Vyjadrite sa. Povedzte svoju mienku.
>>>viac<<< ešte viac >>>viac<<<
Murray Grey / Sivé Murray.
Tento druh kráv vznikol v Austrálii a aj to len náhodou. Na farme rodiny Sutherland, v doline horného toku rieky Murray, niekde na prelome XIX. a XX. storočia, v stáde čierneho Angusa sa čoraz častejšie začali zjavovať teliatka nie čiernej, lež žlkavo-modrej farby... (Občas aj v našom stáde sa narodí „modré“ teliatko. Áno, až niekoľko mesiacov je modré a potom, postupne začína meniť farbu na žlkavo-sivo-modrú.) Majitelia takýchto teliatok si mysleli, že určite robia niečo zle a snažili sa takéto teliatka hneď aj likvidovať. Vypadá však, že niektoré kravy, niekde v rodokmeni mali aj určitú „pra-prababičku“ druhu Shorthorn. Aspoň je to mienka vedcov.
Tí, čo teliatka nelikvidovali, videli ako im tieto „nepodarky“ rýchle napredujú, na stravu nie sú náročné a mäso majú vynikajúcej kvality, nuž zopár šikovnejších prešlo sa po farmách a povykupovali takéto „nepodarky“ a začalo sa s krížením, zdokonaľovaním atď. Našla sa základná „matka“ druhu Shorthorn, ktorá tradične rodila sivo-modré teliatká a krížilo sa ju s Angusom, potomstvá sa krížili medzi sebou a tak, postupne, dostalo sa aj plemeno Murray Grey. Dnes sa pestuje všade po Austrálii, vyjmúc vyložene tropického pásma, ale aj tu sa robia pokusi. Kríži sa ich s Brahmanom a rodí sa nejaká nová odroda, zatiaľ nazvaná Greyman.
Ako už úplne samostatný druh, vyviezlo sa ich do celého sveta a stretnete sa s nimi ako v U.S.A. tak v Kanade, Argentíne, v Británii, na N. Zealande... lebo tento druh má počet superiórnych vlastností. Od prírody sú bezrohé, takže pri transporte sa mäso nepoškodí, sú krotké, pokojné, v strave nie sú prieberčivé, ľahko sa telia, sú výborné matky, po predkoch Angusa zdedili pigmentovanú kožu, takže nie sú náchylné na očné choroby a najväčšou prednosťou im je, že mäso im je veľmi „mramorové“, mäkké a hodia sa na vývoz do Japonska a iných krajín Ázie.
Váha dospelého býka sa pohybuje v medzere od 800 – 1000 kg. kravy od 500 – 600 kg. a novonarodené teliatka sú asi 34 kg.
Sfarbenie im je sivé, až tmavosivé s možným červenkavým odtienkom, ale najčastejšie sú „striebornej“, či modrosivej farby.
Santa Gertrudis sa zjavuje niekde v 30-tých rokoch XX. st. Určitý pán farmár R.J. Kleberg z Kingsvillu v Texase skrížil Brahmana so Shorthorn a ďalším selektovaním sa dopracoval ku tejto odrode. Sfarbenie majú tmavočervené, višňové, sú monochromatické, odolné na kliešť, „pinkeye“ (červené oči, čo zapríčiňuje aj oslepnutie) , tetanus „zdutie“.
Býk dosahuje váhu okolo 900 kg. a kravičky od 630 – 725 kg. Teliatka sa rodia 32 kg. Telenie je ľahké a matky sa vyznačujú „materskou láskou“. Jednotlivé „vychovávateľky“ okolo seba majú aj do 20 teliatok. Strážia ich, kým sú im matky na paši.
Tento druh, na dobrom pasienku denne naberie na váhy aj 1,5 kg. Mladý býčkovia (na odpredaj) rýchlo naberajú a na trhu predstihnú všetkých svojich vršniakov. Ich mäso sa v obchodoch predáva pod značkou „baby beef“.
Druhu sa darí hlavne na severe, v subtropickom, až tropickom pásme, ale nie sú zriedkavé ani na juhu, v miernom pásme. Farmári ich (býkov) využívajú hlavne na skríženie s inými odrodamy, lebo infúziou ich krvi, stádo dostáva na vitalite a odolnosti. Highlander / Hajlaender/ „Horniak“.
Škótsky druh, ktorého domovom je vrchovatý kraj, chladné pobrežie a ostrovi severozápadného Škótska. Považuje sa ho za jednu z najstarších odrôd hovädziny. Vznikol asi skrížením menšej čiernej ostrovnej odrody a horskej škótskej odrody. Od vzniku, nikto presne nevie odhadnúť, kedy to bolo, ale už dlhé storočia vôbec sa mu nezmenil ani výzor a ani charakter.
Hneď pri prvom pohľade pozornosť upúta jeho rundavý „kabát“, dlhá srsť, široké a skoro vodorovné rohy. Najčastejšie sfarbenie je šedočervené, ale môže byť vlastne skoro každej farby. Čierny, červený, žltý, pásavý, , biely, a fliačkovaný, kde prevláda biela farba. Kečku má dlhú, siahajúcu až po nos.
Býk dosahuje váhu niekde okolo 800 kg. a kravičky sa pohybujú okolo 580 kg. Novonarodené teliatka vážia asi 29 kg.
Toto plemeno sa vyznačuje nesmiernym zdravým, oddolnosťou vôči chladu a potrebujú len minimálnu opateru. Sú to útulné, tiché kravičky, s výborným temperamentom, ľahko sa telia, sú výborné matky a zdravé potomstvo produkujú až do veku 18 rokov.
Na sebe majú veľmi málo loja, tuku, lebo od zimy ich chráni bohatá bunda, ale kvalita mäsa netrpí. Majú vynikajúce „mramorové“, mäkké a aj aromatické mäso. Využívajú sa hlavne na kríženie s mliekarskými odrodamy.
Shorthorn / Krátkorohá.
Aj tento druh vznikol v Anglicku a jeho spoľahlivé dejiny sú vyše 300 ročné. Domovom mu je severné Anglicko, údolie rieky Tees, kde tamojší domorodý druh Tees skrížili s holandskou mliečnou odrodou. Vznikla odroda „Teeswater“, ktorá sa hneď osvedčila svojou výbornou akosťou mäsa, svojou relatívnou mohutnosťou a hlavne rohy boli len krátke. Malé. Selektívnym zdokonaľovaním , bratia Colling z Durhamu, dopestovali teraz známu odrodu Durham, ktorá sa stala základom ďalšieho zlepšovania, až vznikol aj Shorthorn.
Na začiatku osídľovania sa v Austrálii, Briti mali problém s pestovaním kráv. Nie a nie, aby sa ujali. Dovážali sa rozličné plemená, ale márne. Mreli. Áno, choreli, mreli, lebo parazit kliešt je tu veľmi rozšírený. (Podobná situácia bola aj na juhu Spojených štátov, menovite v Texase. Aj tam si vyčínal kliešt a konečne sa im podarilo najsť odolný druh, tzv. Longhorn. Neskoršie sa prišlo na liek. Kríženie s Brahmanom.)
Po niekoľkých pokusoch, ako najlepší druh, osvedčil sa práve Shorthorn a tým vlastne aj dal základy neskoršiemu rozšíreniu hovdzieho statku aj na tomto kontinente.
Shorthorn najdeme červený, biely, alebo „grošavý“. Tento je najkrajší. Hlava, prsia a predné nohy môžu byť červenej, často aj čiernej farby, kde niekde na predných lopatkách farba začína ustupovať, prechádzať v bielu, ktorá je krásne „grošovaná“. Rohy sú krátke, silné (dopestovala sa už aj bezrohová odroda). Býk dosahuje váhu asi 1000 kg. a kravy od 600 – 700 kg. Telaitka sa rodia asi 35. kg. Prednosťou tohoto druhu je, že telenie je výnimočne ľahké. Temperament? Sú nadmieru krotké a pokojné. Mäso? Zo všetkých tunajších druhov ich mäso je najkvalitnejšie. Mäkké, bohate mramorové, takže sa hodia na kríženie s inými druhmi, na zlepšenie ako kvality mäsa, tak aj hybrídneho rastu, ľahkosti telenia, netrpia očnými chorobamy a hlavne nie sú náchylné na „zdutie“. Kríži sa ich hlavne s britskými druhmi, ako Angus, Hereford, mliekárskymi Holstein-Friesian, Jersey, alebo aj s európskymi, hlavne s Charolais, Limousine a Simmental.
Chianina /Čianina.
Tento taliansky druh sa pokladá za najväčší druh kráv a aj za jeden z najstarších, alebo aj najstarší čistokrvný druh no svete. Zjavuje sa niekde v dobe bronzovej. Okolo roku 1500 p.n.l. prichádza aj na územie súčasného Talianska. Predpokladá sa, že v génoch má dedictvo po predkoch z Ázie a Afriky. V dobe 300 – 200 r. p.n.l. sa ich využívalo hlavne, ako ťažné a obetné zvieratá v starom Ríme. Aj v stredoveku sa ich využívalo hlavne len, ako ťažné zvieratá.
Charakter druhu. Je to silné, neúnavné a pokojné zviera. Nohy a kopytá má výnimočne dobre vyvinuté. Dosahujú výšku až 2m. (merané po plecia). Prevažne je bielej farby, avšak kožu má počernú, čo ho dobre chráni od zápalu oči a očnej rakoviny. Keďže tento druh sa vyznačuje aj s pomerne malou hlavou, pri telení nieto nejakého problému.
Býk dosahuje váhu aj do 1500 kg. kým váha kráv sa pohybuje od 800 – 900 kg. Priemerná váha teliec pri rodení je okolo 60 kg.
Druh sa vyznačuje „suchým“ mäsom , ale aj dobrou „mramorivosťou“.
Využívajú sa hojne pri krížení s inými druhmi, lebo ich gény dávajú „vzpruhu“ potomstvu a zvyšujú „produktivitu“ stáda. Pravda, využíva ich aj kinopriemysel. Hlavne v historických filmoch, filmoch o rímskej ríši, Herkulesovi atď.
Jersey /Džersy.
Stádo Jersey na pasienku.
Býk druhu Jersey.
Tento druh mliekarských kráv má už vyše 800 ročný rodokmeň. Vyvinul sa na ostrove Jersey, v La Manche (Lamanšský prieliv). Kravičky sú nie len vynikajúce dojky, ale ich (a Guernsey druh) mlieko je najvyššej kvality. Je pravda, že z nich sa nenadojí toľko, ako napr. z Holstein, ale mlieko je kvalitnejšie a ako také, zberne mlieka platia zaň prémiové ceny. Jersey denne nadojí len 15, do 30 litrov, alebo ročne je to 4861 litrov. (Holstein dá až 7077 litrov ročne.) Posledne, na Novom Zealande robili určitý výskum mlieka a údajne zistili, že mlieko z Jersey je zdravšie, dodá telu viacej vitamínov a minerálov, zabraňuje rozšíreniu sa rakoviny, bráni človeka pred rozličnými alergiamy atď. nuž mnohí farmári sa začali preorientovať na tento druh. Aj v obchodoch sa zjavilo mlieko označené A1 a A2 (A2 je Jersey) a pravda, aj jeho cena je vyššia. Tento, akože objav vyvolal hodný rozruch v kruhoch výrobcov a spracovateľov mlieka, namä v združení Holstein a robili sa ďalšie výskumi, až, ako sa aj očakávalo, „dokázalo“ sa, že áno, mlieko je podstatne inakšie, má iné zloženie, iné „trace“ mineráli, ale nejaká schopnosť na potláčanie rakoviny „je len vedecko-babskou rozprávkou“. Jersey mlieko je zvlášť populárne medzi výrobcami syru. Aj „malovýrobcami“, lebo mnohí drobní farmári, menovite talianského a francúzskeho pôvodu (máme tam aj zopár Čechov a Moravákov) sa dali na „remeselnícku“ výrobu syrov. Robia ho z kravského, kozieho a aj ovčieho mlieka a verte mi, prosperujú. Ich výrobky majú zaručený odbyt. V obchodoch ich syry sotva najdete, ale v špecializovaných, áno. V špičkových reštauráciach je tiež. Takýto malý farmár má sotva nejakých 50 dojníc. Mlieko zúžitkuje sam. Veľký farmár, mliekarsky má podstatne vyššie stádo. Vo Victorii a v N.S.W. priemerná farma má okolo 500 kráv. Najčastejšie vidieť 1000 až 1500 – 2000 dojnicové farmy, no a najväčší v tomto je určitý pán Petrovič, pôvodom Chorvat. On dojí až 5000 (áno, päť tisíc) kráv. Trikrát denne. Jersey sa pokladá za najmenší druh mliekarských kráv. Dospelý býk dosiahne aj 600 kg. a kravička 450 kg. Teliatka, jalovičky sa rodia 25 kg. a býčkovia 27 kg. Sfarbenie im je od „jasno zlatej“, po tmavohnedú, skoro čiernu farbu. Je to rohatý druh, ale v čase dospievania farmári im odsekávajú rohy. Horučosti dobre znášajú, sú krotké, tiché, plodné a ľahko sa telia. (Býk však nie je najspokojnejší.)
Brahman.
Tento druh hovädzieho dobytka hneď na prvý pohľad udáva, že tu ide v gény Bos indicus-a, avšak dopestovalo sa ho v Spojených štátoch skrížením génov štyroch indických druhov s určitou infúziou britských druhov. Čistokrvné Brahmani najdeme len v subtropickom a v tropickom pásme. Menej ich je v miernom pásme.
Brahmana charakterizuje jeho ovisnutá koža ("ľochavá") ktorá mu umožňuje efektívne rozchládzanie sa a pravda, tu je aj ten hrbol na chrbte. Sfarbenie má rozličné, najčastejšie sivé, alebo červené s tmavou pigmentáciou. I keď vypadajú trochu zastrašujúce, predsa sú to kľudné kravičky a na dovažok, aj nadmieru inteligentné a hlavne výdržlivé a neprieberčivé v strave.
Stredná váha býka je okolo 900 kg. ale občas sa najdu aj 1000 kg. Stredná váha kravičiek je 500 kg. a novonarodených teliato 30 kg.
Je to svalnatý druh, odolný nie len na teplo, ale aj rad parazitov a to nie len externých, ako kliešť, ale aj interných. Normálne priberanie na váhe je 1,8 kg. denne (v priebehu 100 dní). Využívajú sa hlavne na kríženie s inými druhmi, ako napr. Angus, Hereford atď. aby sa získala odolnosť vôči parazitom, nadmiernej teplote a pod.
Zebu je tiež z rodu Bos indicus. Je to názov ktorý sa nevzťahuje len druh ktorý sa nazvalo Zebu, ale vlastne na všetky druhy s hrbolom na chrbte, kam sa často (a chybne) priradí aj africký druh Sanga, ktorý je vlastne z rodu Bos taurus (európske hovädo). Po názve týchto plemien, siahlo sa do tibetského jazyka, kde zen, alebo zeba vlastne znamená ťavý hrbol.
Zebu (na fotke) je ten pravý , africký. Tento druh sa rodí s rohamy a charakterizuje ho aj masívny chvost. Vyvinul sa im, aby ľahšie odhaňali muchy a iných parazitov. Farbu majú rozličnú. Ide to od mierne červenkavej, až po čiernu, no najčastejšie sú "oceľovo-sivé". Aj po masovosti je tu silné rozpätie. Býk sa pohybuje od 495 - 880 kg. kým kravičky sú od 360 - 480 kg. Pri narodení, teliatka vážia od 14 - 36 kg. Využíva sa ich hlavne na kríženie s inými druhmi. Najmä teraz, keď svet zachvátila horúčka strachu z klimatickej zmeny.
Na fotke je "Zebu".
Boran je tiež africký druh Bos indicusa, ale genetický sa veľmi líši od iných druhov Zebu. Domovom sú mu pasienky jaužnej Etiópie, ktoré obýva ľud plemena Borana. Odtialto, asi v 1920. roku, Angličania žijúci na farmách v Keni a v Zambii priviezli si aj tento druh, trochu ho zošľachtili, takže dnes sa pokladá za najkvalitnejšie hoviadko vo východnej Afrike.
Býk dosahuje váhu od 550 - 850 kg. a kravy 400 - 500 kg. Ako druh, Boran sa vyznačuje vysokou plodnosťou, neprieberčivosťou v strave, odolnosťou vôči parazitom (aj očným) a skrížením z hociktorým plemenom, dosahuje sa silná hybrídna vitalita.
Na fotkách sú býkovia druhu Boran.
Braford a Brangus sa dnes považujú už za celkom samostatné druhy, i keď vznikli krížením s Brahmanom. Braford = Brahman x Hereford a Brangus = Brahman x Angus. Po Brahmanovi zdedili odolnosť vôči parazitom, na teplo a po anglíckych druhoch si zachovali kvalitu mäsa, mramorovosť mäsa a aj temperament. Týto kríženci sú rozšírení nie len v Austrálii, na N. Zealande, v Afrike, ale aj po celej Južnej a strednej Ameriky, ba nechýba ich ani v Spojených štátoch.
Býk druhu Brangus.
........................................píše Ján Kulík
...poktačovanie nasleduje...
*****************************
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára