Etymologický slovník Jána Kulíka ( H ),

H Znak, písmeno pre hlásku H, h, za svoju podobu vďačí obrázku ohrady, lebo ako také, nachádzame ho vo včasnom semítskom písme. Svoju lineárnu podobu nadobúda v Byblose a v ďalších strediskách vtedajšieho semítskeho písomníctva. V jazykoch Semítov slovo pre ohradu je Heth. Keď si Gréci preberali tento znak, hneď mu aj pozmenili meno. Premenovali si ho na Eta a využívali ho vo dvoch funkciách. V jednej to bol symbol pre hlásku h , kým v druhej predstavoval symbol pre hlásku dlhého é. K Rimanom sa znak dostáva už len vo svojej prvej funkcii, ako symbol pre hlásku h.   H (vysl. há) predstavuje siedmy tón základnej diatonickej stupnice; v chémii predstavuje značku vodíka. Háb  Kniž. Šaty, oblek. V ruskom, ukr. a v českom et. slovníku, toto slovo sa dáva do súvisu s turecko – arabským aba = hrubá vlnená látka a oblek, plášť z nej. Viď Habit. Habadej Expr. Zried. Veľa, mnoho, hojnosť, dostatok. Dostalo sa k nám z čes. ľud. habaděj = r/v. Údajne vzniklo z hanba dieti = povedať, hovoriť, vravieť. (Má toho až toľko, že hanba o tom aj hovoriť.) Český et. slovník – Machek. Habán Kedysi sa pod týmto chápalo príslušníkov sekty novokrstencov nem. pôvodu, čo sa boli osadili na južnej Morave a záp. Slovensku. Zaoberali sa hlavne hrnčiarstvom a údajne odtiaľ vychádza aj ich pomenovanie. Nem. nár. Habaner, namiesto Hafner = hrnčiar. (Machek) Habanéra Španielsky ľudový tanec, ktorý vznikol na Kube a slovo v podstati sa vzťahuje na niečo, čo vzniklo v Havane, havanské. Habanera, môže znamenať aj ženu pôvodom z Havany.  Habať 1° Nachytro, náhlivo brať, chamtivo zhromažďovať, zhŕňať; na silu brať, konfiškovať. Mor.sl. habať, poľ. gabać = chytať, dotýkať sa, belorus. habac = r/v. Tesne súvisí s grabať, hrabať, hrable (viď). Viď Grabať, Habkať.  Často namiesto vyhrabať (si sukňu), použije sa aj vyhabať (si sukňu).  Habať 2° Ponáhľať, náhliť sa, rýchlo sa uberať – pospiechať sa niekam. Zhabaná robota = narýchlo, neporiadne urobené. Zahabať = v rýchlosti sa dostať do nepríjemnosti. Zahabaný robotou = zapracovaný, zahrabaný robotou. Tesne súvisí s Habať 1°. Srbh. ľudove grabiti nekam = ponáhľať, pospiechať, niekam. Viď Grabať Habkať.  Ang. hurry = náhliť, pospiechať, súriť a pod. asi tiež bude v príbuznosti, i keď oxf.et.slovník o tomto slove poznamenáva, že „pôvod neistý“. Habilitácia Dosiahnutie docentúry, práva prednášať na vysokej škole. Pôvod v str.lat. habilitare, východisko habilitas = abilita, schopnosť, zručnosť.  Habit Vrchný rehoľný oblek, rehoľné rúcho, ale knižne aj šaty, šatstvo, oblek. Pôvod v lat. habitus, východisko habit-, ktorého základom je habere = mať (vlastniť), držať, zdržiavať. Celá škála následných významov v rozpätí od šatstvo, rúcho, až po zvyk, obyčaj, bývanie atď. sa vyvinula ešte v latine : habeo = mať, držať... habilis = šikovné, po ruke... habilitis = vhodné na obývanie, habitatio = bydlisko, obývanie... habitator = obyvateľ, osadník... habitus = vzhľad, oblek, rúcho, podmienka, kvalita, príroda (niečoho)... a následne prešla do st.fr. jazyka, ako abit, neskoršie (súčasné) habit.   Odtialto máme habituálny, habitus a pod. Habkať Hmatať, ohmatávať, zisťovať neisto podľa hmatu; zmätene, nejasne, nesúvisle, trhane hovoriť, „nahmatávať súvislosť slov“. Súvisí s Habať 1°a 2°, vlastne predstavuje jeho deminutív. Pravdepodobná súvislosť i so sans. hadabada = zmätok, z čoho v jaz. poli je harbari = rýchle, narýchlo, v habaní, hindu harbari = r/v. V rade jazykov subkontinentu varianty tohoto slova majú význam v rýchlosti, na habaní, náhle, zmätok, zhon a pod. Habnúť Siahnúť, chmatnúť. Súvisí s Habať 1°, 2°.  Háby Šaty, šatstvo, oblek. Pôvod tohoto slova bude neistý. Môže súvisieť s turecko – arabským aba = r/v (viď Háb), ale aj s lat. habitus = šaty, či st.fr. abit = r/v. (Viď Habit). Môžeme predpokladať, že toto slovo sa medzi Slovanov dostalo z oboch prameňov a že naše háby budú skorej gravitovať ku latínskemu prameňu.  Hacienda U nás slovo má význam juhoamerického gazdovstva, majera, majetku, farmy, budovy na tom majetku. Pôvod v španielskom jazyku, kde má význam domáca, domácka robota, majer, gazdovstvo. Základ je v lat. facienda, čo je pl. z gerundivu slova facere = robiť, činiť. Hača Žriebä, mladá kobyla a v prenesenom zmysle i mladá „pochabá“ žena. Viď Háčiť sa, Hák. Hačať, hačkať, hačinkať „Detské“ slovo s významom sedieť, sedkať. Čes. hačat, nem. hatschen = r/v. Podľa Macheka tu ide o slovo „bez etymológie“, proste o výtvor mamičiek.  Háčik Malý hák. Viď Hák. Háčiť sa Zdráhať sa, vzpierať sa. Viď Hák. Háčkovať Ručne a za pomoci háčika pliecť niečo z nití. Viď Hák. Had Zmíja, užovka. Gr. έρπετόν = plaz, plaziace sa zviera, živočích. Všeslovanské s významom ako plaziaceho sa zvieraťa, tak aj špiny, hnusu. (Viď Gad.) Staroslov. gadъ = had, praslov. gadъ = odporné zviera. V príbuznosti má lit. gёda = hanba, stud, staroprus. gidan = hanba, stud, str.h.n. quat = zlý, hol. kwaad = zlý, nem. Kot = špina, nečistota, blato, lajno, výkal.   Určite súvisí so sans. nagá- = had. Z tohoto sa nagá- aplikovalo aj na slona, lebo má chobot, ako had. V jaz. pali naga = had, s variantami slova sa stretávame aj v iných jazykoch Indie a naga- sa neraz aplikuje aj na druhy rastlín (podobne ako aj u nás keď tu ide o nejakú jedovatú, odpornú, neužitočnú rastlinu).   Odtialto máme háďa, hadica = zlá žena; pružná trubica na prívod vody, hadiť sa, hadací sluha = druh hmyzu, hadovka = druh uhoriek atď. Hádať Zisťovať, domnievať sa, tušiť, dohadovať sa, veštiť, predpovedať a pod. Čes. hádati, hl. hodać, dl. hodaś = radiť, poľ. gadać = rozprávať, srbh. gatati = veštiť, (na)gadjati = triafať, pogoditi = trafiť, zagonetka = hádanka, mac. gata = veštenie, slovín. gádati = vypytovať sa, ukr. gadáty = hádať, veštiť, rus. gadáť = hádať. Staroslov. gatati a gadati, praslov. gadati = myslieť, rozmýšľať, uvažovať, hovoriť, ale aj hádať.  O lit. godóti = premýšľať, je mienka, že je prevzaté zo slovanských jazykov, čo ale nemusí zodpovedať pravde. Lot. gadat = rozmýšľať, namáhať sa, skúšať. Ďalšie príbuzenstvá budú v ger. jazykoch, ako napr. staroisl. gata = hádanka, geta = tvoriť, menovať, mieniť, hádať, gót. bigitan = dosahovať, nem. vergessen = zabudnúť, gr. chandáno / χανδάνω = držať, obsahovať, chápať a možná je i príbuznosť ku lat. prehendo = schytiť, schmatiť, zadržať. Všade by sme tu mali zastúpený ie. koreň *ghed -. Ang. guess = hádať, hádanie, odhad... podľa oxf.et.slov. v príbuzenstve má hol. fríz. gissen, st.šv. gissa, st.dánske gitse, kde všade ide o rovnaké východisko, ako je v ang. get = dostať, brať, vziať (aj tu ide o ie. koreň *ghed-) a ako príbuzné slová v latine a gréčtine, napočitujú sa už spomínané príklady.  Odtialto máme hádka, hádanka, uhádnuť, pohádať sa, dohad, odhad, záhada, dohoda a pod.   Hádes V antickej gréckej mytológii, meno boha podsvetia. Gr. Háides. Pôvod neznámy (Oxford). „The Compact Bible Dictionary“ slovo vysvetľuje ako ha`dez = neuviditelné, nema sa vidieť a jeho hebrejský equivalent je vraj Šeol /Sheol, ktoré sa najčastejšie prekladá ako hrob, peklo, jama, čo ale nemusí znamenať aj miesto múk, utrpenia.  Hadrga Stará opotrebovaná vec, vec na nič. Viď Handra. Hádzať Vrhať, metať, lúčať, pigať. Hádzať kamením do niekoho; hádzať loptu atď. Tesne súvisí so slovom hádať. V slovenčine a v češtine táto súvislosť nie je toľko jasná, avšak v srbh. jazyku je to viditelné. (Viď Hádať.) Pri veštení, hádaní, hádzali sa na zem určité veci, napr. kostičky, kamienky a pod. a z ich pozície rodový šamán určoval, veštil, hádal budúcnosť. V srbh. gatati = veštiť, gadjati = triafať, pogoditi = trafiť, nagadjati = predpokladať, tušiť, nagodba = zmluva, dohovor, dohoda, zmierenie, urovnanie. Lot. gadit = trafiť, získať, najsť, staronór. henda = r/v, alb. hedh = hodiť, zahodiť. Všade máme ie. koreň *ghed-, ghod-, rovnako ako aj pri slove hádať.   Odtialto máme hádzaná, zahadzovať, odhadzovať, vyhadzovať, vhadzovať, prehadzovať, hodiť, zahodiť a rad podobných. Hadži Mohamedán, ktorý vykonal púť do Mekky. Slovo sa ku nám dostalo najskôr cestou tur. hadži (haci). Peržský haji, pôvod v arabskom hajj. Hafira, hafura, jafura Čučoriedka. Čes. nár. hafera, poľ. afyna, jafera, ukr. (j)afyna, jafyra, maď. áfonya = r/v. Všetko prevzaté z rum. afina = r/v. (Český et. slovník.) Hafnium Vzácna zemina, prvok značky Hf. Slovo mod. latiny formované na starom názve dánskeho mesta Copenhagen / Kopenhagen, Kobenhavn.  Hafnúť Zabrechnúť, zašteknúť. Zvukomalebné. Hafkať = havkať.  Hagio-   Častá predpona v komb. slovách, kde predstavuje „svätý“. Gr. hágios = svätý, svätec, využité v slovách, ako napr. hagiografia, hagiologia, knihy o živote „svätých“, hagiografa, knihy St. zmluvy neobsiahnuté v stati Zákon a Proroci. Nesk.lat. – gr. „Sväté písmo“. Haha, hahaha, ha-ha-ha Cit. Zastúpené skoro v každom ie. jazyku. Zvukomalebné. Hachľa Nástroj na česanie ľanu, konopí, česák. Čes. hachle. Prevzaté z nem. Hachel = r/v.

...........pokračovanie nasleduje

..................................píše JK