. galoche, ktoré predstavuje dem. z lat. gallicula, čo je zase dem. lat. gallica, ktoré sa vyvinulo z gallicus = galský, galské a vzťahuje sa asi na „galské sandále“. (Oxford)

Galoty

Hovor. Nohavice, čes. kalhoty. Machek pri vysvetľovaní slova kalhoty (galioty, kalihoty, galaty, galóty, galoty a pod.) , ako dlhé a úzke gate, ku telu tesne priliehajúce, vidí tu cudzí vplyv, lebo naše gate boli široké, pohodlné a toto ho privádza ku možnosti súvisu kalhot so slovom caligotte (viď Galoše), čiže lat. caliga.

Ak by sme uvážili túto možnosť, tak to lat. caliga, by sme tu museli rozumieť niečo, ako galské gate. Celkom možné východisko, lebo Galovia (ale aj iní) si tie gate ovíjali okolo nôh a opasovali ich galvonom, aby neprekážali ako pri chôdzi, tak aj behu, hlavne v ozbrojených zrážkach. Teda, môžeme uvážiť, že tu ide o galské gate, lenže aj Slovania si v takýchto príležitostiach ovíjali svoje gate okolo nôh a upevňovali ich galvonom a preto by som tu skorej uvážil príbuznosť práve ku slovu galvon / galôn a gate, gaty. (viď.)

Galvanizmus

Elektrina vznikajúca chemickou akciou. Fr. galvanisme, utvorené z mena Luigi Galvani, ktorý ako prvý opísal tento jav.

Odtialto máme galvanický článok, galvanizácia, galvanizér, galvanoterapia atď.

24 januára 2010

Slovenský evanjelický pohreb

Faktom žitia je aj smrť. Vyprevadiť si niekoho na večný odpočinok, nikdy nebola ľahká vec pre tých pozostalých. Bez ohľadu či to bolo akože doma, vo vlasti, alebo v ďalekej, akože cudzine. Pred 15 rokmi som si vyprevadil otca a v tieto dni, aj mamu. Odpočívajú si v jednom hrobe a čakajú na príchod Spasiteľa Pána Ježiša Krista.

Najväčší počet Slovákov v Merlbourne svoju večnosť trávi v „Altona Memorial Park“. Hádam im nebude smutno. Všade vôkol majú svojich krajanov. Je tam hrob švagra a ňaničky Makovníkových, sú tam Petrákovci, Horniakoví atď. atď.

Všimol som si, že posledne sa mnohí návštevníci KRUHOV dozvedajú o pohrebných zvykoch. Máme to napísané. Pozrite si.

Keď sa človek rodí, novorodeniatko plače, kým rodina je veselá. Keď však človek umrie, to jeho telo má pokojnú tvár, ale všetci ostatní plačú. Lúčia sa s nim. Nie, nie je to na večnosť, len dočasne, lebo ak veríme v Spasiteľa, onedlho sa zase zídeme. Veď ľudský život je len úvodom ku večnému životu. Ak, ako kresťania veríme v toto, svoj pokoj si nájdeme a máme nádej, že v deň vzkriesenia sa zase zídeme.

Mama bola evanjelička, avšak za tých 14 rokov žitia v ošetrovni, okrem našich ev. kňazov, okrem oltárneho krúžku žien, okrem starých kamarátov, navštevovali ju aj katolícki kňazi, katolícke sestričky, spolu sa modlili a aj týmto ľuďom môžeme len ďakovať za ich lásku a ochotu. Nebolo jej smutne. My sme ju navštevovali každé dva týždne (predsa, do Melb. máme skoro 300 km.), naša dcéra Janka tam pri nej bola aspoň dvakrát týždenne, ale kňazi (evanjelickí, katolícki….) ju navštívili aspoň raz týždenne. Všetkým môžeme len úprimne ďakovať.

V kruhu najbližších priateľov okrem evanjelikov, máme aj počet katolíkov, anglikánov, presbyteriánov, metodistov, pravoslávnych, židov… a nikomu nám nevadí vierovyznanie toho iného. O tom sa vlastne nikdy ani nedebatuje. Každý si ctí svoje, riadi sa podľa svojho a sme priatelia. Toľko, že všetci boli aj na pohrebe. Podobne, ako sme my boli na pohreboch ich najmilších.

Ako vypadá kresťanský pohreb v Austrálii? Podobne, ako všade vo svete. Telo zosnulého sa prevezie do kaplnky pohrebného závodu. Tu sa zriadia záležitosti, vyplnia formuláre, určí sa deň posedenia (večer skorej pohrebu), určí sa deň a hodina pohrebu… dá sa oznam… a všetko už ide podľa ustáleného poriadku. Večerné posedenie vedľa tela zosnulého trvá asi jednu hodinu. Príde kňaz, prídu priatelia, rodáci, trochu sa pospomína zosnulá osoba, odspieva sa niekoľko pesničiek z „Funebrála“, pomodlí sa za zosnulého a pozostalých, prednesie sa kratšia kázeň a rozídeme sa.

V deň a v čas pohrebu zase sa zídeme v kaplnke. Tu sa konajú služby, odspieva sa niekoľko pesničiek, pomodlíme sa nad zosnulým, kňaz odspieva priliehavý žalm (mama mala č. 34 a otec mal č. 103), prečíta sa životopis zosnulého (aj cirkevný a aj svetský), zosnulý sa rozlúči s pozostalými, prečítajú sa mená a potom telo zosnulého, kvety, vence nakladajú sa do pohrebného vozu a kolóna automobilov sa pohne ku cintorínu. Napred, v aute „Rollce Royce“ ide truhla. Po nej nasleduje auto pohrebného závodu (zase „Rollce Royce“) kde sú najbližší z rodiny, za nimi ide kňaz a kantor, no a po tomto, ide kolóna smútiacich, ktorým sa neťažilo vyprevadiť zosnulého. Všetky autá majú zapálené svetlá, aby okoloidúci vedeli, že sa nemajú zapájať do kolóny.

Na cintoríne už zíva vykopaná jama a čaká na telo. Tu si ešte odspievame pesničku „K Tebe, ó Bože môj“, kňaz odspieval antifónu č. 21 „Ja som vzkriesenie aj život; vraví Kristus Pán! Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrel!“ Po tomto sme sa pomodlili nad telom zosnulej, kňaz požehnal telo a nás všetkých a zaspievali sme pesničku „Už idem do hrobu smutného, tmavého, tam budem spočívať až do dňa súdneho.“(Fun. č. 62)

V Austrálii sme už mali počet slovenských evanjelických kňazov, ako Michal Brondoš (z USA), Ondrej Kolec (z Argentíny), Miloslav Velebír (zo Slovenska) a najnovšie, tu je Ján Haviar (zo Srbska - Kovačice). Všetci si konali svoju funkciu dušpastiera svedomite a môžeme im všetkým len ďakovať.

clip_image002

Tradičný pohrebný voz pohrebného závodu „Nelson Bros“.

clip_image004

Už „modernejší“ pohrebný voz.

clip_image006

Manželka Božka a dcéra Janka pri rakve.

clip_image008

Ja nad sviežim hrobom svojej matky.

Ako vidíte, ukrutná suchota. Aj tráva je spálená, žltá.

Každého z nás čaká rozlúčka s najmilšími. Pozrite si vstup „Pohrebné obyčaje“ a niečo si tam najdete. Evanjelici na Dolnej zemi nepália sviečky, lebo cesta ku Spasiteľovi je nám známa. On nám je Svetlom. Pálenie sviečok má až predkresťanskú tradíciu. Sviečka im svieti vo svete podzemia, aby tam nezablúdili.

* Otec, Pavel Kulík, potomok zakladateľa rodu, Benjamína, už 15 rokov odpočíva ďaleko od svojho rodného Kysáča a ešte ďalej od Terian, na strednom južnom Slovensku, odkiaľ rod vyšiel.

Mama, Katarína – Mária Kulíková, dievčenským menom Turčanová odpočíva si tiež tu, na druhom konci sveta. Strašne ďaleko od jej milovaného Petrovca a ešte ďalej od Turca na Slovensku.

Obaja sa tam stretnú so svojim synom, mojím bratom, Pavlom Kulíkom, ktorého si Spasiteľ povolal presne pred rokom.

J.K.

23 januára 2010

Pôvod pomenovaní jednotlivých národov.

JKulik,obrazok5 

Albánec: Staroveké dejiny spomínajú nejakú krajinu v Ázii, medzi Kaspickým morom a Ibériou (ázijskou), ako Albánia a zaznamenané je, že názov sa odvádza z toho, lebo obyvatelia tejto krajiny mali krásne modré oči a boli plavovlasí. (Solin. 25)

Podľa mienky iných, obyvateľstvo tejto krajiny pochádzalo z oblasti  Mt. Albanus (v Taliansku). Údajne nasledovali Herkulesa, keď sa tento vrátil z cesty do Geryon. (Dion./ Justin / Strab./ Plin. / Mela).

Svojho času, aj Kaspické more sa nazývalo Albanum mare, lebo sa nachádzalo vedľa Albánska. (Plin.)

Dnes pod týmto menom poznáme malú krajinu na Balkáne. Ako prví obyvatelia tejto časti Balkánu (súčasné Albánsko, Chorvatsko, časť Srbska a Macedónska) dejiny spomínajú Ilýrov, ktorí si tu už v III. Storočí pred n.l. založili aj svoje kráľovstvo. Boli to drsní ľudia, indoeurópskeho pôvodu, baviaci sa prevažne poľnohospodárstvom, vojenskými rabovačkami a námorným pirátstvom. Zvlášť znepokojovali rímske lode, nuž Rím sa rozhodol pacifikovať aj ich, čiže nastoliť im Pax Romana. Časť sa im podarilo zaujať už v 167. roku p.n.l. ale tí v horách aj ďalej zostali divokí.

Prvý zápis o Albáncoch (súčasných), nachádzame u Ptolomeja z Alexandrie, ktorý v II.st.p.n.l. spomína tam nejaký kmeň Albanoi, ktorý poskytol aj neskoršie univerzálne meno pre tu žijúcich Ilýrov, ako Arberi, z čoho sa neskoršie vyvinulo Albánci. (Britanica)

Počas jestvovania Byzantie, Albánci poskytli až troch imperátorov: Anastasiusa I., Justina I. a Justiniana I. Albánci však sami seba nazývajú aj Šiptári, krajinu Šiptaria, či po ich Shqiptare, Shqyptare, krajinu Shqiperia, čo znamená synovia orlov, orlý synovia.

Angličan: Príslušnik jedného z národov na Britských ostrovoch. Na týchto ostrovoch vedľa západného pobrežia Európy, od nepamäti žili rozličné plemená, národy. V dejinách sa, ako pôvodné obyvateľstvo spomínajú plemená Keltov, menovite plemä Britto (v starokeltskom jazyku), po lat. Britto, v starofrancúzskom Bretton, ktorého pôvodný význam bol asi bujný, buntovný, šumný, čo sa neskoršie posunulo v bojovný, vojak, bojovník. (Východiskom mu bude asi rovnaký koreň, ako to máme v slove britva.)

Neskoršie sem začínajú dochádzať aj časti germanských plemien, ako Sasi, po nich Angle, z oblasti súč. sev. Nemecka, Schleswig, kde jestvovala oblasť Angul, ktorá svoj názov čerpá zo svojej podoby, „uhlastej“. Súč. názov je Angeln. Po ang. angle = uhol, roh, rybársky háčik. V latinovej forme je to Anglus, v pl. Angli, kým u Tacitusa je Anglii.

Čech: Príslušník jedného zo západoslovanských národov. O vzniku pomenovania je viacej teórií.

A/ Názov vychádza zo skrátenej podoby slova četa, četník = oddiel, čata, ktoré je príbuzné ku írskemu cethern = r/v lat. caterva = zástup, čata, dav, nával, ktoré sa v Ríme vzťahovalo na „barbarské“, neusporiadané, nedisciplinované vojenské oddiely, na rozdiel od rímsky usporiadaných, disciplinovaných légií. Ďalšia možnosť je aj, že tu figuruje slovanské čeľaď = skupina jednotlivcov spojená spoločnými príbuznými vlastnosťami, znakmi, rodina, junač, mládež, čeľadník. (Mikkola, Berneker)

B/ Menej spoľahlivé je, že názov Čech vychádza z osobného mena Čestislav, Častislav, Čestimír. (Holub – F.Kopečný, A. Brückner)

C/ Za spomenutie stojí i češča, rus. čášča = krovie, húština, či mohol by tu byť aj význam niečo, ako lesný obyvatelia (V. Jagič), z čoho sa teraz vynára aj príbuznosť ku novému hornonemeckému Kebse, staroislandskému kéfsir, st. h.n. kebis(a) = posluhovateľ, sluha, daňovo povinný. (V nejednom prípade sa slovanský národ stavia na stupeň sluhu. Napr. občas sa stretneme i s tvrdením, že Srb sa odvádza tiež z významu pre servílny, sluha a pod.) V sans. jestvuje slovo čeťa = otrok, chlapec (v slovínskom jaz. aj dnes deti = otroki), a čella = chlapec, novic, učeň, žiak, nasledovník, pokračovateľ. (Táto podoba vraj môže byť aj dravídskeho pôvodu (Turner), čo je ale otázne. Skorej tu bude opačný proces.)

D/ Spomína sa aj súvis s čépať, čápať = čapiť (o zem), udrieť, ale aj prichytávať sa (srbch. čepati, džepati = prichytávať sa, šplhať, škriabať, teperiť) a „nezabudlo“ sa ani na česať.

Ako Max von Vasmer, tak aj ja som mienky, že na vysvetlenie názvu Čech, najprijatelnejším východiskom bude čeď, čedo, čeľaď.

Francúz: Pri vysvetľovaní tohoto pomenovania máme pravý galimatiáš, či ľudove povedané sármu. Francúzi seba pokladajú za akože Keltov (Galov), ale jazyk im je v podstati románsky, kým pomenovanie je vlastne germanské. Teda, ako to tu ide?

Oblasť severnejšie od Rímu, obývali keltské (Rimania to nazvali galské) plemená. Vždy sa tu bojovalo, až sa Rímu podarilo aj týchto „pacifikovať“ a porománštiť, Pax Romana, lenže ani Rím netrval večne. Na hranice ríše čoraz častejšie klopali germanské plemená. Jedno z nich bolo aj pleme Frankov. Frankovia porazili obyvateľstvo porománštených Galov a začali si panovať, ale aj oni podľahli „vyššej“ kultúre. Aj oni sa porománštili, takže dnes tu máme: pôvodných Galov, vymiešaných s Rimanmi a germanských Frankov. V samom jazyku sú aj nejaké fosíliá po keltskom jazyku, nejaké germanské slová, ale väčšinou je tam „vulgárna“ latina.

Frankovia svoje meno dostali z toho, že v bojoch najradšej používali krátke kópie, sekery s krátkym poriskom a pamiatka na toto jestvuje aj v staroanglíckom jazyku, franca = kópia a v súčasnom je tu frankly = v krátkosti, stručne, priamo, bez okolkov.

Chorvat: Páčilo sa to niekomu, alebo nie, ale etymológiu názvu Chorvat nemožno vysvetliť bez vysvetlenia aj etymológie názvu Srb, alebo opačne. Do jednej skupiny ich tlačí nie len spoločný jazyk, ale aj spoločná etymológia pomenovania a spoločný pôvod.

O pôvode ich názvu jestvuje hodne teórií (chybných) a pravda aj tu sa opakuje „stará“ zotrvačnosť vysvetliť ich na podklade niečoho ponižujúceho. (Vidíme to už pri povrchnom vysvetľovaní Slovan = otrok, Čech = otrok, Srb = otrok, servílny a pod.) Chorvatov „vysvetlili“, že ich názov, pomenovanie vychádza z ger. slova hruvat = rohatý, alebo staroislandského hrútr = baran a je tu ešte kopa podobných.

Chorvati a Srbi sú staré slovanské plemená, či skorej pôvodne iránsko-sarmatské plemená, ktoré sa zmiešali so Slovanmi.

Niekde v treťom storočí pred naším letopočtom z územia dnešného Iránu, či z územia, ktoré v tom čase obývali plemená indoeurópskeho pôvodu, začína posúvanie smerom na sever, severozápad, do stepý, ku južným hraniciam Slovanov a pravda, postupom času nejedeno z týchto plemien sa aj napojilo na Slovanov. Vtedy v týchto oblastiach žili Skýtovia, Alani a aj Sarmáti. Sarmáti sú v blízkom súrodenstve so Skýtmi, ale nie vždy boli aj priatelia. Časom Sarmáti porazili Skýtov, rozprášili ich, rozohnali, pohltili ich a aj dnes na týchto jestvuje pamiatka v srbch. slove skitati se = potulovať sa, skitnica = tulák, vagabund a pod.

Sarmáti už vtedy platili ako dobrý jazdci, pestovatelia a obchodníci s koňmi, ale boli to aj bojovné plemená, ktoré sa teraz priblížili, ba aj zmiešali so Slovanmi, pri čom si prevzali aj slovanský jazyk, ale predsa pri študovaní etymológie vidíme, že si mnohé slová z pôvodnej reči aj zachovali, či v nejednom prípade ich slová sú bližšie ku sanskritu, ako slovanské.

Názov Chorvat (a aj Srb) majú spoločné východisko. Chorvat vychádza zo staroiránskeho (fšu)haurvata- = ochranca, stráž(nik) dobytka, avestínsky pasu-haurva: haurvati = chrániť, ochraňovať,strážiť, ktorého podoba v klasickom skýtskom jazyku bola asi Xarv- (Charv) = strážiť, ochraňovať. Tieto podoby: haurva, chaurva... vychádzajú z ie. koreňa ser-v- = ochraňovať a práve tu je aj pôvod názvu Serv, Serb, Srb.

Pri sťahovaní sa Slovanov na západ, do strednej Europy, v pohybe sú aj chorvatské a srbské plemená a usádzajú sa v priestoroch, ktoré sú dnes nad severnými hranicami Českej republiky, hlavne v priestoroch východnej časti Nemecka a západnej časti Poľska. Niekde v 6. storočí n.l. tu žili nábsky Srbi, Glomači, Srbi, Chorvátci, Chorvati atď. Aj v tejto „novej“ vlasti si žili vedľa seba. Pamiatka na túto dobu zostala v rade pomenovaní lokácií, ako napr. staropoľský názov mesta Charwaty, súč. Klwaty, alebo aj v staročeskom Charvaty = názov oblasti v Čechách, alebo aj lužicko-srbský plemenný názov Chruvati. Konečne, v tejto časti Európy do dnes pretrváva počet lužických Srbov.

Aby sme neprebiehali do oblasti národných dejín, Chorvati a Srbi prijali pozvanie z Konštantinopola (Carihradu), aby sa nasťahovali na územie byzantskej ríše. Súhlasili a vybrali sa dolu, na juh, ku Carihradu, lenže to, čo si sami predstavovali, že dostanú, nedostali. Cítili sa byť oklamaní a pobrali sa späť domov. Imperátor sa spamätal a za nimi vyslal poslov, žeby nešli späť, ale dal im sľub, že sa môžu usadiť tu, kde sú, na severných hraniciach ríše, nižšie od Dunaja. Pristali, usadili sa a od vtedy si zase žijú v susedstve. Toto susedstvo by ani nebolo také zlé, keby postupom času sa tá, skorej určená hranica sféry vplyvu Konštantinopola a Rímu, nebola stávala čoraz „tvrdšou“ a nešla rovno stredom územia, kde sa osadili. Z kresťanov sa teraz stávajú kresťania západného a východného obradu, čiže katolíci a pravoslávni, po hlaholike dochádza aj ku dvom rozličným písmam, latinika a cyrilika a na hranici styku teraz už dvoch vykryštalizovaných kultúr, dochádza aj ku treniciam, ba aj vojnám.

Teda, toto by bolo vysvetlenie pôvodu názvu Chorvat a aj Srb, v tých najhrubších črtách.

Maďar: Meno národa a aj krajiny (Maďarsko) v strede Európy, v Panónskej nižine. Predkovia časti súčasných Maďarov žili niekde v centrálnej časti pohoria Ural a patrili ku skupine tzv. Ugrofínov (pomenovanie Ugrofín je novšieho dátumu). Niekde, až 2000 rokov pred n.l. v tejto oblasti dochádza ku preľudneniu, čo zapríčiňuje aj ich rozchod. Jedna časť sa začala posúvať severom (Fíni, Estónci...) a druhá (neskorší názov Ugri) sa posúvala na juh, juhozápad, do stepý a tu sa stretávajú s kultúrou ovplyvnenou iránsko-skýtskou skupinou a Slovanmi.

Samé pomenovanie Maďar, siaha asi niekde do 5. storočia p.n.l. a neznamená nič iné, ako hovoriaci ľudia, čiže ľudia s ktorými je možné komunikovať, ľudia s ktorými je možné dohovoriť sa aj rečou. Ľudia, ktorí nie sú nemí. Na to jasne poukazuje ugrofínske mon = hovoriť. Súč. maď. mond = hovoriť, povedať, rozprávať. Na rozdiel od nich, „hovoriacich“ ľudí, všetci ostatní boli nemí, lebo nerozumeli ich reči.

# Často počujeme Úhor, Ugor, Úhorsko, Hungaria a pod. Tu ide o cele iný útvar, cele iný prameň a cele inú etymológiu – s poznámkou, že to sa im „ulezlo“ od Grékov, z Byzantska a na dovažok aj chybnou aplikáciou.

Moravan: V dejinách pod týmto názvom poznáme osobu, muža, ktorý prislúchal ku prvému štátnemu útvaru Slovanov. Táto krajina sa nachádzala na území dnešného Česka, Slovenska, trochu „zabehla“ aj do Poľska, Maďarska, Nemecka, ba hranica bola pohyblivá aj v oblasti štátneho útvaru východných Frankov. Hlavné sídla Moravanov boli v povodí rieky Moravy, z čoho vlastne i vznikol názov Moravan.

V „slovanskom svete“ je niekoľko riek s názvom Morava. Spoločné však majú, že tieto rieky občas sa vylejú, zamoria celé oblasti.

Aj názov rieky Marica vychádza z rovnakého koreňa, kde už v staroveku Tacitus túto rieku nazýva (po latinský), Marus. Aj nemecký ekvivalent March má rovnaký význam, ba aj najväčšia austrálska rieka Murray v podstati znamené Moravu. Slovo, meno Murray na svojej evolučnej ceste v angličtine prešlo dráhu Moravia, Morray, Murray, ba v jazyku majú aj moor (múr) = neúrodná pôda, zaplavená pôda, močiarisko...a rad ďalších príbuzných slov. Morava teda vznikla z toho, že jej vody zamorili okolitú pôdu, ktorá sa stala neúrodná, mŕtva, ako more. Áno, z rovnakého koreňa vychádza aj more, lebo v slanej vode nechce nič rásť, všetko zomrie, čiže etymológia sa ťahá až po ie. koreň mr = mŕtve.

Nemec: Pod týmto názvom Slovania chápu príslušníka germanského národa, ktorý sám seba pozná pod menom Deutsch, kým Angličania ho poznajú pod všeobecným menom German, lebo pod podobným menom, Dutch chápu Holanďana. Teda, čo tu máme?

Deutsch, Dutsh, Dutch... sa vyvinulo z ger. dheuda, čo sa vysvetľuje ako ľud, obyčajný ľud, ľudia a najmä v Nemecku sa zaujalo toto slovo, ktorým sa chcelo nejak oddeliť „vulgárny jazyk“, jazyk germanského ľudu, od „kultúrnej“ latinskej reči.

Nemec, slovo pod ktorým poznáme ľudí obývajúcich Deutschland, je slovanský útvar. Vzniklo zo slova nemý, pod ktorým sa chápalo aj takú osobu, ktorej reči sme nerozumeli.

Keď sa podívame na etymológiu Maďar (hovoriaci ľudia), pochopíme aj prečo Nemci boli pre nás nemí.

Poliak: Príslušník západoslovanského národa. Cez históriu poznáme viacej mien, pod ktorými sa chápalo súčasných Poliakov. Najskôr sme ich rozoznávali podľa plemenných mien, ako napr. Vislania, Opoľania, Poľania, až tu prichádza aj starý pogermanštený názov Lendel, Lendl, čo aj dosiaľ pretrváva v maď. jazyku, ako Lengyel... Poliak, Poľsko ako východisko má slovo pole, lenže ani tu to nie je také jednoduché. Pole súvisí aj s planinou, planým, povôdňou, rus. pólyj = otvorený atď.

Celkove a najjednoduchšie toto slovo, meno národa môžeme chápať ako obyvatelia žijúci na nekonečnej rovine, na poli.

Portugál: Obyvateľ Portugálska, malej krajiny na Iberskom polostrove, najzápadnejšej krajiny v Európe. Obyvateľstvo súčasného Portugalska je nejakým zmesom mnohých etnických skupín, ako: Lusitánci, Gréci, Rimania, Kelti, Švábi, Berberi, Visigoti, až sa tu primiešali aj rozliční černosi, ako aj iní obyvatelia bývalých rozsiahlych kolónií v Ázii, Indii, na americkom kontinente, v Pacifiku atď.

Pri vysvetľovaní etymológie Portugál, Portugálsko, stretneme sa hlavne s dvoma teóriami:

A/ Svojho času tu žili Kelti, hlavne v severnej časti krajiny (aj dnes sa nad severnou hranicou, v Španielsku, nachádza Galícia, čiže „oblasť Galov – Keltov“ a názov sa vraj vzťahuje na: krajina keltských prístavov. Porto = prístav, - gal = Kelt, Gál.

B/ Portugálsko bolo pod panstvom moslimských Múrov a kresťania bojovali za svoju nezávislosť. Na pomoc im (okrem iných), v XI. storočí prišiel aj mladý rytier Henry z Burgundska a vyznamenal sa v bojoch. Oženil sa s princeznou kráľovstva León, ktorého územie bolo medzi riekamy Duoro a Minho. Neďaleko ústia rieky Duoro bola prístavná dedinka Portucale. Názov tejto dedinky vychádza asi z lat. slova portus, port = prístav a v druhej časti môžeme uvážiť ako gálsky, tak aj Calle, čo sa vzťahuje na pevnosť. (Po tur. kale = pevnosť, čo je ale asi arab. pôvodu.)

Rus: Príslušník najväčšieho slovanského národa, ktorý ale nema slovanské pomenovanie.

V stredoveku Európou, ale aj širšie, vyčínali si Normani, Vikingovia, či neraz známi aj pod menom Rosi. Ros je grécka podoba pre Normana. Po arabský je tu už Rus, názov pre Normanov v Španielsku a vo Francúzsku. Po fínsky Routsi = Švédsko, Routšli = Švéd. Predpokladá sa, že východiskom všetkého bude staroislandské Ródhsmen, Ródhskalar, ktoré by sme mohli preložiť ako nepríjemní, námorní „hrabľoši“, rabovači. Toto by sa zhodovalo aj so švédskym názvom Roslagen, meno pobrežia v Uplandsku.

Normani, Vikingovia, Rosi... nenavštevovali len pobrežie záp. Europy, sev. Afriky, blízkeho východu, ale mali aj „východnú“ cestu, kde prenikali cez oblasti obývané Slovanmi a keď sa dostali po Volgu, plavili sa dolu riekou a pravda, rabovali, obchodovali. Hlavne vedľa Volgy si nazakladali svoje stanice a tu si nechávali aj svoje posádky, ktoré časom však splynuli so Slovanmi a v neskorších rokoch týto Rosi, spolu so Slovanmi robili ďalšie rabovačky. Až po Konštantinopol. Tu sa zvádzali veľké bitky a vtedy došlo i ku byzantskému aplikovaniu mena Ros aj na Slovanov. Toto sa ujalo, takže hľa dnes máme najpočetnejší slovanský národ s neslovanským menom.

Srb: Príslušník jedného z národov južných Slovanov. Východiskom je ie. kor. ser-v- = ochraňovať, strážiť. Etymológia je podaná pri vysvetľovaní mena Chorvat. Viď.

Šiptár: Obyvateľ Albánska. Obyvatelia Albánska sami seba nazývajú Šiptári, krajinu Šiptária, čo by znamenalo synovia orlov, orlý synovia. Jestvuje však aj paralelné vysvetlenie, kde ako východisko sa podáva shkipónj / škipóndž = rozumiem. Etymológia je podaná pod Albánec. Viď.

Španiel: Príslušnik národa obývajúceho Iberský polostrov.

Gréci, moreplovci staroveku, všetko čo sa nachádzalo západne od nich, to najskôr nazvali hésperós / έσπερός = večer, západ (slnka). V lat. je to vespera. Pod týmto hésperós najskôr poznali juh Talianska, neskoršie to bol ostrov Sicília, no a posledné bolo súčasné Španielsko. Odtialto sa už neodvážili ďalej na západ, za „stĺpy Herkulesa“, takže názov hésperós, héspera atď. tu zakotvil. Z tohoto sa neskoršie vyvíja Hispania, Espagna, či v našom jazyku Španielsko.

Etymologický slovník na G-gaj

Kulik.obr4 .pripravuje Ján Kulík

Znak, písmeno pre hlásku G, g, sa vyvinulo priamo zo znaku pre hlásku C. Viď C.

V staroslovienskej hlaholike a v cyrilike, i keď je po rade štvrtý symbol, predsa dostal hodnotu čísla 3, tak ako je to v gréckej alfabete. Starý slovanský názov mu je glagol.

Hud. Na hudobnej stupnici predstavuje piatu celú notu, sol.

Medzinárodná skratka pre gram.

clip_image002

Gaba

Nár. Hromada, kopa, hŕba peňazí. Súvisí s hrabať, hŕba.

Gabardén

Druh tkaniny z česanej vlnenej priadze. Ang. gabardine, gaberdine sa pôvodne vzťahovalo na hornú časť obleku, letmo prehodenú cez telo. Staršia podoba slova bola gawbardine, vypožičané zo starofr. gauvardine, gallevardine, ktorého pôvod bude najskôr v str.h.n. wallevart = púť, putovanie. Španielska podoba gabardina bude asi najbližšia ku súčasnej, ktorá sa v podobe gabardine, gabardén, posunula na označenie špecifického druhu tkaniny. (Oxford)

Gabať 1°

Čistiť, dávať do poriadku, obriaďovať. Súvisí s hrabať, habať (viď).

Odtiaľto máme ogabať sa, vygabať sa, gabať sa, ogabaný, nagabaný a pod. Viď Habať.

Gabať 2°

Expr. Spať. Nejasné slovo. Možné je, že tu bude súvis s chrápať, alebo ako sa domnieva Machek, aj s lit. kvépti = dýchať.

Gabuzina

Viď Gebuzina.

Gad

Nár. špina, hnus, ošklivosť. Všeslovanské. V jednotlivých jazykoch gad si zachoval význam špiny, ošklivosti, hnusu (napr. srboch. nár. gad = hydina, gadan = hnusný, ošklivý) a v niektorých jazykoch sa posunul na význam hada, zmije. U nás ho máme zastúpené s gad = špina, hnus, ošklivosť, a had = zmija.

Praslov. gadъ = hnusné, odporné, ošklivé (zviera). Príbuzné je ku lit. gёda = hanba, stud, staroprus. gidan = stud, hanba, str.h.n. quat = zlý, hol. kwaad = zlý, nový h.n. Kot = hrôza, nečistota, špina, exkrécia, hindu, pehlavi gand, av. gainti = vôňa, smrad, zápach, špina, hnus, gr. stugnós / στυγνός = nenávidený, odporný, strašný, ošklivý a pod.

Staročes. haditi = haniť, tupiť, zavrhovať, slovín. gaditi = uvádzať do pokušenia, kárať, srbch. gaditi = ošklivieť sa, hnusiť sa, gadiť sa, bul. gadja = špiniť, mazať, rus. gadiť = špiniť, kaziť atď.

Príbuzné je aj sans. gadda- = kal, usadlina, špina, prakrit. gedda = bahno, perž. gil = špina, hnus a podoby slova sa vyskytujú v celej škále indických jazykov. Stojí v blízkosti so sans. karda- = bahno, močiar, ku ktorému prislúcha aj peržské čardeh = počerné, „černejúce“. Viď Had. Odtiaľto máme gadiť sa, gadúch, častý nár. oxymorón gado peknô – vzťahuje sa na malé dieťa, nemlúvňa vo vozíku, keď sa tetky chcú pekne prihovoriť decku, ale hlavne mladej mame, tak použijú gado peknô.

Gádor

Pri Petrovci, keď počas Rak.-Uh. kopali kanál, aby nezničili prírodný tok potoka Begej, tento potrubím previedli popod koryto kanála a tak ho zachránili. Toto potrubie, v tom času vymurované z tehál, ľud nazýval gádor. V sans. gadda- = diera, jama, v rade indických jazykov sa vyvinulo v gador s významom rieka, potok, prúd, jarok, podzemný priestor na úschov vody, podzemný priestor na prietok vody a pod. (Turner. * F. Steingass perzské gharaq = ponoriť, zatopiť priraďuje ku arabskému pôvodu, ale etymológiu v arabskom jaz. neudáva, čiže nie je vykľúčené, že perzské slovo predsa bude len v príbuznosti so sans. a Arabi si ho vypožičali. ) Tesne súvisí so slovom garád = jarok, priekopa.

Gáfor

Chem. Aromatická, veľmi prchavá látka, vyťažená z gáfrovníka. V iných rečiach sa vyskytuje ako camphor, kamfor atď. Pomerne kolísavé dvoj, až trojslabičné slovo. Fr. camphre, st.fr. camphore, str.lat. camphora, asi na podklade španielského alcanfor, ktorého východiskom je arabské kafur, prevzaté najskôr z nejakého indického jazyka, lebo v sans. je zachytené ako karpúra, ale aj tu sa predpokladá, že jeho pôvod bude v nejakom východoázijskom jazyku.

Gágá

Vyjadruje husí gagot. Zvukomalebné.

Gagát

Čierny jantár. Čes. gagát, rus.ukr.srbch.poľ. gagat. Latinsko – grécky gagates, utvorené z názvu riečky a mesta Γάγας / Gágas v Lýkii.

Gágať

Vydávať zvuk podobný gá,gá, gagotať. Zvukomalebné, s príbuzenstvom v str.h.n. gagen, gagern, nem. gagágen, gackern, hol. gaggelen, st.nór. gagl = húsa.

* Za uváženie stojí i možné príbuzenstvo so slovom gágor, v ktorom prípade sa vymaňuje zo zvukomalebnosti. Viď Gágor.

Gágor

Pažerák, hltan u hydiny (husí); hrdlo, hltan u ľudí. Ukr. gágor = hrdlo a podľa ukr.et.slovníka, predstavuje výpožičku zo slovenčiny, kde údajne ako východisko poslúžilo slovenské zvukomalebné gágať (husie gáganie). Machek, Bevzenko.

Jedno z radu možných vysvetlení, keby v sans. nejestvovalo gr, gará- = hltať, prehltávať, prežierať, ktoré sa v prakrite posúva aj na význam jedu, otravy. V hindu, na podklade peržského, vzniká gulu, galu s významom krk, hrdlo, gágor, prieduška. Av. garanh, kor. gar tesne súvisí so sans. gr, gará-. Považujem, že slovenské gágor priamo súvisí so sans. gr, gará- a spomenutými podobamy. V príbuzenstve bude mať aj starofr. gorge = krk, hrdlo, gágor, rímske gurga, na podklade lat. gurges = vír (krútňava) a ang. gorge = hrdlo, hltať, pažerák, úžľabina, priepasť a zast. obsah žalúdka. Viď Grcať.

Odtialto vychádza aj názov po domácky robenej závarky, makarónov, gágorce, ktoré ženy formovali na tkáčskom brde, za pomoci ihlice, takže sa podobali gágorčeku hydiny. Niekde túto závarku nazývali aj brdovce.

Gajdať

Najčastejšie je rozgajdaný = neporiadne oblečený, gajdaňa = neporiadne oblečená a upravená žena. Podľa Šmilauera, tu máme výpožičku z maď. gajdol, ktorého etymológia je však nejasná.

Gajdy

Hudobný nástroj skladajúci sa z piskora a koženého mecha. V čes. et. Slovníku, Machek pod vstupom gajdy, kajdy, mor. kejdy, napočituje: poľ. ukr. bul. gajda, srbch. gajde, ako aj tur. gayda = r/v a všetky podoby vraj majú iberský pôvod. Ukrajinský et.slov. tu pripúšťa ešte aj arabský pôvod. (Machek, Slawski, Vrabie Romanoslavica, Skok, Lokotsch.)

Takéto vysvetlenie bude nepresné, až chybné, lebo v sans. jestvuje rad podobných slov s podobným význam. Kanthá = hrdlo, hlas, zvuk. Gátha = pieseň, z čoho v sinhalese jazyku je gaya = pieseň. Gáyati = spievať, gitá = spievať. Všetky podoby vychádzajú z kor. gai = spievať. S týmto súvisí aj gr. kithára / κιθάρα = lýra, ktoré je východiskom pre citaru a gitaru. Gitaru sme dostali cestou šp. guitarra (východiskom je gr. kithára, čo asi dalo podnet, že gajdy sa priradili ku „iberskému“ pôvodu, i keď v oboch prípadoch ide o súvis so sans. podobamy pre hlas, spev, hrdlo atď.). Prirovnaj aj lat. gaudeo = tešiť sa, veselosť, radosť, nadšenie a pod.

Prirovnanie s tur. alebo aj arabským jazykom, už len pre široké rozvetvenie v sanskrite ( kde slovo nie je izolované), neprichádza do úvahy. Skorej tu ide o ich výpožičku z nejakého ie. jazyka subkontinentu.

Ak by sme uvážili iberský pôvod, v tom prípade slovo gajdy by sme stretali aj v priestore medzi Slovanmi a Španielskom, a tu chýba. Výskyt rum. gaida už len z toho dôvodu nemožno priblížiť ku iberskému, lež slovanskému vplyvu. Gajdy sú starým hudobným nástrojom, rozšíreným medzi všetkými Indoeurópanmi, ale pod rôznymi názvami, nuž aj medzi Slovanmi máme jeden, ktorý musíme považovať za vlastný.

Odtialto máme gajdoš, gajdovať a pod.

……pokračovanie nasleduje…

17 januára 2010

Pýtate sa...

clip_image002

Ako a kde podnikať?     

   ….píše Ján Kulík

Už sme mali aj takéto otázky. Ľudia by sa chceli dať na nejaký podnik, len nevedia na aký. Pokúsime sa dať vám nejaké rady, osvedčené „recepty“, pravda, ak už disponujete aj s nejakým základným kapitálom.

1/ Každý jeden musí byť plne odhodlaný na tvrdý boj.

2/ Musí sa vydržať, lebo prvé roky bývajú najťažšie. Výdavky sa množia a do vrecka prichádza málo.

3/ Bez dlhu podnik nevyjde. Musíte sa obrátiť a aj neustále obracať na banku.

4/ Musí sa „preskúmať“ trh a nájsť si tam nejaký „otvor“ priestor.

5/ Dôležité je zaobstarať si aj kupcov, zákazníkov,  trh, distribútora atď.

6/ Musíte si zabezpečiť aj dodávateľa surovín.

7/ Musíte byť konkurencie schopní atď. atď.

Ilustrujem to konkrétnym príkladom.

Neďaleko nás, no asi 25 km. západne od našej farmy je menšia svinská farma. Majiteľom je pán Antony Haworth, pôvodom z Anglicka, mesta York, ktorý nejakú dobu žil aj vo Francúzsku, v Normandii, ale ešte ako študent, 19 ročný, vybral sa na skusovanie sveta. Nabalil si „ruksack“, plecniak a poď do Austrálie – ako turista „backpacker“. Túlal sa krajinou, občas sa niekde zastavil, zohnal nejakú prácu, hlavne oberanie ovocia, zber melónov... ale raz sa dostal aj na farmu, kde pestovali svine. Zapáčilo sa mu práve toto. Vrátil sa domov, predĺžil so školou, ale už nevedel nič iné rozmýšľať, len ako späť a stať sa chovateľom ošípaných  svíň. Zakončil štúdiá a v 1989. roku už bol zase tu, ale už s plánom. Ešte nejaký čas cestoval, „študoval“ krajinu, jej oblasti, trochu robil po farmách, spoznal sa s dievčinou podobného zmýšľania (Austrálanka), oženil sa... Nejaké peniaze si priniesol, niečo mu ešte dodala aj rodina z Anglicka, vstúpil do kompánie s tunajším farmárom. Našiel priliehavú lokáciu a farmu na pestovanie svíň a už bol v tom.

Spoznali sme sa náhodou. Ja som si chcel urobiť nejakú zabíjačku, narobiť si klobásy, šunky... a tunajší farmár mi poradil práve jeho. Išiel som za nim a povedal mu, čo chcem. Žiadny problém, len musím trochu počkať. V prvom rade, čakať som musel na sviňu, „zrelú“, vhodnú na šunky a klobásy, čiže vyradenú prasnicu (ktorá sa neoplodila a takéto kamiónmi vyváža raz mesačne) a ďalšie čakanie sa týkalo „dochovania“ tejto ošípanej. Chcel ju pustiť aj na zelenú trávičku, aby mäso získalo na kvalite... a hneď mi dodá aj dve. Zdarma. Jednu pre mňa a druhú, aby som narobil naše špeciality aj pre neho.

Dal som sa do roboty. On tie svine vyviezol do bitúnka, tam ich zriadili, očistili, mäso si oddýchlo (jeden týždeň „zrelo“) a potom sme my mäsiarčili, údili... a bol spokojný. Od vtedy, takto robíme každý rok.

Ako vypadá tá jeho farma? Tak dosiaľ si tam vystaval pravý kaštieľ, lebo predsa, rodina sa rozrastá. Asi 1 km. od domu, nachádzajú sa chlievy. Až 8 veľkých krytých hál plných svíň. Vedľa stojí aj väčšia budova, kde má mlyny, silá atď. a menší rodinný dom, kde býva dozorca nad farmou, či po našský, bíreš.

Vedľa, na ploche asi 50 h. pestuje pšenicu, jačmeň... čo nepredáva, ale si sám vyrába koncentrát. Do pšeničného, jačmenného šrotu pridá zošrotovanú ryžu, semiačka bavlny, pomarančovú kôru, rybaciu múčku atď.

V jednej hale sú mu ubytované prasnice. Asi 350 kusov a v ďalších chlievoch sú už prasiatka, podľa veľkosti. V každej hale sú inej veľkosti. Ročne ich dopestuje asi 3500, čo mu prinesie asi 1,2 milión dolárov. Pravda, z toho si musí udpočítať cenu pracovnej sily, lebo na farme zamestnáva troch ľudí a občas aj nejakých študentov z Európy, „backpackers“. Takto on skusoval život a cíti sa byť povinný, umožniť to aj iným.

V dedinke Bunnaloo (možno má aj 20 domov) pred rokom otvoril aj remeselnícku dielňu, kde vyrábajú železné konštrukcie pre ciene a pod. Tu zamestnáva ďalších dvoch robotníkov a skoro neustále sú tam aj „backpackers“ z Európy. Hlavne študenti rozličných technických škôl. Robia tam mesiac, dva a putujú ďalej. O takúto pracovnú silu vôbec nie je kríza, veď Echuca je blízo a tam ročne prichádza asi 2 miliony turistov, z čoho je nemalý počet aj študentov. V meste majú aj svoju ubytovňu a pred ňou je veľký transparent, že „Naši hostia hľadajú dočasné zamestnanie“.

Na farme pestuje hlavne komerčné odrody, ako Landrace, Large White a Durock, ale špekuluje, ako prísť ku plemenu Mangulica. Vraj zákazníci si to neustále pýtajú, hlavne mladé prasiatka, vhodné na ražeň, lenže zatiaľ ich je ťažko zohnať.

Antony je úplne samostatný a rozvinul si aj sieť zákazníkov. Niečo dodáva do hotelov, reštaurácií, do mäsiarní, no najväčším zákazníkom mu je jedna firma na distribúciu svinského mäsa.

On mal nejaký kapitál, ale hlavným zdrojom financií mu predsa bola len banka. Pôžičku si už vyplatil, takže nikomu nič nedlhuje.

Sú však aj menej „požehnaní“ a aj oni podnikajú. Ako? V krajine je zopár veľkých podnikov, distribútorov a potrebné je s nimi sa dohodnúť. Obyčajne, ako osobný vklad, záujemca poskytuje lokáciu, pôdu a podnik tam nastavá chlievi, dodáva koncentráty, prasiatka a po vychovaní, aj ich preberá. Farmár sa stará len o svine a postupne si spláca pôžičku. V takomto prípade, zisk je podstatne nižší, ale predsa. Z niečoho sa musí začať.

clip_image004clip_image006clip_image008

Na severnom konci farmy sú ďalšie staviská. Zopár domov, bývalá dojnica, rozličné šopy, ciene... a tu sa usadil James Arrowsmith, krstniatko Antonyho. Aj tento, teraz 26 ročný muž, zatiaľ neženatý, prišiel si vidieť krstných rodičov, skúsiť sveta a zapáčilo sa mu byť v Austrálii. Vrátil sa domov, do Lancashire-u, do mestečka Chorley a horúčkovite si robil skúšky na University of London, fakulta Commerce & Business a pred 2. rokmi už zase klopal na dvere krstných rodičov.„Tu som“.

Podnikateľ z Anglicka.

Srdečne ho prijali a James sa začal obracať. Rozhodol sa vyrábať špeciality kraja, severného Anglicka, lebo predsa to najlepšie poznal. Na ich klobáskach odrástol. Ich šunky a údeniny najlepšie poznal, ich bravčový „pie“ (mäsový koláč) mu prirástol k srdcu a videl, že v Austrálii to takrečeno nikto nevyrába, svinský mäsový koláč, „Black puding“... a trh je. Veď Británia sem dodáva najviacej prisťahovalcov a z tohto, poriadne percento tvoria aj prisťahovalci z jeho kraja. Zohnal niekoľko adries jeho krajanov, takých, čo tu majú reštaurácie, obchody... skontaktoval sa s nimi a ponúkol svoje ešte nejestvujúce služby. Oberučky to prijali. Sľúbili, že prevezmú jeho tovar.Zaobstarať si dodávateľa surovín, nebolo ťažko. Krstný otec má svinskú farmu, okolo sa pestujú ovce... a všetci boli ochotní dodávať mu potrebné. Pravda, po bežnej cene. Sám zabíjať nesmie. To mu musia robiť v bitúnkoch (hlavne v Melbourne) kde raz týždenne si ide po mäso.

Teraz už potreboval len nejaké priestory pre budúcu fabričku a pravda, rozličné zariadenia. Aj tu pomohol krstný otec. Dal mu nepoužívanú starú budovu, bývalú dojnicu a toto si adaptoval. Chladničky, mrazničky... si zohnal z bývalých reštaurácií. Ďalšie potrebné veci, ako mäsiarske stoly, police... robil si sám. V dielni krstného otca. Veľký stroj na mletie mäsa kúpil v nejakej mäsiarni, kde robili renovácie. Stroj na výrobu mäsových koláčov si vymyslel a skonštruoval sám atď. atď. Po tomto, groše mu už vyskákali. Obrátil sa na banku, ale zle pochodil. Nechceli ho financovať, lebo vraj v podnikaní nemá žiadny historiát, nemá žiadnych nehnutelností, nemá čím „prikryť“ pôžičku.

Išiel na patričný úrad a svoj budúci podnik zaregistroval, ako akciovú spoločnosť a začal zháňať kapitál. 49% účastín dal na trh, či vlastne rozpredal. Časť si kúpili krstní rodičia, ale najviacej ich predal v Anglicku a vo Francúzsku. Hlavne rodičom, rodákom, priateľom, kamarátom... a peniaz bol tu.

Kým behal po Anglicku, vstúpil do kontaktu aj s bývalým kamarátom, teraz profesionálnym kuchárom a pozval ho do Austrálie. Tento s tým súhlasil a hneď si aj kúpil časť akcií. Teraz spoločne začali blúdiť po dedinách a farmách severného Anglicka a zháňali recepty na špeciality.

Vstúpil do kontaktu aj s bývalým spolužiakom, teraz účtovníkom a aj toho si priviedol. Dal mu na starosť vodenie kníh, distribúciu a pod.

clip_image009

Článok o mladých podnikateľoch zverejnili už mnohé tunajšie noviny a túto fotku preberáme z melbourneského denníka „The Age“ – vo Victorii je to najautoritatívnejší denník. Na fotke sú: účtovník Robert Melling, kuchár Peter Tonge a hlavný majiteľ, James Arrowsmith. Podnik sa menuje „Pacdon“ a na webe si ho vyhľadáte: www.pacdon.com.au

„Pacdon“ sa rozbehol. V okolí si ich špeciality najdete v hoteloch mesta Echuca, na tzv. Farmers markets – týždenné trhy a to hlavne v Melbourne, ale ich dostať aj inde vo Victorii, Južnej Austrálii, N.S.W. a v Queenslande.

Posledne sa im však zjavil problém. Za dva roky prerástli kapacitu bývalej dojnice a zháňajú si nové priestory. Asi sa budú sťahovať do blízkeho mestečka Moama a vypadá, že tentoraz nebudú mať problém s bankou. Historiát už majú a to vynikajúci. Písali o nich mnohé denníky, nahral sa o nich aj nejaký dokumentárny film, získali štátnu cenu mladých podnikateľov, získali až niekoľko cien za kvalitu výrobkov. Podporu majú aj v rade najexkluzívnejších hotelov v Melbourne a najnovšie, aj u svojho nového distribútora, mäsokombinát „Newcastle“ atď. atď. Dopyt je veľký a všetkých ani nestihnú zásobovať, nuž expanzia podniku je nevyhnutná. Čuduj sa svete. Sotva dva roky a už sú vo výškach.

clip_image011

James pri stroji na mletie mäsa.

 

 

 

James mi povedal, že ak sa mu niekto ohlási (nie so sprostosťou a pravda v angličtine) každému vyhovie, dá nejakú radu a ak nejaký distribútor má záujem o jeho výrobky (lista výrobkov je na webe), aj tu pomôže. Či bude vyvážať aj do zahraničia. To ukáže doba a pravda, aj veľkosť objednávky a pod.

 

 

clip_image013

„Pie“ (páj)   práve vybrali z pece.

Ako si zriadiť  farmu na sliepky... už neraz sa dozvedali naši návštevníci. Poradiť vám neviem, lebo nepoznám vaše tamojšie podmienky, avšak pomerne dobre poznám tunajší spôsob podnikania aj v tomto smere.

Máme priateľa, pôvodom Čiernohorec (manželka mu je zo Somboru, v Báčke) a tento asi 20 rokov sa bavil práve týmto podnikom. Choval sliepky, mäsité. Ročne dopestoval vyše 5 miliónov. Ako prišiel ku tomu? Ťažkou robotou. Ako elektrikár, zamestnal sa v nejakom tunajšom závode a robil aj po 20 hodín denne. Piatok, sviatok, nevadí. Deň, či noc, nevadí. Nejaká ťažká a aj nebezpečná robota? Vždy sa sám hlásil. Po takých 20. rokoch, okrem rodinného domu, nazbieral aj nejaký menší kapitál a keďže neraz robil práve na slepačích farmách (sú plne automatizované, riadia sa počítačmi... a pravda sú tu aj poruchy) zapáčilo sa mu to. Požiadal banku o pôžičku a dostal ju. Kúpil si už rozbehanú farmu a začal. Podnik na distribúciu slepačiny mu dodával mladé kuriatka, odrazu asi pol milióna kusov, dodávali mu koncentráty... takže jeho povinnosťou bolo len tie kuriatka chovať. Naprogramoval si počítač a ten rovno na minútu špeciálnym zariadením donášal stravu, vodu a zapájal už či hriatie, alebo chladenie haly. Po 6. týždňoch (áno 6 týždňov) a kuriatka boli dopestované. Prišli kamióny z podniku, prevzali sliepočky, prišli podnikoví údržbári, tí všetko vyčisti, hnoj odviezli, halu dôkladne dezinfikovali a na druhý deň tu bolo ďalších pol milióna kuriatok a zase rovnaká procedúra.

Raz nám dal nejaké sliepočky, akože „na fajtu“, ale ani jedna sa nedožila dvoch mesiacov. Dostali srdcovú porážku a bolo po fajte.

Ten podnik má svoju vlastnú výskumnú stanicu a tam to neustále krížia, križujú a hľadajú najrentabílnejší druh.

Po čase sa tento náš kamarát zasýtil sliepok a farmu predal. Kúpil si teraz telocvičňu a už sa len pozerá, ako tie slečinky, paničky, páni sa  tam potia, odfukujú, cvičia, chudnú... a peniažky padajú. Zamestnal tam niekoľkých telocvikárov, inštruktorov, údržbárov a podnik prosperuje. Veď všetci chcú len schudnúť, získať svaly a jemu to vôbec nevadí. Dôležité je, aby platili.

................................Podobne to robia aj tí, čo vyrábajú vajíčka. Oni dávajú farmu, čiže zariadenia a distribútor im prináša nosnice, potravu a pravda, odváža si vajíčka. Na „voľnom“ trhu vajíčka nesmú predávať.

Štátna výskumná stanica (najbližšia je v Melbourne) robí na krížení odrôd, liahne tie kuriatka, selektuje budúce sliepočky a kohútiky  idú rovno do šrotu. Od nich si budúce nosnice preberajú distribučné podniky, prevážajú to na farmy... a keď nosnice zostarnú, prinesú nové. Staré si odvezú. Tieto idú rovno do fabrík na výrobu psích a mačacích konzerv.

.........................Neďaleko nás, tunajší farmár (pestuje ryžu, pšenicu a ovce) skoro ani nevedel, ako, ale odrazu sa stal aj výrobcom kačíc a holúbeniec. Kým on behal po gazdovstve, manželka sa zatiaľ starala o hydinu. Mali tam jednu prázdnu halu (skorej tam bývali stroje a pod.), nuž urobila si tam kuríny. Kúpila aj menší inkubátor a začala si pestovať kuriatka. Plymouth Rock a kurín sa plnil.

Po dvore behali aj kačky (Muscovy a Peking) nuž začala liahnuť aj tieto a dvor sa plnil. Po niekoľko živých sliepočiek a kačíc, riadne nosila na „Farmers market“, ako aj svieže vajíčka. Všetko to bolo „organické“ (neskoršie získala aj certifikát pestovateľa organickej hydiny) a ľudia si zvykli na jej výrobky. Boli zdravé, pekné a aj chutné. Vajíčka dodávala aj do dedinskej krčmy, tamojšieho obchodíka... a podnik sa rozrastal. Stále viacej pestovala a stále bol väčší dopyt. Medzičasom navštívila aj niekoľko hotelov v okolí, v Melbourne (hlavne v „China Town“) a obrátila sa aj na nemocnice. Zaujem bol, ale týto si už žiadali, aby tá hydina bola riadne očistená. Nič, musela zhaňať mäsiarske zariadenia. Zohnala a už v jej podniku mala až 5. robotníkov. Kapacita poriadna, ale ďalší problém. Nestíhala sama dopestovať toľko hydiny. Obrátila sa na ženy susedných farmárov a odrazu mala zásobovateľov. Mäsiarske kapacity nestačili. Musela to rozšíriť a zamestnať ďalších. Dnes u nej robia 20. robotníci.

V nemocniciach jej poradili, aby začala pestovať aj holúbätá. Zohnala si „základné stádo“ a začala. Ba začala pestovať nie len holúbätá, ale aj prepeličky, jarabičky a tu zaujem prejavili aj špičkové reštaurácie v meste. Dnes zásobuje aj ich. Podnik prekvitá, takže čo sa týka domácej pokladne, predbehla aj manžela.

............................Chreň.

V Austrálii je toto úzkoprofilový tovar. Domáci (austrálsky) chreň si v obchode sotva zoženiete a aj ten z dovozu (hlavne z Poľska, Izraelu...) i keď je trochu podradnejšej kvality, predsa ho je ťažko zohnať.

Asi 500 km. od nás, už v Južnej Austrálii, poznám jedného farmára, čo sa baví práve pestovaním chreňu. Bol som u neho pred asi 3. rokmi. Videl som, čo a ako robí a môžem poradiť. Povedať vám to, čo on povedal mne.

Jeden hektár pôdy farmárovi prinesie v priemere asi 2 tisícky. U neho je to asi 8 tisíc. Ak ten chreň prerobí, zbalí a vyvezie na trh, tak má až 80 tisíc z hektára. Problém je len v tom, že chreň potrebuje mnoho vlahy, ale že je u neho kvalitná podzemná voda, tento problém riešil. Všetkých 10 h. neustále zavlažuje a chreň rastie.

Ako začal? V prvom rade vzorky pôdy dal do ústavu na analyzovanie, či sa jeho pôda hodí pre túto kultúru. Výsledok bol, áno.

Zaviedol si rozprašovače vody, pôdu zoral a začal vysádzať. Tak, ako to robia aj v Európe. Za traktorom mal platformu, kde ležali traja robotníci a do brázdičiek vkladali kúsky koreňov.

Keď chreň dorástol, starý zberač zemiakov adaptoval na vyberanie koreňov. Starú miešačku na betón adaptoval na umývačku  koreňov. Tu sa tie korene točia, voda, pod tlakom ich umýva, dierkami vyteká von nie len voda, ale aj špina, až to má krásne a čisté. Po tomto, korene idú na mletie a zomleté odchádzajú do stroja na balenie. Tu, na neustavičnom páse mu idú fľašky o kapacite najčastejšie 150 g. a tieto sa v obchodoch predávajú po cene $ 2.50.

Hovorím mu, reku ja dobre poznám chreň a viem, že ho nebalíš „čistý“, lebo by bol ukrutne štipľavý. Usmial sa a pridal: „Dávam tam aj moje tajné prísady“, len nechcel povedať, aké. Reku, nemusíš, ja to aj tak viem. Ku zomletému chreňu pridá pomletý paštrnák, trochu cukru, soli, octu...

Ako som spomenul, na tržisko chreň nám dodávajú aj Poliaci, ich podnik „Krakus“ a to cestou tunajšieho importéra prevažne z krajín strednej Európy, podniku  „Marco Polo Foods Pty Ltd.“ Týto páni sem privážajú konzervované papriky, feferónky, čerešne, uhorky, kvasenú kapustu, slivkový lekvár, marhuľový lekvár...agátový med....bylinkový čaj... lista je dlhá. U nich najdete tovar z Poľska, Maďarska, Českej republiky, Chorvátska, Srbska, Rumunska, Grécka, Macedónska... len nikdy som tam nevidel niečo zo Slovenska.

Teda, ak máte schopnosti a možnosti, skúste to s chreňom, kyslou kapustou a pod. Patričné diplomatické predstaviteľstvo má tam aj obchodné oddelenie a tí vám pomôžu nadviazať kontakt. V prvom rade však sily si vyskúšajte doma, aby ste videli, aký tovar vyrábate a či to má odbyt.

* Kyslá, kvasená kapusta sa dováža ako z Chorvátska, Poľska... tak aj z Holandska a až aj z Dánska. Uhorky prichádzajú aj z Kanady, Indie (majú naznačené „Ogorki Polskie“) a z „tradičných“ krajín, ako Chorvátsko, Macedónsko...

Zohnať si konzervu tých pravých višní, tiež je kumšt. Tu sa to málo pestuje, takže hlavní zásobovatelia sú nám Kanada a občas niečo nájdete aj z iných krajín.

Drvenie starého betónu.

Kým som ešte bol zamestnaný, na ceste do roboty, prechádzal som vedľa niečoho, čo sa podobalo kameňolomu. Zvedavý som bol, čo tam robia a nezadlho som zistil, že u nich robí aj jeden krajan. Kontaktoval som ho, on kontaktoval zamestnávateľa a návšteva bola dohodnutá. Šiel som tam vidieť. Ako rozhlasový novinár, aby som urobil nejaké interview s tamojšími zamestnancami, väčšinou prisťahovalcami. No, bola to len výhovorka. To interview som aj urobil, odvysielali sme to, takže majiteľ sa nemohol nájsť zaskočený, oklamaný.

Všade sa niečo búra a stavia sa nové. Stavební podnikatelia však majú hodne starostí s odvozom starého betónu. Našiel sa však podnikavý človek. On ich zbaví odpadu a to po lacnejšej cene, ba sám si to aj odvezie. Tento starý betón mu je vlastne základná surovina. Prevezie si to do podniku, kde na dvore sú ozrutánske banícke stroje na drobenie kameňa. Tu hydraulické mlatá roztĺkajú betón. Táto roztlčená masa prechádza cez riečice a triedi sa na jemný, hrubší a hrubý štrk a stavební podnikatelia sú zase tu. Kupujú si svoj starý, ale už roztlčený betón a lacnejšie ich to vyjde, ako kupovať si nový štrk. Kupujú si to aj bežní občania a s tým štrkom si vysýpajú chodníky po záhradách a pod.

.................................................

V akých podnikoch sú krajania?

Väčšina z nich je v stavebníctve. Pozri si článok o J. Belánimu, ale on tam nie je jediný. Vlado Mega, Ján Zadunajský... a rad ďalších tiež mjú svoje podniky a vzmáhajú sa.

Števko Činčurák (strojnícky inžinier manželka Lydka, architektka) otvorili si podnik na distribúcie železných materiálov, konštrukcií a pod.

Pavel Horniak si otvoril dielňu na oprávku dieselových motorov a aj jemu ide. Okrem synov, zamestnávajú aj niekoľkých robotníkov.

Michal Motoška (teraz to vedie jeho syn) už rokmi má svoj mäsiarsko – údeninársky podnik a u neho si zoženiete všetky špeciality slovenských zabíjačiek.

Ondro Merník s manželkou si zakúpili fabričku na výrobu čokoládových výrobkov a aj im dobre ide.

Michal Butáš sa usadil vedľa rieky Murray. Kúpil si tam motel, asi 50 izbový a ani on sa nežaluje. Obyčajne to má vždy a všetko obsadené, lebo blízko je rieka Murray, kým hneď za plotom sú golfové ihriská, neďaleko je kasíno, nuž o zákazníkov nie je núdza.

Zopár krajanov si otvorilo agentúry na prenajímanie upratovačov a ani oni sa nežalujú. Posielajú svojich upratovačov do rôznych úradov, škôl, podnikov a pod.

Rodina Ponigerová (viď článok o S. Ponigerovi) už rokmi má svoj hodinársko – šperkový obchod. Otec rodiny, zakladateľ podniku sa už pominul, ale obchod teraz vedie jeho starší syn.

Oscar Fodor (pôvodom z Vojvodiny, ale rodina sa bola vysťahovala do Argentíny a on zase do Austrálie) má svoj podnik na výrobu a inštalovanie kúpelných stien, kúpelní vôbec.

Daniel Lamoš už rokmi má svoje foto-štúdio, kde zamestnáva počet fotografov, ktorí chodia po svadbách atď. a ani on sa nesťažuje.

Zopár našich stolárov si otvorilo vlastné dielne, kde vyrábajú nábytok, ale aj dvere, okná atď. pre novostavby.

Neviem, ale určite som všetkých nespomenul. Najmä čo sa týka tzv. subkontraktorov, ako murárskych, stolárskych majstrov, natieračov, špeditérov atď. atď.

Teda, ak vám je do podnikania, nečakajte. Všetko si preštudujte, najdite nejakú škáru, priestor pre seba a smelo, ale aj vytrvalo do toho.

16 januára 2010

Prodajemo dve kuce…

Dve kuce na jednom dvorištu u centru Backog Petrovca.

Cena: 90.000

Nekretnine su pogodne za vece porodice, kao višegeneracijsko domacinstvo ili kao poslovni prostor. Telefon: 021780114

...Više detalja i foto...

Cár Trojan…

clip_image002

Chceli ste, zverejňujeme...

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com